PALBA.CZ

Kupujeme, na čo nemáme
Zdá sa, že nákup lietadiel dopadne, ako keď sme kúpili americké vrtuľníky Black Hawk.

Verejná debata sa redukuje na: F-16 alebo Gripen? Je to nezmysel, problém je oveľa hlbší. Ideme kupovať lietadla, na ktoré nemáme, ktoré nepotrebujeme a ktoré od nás v skutočnosti spojenci nechcú.

V pláne vyzbrojovania do roku 2030 si armáda zadefinovala svoj „list želaní“. A ten prešiel vládou bez akejkoľvek odbornej diskusie, námietok analytikov či opozície. Bola to chyba, pretože tým sa položil základ zdanlivo koncepčného, v skutočnosti bezhlavého míňania.

Celý plán 2030 totiž stojí na vode. Nielen, že príjmy rozpočtu má ministerstvo nadhodnotené oproti skutočným - už budúci rok bude deficit podľa ministerstva 267 miliónov. Aj keby sa naozaj podarilo zvýšiť výdavky na obranu podľa plánu, ten najmä v jeho neskoršej časti ráta s absolútne podhodnotenými cenami techniky.

Dnes s veľkou istotou vieme povedať, že aj pri dosiahnutí dvoch percent na obranu po roku 2024 plán prezbrojovania skončí niekde v polovičke.

Takže otázka znie: Ak dnes nakúpime drahé lietadla, čo neskôr obetujeme? Tanky, ktoré aj tak len živoria? Alebo zrušíme rovno jednu z našich dvoch brigád, aby sme mali aspoň jednu funkčnú a modernú? Ministerstvo tento fakt ignoruje a tvári sa, že môžeme mať všetko.

Kupujeme, čo nepotrebujeme

Nemôžeme a naši spojenci to po nás navyše ani nežiadajú. NATO totiž vydáva správy, kde hodnotí, ako krajiny plnia svoje záväzky, a radí im ako ďalej. Aliancia tieto správy neutajuje, avšak slovenské ministerstvo obrany našu nechce zverejniť. Prečo?

Napríklad preto, že takýto nákup lietadiel nám spojenci výslovne neodporúčajú. Čo priznalo aj ministerstvo. Naopak, odporúčajú nám len úsporné riešenie, ktoré by spĺňalo stálu dvojčlennú leteckú pohotovosť pre „airpolicing“ (blízky vzdušný boj, zostreľovanie narušiteľov, sprevádzanie „zblúdilcov“). Či už našimi silami, alebo prostredníctvom NATINADS, kde dnes už takto spojenci chránia vzdušný priestor desiatich krajín NATO.

Ale ministerstvo /aj keď to ani štátnemu tajomníkovi(!) neoznámilo/, však oficiálne trvá na tom, že chceme kúpiť lietadlá, ktoré budú mať schopnosť boja na dlhú vzdialenosť a plnú protipozemnú kapacitu.

Ani jedno nemá zmysel – existuje dlhodobá politická zhoda, že naše lietadlá do misií nepôjdu a v prípade napadnutia Európy silným protivníkom naša desiatka lietadiel tvoriaca asi 0,5 percenta bojových lietadiel v Európe, bude doslova sfúknutá z oblohy hneď v úvode.

Takže kupovať plne vybavené nové stroje nemá pre nás ani politickú, ani vojenskú logiku, dokonca nám to neodporúčajú ani spojenci.

Alternatívy sú

Alternatívy tu samozrejme sú. Prvou je dohodnúť sa so spojencami a zveriť im ochranu nášho vzdušného priestoru. Napríklad by sme sa dohodli s Čechmi (s ktorými už máme vzájomne schválenú legislatívu), že budú trvalo bázovať na Sliači dvojicu z ich 14 gripenov.

Môžeme im rovno na oplátku ponúknuť 16 z 25 húfnic, ktorých úplne zbytočný nákup vláda pred mesiacom schválila. Takto by sme si „kúpili“ ochranu nášho vzdušného priestoru na, povedzme, desať rokov.

Druhou alternatívou je kúpa lietadiel, ktoré naši spojenci vyraďujú z rozpočtových dôvodov, ale stále majú dostatok rezervy životnosti. Dajú sa kúpiť obrazne za „cenu šrotu“. Na sekundárnom trhu je či bude dostatok F-16, Mirage, Tornád... Takto to riešia napríklad Rumuni.

Ani nemusíme ísť ďaleko. Jedným z kandidátov na náš nákup je Gripen C/D. Švédi, ktorí majú stovku z nich vo výzbroji, ich idú vyraďovať. Ich priemerný vek je však len asi desať rokov (z plánovaných 30) a nalietaných majú len približne 1500 letových hodín (z plánovaných 7000). Šesťdesiat ich použijú pri výrobe nových Gripen E/F a 40 ich plánujú – zošrotovať. Čo keby sme namiesto nových kúpili tie?

Iste, motivácia Švédov je zrejmá – chcú nám radšej predať novo vyrobené Gripeny C/D a zarobia podstatne viac. Otázkou je však motivácia našej vlády. Lietadlá kupujeme na tridsať rokov. Ktorá príčetná vláda kúpi draho a z novovýroby výbehový typ? O rok začnú Švédi vyrábať výkonnejší typ Gripen E/F.

Pri výkonnejších, ale drahších F-16V je ešte ďalší problém. Nielen že Američania a mnoho našich spojencov už zavádza lietadlá 5. generácie (F-35) a aj F-16V je optimálnym riešením tak do roku 2030. Problém je, že americká technika je nesmierne drahá aj na prevádzku. Napríklad Poliaci, ktorí prevádzkujú F-16 aj MiG-29 spočítali, že prevádzka F-16 vychádza na letovú hodinu dokonca drahšie ako pri Migoch.

Dopadne to ako vždy

V „pláne 2030“ je na nákup 14 lietadiel vyčlenených len 1,1 miliardy eur. Ponuka na plne vybavené F-16V Block 70, ktoré údajne na ministerstve vybrali, je na asi 2,5 miliardy. Je to cena so štandardnou zásobou výzbroje, náhradných dielcov a vybavenia. Ministerstvo opätovne zavádza, keď tvrdí, že miliarda z toho je len akási rezerva do budúcnosti. Nie je. Ak sa nakúpi za menej, niečo bude chýbať.

Tento scenár teda veľmi pravdepodobne pokračuje takto: Slovensko nakúpi len redukovaný počet strojov, v redukovanej konfigurácii a s redukovanou výzbrojou. A o pár rokov zrazu zistíme, že na to aby sme nakúpili ďalšie systémy a zbrane, nemáme peniaze. Takže lietadlá budú slúžiť len v základnej konfigurácii – na airpolicing.

Presne túto skúsenosť už máme s nákupmi amerických vrtuľníkov Black Hawk – kúpili sme výkonné, drahé špeciály, ale v „holej“ konfigurácii. A keďže nemáme peniaze na ďalšie systémy – nemôžu ani lietať v bojovej zóne. Máme drahé „biele slony“.

A presne tak to dopadne, aj keď sa nakúpia F-16. Ďalšie „biele slony“.