PALBA.CZ

Autorka je riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu

Ak by bolo Slovensko normálna krajina, uplynulá streda by bola posledným dňom, keď by bol minister obrany Robert Kaliňák v robote. Aj to len preto, aby si zbalil škatule.

Český portál Seznam Správy minulý týždeň zverejnil, že firma zo sféry vplyvu českého zbrojára Michala Strnada posiela Kaliňákovej advokátskej kancelárii každý mesiac peniaze. Išlo o posledný dielik do skladačky vzťahov medzi ministrom obrany a zbrojárom, ktorému dáva zarobiť zo štátnych peňazí.

Kontakty ministra na českú podnikateľskú rodinu zbrojárov Jaroslava (otca) a Michala (syna) Strnadovcov sa množia tak, že zakladajú podozrenia z klientelizmu a konfliktu záujmov, ktoré patria do spektra korupčného správania. Sprevádzané sú pre štát nevýhodnými a netransparentnými obchodmi.

Vo vyspelých demokraciách sa pre podobné pochybnosti odstupuje z funkcie. Na Slovensku ministrovi Kaliňákovi nič podobné nehrozí.

Pochvala pre Kaliňáka
Minister obrany je suverén, keď sa ho pýtajú na vzťah so Strnadom, nepopiera ho. Nedávno sa medzi ním a mojou kolegyňou Evou Mihočkovou odohral tento rozhovor:

„Osobne sa dobre poznáte s pánom Strnadom?“

„Áno, určite.“

Objaviť viac
ESET Science Award suveníry
Konferencie o aktuálnych témach
Aplikácie pre iOS
Denník N predplatné
Darovať predplatné
„Aká je história vášho vzťahu?“

„ Bude veľmi dlhá. Siaha do konca prvej vlády Smeru, okolo roku 2010.“

„Vy ste mimoriadne pomohli vzrastu jeho impéria.“

„Ďakujem pekne, že to hovoríte, je to pre mňa pochvala. Ale nie je to úplne tak. Vždy sme považovali túto skupinu za veľmi serióznu.“

Kaliňák tejto serióznej skupine prihral zmluvy za miliardy eur, väčšinou bez súťaže a niektoré ani poriadne nezverejnil. Za najviac problematické – čo do objemu aj spôsobu verejného obstarávania, je možné považovať najmä tieto dve: rámcovú zmluvu na muníciu za rekordných 58 miliárd eur a nákup Tatroviek spolu za 1,7 miliardy eur.

Strnadov sen
Pri obrej muničnej zmluve Kaliňák argumentoval, že je na sedem rokov a zásobovať bude nielen Slovensko, ale aj ďalšie európske krajiny. Financovať ju chcel cez pôžičky z európskeho bezpečnostného programu SAFE, ktorý predpokladá práve zapojenie viacerých štátov.

Problémom však je, že jedinou krajinou, ktorá mala o dodávky munície záujem, bola podľa ICJK Česká republika, kde proces stopol Úrad na ochranu hospodárskej súťaže (obdoba nášho ÚVO). Dôvodom bolo, že zákazku nesúťažili, ale Kaliňák ju dal priamo Strnadovi. Kontrakt zrejme nenaplní, čo sa však splnilo, je Strnadov sen dostať sa na burzu.

Začiatkom roka vstúpila skupina CSG českého miliardára na burzu v Amsterdame a o jej akcie bol obrovský záujem. Michal Strnad sa zaradil medzi najbohatších ľudí planéty. Nepochybne k tomu mohla prispieť aj rámcová zmluva so Slovenskom za miliardy.

Ďalším zbrojárskym biznisom, ktorý vyvoláva otázniky, sú spomínané Tatrovky. Minister opäť obišiel súťaž a pripojil sa k nákupu Českej republiky, ktorý je však podľa českého webu Správy Seznam predražený. Samotný výrobca vozidlá predáva za omnoho nižšiu cenu, do obchodného reťazca sa však vložil medzičlánok – firma zo Strnadovej skupiny.

Prečo by minister pomáhal českému zbrojárovi dostať sa na burzu a zarobiť na Tatrovkách ako sprostredkovateľovi? Možno ide len o nezištnú pomoc serióznej skupine. Aj keď existujú indície, že keď sa darí Strnadovcom, tak aj Kaliňákovi a jeho známym, ktorí sú na zbrojársky biznis napojení.

(Ne)bezpečné známosti
Z košatej histórie slovenskej korupcie poznáme dva základné spôsoby, ktorými si zainteresované osoby vyplácajú úplatky či provízie zo štátnych obchodov. Prvým sú faktúry za (niekedy aj fiktívne) služby – marketingové, právne či účtovné, teda také, kde nejde o dodanie konkrétneho a hmatateľného produktu, a teda sa ťažko kontroluje. Schému opisuje napríklad korupčná kauza Dobytkár.

Druhým korupčným mechanizmom je, že sa osoby blízke zadávateľovi zákazky začnú priamo zúčastňovať na podnikaní dodávateľa a profitujú na jeho zisku. Teda že podnikateľ, ktorý obchoduje so štátom, pustí podiel alebo akcie svojej firmy tomu, kto o zákazke rozhoduje. Alebo sa tak odvďačí za inú službu, ktorú pre neho verejný činiteľ vykoná.

S preverovaním podobných praktík má politik Kaliňák svoje skúsenosti. V roku 2016 vyniesol pracovník jednej banky Filip Rybanič informácie, ktoré dokazovali, že na ministrov účet prišli peniaze z firmy B.A. Haus založenej podnikateľom Ladislavom Bašternákom.

