PALBA.CZ

Západ doteraz na Ukrajinu dodal len okolo 60 samohybných húfnic s dlhým dostrelom a 27 raketometov schopných odpaľovať americké rakety systému MLRS /HIMARS. Slovensko sa hrdí, ako Ukrajine pomáha, v skutočnosti mohla naša malá krajina hneď od začiatku tieto počty veľmi významne zvýšiť.

Ale neurobili sme to a ani neplánujeme urobiť.

Príbeh našich húfnic
Ešte pred siedmimi rokmi boli operačné požiadavky našej armády stanovené na dve batérie (16ks) húfnic Zuzana.

Za ministra Glváča prišiel návrh zriadiť tretiu batériu – ktorú by tvorili vtedy novo vyvinuté húfnice Eva. Síce pre ne veľmi v štruktúre armády nebolo použitie, ale ako podpora exportu to dávalo zmysel – Eva je jediná ľahká húfnica na svete, ktorá má automatické nabíjanie – a mohol to byť zaujímavý exportný šláger.

Lenže po nástupe ministra Gajdoša v roku 2016 sa plán zmenil. Tretia brigáda mala byť vybavená novou generáciou húfnic Zuzana 2. Na rozdiel od Evy však Zuzana 2, vychádzajúca zo zastaranej konštrukcie, nemá veľmi čo na svetovom trhu ponúknuť. Čo potvrdil čas – jediný exportný úspech zaznamenala len pre vojnu na Ukrajine. Ukrajinci berú, čo je k dispozícii.

Aj tento plán sa zakrátko modifikoval – prezbrojiť na Zuzanu 2 sa mali zrazu všetky tri batérie. Vymeniť aj prvú generáciu Zuzán (Zuzana 2000), ktoré boli do výzbroje armády zavedené na prelome tisícročí a boli doslova jej najnovšou ťažkou technikou, nedávalo vôbec žiaden zmysel.

Súčasný minister obrany Jaroslav Naď vtedy celý tento nezmyselný nápad tvrdo kritizoval. Po svojom nástupe zdedil stav, že k dvom batériám Zuzán 2000 boli objednané ďalšie tri batérie Zuzán 2. Teda celkovo päť batérií - pre ktoré naša armáda nemala využitie.

Po vypuknutí vojny tak bez problémov mohol Zuzany (alebo aspoň ich časť), z výzbroje armády cez spojenecké fondy predať Ukrajine, ako urobili iné štáty. A následne si nechať v Konštrukte vyrobiť nové. A pri tretej batérii sa vrátiť k pôvodnému plánu – zaviesť do výzbroje Evy.

Lenže nespravil to. Namiesto toho len posunul výrobu tretej batérie Zuzán 2 a prepustil Ukrajincom výrobnú kapacitu v Konštrukte. Takže Ukrajinci teraz majú namiesto 16 či 32 našich húfnic len štyri. A do konca roka budú mať len osem. Ktoré si museli sami zaplatiť.

„Škrečkujeme“ aj to čo máme navyše
Sebavedomý a strategicky rozmýšľajúci veliteľ vie, že je v jeho záujme poslať dnes na Ukrajinu zbrane, aby zajtra neumierali jeho vojaci pri obrane Slovenska. Ukrajinci nám získali čas.

Minister Naď uvažuje sebecky – ak raz má v stave Zuzany 2 a stále dobré Zuzany 2000, nepustí ich z rúk - ani za cenu života ukrajinských vojakov. Radšej vymyslí operačnú potrebu v našej armáde - pre všetkých päť batérií.

Ale nevieme, prečo má mať Slovensko až päť batérií húfnic - minister „protikorupčnej vlády", ako prvý v histórii - plán vyzbrojovania utajil.

Ministerstvo obrany ani nezmenilo plán výstavby tretej batérie na Evy. V rozpore s realitou tvrdí, že „je špekulatívne sa domnievať, že zavedenie... do používania OS SR zvýši jej exportný potenciál“ - dva roky po tom, čo bola Eva z českého tendra formálne vyradená práve preto, že nebola zavedená do výzbroje armády NATO(!). Po Ukrajincoch ide potopiť aj náš potenciálny exportný šláger.

