PALBA.CZ

Magyar verzió

Zvolenie pápeža Leva XIV. a odchod expremiéra Ferenca Gyurcsánya z politiky rýchlo odviedli pozornosť z dôležitej udalosti maďarskej politiky. Opozičný líder Péter Magyar zverejnil zvukovú nahrávku s hlasom ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkého, o ktorej tvrdil, že odhalí falošnosť politiky vlády Viktora Orbána.

Na nahrávke, ktorá údajne vznikla v apríli 2023 a je určite výňatkom z dlhšieho zvukového záznamu, minister pred neznámym publikom hovorí o tom, že vláda sa rozhodla vybudovať silnú armádu, prerušiť doterajšie mierové aktivity, rozísť sa s „mierovou mentalitou“ a prejsť „do fázy nula cesty vedúcej k vojne“.

V piatok dopoludnia sa objavila ďalšia správa: ukrajinská tajná služba SBU, zodpovedná aj za kontrarozviedku, oznámila, že odhalila sieť maďarských vojenských spravodajských agentov pôsobiacich v Zakarpatskej oblasti. Úlohou siete bolo zhromažďovať informácie o vojenskej bezpečnosti v regióne, zisťovať zraniteľné miesta pozemných a vzdušných obranných systémov a študovať sociálno-politické názory miestneho obyvateľstva, najmä to, ako by reagovali, keby do regiónu vstúpili maďarské jednotky.

Mnohí maďarskí komentátori tieto dve udalosti spojili: podľa nich môže byť cieľom ukončenia mierových aktivít a začatia vojenskej prípravy práve vojenská úloha na Ukrajine.

Mierová politika verzus cesta k vojne
Od začiatku ruskej invázie proti Ukrajine sa maďarská vláda hlási k mieru a svojich protivníkov označuje za vojnových štváčov. V posledných rokoch na tom vybudovala celú sériu kampaní, takže ako píše novinár a politický analytik Szabolcs Dull, „v tomto kontexte si veta ministra obrany, že Orbánova vláda chce skoncovať s mierovou mentalitou, vyžaduje minimálne vysvetlenie“.


Vynárajú sa aj ďalšie otázky: na akú vojnu sa orbánovci pripravujú, prečo o tom nehovorili otvorene, kedy a za akých okolností bola nahrávka vyhotovená a ako sa dostala na verejnosť. Podľa vlády minister obrany hovoril len o tom, že rozvoj ozbrojených síl je racionálny a očakávaný krok, keď v susedstve zúri vojna. Premiér Viktor Orbán v piatkovom rannom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth rádió povedal, že to, čo na nahrávke počuť od ministra obrany, je oficiálne stanovisko vlády.

Líder opozície Péter Magyar však zdôrazňuje rozpor medzi oficiálnym stanoviskom vlády o mieri a vyjadrením o príprave na vojnu. Podľa neho je „vláda Viktora Orbána vládou lží a vojny“. Magyar sa snaží obrátiť proti vláde vojnovú rétoriku, ktorou práve Orbán útočí na svojich oponentov.

Objavilo sa viacero teórií o tom, na akú vojnu sa môže Maďarsko pripravovať. Maďarská vláda spustila vojenskú misiu v africkom Čade s nejasnými cieľmi, ale je veľmi aktívna aj na Balkáne.

Práve na balkánske aktivity vlády upozornil aj nezávislý poslanec Ákos Hadházy: podľa neho „sa chystá nová juhoslovanská vojna s aktívnou účasťou maďarskej diplomacie a ozbrojených síl“.

Začiatkom marca sa pod zámienkou cvičenia vybrali maďarské protireroristické jednotky do mesta Banja Luka v Bosne a Hercegovine, aby ochránili odsúdeného separatistického prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika, ak by sa ho pokúsili zatknúť. Tento krok spôsobil dokonca aj diplomatické napätie medzi Budapešťou a Washingtonom napriek tomu, že Orbán a Trump sú blízki spojenci.

Maďarsko udržiava úzke vzťahy aj so Srbskom, nedávno s ním uzavrelo vojenskú alianciu. Levente Magyar, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, v apríli vyhlásil, že Maďarsko zasiahne do diania v Bosne a Hercegovine, ak tam dôjde k akémukoľvek konfliktu. Podľa Hadházyho „všetko nasvedčuje tomu, že Viktor Orbán sa rozhodol podporiť veľkosrbské snahy o zrušenie Bosny a Hercegoviny“.

Dániel Bartha, maďarský expert na zahraničnú politiku a riaditeľ think tanku CEID (Nadácia pre euroatlantickú integráciu a demokraciu) v Budapešti, však tvrdí, že minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky vo svojom prejave pravdepodobne hovoril o rozvoji armády a o súvisiacej zmene kultúry, pričom použil veľmi nešťastné a neprofesionálne výrazy.

Ministrov prejav odznel po tom, ako pod heslom omladzovania bolo z armády prepustených mnoho dôstojníkov, čo vyvolalo frustráciu, a minister obrany takto chcel vojakov prebudiť a motivovať. Bartha si myslí, že aj keď išlo o politickú chybu, môže za to pravdepodobne neskúsenosť ministra, ktorý do Orbánovho kabinetu nastúpil iba v roku 2022.