Keď sme ministrovi ako novinárky spolu s Xeniou Makarovou poslali k téme otázky, nastal frmol. Polícia za pár dní vypátrala Rybaniča a komando si prišlo po neho až do práce. Podľa zdrojov z polície plánovali zadržať aj X. Makarovú.

Zistili sme, že Kaliňák vlastnil akcie B.A. Haus. Získal ich od Bašternáka, ktorý bol už v tom čase podozrivý z daňových únikov. Kaliňák bol minister vnútra. Bašternáka neskôr za daňové podvody aj odsúdili. Vyšetrovanie sa však rozbehlo až potom, čo sme na daňové úniky upozornili. Opozícia Kaliňáka podozrievala, že cez B.A. Haus inkasoval úplatky za to, že zabezpečoval Bašternákovi ochranu pred stíhaním.

Prokurátor napokon oznámil, že nebude Kaliňákov obchod s Bašternákom vyšetrovať ako korupciu. Podľa neho neexistoval dôkaz, že Kaliňák poskytol protislužbu za výhodný obchod, pri ktorom si môžu obe strany dohodnúť akúkoľvek cenu.

Obojstranne výhodné
Znaky obojstrannej výhodnosti nesú aj vzťahy medzi Kaliňákom a Strnadom, ktoré novinári objavili v posledných mesiacoch. Kaliňákova advokátska kancelária Kallan Legal má príjmy od českej platformy FinGood, kde Strnad investoval. Hoci na Slovensku nepôsobí, podľa českého portálu Seznam Správy si mala platiť napríklad za analýzy trhu. Čo je ich obsahom a či vôbec existujú, si verejnosť nemôže overiť. Kaliňák to zdôvodnil „advokátskym tajomstvom“.

Biznis prepojení medzi Kaliňákom, jeho blízkymi a českým zbrojárom je viacero. Napríklad, vyššie citovaný rozhovor robila E. Mihočková s ministrom, keď zistila, že s jeho rodinnou vilou v Chorvátsku susedí nehnuteľnosť napísaná na rakúsku firmu PANN Holding. Jej vlastníkom je Kaliňákov človek – bývalý podriadený a niekdajší biznis partner – Peter Šimko.

Šimko cez PANN Holding vlastní podiel v českej firme Kaumy Group, ktorá je súčasťou impéria Jaroslava Strnada. Pri chorvátskom dome, kde trávia Kaliňákovci leto, netreba zabudnúť na to, že ho minister zámerne zatajil v majetkovom priznaní, čím vedome porušil zákon. Nechcel, aby sa o vilu médiá zaujímali, podľa svojich slov preto, aby chránil rodinu.

Stopy aj k Bödörovi
Zaujímavé súvislosti našlo ICJK aj pri spoločnosti pod vplyvom Jaroslava Strnada, od ktorej Slovensko kúpilo vrtuľníky Black Hawk za takmer štvrť miliardy eur. V čase uzatvárania obchodu mala pôžičky od firmy, ktorú vlastnil Slovák Viktor Jelínek, žijúci v Dubaji.

Ten používal rovnaký kontakt ako manželka obžalovaného oligarchu Norberta Bödöra, ktorý sa stretáva na úrade vlády s premiérom. Jelínek a Bödörova žena pred dvoma rokmi uviedli na zmluvách o prenájme bytov registrovaných na úradoch v Dubaji identické telefónne číslo. Keď naň reportéri zavolali, telefón zdvihol Jelínkov spolupracovník z dubajskej spoločnosti.

Zdá sa, že ani jedno z týchto zistení ministra obrany v aktuálnej politickej situácii nevyrušuje. Známosti, ktoré má, sú pre neho bezpečné. Koaliční partneri sa ho na zbrojárske kšefty nepýtajú, rovnako ani médiá, do ktorých chodí diskutovať. A slovenská polícia je v takom rozklade, že ak by sa aj našiel odvážny príslušník, ktorý by chcel rozpliesť pavučinu vzťahov, je otázne, či by zvládol vytočiť Jelínkov mobil.

Minister to zrejme vie, aj preto so sebavedomím jemu vlastným inštaloval Strnadovho muža priamo na vrchné poschodie ministerstva obrany. Za štátneho tajomníka dosadil Martina Vojtasoviča, ktorý pracoval v Strnadových firmách. Sám to prirovnal k situácii, ako keby skupina Penta, ktorá vlastní nemocnice a lekárne, dosadila svojho človeka na ministerstvo zdravotníctva.

Provízie sú čoraz sofistikovanejšie
Avšak skúsme veriť v dobro ľudí a že hlavnou motiváciou politikov Smeru je verejný záujem. Kaliňák možno nielen nezištne pomáha serióznej Strnadovej skupine, ale tiež štátu, veď vďaka nemu zbrojí súčasná vláda ako žiadna pred ňou.

V každom prípade, provízie za štátne zákazky a korupcia sú čoraz sofistikovanejšie. A kým kedysi sa na pumpách odovzdávali peniaze v igelitkách, dnes majú podobu zložitých obchodných a finančných transferov.

Skryté pred verejnou kontrolou zostávajú aj pre dôvernosť obchodných vzťahov. Ak aj novinári niečo poodhalia, korupciu v štátnej sfére môže odkryť len dôsledná práca polície, ktorá nemá politicky zviazané ruky, alebo chyba v systéme, akou bol Rybanič, prípadne whistleblower zvnútra systému.

To prvé – nezávislé policajné vyšetrovanie, je momentálne nemožné. To druhé ešte áno, keďže vláde sa zatiaľ nepodarilo zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov tak, ako to urobila v prípade NAKA a špeciálnej prokuratúry.