Napsal: 12/10/2011, 15:39
Kolego kacermiroslav,
oslovenie „kolego“ som si dovolil na základe Vášho priznania, že tak, ako ja, nie ste historikom, ale len amatérom s väčším-menším úspechom, lebo obaja do histórie viac-menej „fušujeme“. Ja do vlastnej, slovenskej, Vy, nikým nepozvaný, tiež do našej. Rozdiel medzi nami je len ten, že ja som v menšej nevýhode, lebo, nevlastním ako Vy, “několikatisícovú knihovnu”, lebo nič take som nezdedil, ani neprivatizoval a moji rodičia nikdy nič neárizovali.
Napriek tomu sa budem snažiť čeliť Vaším pripomienkam čo najlepšie.
1. Vidím, že Vám slovenčina robí problémy. Ja som vyzdvihol, že úvahy sa viedli OVEĽA SKôR ako ste to uviedli Vy, a nie to, či boli intenzívne, alebo nie.
2. Ohľadne zaistenia prechodu ČA cez Karpáty ste sa dopustili úmyselnej chyby v tom, že ste o tom napísali v štýle, ako keby toto zaistenie bolo plánom povstalcov. V skutočnosti prechod cez Karpáty V SNAHE ZAISTIŤ RÝCHLY A ČO NAJMENEJ DEŠTRUKČNÝ PRECHOD FRONTY CEZ Slovensko plánovalo najvyššie velenie SLOVENSKEJ ARMÁDY (Čatloš, Malár) s najväčšou pravdepodobnosťou s vedomím prezidenta Tisa. Viď Prečan. Miešať dokopy tieto dve antagonistické skutočnosti spôsobom zvýhodňujúcim povstalcov je politologické a nie historické.
3. Úvahami, že „čo by bolo, keby bolo“, sa môžte pochopiteľne utešovať ďalej na utvrdzovanie falše, podľa ktorej by Slováci mali byť Benešovým šovinistom za jeho politické machinácie povďační. Do pozornosti odporúčam Memorandum o Slovensku.
4. „Áno ... i třeba vraždami“? To je prosím mienka len Vaša, alebo prevláda celkove v ČR? To teda Vy schvaľujete keď samozvaná vláda jedného štátu sa usiluje vraždami odstániť vládu iného štátu, aby sa ho zmocnila?
Kto dal právo Benešovi zaslať takéto smernice svoji kumpánom na Slovensku svojvoľne súdiť a vynášať rozsudky na povstalcom nenaklonených občanov Slovenskej republiky a obviňovať vládu SR za nešťastný osud židovských spoluobčanov? Komunisti v Moskve?
A Vy naviac, ste sa v tvrdom komunistickom štýle nehanbili do cifry odvlečených židov zahrnúť aj tých, ktorých práve v dôsledku povstania a následnej nemeckej okupácie Slovenska odviezli Nemci!!!
Neviem prečo by si mal niekto predstavovať Dr Tisa, alebo Dr Tuku ako ministerského predsedu Československa. Slováci si totiž spoločný štát neželali, im bol tvrdo nanútený.
5. Že „Slováci v březnu 1939 také rozhodovali o nás bez nás“ je ukážkou účelovej politológie. V prvom rade, ste zabudli pripomenúť Homolov puč v noci z 9. na 10. Marca, ako aj to, že Snemu Slovenska boli 14.marca predložené len dve možnosti: Buď samostatnosť, alebo rozdelenie Slovenska medzi Maďarsko, Poľsko a Nemecko.
Ako by sa v podobnej situácii zachovala česká vláda?
To je čisto len akademická otázka, pretože vláda zemí českých v takejto situácii nikdy nebola. Jej prezident totiž na vlastný popud ten istý deň odcestoval do Berlína, aby osud českého národa dobrovoľne odovzdal do rúk Hitlera.
