PALBA.CZ

jmodrak píše:
... V podstate sa z toho stáva "jednorazovka" , schopná rychlého manévru. Každá rušička je samozrejme ideálny cieľ, preto v bojovej činnosti vykonávajú určité opatrenia proti jej likvidácii..
To, že určitá rušička je schopná rušiť "iba" určitý typ radarov, je dané jej konštrukciou. Hlavne ak je v lietadle, t.j. nutnosť malej váhy, obmedzený zdroj energie. .. Prečo by som mal mať 20 GW a EMP neviem, nechcem rušiť celý svet, iba konkrétny smer. Viz. zákony fyziky základná škola. Nepotrebujem radar usmažiť, potrebujem iba "zamliečnenie" obrazovky.

Najlepšie opatrenia na ochranu rušičky je nevysielať. Preto je práve dobré RL "usmažiť". Anténa (pokiaľ ju netrafí nejaký Maverick ) je prakt. nezničiteľná ale elektroniku dobrým EMI "usmažíš". Len okrem fyziky ZŠ musíš pridať aj znalosti zo SOŠ a VŠ. Elektronika (tá dnešná na MMOS a CMOS) je veľmi háklivá a je v "čiernej skrinke" teda istenej Faradayovej klietke a stupy/ výstupy má istené bleskoistkami a i., prípadne bezkontaktn. vstupmi(dobrá je optika). Na to potrebuješ dostať EMI do antény a tadiaľ do elektroniky - najľahší spôsob. Ale ak sú tam tie viacnásobné xx.istky tak potrebuješ EMI dostať priamo do elektroniky. Na to už potrebuješ tie GW výkonu aby si "prešiel" cez F klietku. Jednotlivé "šváby"(pozn. integr. obvody - IO) sú poprepájané medenými linkami (dnes je bežné že viacvrstvovo) na doske plošných spojov (odtiaľ skratka DPS). CMOS-y a i. citlivky zničíš priamo elektrickým nábojom (ak máš "drobné" dá sa to prakt. odskúšať aj v domácich podmienkach), staršie a odolnejšie IO pečieš do chrumkava el. prúdom. Na pomoc si zoberieš práve toho istého Faradaya ktorí robí problémy s klietkou. O.i. vybádal elektromagn. indukciu, čiže keď cievku alebo el. vodič vystavíš premenl. EM poľu - indukuje sa v ňom prúd a prúd je aj priamoúmerný intenzite EM poľa. Ako cievky využiješ práve tie linky na doske DPS.

K druhej časti: Dnes sú lietadlá chránené podvesmi REB, medzi najzn. patria ALQ - 99,128, 131, 184... ktoré nie sú zrovna malé ale o to viac "cool". Všetky pracujú ako scanner/jammer t.j. najskôr pasívne nasnímajú kde kto a čo vysiela, vyhodnotia ohrozenie a proti agilným zapnú rušič - jammer. U týchto dávno neplatí že pracujú v úzkom pásme, dokážu "plávať" s premenlivou vlnou podľa vyžarovania RL, prípadne skokovo meniť frekvenciu, intenzitu, moduláciu...
Väčšina z nich už nieje závislá na palubn. zdroji ale majú vlastný, napr. generátor poháňaný náporovou turbínou.

Rabo - s rušičkami radarov je to trochu komplikovanejšie, existuje viacero druhov. Je jasné, že na chrbte centrálu neodnesieš, ale elektronickú časť už áno. V podstate sa z toho stáva "jednorazovka" , schopná rychlého manévru. Každá rušička je samozrejme ideálny cieľ, preto v bojovej činnosti vykonávajú určité opatrenia proti jej likvidácii. To, že niekto páli proti pozemním cieľom ktoré vysielajú silné signály je dobré, ale úspešnosť pokiaľ sa dodržujú taktické postupy je otázna. Možno pod 30%. Ale to iba odhadujem podľa "úspešnosti" z konfliktov. Rušičku je treba vidieť v komplexe PVO, kde má svoju krátkodobú, ale dôležitú úlohu. To isté platí aj o "bičovaní SK", nie je potrebné rušiť celú vojnu, stačí v rozhodujúcej fáze, keď sa zásobia v J.K., stráca bičovanie územia SK zmysel. O to menej dopadne na hlavy vojakov, veliteľstvá a spojovacích uzlov.