Maďarskí agenti na Ukrajine
Celú situáciu skomplikovalo, keď ukrajinská tajná služba informovala, že boli zadržaní dvaja ukrajinskí občania maďarskej národnosti zo Zakarpatskej oblasti, ktorí pracovali pre maďarskú tajnú službu.

Jeden z nich je 40-ročný muž, ktorý v minulosti slúžil v ukrajinskej armáde. Od roku 2021 bol spiacim agentom, v roku 2024 bol aktivovaný a jeho úlohou bolo sledovať nálady miestneho obyvateľstva a získavať informácie o tom, ako by reagovalo obyvateľstvo Zakarpatskej oblasti, keby do regiónu vstúpili mierové kontingenty, najmä maďarskí vojaci. Mal tiež zbierať informácie o tom, aké vojenské vybavenie a zbrane je možné získať na čiernom trhu v Zakarpatsku, aká je migrácia maďarského obyvateľstva v regióne, aké vojenské sily sa tu nachádzajú, koľko je tu transportných a bojových vozidiel a aké obranné zložky pôsobia v regióne.

O druhom zatknutom agentovi prezradili, že je to žena, ktorá slúžila v armáde do roku 2025 a jej úlohou bolo informovať maďarské služby o lietadlách a vrtuľníkoch nachádzajúcich sa v Zakarpatsku, ako aj o vojenskej jednotke, v ktorej slúžila.

Mnohí v Maďarsku spojili tento prípad so slovami maďarského ministra obrany o príprave na vojnu.

Podľa Dániela Barthu môže byť medzi vyhláseniami ministra obrany a oznámením ukrajinskej kontrarozviedky súvis v načasovaní: Ukrajinci odhalili údajnú maďarskú spravodajskú sieť už pred viac ako týždňom, ale zverejnili to až teraz. Ich cieľom mohlo byť práve to, aby slová ministra obrany spájali so správou o maďarských agentoch.

Ukrajina má totiž záujem oslabiť reputáciu krajín, ktoré môžu ohrozovať jej záujmy. Kyjiv považuje Maďarsko za takúto krajinu a týmto oznámením mohol nechtiac pomôcť maďarskej opozícii a opäť zhoršiť medzinárodné renomé Maďarska, dodáva analytik.

Informácie o odhalenej maďarskej špionážnej sieti treba brať podľa neho s rezervou. Analytik tvrdí, že maďarské tajné služby majú prístup k informáciám, ktoré podľa Ukrajincov zhromaždili maďarskí agenti, aj bez takejto operácie. Samozrejme, obe krajiny vykonávajú spravodajské operácie na území druhej krajiny, ale to, čo je podľa ukrajinských informácií o tejto operácii známe, vyzerá natoľko neprofesionálne, že Bartha nevylučuje ani to, že ide o operáciu ruskej tajnej služby pod falošnou vlajkou.

V piatok popoludní minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó oznámil, že Maďarsko ako odvetné opatrenie vyhostilo dvoch ukrajinských špiónov pracujúcich pod diplomatickým krytím. Podľa Szijjártóa je dôvodom „diskreditačnej kampane Ukrajiny“ to, že Maďari odmietajú vojnu, chcú mier a nedovolia, aby Maďarsko bolo vtiahnuté do vojny; navyše v Maďarsku práve prebieha verejná konzultácia o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Spravodajské hry
Podľa maďarského novinára Andrása Dezsőa, ktorý sa zaoberá tajnými službami a organizovaným zločinom, prebieha už dlhšie vojna medzi ukrajinskými a maďarskými tajnými službami, ale zatiaľ nie je jasné, čo sa vlastne stalo. Ani jeho zdroje nevedeli povedať, „nakoľko je správa SBU pravdivá a kto vlastne sú zatknuté osoby, ktoré Ukrajinci nazývajú maďarskými špiónmi“. Isté však je, že aj táto udalosť je súčasťou prebiehajúcej spravodajskej hry medzi maďarskými a ukrajinskými tajnými službami.

Minulý týždeň radar maďarskej armády v Tokaji zachytil drony letiace smerom na Maďarsko, z ktorých jeden bol zostrelený. Maďari majú podozrenie, že drony mohli priletieť z Ukrajiny. Vo februári sa na zasadnutí maďarského parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť hovorilo o tom, že Ukrajinci začali tajnú operáciu zameranú na diskreditáciu Viktora Orbána – propaganda to bezdôvodne spojila s dokumentárnym filmom portálu Direkt36 s názvom Dynastia o zbohatnutí Orbánovej rodiny.

Dezső tvrdí, že maďarské tajné služby získali informácie, podľa ktorých Ukrajinci chcú s pomocou Budapešti uskutočniť sabotážnu akciu proti Rusku. Podľa novinára nie je možné zistiť, o čo ide a do akej miery sú tieto informácie pravdivé, ale „samotná skutočnosť, že takéto informácie vznikajú, jasne ukazuje, ako vážne sa vzťahy medzi oboma krajinami zhoršili“, dodáva Dezső.