PALBA.CZ

BRATISLAVA. Národná rada SR schválila predĺženie mandátu príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorí aktuálne pôsobia v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO v Pobaltí.

Súhlas s návrhom vyslovilo 110 poslancov, čo je dokonca viac, ako by bolo potrebné napríklad na prijatie ústavného zákona.

Celkovo do 152 slovenských vojakov tak ostane vo vojenskom výcvikovom priestore v Adaži v Lotyšskej republike o šesť mesiacov dlhšie, do 15. decembra 2020.

Dôvodom je situácia s COVID-19, pretože vzhľadom na opatrenia proti šíreniu ochorenia nebolo možné vycvičiť nový kontingent včas tak, aby sa rotácia uskutočnila podľa plánu, teda do 30. júna 2020.

"Som vďačný za takú výraznú podporu zo strany poslancov pre tento návrh. Ide naozaj o jasnú správu, že v oblasti obrany a bezpečnosti Slovensko vie, kto sú jeho partneri a spojenci," ocenil minister obrany Jaroslav Naď.

Zároveň vyslovil vieru, že toto rozhodnutie bude prijaté s porozumením aj rodinami vojakov, ktorí sú aktuálne v Lotyšsku.

"Uvedomujeme si, že ide o rozdiel šiestich mesiacov, čo je samozrejme pri kontakte s blízkymi dlhá doba. Avšak aj takéto situácie sú súčasťou tejto náročnej profesie. Majú však moju plnú podporu," dodal minister s tým, že pre vojakov zabezpečí adekvátne podmienky.

Schválený materiál zároveň obsahuje návrh na vyslanie ďalších do 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v termíne od 15. decembra 2020 do ukončenia eFP.

Zmení sa tiež štruktúra príspevku Slovenskej republiky tým, že mechanizovaná rota sa nahradí účelovým zoskupením zahŕňajúcim aj príspevok do veliteľstva eFP a spôsobilosti prieskumu a doplnia sa spôsobilosti priamej a nepriamej podpory.

Vojenské spravodajstvo zaznamenalo činnosť cudzích spravodajských služieb na území SR, ktoré mohli byť v rozpore so zákonom.

Po rokovaní parlamentného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstvo to povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Výročná správa o činnosti

Poslancom na výbore predkladal výročnú správu o činnosti Vojenského spravodajstva za minulý rok aj s vyhodnotením rozpočtu.

Poslanci zároveň dostali informáciu o rozpočte vojenských tajných na tento rok. Podľa Naďa výbor obidva dokumenty jednohlasne schválil.

„Samozrejme, že áno, deje sa to na dennej báze. Tých informácií je veľmi veľa,“ reagoval minister na otázku agentúry SITA, či Vojenské spravodajstvo zaznamenalo činnosť tajných služieb na slovenskom území, ktoré mohli byť v rozpore so zákonom.

Pripomenul, že ešte v roku 2018 bol vyhostený ruský štátny občan s diplomatickým krytím pre aktivity, ktoré vykonával na území SR.

Ako ďalej minister povedal, o aktivitách cudzích spravodajských služieb je priebežne informovaný, rovnako aj predseda vlády a niektoré čiastkové informácie dnes podľa šéfa rezortu obrany dostal aj parlamentný kontrolný výbor.

Čelil trestnému stíhaniu

Minister k výročnej správe poznamenal, že činnosť Vojenského spravodajstva bola aj o ňom.

„Teda o tom, ako Vojenské spravodajstvo pracovalo aj na mne, čo bolo veľmi vtipné,“ podotkol.

Naď ešte ako opozičný politik čelil trestnému stíhaniu za ohrozovanie utajovanej skutočnosti. Skutku sa mal dopustiť tým, že dal otázku osobe z bezpečnostného prostredia súvisiacu s kauzou bývalého dôstojníka ruskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa. Odpoveď vtedy Naď nedostal.

Minister dnes povedal, že Vojenské spravodajstvo niektoré úlohy plnilo vynikajúco. V jeho prípade a v niektorých ďalších prípadoch vojenskí tajní podľa Naďa ďaleko prekročili svoje právomoci.

„Nebol som jediný, bol som jediný medializovaný,“ priblížil. Dodal, že je rád, že polícia trestné oznámenia zamietla ako neopodstatnené.

Za výzvy pre činnosť vojenských tajných minister označil hybridné hrozby, pôsobenie zahraničných spravodajských služieb, netransparentnosť a boj s korupciou v rezorte obrany, ochrana utajovaných skutočností či extrémizmus.