PALBA.CZ

Cigarety, drogy, jantár, migranti, pesticídy, zbrane. Tieto a iné komodity pašuje organizovaný zločin za mlčania alebo dokonca za asistencie niektorých príslušníkov polície a iných inštitúcií cez vonkajšiu hranicu EÚ.

Z času na čas minister či ministerka vnútra na hranici s Ukrajinou pripravia predstavenie pre médiá. Policajti ukážu, ako hliadkujú v džípoch či štvorkolkách. Jazdia v lesoch cez bahno, ktoré efektne strieka od kolies. Užasnutí diváci televíznych správ si môžu doma spokojne pomyslieť, ako dobre nás tí naši na hranici strážia.

Moderné kamerové a iné systémy na ochranu hraníc údajne dokonale zabezpečujú necelých sto kilometrov schengenskej hranice.

Kontrola však má, zdá sa, ďalej trhliny. Počas návštevy hranice s Ukrajinou v októbri 2019 sa o pašovaní jantáru či pesticídov dozvedel aj vtedajší premiér Smeru Peter Pellegrini (dnes Hlas). Verejnosť napriek tomu upokojoval, že hranica je dobre strážená a odolá aj prípadným migračným vlnám.

Autora tejto reportáže o situácii na slovensko-ukrajinskej hranici počas prípravy článku sledovali neznáme osobné autá rôznych značiek z rôznych okresov. Aplikácia na identifikáciu motorových vozidiel ukázala, že ich štátne poznávacie značky sú neznáme. Patria teda Slovenskej informačnej službe (SIS), Vojenskému obrannému spravodajstvu (VOS) alebo inej zložke zo sféry tajných služieb.

Denník N zistil, že vyhrážaniu, aby do vecí príliš nevŕtali, čelil zo strany slovenských kolegov v roku 2019 aj poľský príslušník agentúry Frontex, teda Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorého k nám poslali z Bruselu.

Mimo kontroly

Odvtedy, čo bol odhalený pašerácky tunel pri Vyšnom Nemeckom, prešlo už osem rokov. Pri vyšetrovaní preverovali aj pašovanie migrantov, čo je v príslušnosti Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, podozrenia sa však nepotvrdili.

„Jedna osoba na slovenskej strane, ktorá si prenajímala daný pozemok, dostala trojročný podmienečný trest. Ostatných stíhali na ukrajinskej strane, odkiaľ sa tunel vyhĺbil. Nemáme vedomosti, ako to skončilo,“ odpovedá hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.

O ďalších dvoch funkčných pašeráckych tuneloch, jeden by mal byť pri obci Záhor, Denníku N hovorilo niekoľko nezávislých zdrojov, ktoré chcú zostať v anonymite.

„Neexistujú indície, že by existovali v súčasnosti podobné tunely,“ reaguje na tieto informácie hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Možností, ako nelegálne prekonať hranicu, je veľa. Ani fotopasce a termokamery nezachytia migrantov, ktorí v neoprénovej kombinéze preplávajú pod hladinou rieky Uh alebo sa k nám dostanú lanovkou zavesenou na lane natiahnutom medzi dvoma stromami.

Nikto si netrúfne kontrolovať kamióny s kontrabandom, ktoré majú krytie z vysokých miest oboch štátov. Ani radar nezachytí nízko letiace drony, rogalá s motorom, vrtuľníky či malé lietadlá. Ak letia nad vlakovou súpravou, nezachytia ani ich zvukovú stopu. Pristávajú čoraz hlbšie v našom vnútrozemí.

Ako pristávacie plochy slúžia aj, no nielen bývalé letiská. Ako piloti pôsobia aj, no nielen Ukrajinci. Mnohí ľudia na slovenskej strane hranice, napríklad v obci Bidovce, si urobili pilotné kurzy. Prečo asi, keď sú letiská oficiálne vyradené z prevádzky?

„V priebehu jedného mesiaca máme asi päťdesiat zaznamenaných nelegálnych preletov cez hranicu. A to netušíme, koľko je nezaznamenaných. Hranica prakticky nemá vzduchovú kontrolu,“ uvádza nemenovaný zdroj dobre oboznámený so situáciou na štátnej hranici. Ministerstvo vnútra takéto prelety nepopiera.

