PALBA.CZ

Slovenské zbrojovky zrejme získajú objednávku na výrobu šestnástich samohybných húfnic Zuzana 2, ktoré budú určené pre ukrajinskú armádu. V nedeľu to potvrdil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po stretnutí s dánskym ministrom Mortenom Bødskovom v Kodani.

Podľa Naďa pôjde o komerčnú zákazku, ktorú v prospech Ukrajiny zafinancujú tri západoeurópske štáty: Dánsko, Nórsko a Nemecko.

Na slovenské pomery nezvyčajný obchod by mal prebehnúť nasledovne: tri spojenecké štáty dajú slovenskej vláde peniaze, aby za ne od štátnej zbrojovky Konštukta Defence objednala várku šestnástich húfnic Zuzana 2. Tieto delá budú následne darované ukrajinskej armáde.

[ Odoberajte na e-mail denný seriál Vývoj bojov na Ukrajine - fakty a názory odborníkov. Odoberajte jedným klikom. ]
Ukrajina teda získa zbrane zadarmo, Slovensko však bude mať náklady uhradené. Pôjde teda o pomoc troch západoeurópskych štátov ukrajinskému snaženiu prostredníctvom slovenského zbrojárstva.

Jeden z najväčších obchodov
Cenu šestnástich húfnic stanovili na 92 miliónov eur. Nemecko, Dánsko a Nórsko by si mali tieto náklady podeliť a každá z týchto krajín zaplatí tretinu.

Z pohľadu financií by tak malo ísť o jednu z najväčších zákaziek pre slovenské zbrojárstvo od zahraničných zákazníkov za uplynulých tridsať rokov.

O projekte začali ministri zúčastnených krajín rokovať na stretnutí v Kodani v prvej polovici augusta, teraz dohodli podrobnosti. Obchod odôvodnili tým, že Ukrajina už niekoľko slovenských húfnic prevzala a má záujem o ďalšie. Preto pre ňu objednajú ďalších šestnásť kusov.

„Ukrajina vyjadrila urgentný záujem o ďalšie delostrelecké systémy v kalibri 155 milimetrov, Slovensko prezentovalo schopnosť tieto systémy vyrobiť prostredníctvom národných kapacít,“ píše sa v predbežnej zmluve (letter of intent, pozn. red.), ktorú Naď v Kodani uzavrel.


Montáž húfnic Zuzana 2 v priestoroch dubnickej firmy Konštrukta Defence. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zbrane sa ešte musia vyrobiť
Čo je podstatné: húfnice, o ktorých je reč, nepomôžu ukrajinskej armáde hneď. Ich výroba a montáž, ktorá prebieha v Dubnici nad Váhom, trvá minimálne rok od zadania objednávky.

Ak by aj tieto zbrane zasiahli do bojov proti Rusku, môže sa to stať najskôr koncom budúceho roka, prípadne až v roku 2024 – pokiaľ vojna bude stále trvať.

Aj v príslušných medzivládnych dokumentoch sa píše, že zmyslom obchodu je podporiť Ukrajinu „v strednodobom úsilí“ boja proti ilegálnej ruskej invázii.

V tom je teda rozdiel oproti predchádzajúcemu exportu slovenských húfnic na Ukrajinu.

Pri prvom kontrakte si ukrajinská štátna firma začiatkom júna objednala osem zuzán v hodnote viac než 50 miliónov. Táto zákazka sa týkala húfnic, ktoré dubnická Konštrukta Defence už v tom čase vyrábala a boli pred dokončením. Vďaka tomu si Ukrajinci mohli štyri kusy odviesť už počas leta a zvyšné štyri by si mali prevziať teraz na jeseň.

Podľa neoficiálnych informácií Ukrajinci už zuzany aj nasadili na niektorej z častí frontu. Nedá sa teda vylúčiť, že niektoré z nich už mohli byť aj poškodené, prípadne aj zničené, vzhľadom na vysokú intenzitu bojov.


Prvé kusy samohybných húfnic Zuzana 2 si odviezli Ukrajinci počas leta.
Dedičstvo po SNS
Pri tomto prvom obchode Ukrajinci získali húfnice z várky, ktorú si ešte pred štyrmi rokmi objednalo slovenské ministerstvo obrany pod vedením nominantov SNS. Užívateľom týchto zbraní mala byť pôvodne slovenská armáda.

Súčasné vedenie ministerstva pod Jaroslavom Naďom však po Putinovej agresii rozhodlo, že časť z tejto objednávky posunie prioritne Ukrajincom, ktorí akútne potrebujú moderné delá na bojisku.

Celkovo si ministerstvo za éry SNS objednalo v Dubnici 25 kusov húfnic Zuzana 2. Sedemnásť z nich prevzali slovenskí vojaci, pričom časť z nich je momentálne nasadená v Lotyšsku, kde má Slovensko delostreleckú jednotku v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti NATO.

Zvyšných osem zuzán, ktoré boli ešte vo výrobe, prepustilo Naďovo ministerstvo Ukrajincom a namiesto nich si v Dubnici plánuje objednať náhradu.

Jedinou možnosťou, ako by Ukrajinci mohli dostať ďalšie húfnice skôr, by bolo tento krok zopakovať: teda opäť posunúť Ukrajincom húfnice, ktoré mali byť pôvodne vyrobené pre slovenskú armádu.

