PALBA.CZ

A pravdepodobne definitívne pochovalo vlajkovú loď nášho zbrojného priemyslu.

Len 40-percentné offsety
Je bežné, že štát, ktorý kupuje pre svoju armádu výzbroj od zahraničnej firmy, respektíve krajiny, požaduje od predávajúcej strany kompenzačné (tzv. offsetové) programy, ktoré do ekonomiky kupujúceho štátu vrátia ekvivalent vynaložených prostriedkov.

Napríklad odobraním nejakých výrobkov miestneho priemyslu pre svoju armádu. Zjednodušene – my od vás kúpime bojové vozidlá a vy od nás napríklad húfnice v rovnakej hodnote.

Alebo prenosom technológií či dodaním licencií kupujúcemu, ktoré dokáže využiť aj pri ďalších výzbrojných projektoch pre svoju armádu a nemusí ich kupovať zo zahraničia. Alebo tým, že prenesie časť výroby obstarávanej techniky do kupujúceho štátu.

Hodnota takýchto kompenzácií sa potom násobí koeficientom pridanej hodnoty pre ekonomiku a bežne dosahuje výšku 100 percent hodnoty nákupu, čo sa aj obvykle požaduje.

MO SR však v oboch súťažiach namiesto 100-percentných offsetov nepochopiteľne požadovalo offsety len vo výške 40 percent.

A len prostredníctvom poslednej spomínanej možnosti – zastúpenia slovenského zbrojného priemyslu priamo na daných zákazkách. Rezignovalo tak na získanie ďalších technológií aj na možnosť podporiť náš zbrojný priemysel odobratím iných výrobkov nášho zbrojného priemyslu.

MO SR alibisticky uviedlo, že keby záujemcovia takéto ponuky predložili, akceptovalo by ich. Lenže to by tí o tom museli vedieť. Zdroje od dvoch oslovených záujemcov však tvrdia, že o tejto možnosti neboli vôbec informovaní, a to ani v priebehu konzultácií.

Vo výsledku tak nejaké menšie exportné ponuky a technologické transfery niektorí záujemcovia predložili – ale len bezprostredne súvisiace s obstarávanými bojovými vozidlami.

To malo dva následky. Po prvé, hodnota len prvých etáp oboch prebiehajúcich obstarávaní bojových vozidiel má byť dve miliardy. Šesťdesiat percent, teda vyše 1,2 miliardy, ktoré sa mohli vrátiť do ekonomiky, MO SR nepochopiteľne „vyhodilo von oknom“.

Druhým následkom je, že rovnako naložilo so šancou podporiť vlajkovú loď nášho zbrojného priemyslu – výrobu delostreleckých systémov. Ak sú veľké nadnárodné koncerny správne motivované, dokážu otvoriť miestnym výrobkom dvere na svetový trh.

Nákup kolesových húfnic dokonca chystajú aj niektoré štáty, ktoré sa zúčastnili našich súťaží. Príležitosť ostala nevyužitá.

Za dva roky mal Naď tri jedinečné šance (k ďalším dvom sa ešte na tomto mieste vrátime) podporiť export našich delostreleckých systémov. Všetky spálil.

Aj tých 40 percent je sporných
V drvivej väčšine vyspelých krajín riešia offsetové programy špecializované výzbrojné agentúry alebo ekvivalenty nášho ministerstva hospodárstva. U nás si to zobralo na starosť MO SR.

A to v situácii, keď na Slovensku doslova nie sú žiadni odborníci, ktorí by s offsetovými programami mali nejaké skúsenosti.

Namiesto toho, aby si MO SR najalo silný expertný tím zo zahraničia, napríklad z Poľska, ktoré offsetové programy robí dobre, na ekonómov sa začali hrať vojaci. Čo by sa asi tak mohlo pokaziť?

Nuž, všetko. Naď sa zastrešuje autoritou ministerstiev financií a hospodárstva. Lenže – financi šípiac malér dali od spolupráce ruky preč hneď – s poukázaním na to, že nákupy budú sami posudzovať, a boli by tak v konflikte. Hospodárstvo spravilo len to, čo vedelo – pokúsilo sa vypočítať pridanú hodnotu investícií pre slovenskú ekonomiku – z podkladov dodaných MO SR.

A len tak, ako vedelo – nie zo súťaženej konkrétnej budúcej výroby, ale zo štatistických výkazov z minulej výroby tej-ktorej firmy (alebo dokonca len odvetvia). Ďalšou chybou tejto metodiky je, že je jedno, či skutočné zastúpenie „slovenských súčiastok“ v posudzovanom produkte je jedno percento či sto – vždy vyjde rovnaká pridaná hodnota pre slovenskú ekonomiku.

Zastúpenie slovenského priemyslu bolo na základe „expertov“ z obrany zaradené do štyroch paušálnych kategórií. Odhadom. A posudzované boli príliš veľké celky – platforma (podvozok), veža, hlavná zbraň.

To, samozrejme, nemohlo dať žiadne reálne dáta o zastúpení slovenskej produkcie. Výsledkom tejto frašky napríklad je, že dokonca aj jeden z len dvoch dodávateľov, hodnotených ako plne domácich, v skutočnosti kľúčové subsystémy svojho produktu importuje.

Štyridsaťpercentné zastúpenie slovenského priemyslu je tak len prázdnou floskulou. MO SR nechce zverejniť konkrétne čísla, aká hodnota od ktorého záujemcu sa vyrobí na Slovensku. Napriek deklarovaným sľubom neboli do posudzovania zahrnuté exportné zákazky. A to ani tie minimálne, ktoré sa viažu na výrobu obstarávaných vozidiel.

„Protikorupčnej vláde“ je to jedno
V normálne fungujúcich krajinách je nákup výzbroje pre armádu zo zahraničia cenným a využívaným impulzom pre rozvoj domáceho vojenského priemyslu. Štáty si definujú rozličné stratégie využitia offsetov.

Kým napríklad Poliaci sa orientujú na prenos technológií a budovanie domácej výroby, Dáni v rámci offsetov požadujú zapojenie domácich firiem do medzinárodných výzbrojných programov. Za nákup lietadiel F-35 získali dánske firmy participáciu na špičkových projektoch amerického vojenského a kozmického priemyslu.

Slovensko nielenže nemá zadefinovanú žiadnu stratégiu. Celý potenciál offsetov zredukovalo na 40 percent a len na projekty bezprostredne súvisiace s nakupovanou technikou. A aj tých 40 percent je virtuálnych a MO SR ich nedokáže podložiť.

V normálne fungujúcej vláde by minister hospodárstva, ktorému by malo záležať na rozvoji slovenského priemyslu, bubnoval na poplach. Alebo minister financií, ktorému by výpadok potenciálneho prínosu pre slovenskú ekonomiku vo výške 1,2 miliardy mal chýbať.

A keďže Naďove nákupy nie sú riadne tendre, ale len „súťaže krásy“ bez záväzných pravidiel, vstúpili by do procesu, otvorili rokovania s potenciálnymi dodávateľmi a požadovali navýšenie a rozšírenie offsetových programov.

Pri tejto vláde nie. Rovnako ako predchádzajúce obstarávanie kolesových bojových vozidiel 8x8, materiál bez akýchkoľvek pripomienok v tomto zmysle hladko prešiel vládou.

„Protikorupčnej vláde“ vláde neprekážajú ani zmanipulované „súťaže,“ ani strata 1,2 miliardy pre ekonomiku, ani nepodloženie deklarovaného zastúpenia slovenského priemyslu.