PALBA.CZ

Výrobcovia západných húfnic Ukrajincom hovoria, akú muníciu môžu a nemôžu používať. Lenže Ukrajinci sú vo vojne a strieľajú tým, čo majú.
Nemci zriadili v Michalovciach centrum na servis svojej techniky, ktorú venovali Ukrajine.
Keby Rusi začali ničiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru už na začiatku vojny, podľa Britov by dosiahli vyšší efekt.

Slovenská zbraň v reálnom boji. Keď si Ukrajina v lete prevzala prvé kusy moderných húfnic Zuzana 2, v Dubnici nad Váhom hovorili, že pre Rusov budú veľmi žiadaným terčom. „Obávam sa, že ruská armáda po nich pôjde ako po údenom,“ hovoril Alexander Gurský zo štátnej firmy Konštrukta Defence, ktorá tieto zbrane vyrába.

Medzičasom už vieme, že Ukrajinci začali slovenské delá bez zbytočného otáľania nasadzovať. Svedčí o tom aj nedávna správa o zničení jednej z celkovo ôsmich húfnic, ktoré im Hegerova vláda predala. Moderné samohybné delo, ktoré podľa výrobcu stojí viac než päť miliónov eur, zničil pravdepodobne už v septembri ruský kamikadze dron.

Dnes však máme bližšie predstavy aj o podmienkach, v akých slovenské húfnice pôsobia. A tiež o ťažkostiach, ktorým čelia. Im bude venovaný aj dnešný diel Vývoja bojov.

Ukrajinci kúpili celkovo osem slovenských húfnic. O jednu prišli, jednu si stále neodviezli, fyzicky ich tak majú k dispozícii šesť. Podľa informácií Denníka N tri z nich už musela ukrajinská armáda z bojiska dočasne stiahnuť, pretože potrebujú náročnejšie opravy.

Problémy majú všetci. Prvým dôvodom je, že Ukrajinci nemajú možnosť na fronte zabezpečovať predpísanú údržbu. Druhým dôvodom je staršia a pre moderné húfnice nevhodná munícia, ktorú ukrajinská armáda používa.

V dôsledku týchto príčin sa slovenská húfnica môže jednak rýchlejšie opotrebovávať, a jednak aj nakrátko zablokovať – softvér posádke zahlási, že nie je možné vypáliť ďalšiu ranu, kým nevyčistia hlaveň.

Čo je však podstatné: s týmito ťažkosťami zápasia všetky západné húfnice, ktoré Ukrajincom dodali ich spojenci, vrátane nemeckých, poľských či amerických.

„Niektoré z delostreleckých nábojov a ich prachových náplní, ktoré Ukrajincom spojenci dodali, neboli testované na použitie v určitých typoch húfnic. Ukrajinskí vojaci tak zisťujú, že v dôsledku toho sa môže hlaveň opotrebovať rýchlejšie, než sa predpokladalo,“ napísal pred pár dňami s odkazom na zdroje z Pentagónu denník The New York Times.

Na diaľku sa dobre radí. Spoločným menovateľom týchto problémov je, že na Ukrajine prebieha plnohodnotná vojna. V poľných podmienkach, kde vojakom chýba elektrina, voda, nehovoriac o náhradných dieloch, nemajú často možnosť robiť predpísanú údržbu.

Do toho však musia plniť bojové úlohy: niekde útočiť na ruské pozície, inde sa brániť pred ich postupom. V takýchto situáciách jednoducho strieľajú s tým, čo majú.

O tejto téme sme hovorili s viacerými ľuďmi, ktorí sú do tejto problematiky podrobne zasvätení. Podľa našich zdrojov dochádza k tomu, že výrobcovia západných húfnic hovoria Ukrajincom: Táto a táto munícia nie je otestovaná pre naše delá. Keď ju budú používať, tak zbraň opotrebujú.