„Z taktických dôvodov nie je možné zverejniť všetky opatrenia, ktoré sme v tejto súvislosti prijali. Snažíme sa však nezaspať na vavrínoch a promptne reagovať na pašerácke praktiky, respektíve im predchádzať. Jedným z ďalších opatrení je úzka spolupráca s finančnou správou aj s profesionálnymi vojakmi,“ vysvetľuje k téme Bárdyová.

Ďalšia vec je zázemie, ktoré si potrebujú pašeráci na našom území vybudovať. „Na Interpole by odpadli, keby vedeli, že v Michalovciach operuje asi päťdesiat ľudí z prostredia ukrajinského organizovaného zločinu. Medzi nimi aj chlapík, čo v Mukačeve vlastní autosalón prémiových značiek. Už v deväťdesiatych rokoch mali títo ľudia na Zemplínskej šírave bezpečnú základňu,“ pokračuje nemenovaný zdroj.

Na ukrajinskej strane medzi sebou vedú neľútostný a často krvavý konkurenčný zápas o biznis na hranici so Slovenskom dve organizované skupiny – jedna ovláda politickú stranu Pravý sektor, druhá políciu a colníkov. Spomínajú sa dve mená bosov – Baloga a Laňo.

Politici sa menia, systém ostáva

Na slovenskej strane sa veci predsa len odohrávajú pokojnejšie a o niečo civilizovanejšie.

Už viac ako dvadsať rokov bez ohľadu na to, či vládne SDKÚ, Smer alebo OĽaNO, cezhraničný biznis organizujú tí istí ľudia. Vyrušilo ich iba to, keď sa na krátke obdobie počas vlády Ivety Radičovej stal ministrom vnútra Daniel Lipšic.

Opakuje sa asi desať mien pašerákov a prevádzačov, ktorí by nič nezmohli bez asistencie členov polície a iných zložiek. Mnohí z nich dnes majú firmy na kamiónovú prepravu.

Kmotrovi jedného z nich a bývalému riaditeľovi ekonomickej kriminálky dali v roku 2005 pod auto bombu. Ďalší má trvalý pobyt v Čiernom Poli, čo je obec známa tým, že bývalý starosta, predtým colník, tam ubytoval Ukrajincov, ktorí mu potom za odmenu dali hlas vo voľbách. Pašerák, mimochodom, pravá ruka Ukrajinca zodpovedného za streľbu gangov v Mukačeve, teraz na jar počas prvej vlny korony „zabezpečoval“ rúška pre štátne hmotné rezervy. Colníci mu kontraband odhalili.

Známy prevádzač s prezývkou Bono zo Sobraniec robil ochranku podnikateľovi s fiktívnymi vratkami DPH, ktorého kolegovi vybuchol na dvore granát.

Dnes už nehovoríme o drobných pašerákoch či skupinkách. Indície môžu siahať aj do najvyšších kruhov rezortu vnútra a VOS.

„Predtým stačilo ‚spracovať‘, teda podplatiť, colnicu alebo policajtov. Teraz sa bavíme o prepracovanom systéme v rámci kamiónovej prepravy, kde okrem spomínaných úloh na bezpečné prejdenie hranice potrebujú tieto firmy obísť aj daňové náležitosti. Teda DPH, fakturáciu, colné náležitosti a ďalšie. Takže pokiaľ pri jednotlivcoch v minulosti sa riešilo len konkrétne miesto a zaplatenie daného úseku, aby bol bezpečný, čiže bez kontroly, pri kamiónovej doprave pribúda kontrolný mechanizmus štátu, ktorý treba obísť,“ uvádza člen OĽaNO a občiansky aktivista z Michaloviec Milan Kaplan.

Podľa neho je reč o desiatkach úradníkov a vysokých funkcionárov. Je rozdiel platiť obyčajného policajta na čiare a úradníka na daňovom ako kedysi a rovno šéfa polície a colnice ako dnes.

Kaplan sa nedávno dostal do nemilosti v OĽaNO po tom, čo upozornil na prípad Anny Bilecovej, ktorá nastúpila po voľbách ako šéfka služobného úradu ministerstva vnútra nominovaná na tento dôležitý post štátnym tajomníkom Lukášom Kyselicom.

