PALBA.CZ

Hovorí, že chceme naplniť záväzok dve percentá HDP pre NATO, spolufinancovať by sme mali milióny eur na projekt s Američanmi, čakajú nás stámiliónové splátky za stíhačky. Minister obrany za OľaNO Jaroslav Naď odpovedal na otázky v Rozhovoroch Zuzany Kovačič Hanzelovej, toto je výber z diskusie.

Posledný týždeň sa najviac diskutovalo o zariadeniach na serveroch vládnej siete Govnet, ktoré možno sledovali komunikáciu ministerstiev a úradov. Naozaj mohol niekto na vládnu sieť namontovať sledovacie zariadenia?

Dostali sme k tomu informácie, ale sme viazaní mlčanlivosťou. Je to mimoriadne sofistikovaná záležitosť, nech to prešetria. Verím, že sa to čoskoro vysvetlí.

Nie je to jednoduchá záležitosť. Komplikovaná je aj technologicky, ale aj z hľadiska národnej bezpečnosti – kyberpriestor je mimoriadne dôležitá oblasť.

Vojenské spravodajstvo v minulosti kontrolovalo štátnu počítačovú sieť. Našlo niečo?

V roku 2018 došlo ku kompromitácii siete ministerstva zahraničných vecí. Zachytilo ju vojenské spravodajstvo, ktoré o tom informovalo vtedajšieho predsedu vlády, ten zvolal Bezpečnostnú radu. Vojenské spravodajstvo potom urobilo bezpečnostný audit siete Govnet.

Boli to útoky zvonka?

Bolo to mimoriadne sofistikované, dlhodobo existujúce pôsobenie cudzej mocnosti na sieť ministerstva zahraničných vecí. Identifikovali aj pôvodcu útoku.

Boli to dve skupiny. Medzinárodnou spoluprácou sa zistilo, že sú aktívne minimálne vo viacerých krajinách Európskej únie. Jedna skupina bola jasne identifikovaná a rieši sa to na medzinárodnej úrovni. Ďalšie vyšetrovania pokračujú.

Bolo to Rusko?

Bola to iná veľká krajina, ktorá je veľmi aktívna.

Čína?

To ste povedali vy.

Na ministerstve obrany máte množstvo utajených informácií, ktoré sú na vašich serveroch. Ako fungujete, keď neviete, či je sieť bezpečná?

Nemám absolútne žiadny problém s dôverou k sieti Govnet, pre ktorý by som sa bál používať e-mail na komunikáciu s podriadenými alebo inými úradmi. Samozrejme, utajované informácie, to je iná oblasť.

Utajované informácie sú zo zásady vystrihnuté z možnosti dostať sa k nim cez internet. To musíme rozlišovať.

Časť vládnej infraštruktúry je prístupná zvonka, napríklad keď napíšete e-mail ministrovi obrany, vstupujete do siete Govnet. Potom je infraštruktúra, kde sú utajované informácie. Tie nie sú dostupné z internetu a o tých by sme sa rozprávať nemali.

Nedávno ste sa udobrili s náčelníkom generálneho štábu Danielom Zmekom. Ako opozičný politik ste ho veľmi kritizovali. Čo sa zmenilo?

Nastavili sme si pravidlá hry, vysvetlili sme si niektoré momenty. Musím povedať, že počas koronakrízy ozbrojené sily plnili úlohy oveľa lepšie, ako som očakával.

Z jeho strany prišlo množstvo potrebných a veľmi zaujímavých iniciatív, nemusel som tlačiť náčelníka generálneho štábu, aby niečo robil. Naopak, on ponúkal, ako ešte môžu ozbrojené sily pomôcť.

Zároveň trvám na stanoviskách k rôznym vyzbrojovacím projektom. On vtedy ako národný riaditeľ pre vyzbrojovanie plnil niektoré úlohy aj projektu 8 x 8 atď.

Ale tiež som bol sekčný riaditeľ a viem, ako počúva nadriadených. Mal niekoľkých nadriadených ako ministra, generálneho tajomníka Jána Hoľka, ktorí stanovovali politiku a pravidlá hry. On ako sekčný riaditeľ ich plnil.

Od 21. marca, keď som prišiel, môžem hodnotiť pôsobenie generála Zmeka mimoriadne pozitívne. A dnes viem objektívne povedať, že v niektorých momentoch pôsobil ako náčelník generálneho štábu ako balans k tomu, čo plánoval robiť Ján Hoľko.

Takže keď sa niekto prispôsobí novej vláde, môže zostať a všetko je v poriadku?

Odtiaľ potiaľ. Myslíte si, že šéf Vojenskej spravodajskej služby Ján Balciar by nebol rád zostal na ministerstve obrany? Keď pochopil, že to nejde, odišiel.