Celá rušíčka ručných staníc pracujúcich s FH je umiestnená do auta veľkosti Tiger. Na chrbát dáš trt. Kedysi Rusáci predviedli malé rušičky GPS signálu,ale zabudli napísať, že to má dosah pár km. Najnovšie pozemné rušiace stanice radarov majú dosah desiatky km, ale jedna rušička je tvorená 3 náklaďákmi a každá iná vlnová dĺžka ďalším náklaďákom. Na plecia nevezmeš nič. Proti moderným prieskumným systémom je zavedenie proti opatrení komplikované. Rusko tiež ustupuje z roviny rušenia do roviny pasívneho zisťovania a to letecky, ako aj pozemne.

A SK ? Tá krajina by sa v prípade riadneho konfliktu mohla spoliehať len na diplomaciu. Nejaké prvotné lokálne rušenie GPS by bolo zanedbateľné. GPS nie je víťaz vojny, veľké armády fungovali aj bez toho.

K druhej časti: Dnes sú lietadlá chránené podvesmi REB, medzi najzn. patria ALQ - 99,128, 131, 184... ktoré nie sú zrovna malé ale o to viac "cool". Všetky pracujú ako scanner/jammer t.j. najskôr pasívne nasnímajú kde kto a čo vysiela, vyhodnotia ohrozenie a proti agilným zapnú rušič - jammer. U týchto dávno neplatí že pracujú v úzkom pásme, dokážu "plávať" s premenlivou vlnou podľa vyžarovania RL, prípadne skokovo meniť frekvenciu, intenzitu, moduláciu...
Väčšina z nich už nieje závislá na palubn. zdroji ale majú vlastný, napr. generátor poháňaný náporovou turbínou.

A to sa bavíme o jedných z najnovších a ak nie o najnovších a to v podstate zastaralých. Nakoľko moderné radary pracujú z takým výkonom a rýchlosťou zmeny, že tieto nie sú schopné ich zarušiť.

Podľa vyjadrenia gen. riaditeľa P. Vlasova(Hrdina RF, zaslúžilý skúšobný letec) letecko-výskumného inštitútu M.M. Gromova v tomto roku by mala prebiehať najdôležitejšia časť skúšok PAK FA - skúšky a certifikácia výzbroje v rámci štátnych skúšok. (pozn. radarmi sú vybavené 4. a 5-ty prototyp, tak asi s nimi).

http://vpk.name/news/102954_pyatoe_poko ... letat.html


Podľa plánu zavedenia výzbroje do VVS v období 2010 - 2020 v r.2015 má byť ukončená dodávka Su-35S, potom závod v Komsomoľsku na Amure prejde na sériovú výrobu PAK FA tempom cca 10 ks ročne, pretože koncom roka 2020 musí byť dodaných 40 - 50 lietadiel T-50 1-vej série. Nie je upresnené koľko ks predvýrobnej série bude dodaných v období 2014 -2015, ale kapacitné možnosti na dané obdobie je 9 ks (priemerná dĺžka výroby 1 prototypu bola 8 mesiacov, hala vyčlenená pre výrobu PAK FA má 3 standy pre súbežnú výrobu). Druhá hala je zatiaľ vyťažená výrobou Su-35 S tempom cca 12 ks ročne (do r.2012 bolo dodaných 10 lietadiel, v r.2013 bolo vyrobených 12 ks, v r.2014 je plán tiež na 12 a posledná séria na rok 2015 má pozostávať zo 14-tich lietadiel.