Ministerstvo určite bude tvrdiť, že potrebu zvýšenia počtu húfnic v armáde preukázala vojna na Ukrajine. A to bude dvojnásobná lož: plán vznikol ešte pred vojnou. A vojna na Ukrajine preukázala najmä nástup raketometov, ktoré začali byť s ďalekonosnými navádzanými raketami oveľa efektívnejšie aj pri plnení úloh, ktoré doteraz plnili húfnice.

Príbeh našich raketometov
Slovensko disponuje 26 modernizovanými raketometmi RM-70 Modular, ktoré sú po Eve druhým slovenským svetovým unikátom - dokážu strieľať ako rakety amerického systému MLRS/HIMARS, tak postsovietskeho GRAD. A teda vedia využívať tak ukrajinské zásoby, ako aj západné dodávky. Čo ich robí pre Ukrajincov mimoriadne atraktívnymi.

Nevedia síce odpaľovať mediálne známe diaľkové navádzané rakety G-MLRS (na tie sa mali modernizovať až v druhej fáze, ktorá však neprebehla), no môžu strieľať staršie, ale mimoriadne účinné rakety s kazetovou muníciou (USA, Rusko ani Ukrajina nepristúpili k dohode o jej zákaze) a ničiť delostrelectvo a masy ruských vojsk na frontovej línii.

Namiesto toho, aby sme ich, aspoň časť, Ukrajincom cez spomínané fondy okamžite predali a vyrobili si nové, aj tieto „škrečkujeme".

Pre slovenský zbrojný priemysel nie je žiadny problém obnoviť výrobu týchto raketometov, respektíve ich modernejších verzií. A takéto „duálne“ raketomety by boli mimoriadne atraktívne nielen pre celé východné krídlo NATO, ktoré používa oba typy rakiet, ale aj pre svetový trh.

Navyše, v Európe nevyrába raketomety nikto, je odkázaná na drahé americké. Pričom v súvislosti s vojnou na Ukrajine začal byť dopyt po raketometoch enormný (napríklad Poliaci ich chcú kúpiť 500).

A je tu ešte jedna príležitosť. Ukrajina vyvinula a zaviedla vlastné ekvivalenty ruských rakiet Smerš a Iskander, respektíve amerických GMLRS a ATACMS. Ich integráciou do systému MLRS/Modular sa Slovensko má šancu sa stať vstupnou bránou pre ich import (príp. aj licenčnú výrobu) do EÚ. Čo by bola mimoriadne atraktívna alternatíva drahých amerických rakiet a ďalšia exportná príležitosť.

V takejto situácii by na Ukrajinu raketomety, ktoré nielenže významne pomôžu Ukrajincom, ale spravili by nám aj výbornú reklamu, neposlal len hlupák.

Húfnice a raketomety sú na Ukrajine kľúčové
Nedodanie raketometov a väčšieho množstva húfnic ministerstvo odôvodňuje bizarnými argumentmi, ktoré sú len hľadaním dôvodov „prečo to nejde", nie „ako by to išlo".Jeden si však zaslúži špeciálnu pozornosť – že o Modulary ani o Zuzany 2000 Ukrajinci oficiálne nepožiadali.

Čo je falošný argument – zbrane a špeciálne delá a raketomety žiadajú Ukrajinci od spojencov od začiatku konfliktu. A vysoký zdroj z prostredia ukrajinskej ambasády potvrdil, že by samozrejme o oba systémy eminentný záujem mali – lenže slovenská strana ich neponúkla.

Od začiatku vojny Slovensko pomáha Ukrajine v dodávke vojenského materiálu a zásob – čo je veľmi cenené. Z výzbroje armády sme však poslali len zastaranú S-300, päť vyradených vrtuľníkov a 30 zastaraných bojových vozidiel, aj tie na základe zdanlivo výhodného „kšeftu“ s Nemcami.

Kľúčovými zbraňami v tejto vojne sú však húfnice a raketomety – spôsobujú až 90 percent ruských strát. A my máme dostatok raketometov a dokonca viac húfnic, ako potrebujeme – ale ministerstvo obrany sa zubami nechtami bráni ich dodaniu Ukrajine.

Po zlyhaní v českom tendri na húfnice, nepožadovaní exportných offsetov pri nákupe bojových vozidiel pre našu armádu ide o tretiu nevyužitú príležitosť, keď dnešné vedenie ministerstva obrany mohlo podporiť výrobu a export tých produktov slovenského zbrojného priemyslu, ktoré sú v niečom svetovo unikátne a majú exportný potenciál. A aj túto ide spáliť.