Urobil som pomerne veľké výmeny. Boli tam ľudia, ktorí išli ďaleko cez čiaru, niektorí morálne, niektorí aj trestnoprávne, a rieši sa to. Tí museli odísť. Niektorých, pri ktorých som si nebol istý lojalitou alebo odbornosťou, som presunul v rámci rezortu. Ale zmeny boli zásadné a ešte budú.

V rádiu Expres ste povedali, že stíhačky, ktoré Slovensko kupuje od Američanov, budú stáť viac ako 1,6 miliardy eur, budeme musieť dokúpiť logistiku za stovky miliónov eur a prvých desať rokov bude táto akvizícia stáť oveľa viac ako dve miliardy. Chcete dohodnúť splátky. Podarí sa to?

Už sme dohodnutí s americkou stranou. Súhlasili s naším návrhom na zmenu systému financovania. Poveril som človeka, ktorý podpíše dodatok k zmluve, je to otázka dní. Takže nebudeme platiť žiadnych 500 miliónov na budúci rok. Pravdepodobne nebudeme platiť ani tretinu tej sumy.

Rozloží sa to na viac rokov v menších splátkach, takže to dokážeme financovať aj v ťažkom období po pandémii koronavírusu.

Máme k dispozícii aj 50 miliónov eur od Spojených štátov na výmenu ruskej techniky, musíme to však spolufinancovať. Hovoríte, že by sme dokúpili jeden – dva vrtuľníky Black Hawk, zbrane a pokročilejšie prístroje. Máme na to peniaze?

Je to jedna z alternatív. Môže to smerovať aj do radarovej techniky, ktorú budeme potrebovať, aj do pozemnej techniky, ktorú potrebujeme meniť. Pravdepodobne využijeme túto možnosť, lebo je jedinečná a veľmi výhodná.

Dohoda so Spojenými štátmi je taká, že ich 50 miliónov by sa splácalo v prvých rokoch, nás by to nestálo tento, budúci rok a pravdepodobne ani v roku 2022 nič. V roku 2023 by sme už vedeli naplánovať prvé splátky.

Netlačí vás čas? Spojené štáty majú takisto ekonomické problémy a prezident Donald Trump sa môže rozhodnúť túto kapitolu škrtnúť.

Oficiálna informácia hovorí, že by boli radi, keby sme sa rozhodli do konca tohto roka. Máme čas na rozumné rozhodnutie bez lobingu v pozadí.

Funguje armáda dobre?

Nie je tajomstvom, že najmä silové zložky potrebujú silný manažment. Sú naučení, aby fungovali na rozkaz. Ak je slabý minister, robia si, čo chcú.

V prípade môjho predchodcu to bolo zložité, lebo rezort neriadil minister Peter Gajdoš, ale generálny tajomník Ján Hoľko. Ten práve zneužíval rôzne štruktúry tak, aby to fungovalo, ako to vyhovovalo jemu.

Blíži sa sto dní súčasnej vlády v úrade. Čo by ste najviac vyčítali premiérovi Igorovi Matovičovi?

To som mu aj povedal – že by mal niekedy aj vypnúť. Nedá sa fungovať v takom stave ako on dlhodobo, lebo to bude mať negatívne dosahy. O polnoci je ešte v robote a ráno o šiestej už tam je znova.

Rieši veľa vecí osobne, lebo chce byť informovaný. On to chce tlačiť, lebo vie, že keď premiér povie, tak sa to robí, a keď to povie niekto iný, tak je na to čas.

Nemal by občas vypnúť aj sociálne siete?

To je jeho forma komunikácie. Množstvo vecí, ktoré Igor robí, mnohí považujú za zlé, nesofistikované. Ale sú uveriteľné pre ľudí. On to cíti, vie, čo ľudia chcú vidieť.

Musí však používať slová ako "múdrosráči"?

(Smiech). Tiež niekedy používam silnejší výraz. V tomto som možno trochu podobný Igorovi, keď niečo cítim, tak to poviem. Aj ja som bol niekedy už rozčúlený na "múdrosráčov".

Tiež sa niekedy cítim primerane nasrdený a dám niečo na sociálne siete alebo niekomu poviem niečo, čo som ani tak úplne nemyslel. Som naštvaný na to množstvo krívd, nedorozumení, neprávd, ktoré človek zažíva cez deň.

Zacitujem Tomáša Valáška zo strany Za ľudí: "Kultúrne vojny potrebujeme asi ako hrdzavý klinec do oka. Stojíme pred šancou storočia a namiesto záchrany Slovenska riešime nedeľný predaj." Nemá pravdu?

Nemyslím si, že to nejako zásadne riešime. Podľa mňa to viac riešia médiá. Na vláde si nepamätám jedinú diskusiu, okrem tej prvej, keď sa zavádzal zákaz počas koronakrízy a naozaj to bol hlavný hygienik, kto požadoval jeden deň v týždni na dezinfekciu.

Hovorili sme o tom, či to bude pondelok, alebo nedeľa. Iná diskusia o voľných nedeliach neexistuje.