absik píše: Podľa plánu zavedenia výzbroje do VVS v období 2010 - 2020 v r.2015 má byť ukončená dodávka Su-35S, potom závod v Komsomoľsku na Amure prejde na sériovú výrobu PAK FA tempom cca 10 ks ročne, pretože koncom roka 2020 musí byť dodaných 40 - 50 lietadiel T-50 1-vej série. Nie je upresnené koľko ks predvýrobnej série bude dodaných v období 2014 -2015, ale kapacitné možnosti na dané obdobie je 9 ks (priemerná dĺžka výroby 1 prototypu bola 8 mesiacov, hala vyčlenená pre výrobu PAK FA má 3 standy pre súbežnú výrobu). Druhá hala je zatiaľ vyťažená výrobou Su-35 S tempom cca 12 ks ročne (do r.2012 bolo dodaných 10 lietadiel, v r.2013 bolo vyrobených 12 ks, v r.2014 je plán tiež na 12 a posledná séria na rok 2015 má pozostávať zo 14-tich lietadiel.

Hm, ale 10 ročne je málo na obnovu parku, nie to ešte na export.
Nebude sa PAK FA robiť perspektívne aj v NAPO?

arten píše: Hm, ale 10 ročne je málo na obnovu parku, nie to ešte na export.
Nebude sa PAK FA robiť perspektívne aj v NAPO?

Tak určitě nemůžete ze začátku valit 20-30 kusů ročně, to je dost risk u nového letounu, nemluvě o tom že se celý ruský letecký průmysl postupně zvedá na nohy a obnovuje výrobní kapacity a to nejde taky udělat za pár let. Prostě mají to naplánované logicky, tak že prvně se vyrobí 1- série PAK-FA (50-60ks) cca za 5-6let na nich se vychytají případné provozní a výrobní mouchy, za ten čas dojedou některé linky co jsou orientovány na deriváty Su-27, po roce 2020 uvidí se třeba jestli bude chtít VVS ještě vyrábět Su-34 případně další uvolněná kapacita, atd.. a začne výroba 2- série PAK-FA (ví se že bude obsahovat ty nové motory a asi spoustu dalších vychytávek - pokrok v technice přeci jen za desetiletí je enormní) těch 20-30ks ročně by pak mohli dát. Indie má brát kolik kusů ročně a od kdy do kdy ? ví to někdo?

mepu píše:
...těch 20-30ks ročně by pak mohli dát. Indie má brát kolik kusů ročně a od kdy do kdy ? ví to někdo?

Keďže indicko-ruský dvojmiestny T-50 (tuším označ. ako FGFA) má ísť sériovo najskôr r. 2025, tak prvé dodávky z Ruska pôjdu
tiež najskôr v r.2025. Výroba 20 - 30 ks ročne? Bude to pre nich problém - na jednej strane Čína chystá na trh nové stealth J-23 a J-25 a tak musia Suchovci dodať niečo na trh(trhový segment je ťažšie získať ako udržať), na druhej strane je celý koncern vyťažený páve tým spomínaným šátnym "prikazom" - ročne vyrobí/modernizuje 10 -15 Su-27 SM a der., 18 -20 ks Su-34, 5 -10ks nových Su-25 SM + modernizácia starších Su-25 na štandart SM, cca 10 - 15 ks ročne * a to už Jakovlevov konglomerát z vďaky za spoluvývoj T-50 dostal výrobu Su-30 a nasl. verzie 120 ks do konca r.2020( okrem toho dodáva svoje Jak-130 priemerne 18 ks ročne). Mikojan sa tiež do r. 2020 zapotí - 30 ks MiG-29KUB, 150 ks MiG-35 a dokončiť vývoj + dodať prototypy LFI.
No a všetci samozrejme výrobu náhr. dielov na "remont" na zaradené mašiny vo VVS..

pozn.* : hovorí sa o ďalších 24 - 48 ks Su-35, ale záväzná objednávka ešte nie je podpísaná.