Bilecová, pôvodne nominantka SDKÚ, bola šéfkou kontroly na Daňovom úrade v Michalovciach a podozrivá bola z krytia podvodníkov s DPH. Hoci sa jej minister vnútra Roman Mikulec aj Kyselica zastávali, po silnej kritike tejto nominácie napokon Bilecová z postu odstúpila.

Tunel ako „okno do Európy“

Ak pochybujete, či naše policajné a colné orgány vedeli o pašeráckom tuneli, ktorý bol odhalený 17. júla 2012, tak stačí, ak sa dnes poriadne rozhliadnete na mieste, kde ústil na slovenskej strane.

Sem, južne od Vyšného Nemeckého, výborne vidno z neďalekej slovenskej pohraničnej kontrolnej veže. Je vylúčené, aby z nej nevideli podozrivý pohyb nákladných áut a kamiónov s pašovaným tovarom.

Kedysi tu bola luxusná (inak povedané – gýčovitá) rodinná vila s vodotryskom, bazénom a unimobunkou. Dnes je areál pustý a oplotený. Patrí ukrajinskému podnikateľovi, ktorý obchoduje so štrkom. Tunel je údajne zasypaný.

Parametre „okna do Európy“ alebo „zemplínskeho metra“, ako miestni nazývali tunel, sú úctyhodné. Celková dĺžka asi 700 metrov, z toho 460 na slovenskej strane, priemer 1,1 metra, hĺbka šesť metrov. Na jeho vyhĺbenie z ukrajinskej strany použili tri malé vrtné súpravy z Donbasu.

Ako je možné, že si podozrivé množstvo zeminy, ktoré vyvážalo z ukrajinského rodinného domu na okraji Užhorodu 110 nákladných áut s nosnosťou desať ton nikto nevšimol? Dobrá otázka s ešte lepšou odpoveďou – susedný dom patrí šéfovi miestnej špeciálnej služby SBU.

V tuneli vybavenom aj elektrickým vedením boli koľajnice, po ktorých jazdila malá vlaková súprava so šestnástimi vagónikmi. Mohli previezť, čo a koho chceli. Inak, elektrina bola na našej strane napísaná na bývalého predsedu Okresného súdu v Michalovciach.

Ako prevádzač migrantov sa údajne živil aj brat nového prednostu Okresného úradu v Sobranciach. Našli ho obeseného. V roku 2010 o prípade pre Korzár písal vtedy novinár, dnes poslanec a podpredseda parlamentného výboru na kontrolu NBÚ Milan Potocký (OĽaNO). Členkou výberovej komisie OĽaNO na prednostov je aj manželka Kyselicu.

O akom krytí sa hovorí

Prax je taká, že v prípade zadržania nelegálnych migrantov spoločne s prevádzačom vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii vznesie obvinenie. To sa stane len zriedka, častejšie správy hovoria o migrantoch nájdených bez prevádzačov. Taký je aj prípad z nedávnej doby, keď podľa správy SITA z 19. augusta prekročilo nelegálne hranicu a bolo políciou zadržaných osem cudzincov – štyria Indovia, dvaja Líbyjčania, jeden Rus a jeden Alžírčan.

Štatistika za rok 2019 uvádza, že celkovo v deviatich prípadoch bolo vznesené obvinenie jedenástim prevádzačom, z toho len traja boli slovenskí občania.

V priebehu tohto roka vzhľadom na opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 a následne zmenou pašeráckych trás najmä na takzvanú balkánsku nebol priamo na hranici s Ukrajinou zadržaný ani jeden prevádzač.

„Všetky prípady boli ukončené návrhom na podanie obžaloby,“ uvádza hovorkyňa Bárdyová.

V uvedenej štatistike nie sú prípady, keď boli zadržaní a stíhaní prevádzači mimo hranice, napríklad pri prevoze vozidlom vo vnútrozemí. Takisto v nej nie sú ako páchatelia príslušníci našej polície.

„Nielen NAKA, všetky zložky o tom vedia. A kryjú to. Dokonca robia odtiaľ pašeráckym vozidlám sprievod. Za odvoz migranta na trase Michalovce – Berlín je taxa 1600 eur, pričom sa to delí a policajti majú 600 eur za každú osobu,“ dodáva náš zdroj.

Autor:Andrej Bán