Ale odohráva sa v parlamente. Diskutuje sa aj o interrupciách. Igor Matovič od začiatku hovoril, že by bol rád, keby platilo status quo a nehovorilo sa o tom.

Poslancom nemôžete zakázať, čo navrhujú. Súhlasím s tým, že bolo povedané, že v prípade interrupcií by malo platiť status quo. Osobne by som bol veľmi rád, keby to tak ostalo.

Mne bol sympatický návrh ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktorý, keď bol poslancom, nechcel zakazovať interrupcie, ale chcel motivovať budúce mamičky, aby na interrupciu nešli. Zakazovať niečo niekomu v takejto citlivej otázke mi nepripadá správne.

Čo sa týka nedeľných predajov, to podľa mňa nie je taká zásadná vec, ktorá by mala byť problematická, keby aj na zákaz došlo. V Rakúsku je nedeľný predaj zakázaný aj v iných štátoch je zakázaný.

Ako sa vám zatiaľ pracuje s poslancami v parlamente, myslím skôr s opozíciou?

So Smerom, s výnimkou poslanca, ktorého meno sa nevyslovuje, sa mi z hľadiska obranných odborných vecí, aliančných vecí, komunikuje dobre. Sú tam ľudia, ktorých poznám dlho.

Napríklad bývalý minister obrany Jaroslav Baška, bývalý štátny tajomník Marián Saloň, bývalý veľvyslanec v USA Peter Kmec, s ktorými sme na rovnakej vlnovej dĺžke z hľadiska zahraničnopolitického ukotvenia a majú taký vplyv v strane, že vedia povedať – áno, toto sú dobré veci. Ukázalo sa to pri nasadení slovenských vojakov na misiách NATO v Lotyšsku, kde s výnimkou poslanca Ľuboša Blahu, myslím, celý Smer hlasoval za.

Potom sú tam extrémisti, ktorí sa inak správajú vo výboroch a inak v pléne. Vo výboroch sa snažia argumentovať vecne bez osobných urážok. Dokonca v niektorých momentoch aj hlasujú za.

Potom prídeme do pléna a ľudia ako Milan Mazurek (ĽSNS), ktorý je obsahovo úplne prázdny, tam príde a hovorí mi, že som americký agent, špión, zapredaný. Lebo jemu o nič iné nejde, len aby si vystrihol tú jednu minútu svojho vystúpenia, a potom mohol za tisíc eur zo zdieľaní na sociálnych sieťach robiť kampaň.

Z celkového počtu 150 poslancov si dovolím povedať, že je tu konsenzus možno stotridsiatich, čo je veľmi dobré číslo.

Kedysi ste pracovali na ministerstve obrany. Prekvapil vás stav, v akom ste ho našli, keď ste sa stali ministrom?

Prekvapilo ma, že to bolo horšie, ako som si myslel.

Mnoho vecí aj s trestnoprávnym vyvodením, rôzne organizácie, ktoré pôsobia v rezorte, vedeli, dlhodobo monitorovali a informovali predchádzajúce vedenie, ale nešlo to ďalej. Vedelo sa o netransparentných konaniach, o porušovaniach zákona, ale nešlo to orgánom činným v trestnom konaní napriek tomu, že vnútorne to bolo rozpracované rôznymi zložkami ministerstva.

Zároveň ma prekvapilo, že sa búrili už aj samotní zamestnanci. Písali v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti – to sú tí whistlebloweri -, podania na ministra, že máme takúto vedomosť, toto sú dôkazy, riešte to a chráňte nás. Napriek tomu sa v tých veciach nepokračovalo.

Keď som prišiel, ako keby som uvoľnil ručnú brzdu. Bez toho, aby som urobil jeden podpis, zrazu tie orgány začali komunikovať – s Národnou kriminálnou agentúrou, s prezidentom Policajného zboru, s rôznymi inými organizáciami a hýbe sa to.

Z toho, čo hovoríte, by mal minister za toto niesť zodpovednosť.

Lenže to musíte doložiť. Veľa vecí bolo skartovaných, veľa vecí bolo zadaných ústnym pokynom.

Aj dnes, napríklad, jedného zamestnanca – bývalého, lebo som sa s ním rozlúčil, riešia orgány činné v trestnom konaní a ja som presvedčený, že za niečo, za čo mohol, lebo to podpísal. Som presvedčený, že to nepodpísal svojvoľne. Jednoducho dostal priamy pokyn.

Zdá sa, že svojím podpisom spáchal trestný čin s pomerne veľkou škodou a pritom to bol v podstate úradník, ktorý dostal pokyn, aby to urobil. Len zjavne bol ten pokyn ústny.

Spýtam sa priamo – kradla SNS na ministerstve obrany?

Keď poviem áno, okamžite idem na súd a budem to dokazovať. Poviem vám to takto: Keď konali tak, ako konali, tak asi keby kradli, tak by konali presne rovnako.

Zuzana Kovačič Hanzelová