Minister Naď zatiaľ hovorí len toľko, že skúmajú rôzne možnosti.

Málo pravdepodobné je, že by ministerstvo odobralo v prospech Ukrajiny vyrobené húfnice, ktoré sú zaradené do výzbroje slovenskej armády. Jednak by tým oslabilo vlastné sily a jednak by to bolo administratívne náročné. Z pohľadu slovenských zákonov by ich muselo najprv označiť za prebytočný majetok, čo by bolo zložité, keďže ide len o nové výrobky.

Rokuje sa o novej linke
Štátna zbrojovka Konštrukta Defence má aktuálne kapacitu vyrábať dvadsať húfnic ročne. Minister Naď už skôr povedal, že rokujú so spojencami o možnosti, že by na Považí zadotovali vybudovanie druhej výrobnej linky, čím by sa mohla produkcia zdvojnásobiť.

Na výrobe húfnic sa podieľa aj celý rad ďalších firiem. Kľúčovým partnerom je česká automobilka Tatra, ktorá vyrába podvozok, jednotlivé súčiastky potom dodávajú ďalšie firmy, z Považia a Krupiny aj zo zahraničia.

Výroba je okrem iného limitovaná dostupnosťou špeciálne upravených oceľových častí, takzvaných výkovkov, z ktorých sa robí hlaveň dela. Výkovkov je na trhu nedostatok, v Dubnici ich musia objednávať vopred.

Húfnicu Zuzana vyvinuli na Považí v 90. rokoch ako nástupkyňu československých húfnic DANA. Väčšinu času projekt prinášal skôr rozpačité výsledky. Jediným zahraničným kupcom sa stalo Grécko, ktoré si na prelome tisícročí objednalo dvanásť kusov prvej verzie s názvom Zuzana 2000, aby ich neskôr darovalo Cypru.

Slovenskí konštruktéri neskôr vyvinuli modernizovanú verziu Zuzana 2, ktorá má dlhší dostrel, väčšiu presnosť streľby (vďaka dlhšej hlavni), vyššiu ochranu posádky a modernejší softvér na riadenie paľby. Až donedávna však jediným ich užívateľom bola slovenská armáda.


Húfnica Zuzana 2 pri pokusných streľbách v Dubnici nad Váhom. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zmazaná potupa z Prahy
Pred dvoma rokmi zažili zuzany potupnú porážku v Česku, keď si české ministerstvo obrany v medzinárodnom tendri radšej objednalo francúzske húfnice Caesar. Potupné to bolo preto, lebo česká armáda doteraz používala húfnice z Považia (verziu DANA zo 70. rokov).

Od vypuknutia vojny však záujem o moderné húfnice vrátane slovenských nebývalo narástol, pričom Ukrajina nemusí byť jediný zákazník. Riaditeľ Konštrukty Alexander Gurský už v apríli hovoril o tom, ako ich odrazu kontaktujú aj ďalší potenciálni záujemcovia, ktorí si doteraz mysleli, že majú „na všetko veľa času“.

„Niektorí si mysleli, že delostrelectvo môžu zmodernizovať až o niekoľko rokov, prípadne že si vyvinú vlastný systém. Naraz sa však objavila bezprostredná hrozba a oni potrebujú hotové výrobky. My takýto hotový výrobok máme,“ hovoril Gurský.

V niektorých zahraničných médiách sa pred dvoma týždňami objavila informácia, že ďalším kupcom by mohla byť Malajzia, ktorá zvažuje objednávku ľahšej verzie slovenskej húfnice s názvom EVA. Slovenská strana tento obchod zatiaľ nepotvrdila.

(Viac o vzniku a výrobe húfnic Zuzana vrátane toho, ako prišli k svojmu menu, si môžete prečítať v reportáži zo zbrojovky Konštrukta Defence.)


Vojna delostrelectiev
Húfnica je delo, ktoré dokáže „strieľať za kopec“. Dokáže teda trafiť cieľ, ktorý jeho posádka fyzicky nevidí. Moderné húfnice, medzi ktoré patrí aj Zuzana, majú tento cieľ naprogramovaný v počítači.

Bežnou úlohou samohybných húfnic je robiť takzvaný delostrelecký prepad: prísť na miesto, vystreliť sériu rán a okamžite ujsť, kým nepriateľ zameria ich polohu a spustí odvetnú paľbu.

Súčasná vojna na Ukrajine sa zmenila do značnej miery práve na súboj delostrelectiev. Rusko využíva svoju početnú výhodu v množstve diel a munície, kým Ukrajina sa spolieha na kvalitu. Vyzbrojuje sa modernými západnými zbraňami, ktoré majú dlhší dostrel i vyššiu presnosť.

Štandardne uvádzaný dostrel Zuzany 2 je štyridsať kilometrov. Ten sa dá dosiahnuť modernou muníciou, pričom jedna strela stojí od 3000 eur vyššie.

Existujú však aj špeciálne náboje s predĺženým dostrelom, ktorými je možné trafiť cieľ do vzdialenosti 70 až 80 kilometrov. Cena každého takéhoto projektilu môže presahovať 50-tisíc eur.

Okrem zuzán získala Ukrajina aj moderné húfnice z Francúzska, Poľska a Nemecka (Caesar, Krab a PzH 2000).