6. Ten „plán obrany“ ma dlho fascinuje. Predpokladám, že bol schválený pred Mníchovom a teda že počítal s použitím betónových pevnosti na česko-nemeckej hranici ako prvej obrannej línii. Tomu nasvedčovala aj májová mobilizácia 170000 mužov. Áno, alebo to bolo ináč?
(A nezabudnite, že v tom vojsku boli aj mnohí Slováci, čo boli pripravení brániť republiku.)
Pravda, k žiadnym bojom nedošlo, Nemci bez boja obsadili celé pohraničia a pevnosti pravdepodobne zneškodnili.
Ako vyzeral „plán obrany“ po Mníchove? Kde sa presunula, keď vôbec existovala prvá obranná línia? Mobilizáciu predsa zrušili a vojakov poslali domov, či nie?
Alebo to ešte vtedy, s demoralizovanou armádou počítali s „poslední obrannou línii“ na moravsko-slovenskom pomedzí?
To ešte aj po schôdzi ministra zahraničia Chvalkovského s Ribbentroppom 13.októbra 1938 v Berlíne, kde vyhlásil, že jeho vláda je ochotná pochovať os Moskva-Praha-Paríž, ak Nemecko dovolí oprieť sa o Nemeckú ríšu, ktorej ponúkal služby svojej vlády, počítal ten „obranný plán“ s pomocou z SSSR?
7. Povedzme, že Slovenko by nebolo vyhlásilo samostatnosť. Čo si myslíte, ako dlho by bolo trvalo Maďarom a Poliakom obsadiť Slovensko? Týždeň? Dva?
To by ste ešte aj vtedy počítali s „poslední obrannou línií“ na moravsko-slovenskom pomedzí a čakali na pomoc z SSSR? Naozaj krkolomné kombinácie.
Prečo do toho miešate samozvanú exilovú vládu, tá vtedy ešte neexistovala.
8. Pán kolega, to prehlásenie o vojne, že „jednou jste ji vyvolali“ ste mysleli ako žart že? Ináč treba tento „objav“ rozoslať po svete všetkým historickým ústavom.
Vyjadrenie, „...vaše nářky, že trpěli Němci na Slovensku“ len potvrdzuje, že poznáte tri druhy obyvateľstva. Majoritné je Vám ľahostajné, utrpenie jednej menšiny dokonca schvaľujete, ale utrpenie tej druhej menšiny nielenže zveličujete, ale nezabudnete pri každej príležitosti prízvukovať, že za ich utrpenie sú zodpovední Slováci.
9. Nasledujúce tvrdenie v otázke odsunu židov po povstaní je naozaj „perla“: To že slovenská strana to "přenechala" Němcům je fakt.....Slovenský štát a jeho představitelé stále existovali a tudíž za to nesou odpovědnost.”
To slovenská strana mala na výber? Nože dohoďte nejaké dôkazy.
A ešte jedna malá otázočka: Platí toto Vaše tvrdenie aj na Protektorát?
10. V poslednom odseku ste popri obvyklom zavádzaní nechtiac pripustili aj to, o čo mi v mojom článku šlo.
Ja som „nešťoural“ do témy, že v nej nebolo dosť údajov, ja som „šťoural“ do údajov, ktoré ste uviedli skreslene, alebo dokonca aj nepravdivo.
Slovenská vláda ani žiadné iné zložky národa nikdy nežiadali šovinistu Beneša, aby sa za nich u mocnosti „přimluvil“ a nie to ešte vzal „zpět pod ochranná křídla“. Také niečo môže tvrdiť len človek ranený historickou slepotou. Odporúčam Memorandum o Slovensku.
11. A nakoniec čerešnička za krátkozrakosť:
Tvrdíte, že „SNP byl přínos“, a hneď obďaleč „byli jste poraženi“.
Nuž komu bolo to povstanie dobré, komu sa to hodilo???