Čínske lietadlá nie sú pre Rusko extra problém. Nemajú spoločné trhy pre takýto stroj. V podstate Čína môže mať v celku problém umiestniť svoje drahé lietadlá na zahraničný trh. Ich doterajší odberatelia výzbroje nepatria medzi finančne silných a nájsť si vhodných nie je až také ľahké.
Rusko môže na začiatku postupovať predajom spojeným s presunutím časti výroby k odberateľovi. Samozrejme u väčších objednávok. U menších - napr. Vietnam, tak tam si budú musieť počkať. Osobne si myslím, že na Pak sa oplatí počkať. Ak bude aspoň z väčšej časti tak dobrý ako sa o ňom píše, tak po roku 2020 to bude číslo jedna v segmente stíhačov.

absik píše: Keďže indicko-ruský dvojmiestny T-50 (tuším označ. ako FGFA) má ísť sériovo najskôr r. 2025, tak prvé dodávky z Ruska pôjdu
tiež najskôr v r.2025.

Čo som niekde čítal, tak vyzerá že India tlačí na pílu (asi práve kvôli Čínskym 5g konštrukciám) a prvé FGFA budú - jednomiestne PAK FA dodané z Ruska...

arten píše:

absik píše: Keďže indicko-ruský dvojmiestny T-50 (tuším označ. ako FGFA) má ísť sériovo najskôr r. 2025, tak prvé dodávky z Ruska pôjdu
tiež najskôr v r.2025.

Čo som niekde čítal, tak vyzerá že India tlačí na pílu (asi práve kvôli Čínskym 5g konštrukciám) a prvé FGFA budú - jednomiestne PAK FA dodané z Ruska...

Indie si může tlačit na pilu jak chce, se mě líbilo jak si tuhle stěžovali, že jejich podíl na vývoji PAK-FA FGFA, tedy v poměru k jejich investovaným prostředkům rovná skoro nule v tento moment, ale nechápu čemu se ti Indové divý, já si myslím že mohou byt bohu vděční za ten transfer technologií který licenční výrobou získají a zato hlavně platí , momentálně nemohou k vývoji PAK-FA FGFA přispět jinak než finančně neboť jejich reálné vývojové programy odpovídají maximálně 4 generační stíhačce HAL Tejas, od Číny pochybuji že by ty 5.generační stíhačky byli na lepší úrovní než FGFA - o motorech se nemá cenu bavit v tom mají pořád co dohánět, jediné co by tomu mohlo konkurovat je americká vývojová škola ale to pochybuji že by se Američané hecly třeba s F-22 a licenční výrobou v Indii, únik technologií k třetím stranám by byla otázka jen času.

Dobre si to vystihol, okrem toho som zabudol napísať že dohoda bola kus za kus, t. j. dodajú 50 FGFA dostanú 50 T- 50, ďalších 150 - 200 cvakajú. Ak to nestihnú, Brazília rada odkúpi "prebytočné" kusy.

absik píše:Dobre si to vystihol, okrem toho som zabudol napísať že dohoda bola kus a kus, t. j. dodajú 50 FGFA dostanú 50 T- 50, ďalších 150 - 200 cvakajú. Ak to nestihnú, Brazília rada odkúpi "prebytočné" kusy.

Prosím o podrobnejšie vysvetlenie.

to kenavf: o tom by bol článok na pokračovanie:
Indicko- ruský projekt FGFA ako pokročilý derivát PAK FA T-50
- V r.2007 po predch. úspechu úpravy Onixa na Brahmos sa predbežne dohodli IAF(indian air force) a VVS na spoločnom vývoji PAK FA. V r.2001 boli určené parametre projektu a na základe požiadaviek dlhého doletu, nových motorov od Saturn-a(NPO Saturn patrí do sk. Suchoj) a náskoku vo výrobných technológiách dostal oprávnene riadenie projektu Suchoj. V Indii to bolo jednoduchšie - dominantný HAL alebo nikto. M. Pogosjan: "Dohodli sme sa na financovaní, inžinierskej činnosti a duševnom vlastníctve 50 na 50% podielu " povedal v rozhovore pre ASia Times .
Vtedy sa hovorilo o nákladoch projektu +- 10 mlrd. USD.
http://www.atimes.com/atimes/South_Asia/IJ27Df01.html
http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/109974