Lenže Ukrajinci práve na nejakom úseku frontu čelia ruskému náporu a potrebujú na agresora strieľať čímkoľvek, čo majú k dispozícii.

„Treba priznať, že na pracovníkov západných zbrojoviek nepadajú ruské granáty. Im sa z tepla a bezpečia ľahko radí, čo majú a nemajú Ukrajinci používať,“ poznamenal jeden z našich zdrojov.

Húfnice Zuzana, ktoré Ukrajina získala, sa v Dubnici pôvodne vyrábali pre slovenskú armádu. Slovenská vláda sa po vypuknutí vojny rozhodla, že várku ôsmich kusov Ukrajincom prepustí. Podľa ministerstva obrany za ne utŕžila viac než 50 miliónov eur. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nové auto na starý benzín nepôjde. Zastavme sa najprv pri munícii. Ukrajinská armáda tradične používala sovietske delá a sovietsky typ munície v kalibri 152 milimetrov. Po Putinovej agresii jej krajiny USA, Nemecko, Poľsko, Francúzsko i Slovensko darovali či predali svoje húfnice, ktoré sú konštruované na západný kaliber 155 milimetrov.

Náboje v tomto kalibri však môžu mať rôznu kvalitu. Munícia vyrobená v 80. či 90. rokoch má iné parametre než munícia, ktorú vyrábajú dnes.

„Užívateľom húfnic Zuzana 2 vždy odovzdáme zoznam odporúčanej munície, pri ktorej garantujeme správnu činnosť uvedeného zbraňového systému,“ uvádza spoločnosť Konštrukta.

Po vypuknutí vojny došlo k tomu, že západní spojenci otvorili armádne sklady a poslali na Ukrajinu delostreleckú muníciu, ktorá pochádza ešte z konca 20. storočia. Delá z týchto čias, ako sú napríklad ťahané americké húfnice M-777, s ňou môžu strieľať bez problémov, moderné húfnice už nie.

V Dubnici to prirovnávajú k situácii, keby motorista používal niekdajší 91-oktánový benzín: žigulík na ňom pôjde, ale modernému autu sa môže pokaziť motor.

„Ak máte muníciu pre húfnice, ktoré vychádzajú z koncepcie 70. či 80. rokov, a použijete ju v húfniciach z 21. storočia, tak prirodzene nemôžete očakávať rovnaký výsledok,“ hovorí riaditeľ Konštrukty Gurský.

Príliš mnoho nespálených zvyškov. Problém, ktorý pri používaní nevhodnej munície nastáva, súvisí predovšetkým s prachovými náplňami. Prachová náplň je zložka, ktorej úlohou je vymrštiť delostrelecký granát. Po odpale zostáva v dele a mala by zhorieť so všetkými ostatnými zvyškami.

Moderné húfnice, medzi ktoré patrí aj Zuzana, sú konštruované na to, aby za minútu dokázali vystreliť niekoľko rán. Potrebujú tak, aby zvyšky zhoreli úplne. Mechanizmus vtedy môže naládovať nový náboj a hneď strieľať.

„Zuzana 2 pracuje v automatickom režime, preto si na správnu činnosť vyžaduje aj určitú kvalitu munície a to tak granátov, ako aj prachových náplní,“ hovorí Gurský.

Čo sa teda stane, keď posádka použije menej vhodnú muníciu?

Môže dôjsť napríklad k tomu, že delostrelecký granát vystrelí a softvér následne oznámi, že v zbrani zostali splodiny a nie je možné strieľať znovu.

„Zuzana 2 je schopná streľby aj s menej vhodnými prachovými náplňami, no len v manuálnom režime. To znamená, že po výstrele je nutné manuálne prečistiť nábojovú komoru, ako je to bežné pri starších húfniciach,“ hovorí Gurský.