A to je presne to, o čom sa hovorí v článku v Kultúre: „O čo komu išlo“, na ktorý som svojím článkom upozornil. Odpoveď nie je ťažká.
oslovenie „kolego“ som si dovolil na základe Vášho priznania, že tak, ako ja, nie ste historikom, ale len amatérom s väčším-menším úspechom, lebo obaja do histórie viac-menej „fušujeme“. Ja do vlastnej, slovenskej, Vy, nikým nepozvaný, tiež do našej. Rozdiel medzi nami je len ten, že ja som v menšej nevýhode, lebo, nevlastním ako Vy, “několikatisícovú knihovnu”, lebo nič take som nezdedil, ani neprivatizoval a moji rodičia nikdy nič neárizovali.
Napriek tomu sa budem snažiť čeliť Vaším pripomienkam čo najlepšie.
1. Vidím, že Vám slovenčina robí problémy. Ja som vyzdvihol, že úvahy sa viedli OVEĽA SKôR ako ste to uviedli Vy, a nie to, či boli intenzívne, alebo nie.
2. Ohľadne zaistenia prechodu ČA cez Karpáty ste sa dopustili úmyselnej chyby v tom, že ste o tom napísali v štýle, ako keby toto zaistenie bolo plánom povstalcov. V skutočnosti prechod cez Karpáty V SNAHE ZAISTIŤ RÝCHLY A ČO NAJMENEJ DEŠTRUKČNÝ PRECHOD FRONTY CEZ Slovensko plánovalo najvyššie velenie SLOVENSKEJ ARMÁDY (Čatloš, Malár) s najväčšou pravdepodobnosťou s vedomím prezidenta Tisa. Viď Prečan. Miešať dokopy tieto dve antagonistické skutočnosti spôsobom zvýhodňujúcim povstalcov je politologické a nie historické.
3. Úvahami, že „čo by bolo, keby bolo“, sa môžte pochopiteľne utešovať ďalej na utvrdzovanie falše, podľa ktorej by Slováci mali byť Benešovým šovinistom za jeho politické machinácie povďační. Do pozornosti odporúčam Memorandum o Slovensku.
4. „Áno ... i třeba vraždami“? To je prosím mienka len Vaša, alebo prevláda celkove v ČR? To teda Vy schvaľujete keď samozvaná vláda jedného štátu sa usiluje vraždami odstániť vládu iného štátu, aby sa ho zmocnila?
Kto dal právo Benešovi zaslať takéto smernice svoji kumpánom na Slovensku svojvoľne súdiť a vynášať rozsudky na povstalcom nenaklonených občanov Slovenskej republiky a obviňovať vládu SR za nešťastný osud židovských spoluobčanov? Komunisti v Moskve?
A Vy naviac, ste sa v tvrdom komunistickom štýle nehanbili do cifry odvlečených židov zahrnúť aj tých, ktorých práve v dôsledku povstania a následnej nemeckej okupácie Slovenska odviezli Nemci!!!
Neviem prečo by si mal niekto predstavovať Dr Tisa, alebo Dr Tuku ako ministerského predsedu Československa. Slováci si totiž spoločný štát neželali, im bol tvrdo nanútený.
5. Že „Slováci v březnu 1939 také rozhodovali o nás bez nás“ je ukážkou účelovej politológie. V prvom rade, ste zabudli pripomenúť Homolov puč v noci z 9. na 10. Marca, ako aj to, že Snemu Slovenska boli 14.marca predložené len dve možnosti: Buď samostatnosť, alebo rozdelenie Slovenska medzi Maďarsko, Poľsko a Nemecko.
Ako by sa v podobnej situácii zachovala česká vláda?
To je čisto len akademická otázka, pretože vláda zemí českých v takejto situácii nikdy nebola. Jej prezident totiž na vlastný popud ten istý deň odcestoval do Berlína, aby osud českého národa dobrovoľne odovzdal do rúk Hitlera.