Pri predbežnom návrhu zmluvy v r. 2010 sa hovorilo o 12 mld. pričom každý mal vložiť 6 miliárd ale HAL chcel podiel na prácach znížiť na 25% pretože FGFA sa mal odlišovať podľa požiadaviek IAF hlavne v dolete a v širokom okruhu misií(multirole F/A). Lietadlo malo byť hotové za 8 - 10rokov,v počte 500 ks - 200 T-50 RF + 50 dvojm. FGFA, IAF malo požiadavku na 166 T-50 a 48 FGFA. Koncom roku však M. Pogosjan ohlásil možný počet až 1000 ks - IAF a VVS 400 spolu a ďalších 600 pre zbroj. trhy (záujem prejavili Brazília a Vietnam, rozhodujú sa ďalšie juhoamerické štáty a štáty Indoázie. Štáty Blízkeho východu sú neisté vďaka vyvolaným občianskym vojnám)
V r.2011 zmenili IAF požiadavku na 148 T-50 a 66 FGFA. V r.2012 chcelo IAF zmenu na 214 T-50... a zníženie podielu HAL o 50% na vývoji, RF navyše neskôr priznalo omeškanie projektu o rok a nárast celk. nákladov projektu. Taktiež že výroba nezačne v plánovanom r.2015... Indické MO prilialo oleja prehlásením omeškania prototypu FGFA na r.2014 a sériovú výrobu pre IAF najskôr od r.2017... Potom navyše zaznelo v indickom parlamente že FGFA dostane certifikát v r.2019 kedy by sa mala rozbehnúť sériová výroba...
Oneskorenie vysvetlil predseda HAL Ashok Nayak požiadavkami IAF, do projektu FGFA chce IAF 40 - 45 zlepšení...(napr. kapacita nádrží, 3-D trysky, nové motory, schopnosť nosiť upr. strelu Brahmos, väčšiu plochu krídiel, pristávací hák, zlepšenie stealth vlastností, prakticky celokompozitové povrchové oplášťovanie odolné teplote 120 - 130 st. C pre zvýšenie super cruise na 1,7 Mach, digitálnu výmenu dát v reálnom čase, nové plnofarebné displeje, Hi-tech softvér....).

(pokračovanie)

pokračovanie FGFA

Okrem dodatočných požiadaviek zo strany IAF, vznikli aj oprávnené obavy že India prekročí plánovanú čiastku 6 mld. dolárov na vývoj, lebo táto zahŕňa "len" vývoj a výrobu prototypov bez nákladov na vývoj odlišnej avioniky( pre projekt je kľúčová pretože predurčí budúce TTD lietadla). Oba štáty plánujú zakúpiť po 250 ks lietadiel T-50/FGFA pri priemernej cene 100 mil. dolárov každý čo okrem nákladov vývoja navýši výdavky každého štátu po 25 mld. dolárov.
India chce mať rovnaké radary AESA s 360 st. obzorom ako Rusko - buď ich nakúpi alebo ich bude vyrábať licenčne čo ju bude stáť ďalšie stovky mil. dolárov za licenčné práva. Keďže podiel HAL na vývoji neustále klesá, IAF sa obáva že Rusko bude požadovať dodatočnú platbu za vývoj avioniky ktorá bude rovnaká ako u T-50 (za predpokladu že sa vyberie jednomiestny variant FGFA) alebo prepracovaná ak bude zavedená pôvodná koncepcia dvojmiestneho FGFA. Na druhú stranu tvrdia indickí konštruktéri že spoločný vývoj prinesie neoceniteľné skúsenosti a nové technológie, India má doteraz skúsenosti s vývojom a výrobou len ľahkých bojových lietadiel kat. LCA (LCA - light combat aircraft) označ. Tejas.
podrobnejšie: http://www.business-standard.com/articl ... challenges

Design

Tvar bude rovnaký v prípade jednomiestneho FGFA, niekedy označovaného ako PMF - Perspective Multi-Role Fighter.
http://forum.valka.cz/attachments/12469/FGFA-2.jpg
Drak bude upravený v prípade pôvodnej dvojmiestnej koncepcie FGFA. Obrazový materiál nie je k dispozícii, z médií je známy len nákres:
http://1.bp.blogspot.com/_7SvKgIpSQ6k/S ... 0/FGFA.jpg