„Vždy lepšie než Gvozdika.“ Výsledkom je, že v takomto režime nemôžu Ukrajinci vytlačiť zo slovenských húfnic plnohodnotný výkon: teda rýchlo vystreliť na nepriateľa sériu rán a zmiznúť, než príde odvetná paľba. Opäť to však nie je nič špecifické, čo by sa týkalo len húfnic Zuzana.

„Máme informácie, že s uvedeným problémom zápasia aj iní výrobcovia húfnic, ktoré pracujú v poloautomatickom alebo v automatickom režime,“ dodáva Gurský.

A potom je tu ďalší problém: podľa zdrojov Denníka N má nevhodná munícia vplyv ešte aj na presnosť. Stáva sa, že Ukrajinci nedokážu presne zasiahnuť miesto určenia, pretože strela je vymrštená s odlišnou energiou.

Čo však do značnej miery zostalo, to je dostrel. Moderné húfnice, aj s nevhodnou muníciou, dostrelia na vzdialenosť tridsať, v niektorých prípadoch až 35 kilometrov. Napriek spomínaným limitom tak majú pre ukrajinských vojakov svoj význam.

„Je totiž rozdiel, keď máte sovietsku húfnicu Gvozdika s dostrelom pätnásť kilometrov a keď máte západnú húfnicu, ktorá nepriateľa ohrozuje na vzdialenosť 35 kilometrov,“ uviedol jeden z našich zdrojov.

Zbrojovky nepripravené na vojnu. V krátkosti sa ešte dotknime druhej témy, a to údržby západných húfnic. Vyššie sme spomenuli, že v bojových podmienkach je zložité robiť všetky predpísané práce. Problémom však je, že na poskytovanie servisu v podmienkach vojny neboli pripravení ani niektorí výrobcovia.

Keď sa bojuje, tak Ukrajinci bežne z jednej húfnice vypália desiatky až stovky rán v priebehu pár dní. Nároky na výmenu súčiastok sú tak oveľa vyššie než v mierových časoch, keď strieľajú raz za čas počas cvičení.

Časopis Der Spiegel v novembri upozornil, že Nemecku a jeho zbrojovkám už teraz chýbajú náhradné diely, aby mohli plnohodnotne udržiavať húfnice, ktoré poslali Ukrajine.

Nemecko poskytlo Ukrajine celkovo štrnásť húfnic PZH 2000. Šesť z nich už muselo byť z Ukrajiny stiahnutých na opravy, ktoré doteraz prebiehali v Litve. Keďže však chýbajú náhradné diely, tak mechanici tu museli rozobrať jednu z húfnic, aby ju využili ako zdroj súčiastok pre iné húfnice.

„Keďže náhradné diely nebolo možné v krátkom čase získať ani z nemeckého priemyslu, ani zo zásob nemeckej armády, technici museli jednu z húfnic kanibalizovať a nechať ju v Litve,“ napísal Der Spiegel.


Nemecký servis na Slovensku. Táto téma sa týka aj Slovenska. Nemci sa dohodli so slovenskou vládou, že zbrane, ktoré poskytli Ukrajine, vrátane húfnic, budú môcť opravovať v Michalovciach, ktoré sú geograficky bližšie. Ako informoval denník Pravda, v tunajšom vojenskom areáli už začalo fungovať stredisko na údržbu zbraní nemeckého pôvodu.

Novinári z časopisu Spiegel však upozornili, že ani toto slovenské centrum nebude môcť plnohodnotne pracovať, pokiaľ sa ťažkosti s náhradnými dielmi nevyriešia.

A ako sú na tom s údržbou slovenské húfnice Zuzana?

Zástupcovia firmy Konštrukta o detailoch hovoriť nechcú. Pripomenuli len to, že s Ukrajincami si dohodli model, pri ktorom servis bude prebiehať priamo na Ukrajine. Na rozdiel od napríklad nemeckých húfnic sa tak nateraz nepočíta s tým, že by kvôli opravám museli byť húfnice Zuzana prevážané späť na Slovensko.