6. Ten „plán obrany“ ma dlho fascinuje. Predpokladám, že bol schválený pred Mníchovom a teda že počítal s použitím betónových pevnosti na česko-nemeckej hranici ako prvej obrannej línii. Tomu nasvedčovala aj májová mobilizácia 170000 mužov. Áno, alebo to bolo ináč?
(A nezabudnite, že v tom vojsku boli aj mnohí Slováci, čo boli pripravení brániť republiku.)
Pravda, k žiadnym bojom nedošlo, Nemci bez boja obsadili celé pohraničia a pevnosti pravdepodobne zneškodnili.
Ako vyzeral „plán obrany“ po Mníchove? Kde sa presunula, keď vôbec existovala prvá obranná línia? Mobilizáciu predsa zrušili a vojakov poslali domov, či nie?
Alebo to ešte vtedy, s demoralizovanou armádou počítali s „poslední obrannou línii“ na moravsko-slovenskom pomedzí?
To ešte aj po schôdzi ministra zahraničia Chvalkovského s Ribbentroppom 13.októbra 1938 v Berlíne, kde vyhlásil, že jeho vláda je ochotná pochovať os Moskva-Praha-Paríž, ak Nemecko dovolí oprieť sa o Nemeckú ríšu, ktorej ponúkal služby svojej vlády, počítal ten „obranný plán“ s pomocou z SSSR?
7. Povedzme, že Slovenko by nebolo vyhlásilo samostatnosť. Čo si myslíte, ako dlho by bolo trvalo Maďarom a Poliakom obsadiť Slovensko? Týždeň? Dva?
To by ste ešte aj vtedy počítali s „poslední obrannou línií“ na moravsko-slovenskom pomedzí a čakali na pomoc z SSSR? Naozaj krkolomné kombinácie.
Prečo do toho miešate samozvanú exilovú vládu, tá vtedy ešte neexistovala.
8. Pán kolega, to prehlásenie o vojne, že „jednou jste ji vyvolali“ ste mysleli ako žart že? Ináč treba tento „objav“ rozoslať po svete všetkým historickým ústavom.
Vyjadrenie, „...vaše nářky, že trpěli Němci na Slovensku“ len potvrdzuje, že poznáte tri druhy obyvateľstva. Majoritné je Vám ľahostajné, utrpenie jednej menšiny dokonca schvaľujete, ale utrpenie tej druhej menšiny nielenže zveličujete, ale nezabudnete pri každej príležitosti prízvukovať, že za ich utrpenie sú zodpovední Slováci.
9. Nasledujúce tvrdenie v otázke odsunu židov po povstaní je naozaj „perla“: To že slovenská strana to "přenechala" Němcům je fakt.....Slovenský štát a jeho představitelé stále existovali a tudíž za to nesou odpovědnost.”
To slovenská strana mala na výber? Nože dohoďte nejaké dôkazy.
A ešte jedna malá otázočka: Platí toto Vaše tvrdenie aj na Protektorát?
10. V poslednom odseku ste popri obvyklom zavádzaní nechtiac pripustili aj to, o čo mi v mojom článku šlo.
Ja som „nešťoural“ do témy, že v nej nebolo dosť údajov, ja som „šťoural“ do údajov, ktoré ste uviedli skreslene, alebo dokonca aj nepravdivo.
Slovenská vláda ani žiadné iné zložky národa nikdy nežiadali šovinistu Beneša, aby sa za nich u mocnosti „přimluvil“ a nie to ešte vzal „zpět pod ochranná křídla“. Také niečo môže tvrdiť len človek ranený historickou slepotou. Odporúčam Memorandum o Slovensku.
11. A nakoniec čerešnička za krátkozrakosť:
Tvrdíte, že „SNP byl přínos“, a hneď obďaleč „byli jste poraženi“.
Nuž komu bolo to povstanie dobré, komu sa to hodilo???
A to je presne to, o čom sa hovorí v článku v Kultúre: „O čo komu išlo“, na ktorý som svojím článkom upozornil. Odpoveď nie je ťažká.