V oboch konštrukciách však musia byť upravené prívodné kanály vzduchu a uloženie motorov( u T-50 ťah motorov prakticky smeruje do ťažiska lietadla) viac rovnobežne aby mohli použiť 3-D trysky.
http://forum.valka.cz/attachments/12469/FGFA-3.jpg]

V prvých rokoch výroby budú použité motory 117S s ťahom 2x 14500kg/na fors. (rovnaké boli použité pre roll-out 2. pozemného prototypu 6.12.2009 a prvý let prototypu T-50.1 dňa 29.1.2010). Neskoršie majú byť dodané nové motory s 3-D tryskou na báze AL-37FU(s prototypu Su-37). Do konkurzu na dodávku motorov sú zapojené koncerny NPO Saturn , JSC Klimov a MMPP Saljut.
http://www.brahmand.com/news/Russian-fi ... /3/11.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Saturn_AL-31

Podľa posledných správ sa však výroba FGFA/PMF sa neočakáva skôr ako v r.2022, ale za predpokladu že prototyp PMA predstaví HAL v tomto roku(2014). Prototyp FGFA má byť predstavený v r.2017 a prvé dodávky začnú v r.2025.
http://articles.economictimes.indiatime ... -prototype

absik píše: pokračovanie FGFA
vývoj odlišnej avioniky( pre projekt je kľúčová pretože predurčí budúce TTD lietadla)

To bych netvrdil maximálně pro TTD FGFA, pro Indy je to nutnost, jinak by od Rusů dostali exportní osekané verze různých důležitých technologií a zařízení, a pro Rusy je to zas vynikající způsob jak si uchránit své nejcitlivější technologie

Musím nájsť link, tu je:
http://en.ria.ru/military_news/20130206/179261409.html
- kde je potvrdená dohoda o dodaní rovnakej avioniky, AESA radarov X pásma - predný, bočný, zadný. Konštrukčné a technologické výkresy draku, asi niektoré postupy. (Okrem iného je tu potvrdené že bude vyrobených celkom 8 skúšobných prototypov).
India si navrhne nový podvozok pre lietadlové lode, hák, geometriu a konštrukciu hlavného krídla a výškoviek. Ak bude IAF trvať na ďalšom znížení RCS aj za cenu vypustenia predkrídla(to je podstatná príčina horšieho RCS oproti F-22) tak avionika sa musí podstatne meniť že bude prakticky nová. Rusov najviac potešilo že India chce ísť cestou dielektrického celokompozitového poťahu - "že vraj HAL má náskok v kompozitoch"( akosi zabudli že HK Komposit získal zákazku - síce civilnú - pre Boeing aj Airbus) tak sa riadne zapotia ak sa chcú dostať na 2 Machy.. Rusi si tak uchránia technolóogie na vrstvené panely poťahu.

Tož je známé, že Indové to vidí strašně růžově.
Celokompozitový potah je totální nesmysl, netvrdím, že za 20 let s nanotechnologiemi je to neřešitelný, ale dnes je to nereálné pro rychlostí Mach 2+, nedej bože pokud PAK-FA bude dávat M 2.5.
To před-křídlo myslíš asi LEVCONy?, to bych chtěl vidět jak jej efektivně nahradí a čím, plní 4 funkce zároveň a hlavně i funkci jednoho regulátorů přísunu vzduchu na velkém náběhu k motorům, tuhle konstrukční věcičku osobně obdivuji na PAK-FA asi nejvíc

Indové budou muset trochu slevit, fakt jsem zvědavý jak se jejich vývoj FGFA bude natahovat a nakonec výsledek nebude výrazně rozdílný od PAK-FA, kdo se vsadí ?

Jelikož nikde žádné nové fotky, ani videa z testování prototypů nejsou k nalezení, tak aspoň jedno pěkné 15 minutové video z MAKSu 2013 na plné rozlišení 1080px a repráky na plné volume, je to nářez

mepu:
Celokompozitový potah je totální nesmysl, netvrdím, že za 20 let s nanotechnologiemi je to neřešitelný, ale dnes je to nereálné pro rychlostí Mach 2+, nedej bože pokud PAK-FA bude dávat M 2.5.

Nepomôžu nanotechnológie, teda nedajú sa realizovať pretože dielektrický poťah nesmie obsahovať atómy kovu ani uhlíku v takom množstve aby zvýšili tepelnú odolnosť hlavne nábežných hrán.Tak budú musieť použiť niečo ako superplast z radomu Su-30MKI až sa nakoniec dopracujú k "pilovému" stealthu á lá F-117/SR-71 ako má PAk FA alebo Su-35S/35BN ale tie využívajú zliatiny kovov.
K tej teplote: 120 -130 st. C vzniká na nábežných hranách pri Mach cca 1,5 (+- 1700 km/hod), pri max. rýchlosti okolo Mach 2 to bude cca o 40 st. viac, podľa ruských blogov by max. rýchlosť T-50 s novými motormi mala byť 2,6 M (cca 2800 km/hod.) a povrchová teplota vyššia min. o 100 st. oproti FGFA pri cest. rýchlosti, tak je logické prečo sa používajú kovy/kovové zliatiny na nábežné hrany.

To před-křídlo myslíš asi LEVCONy?

Nerád používam výraz LEVCON-y pretože nemá jasnú definíciu, v angline by to bolo asi half foreplanes, čiže polovičné predné krídlo (half canards), vzhľadom na to že sú nezávisle sklopné v rozsahu - 10 (hore)+ 40 st. (dole) tak by bolo presnejšie - spoileron-y. Nejde o výrazy, podstatné je že hoci "to" nazývame rôzne, myslíme na to isté.

Přeci jen nějaká novinka
http://www.warandpeace.ru/ru/news/view/86807/
Tak to vypadá, že výroba T-50-6-1 pro letové zkoušky je v konečné fázi, následuje T-50-6-2 - určený pro pozemní zkoušky, a pak T-50-7 a T-50-8.

mepu píše:Tak to vypadá, že výroba T-50-6-1 pro letové zkoušky je v konečné fázi, následuje T-50-6-2 - určený pro pozemní zkoušky,

Mám to chápať tak,že tie jednotlivé prototypy T-50-1...5 sa od seba líšia, ale T-50-6-1 a T-50-6-2 budú identické, len sa použijú na iný druh testov?

Koľko by nakoniec malo byť variant tohto lietadla.Vychádza mi to asi takto:
1.T-50 jednomiestna
2.T-50 dvojmiestna(spárka)
3.T-50 jednomiestna pre export(okresaná)
4.T-50 dvojmiestna pre export(okresaná)(spárka)
5.FGFA jednomiestna
6.FGFA dvojmiestna(spárka)
7.FGFA jednomiestna pre export(okresaná)
8.FGFA dvojmiestna pre export(okresaná)(spárka)

Dodajú rusi nejaké T-50 Indom?
Dodajú Indi nejaké FGFA rusom?

Jestli se lisi T-50-6-1 od T-50-6-2 to vi jen par zasvecenych, a ano vi se, ze jeden kus je letovy a druhy jen pro pozemni zkousky, prijde me ale z logiky veci ze by se lisit moc nemeli. Prijde mi, ze to bude test finalni seriove konfigurace jednu otestuji do mrte ve vzduchu a druhou rozlamou? na zemi. :-)

Kolik ma byt variant to ukaze az cas, ale myslim ze si to rozepsal realne a logicky. Jen FGFA ze by Rusove dostali nejake od Indu si nemyslim, Rusove se budou podilet na vyvoji, takze budou met urcite pristup k dokumentaci, minimalne v rozsahu jako Indove k dokumentaci PAK-FA, nemluve o tymu lidi co bude pomahat s licencni vyrobou. Pozn. Jinak koukam absik psal, ze by si meli Indove a Rusove vymenit 50ks PAK-FA FGFA, stylem kus za kus. Fakt nevim, v tom programu FGFA se ale totalne neorientuji
FGFA urcite nebude na export, to je smluvne osetrene pri licencni vyrobe, ze to Indove nemuzou nikam rexportovat.