Ukrajina čelí demografickej kríze katastrofických rozmerov. Vojna prakticky vyprázdnila vidiek, z mužov sa stali vojaci a tých oddelila od ich rodín. Ukrajinské deti, budúcnosť národa, pre bezpečnosť masovo opustili Ukrajinu a vyše roka žijú v cudzine. Počas vojny dramaticky klesla pôrodnosť a z tých, ktorí Ukrajinu opustili, sa možno viac ako polovica nikdy späť nevráti. O probléme vyľudňovania Ukrajiny píše taliansky denník Corriere della Sera.
krajina čelí demografickej kríze katastrofických rozmerov. Vojna prakticky vyprázdnila vidiek, z mužov sa stali vojaci a tých oddelila od ich rodín. Ukrajinské deti, budúcnosť národa, pre bezpečnosť masovo opustili Ukrajinu a vyše roka žijú v cudzine. Počas vojny dramaticky klesla pôrodnosť a z tých, ktorí Ukrajinu opustili, sa možno viac ako polovica nikdy späť nevráti. O probléme vyľudňovania Ukrajiny píše taliansky denník Corriere della Sera.
Existujú čísla, o ktorých sa nehovorí alebo sa o nich hovorí ťažko: napríklad koľko obetí má naozaj vojna na strane Ukrajiny? Zrejmé pritom je, že rozdiel medzi realitou a oficiálne udávanými číslami zo strany ukrajinských orgánov sa zväčšuje. Nielen Rusi, ale už aj Američania označujú vojnu na Ukrajine za opotrebovávaciu, prevahu získa ten, kto vyčerpá druhú stranu. A tu nie sú rozhodujúce iba zbrane, ale aj ľudia.
Taliansky ľavicový denník Corriere della Sera priniesol článok, kde sa na túto situáciu pozerá z civilnej stránky a zvnútra Ukrajiny. Rozprával sa s expertmi na demografiu, zaznamenal hlasy vojakov aj bežných Ukrajincov a ponúkol smutnú a ťaživú správu o stave vojnou ničeného národa.
Citované názory sú nelichotivé: na Ukrajine ostávajú len starí, chorí a chudobní. Mestské centrá v okolí Donbasu sú už dnes ako polopúšte. Horšie ako zničené budovy miest sú však na tom ľudia. Najmä pokiaľ ide o ich perspektívu: „Väčšina mojich najlepších zamestnancov si rýchlo našla prácu v Poľsku a vo Francúzsku. Naše odvetvia nefungujú, nie je tu trh. Nikto z nich sa nevráti,“ obáva sa Sergej, podnikateľ v oblasti IT, ktorý má pobočky po celej krajine.
Ďalším problémom sú rozdelené rodiny, niektorí vojaci sa sťažujú, že ich ženy opustili:
„Moja žena s našimi dvomi deťmi vo veku päť a sedem rokov odišla do Nemecka v prvých dňoch vojny. Odvtedy sme boli v kontakte čoraz menej. A teraz som sa dozvedel, že si našla nového partnera,“ hovorí Alexej, 40-ročný kapitán ubytovaný neďaleko Bachmutu. „Konflikt zvýši mieru rozvodovosti. Ženy opúšťajú mužov, ale aj vojaci si niekedy nájdu nových partnerov,“ hovorí psychologička Jiulia Komar, ktorá sa zaoberá rodinnými ťažkosťami.
To všetko zásadne ovplyvní budúci vývoj demografie. Cez vojnu nemožno čakať nič pozitívne, detí sa nevyhnutne rodí menej, ale otázkou je, či bude mať kto rodiť deti a zakladať rodiny po vojne. „Populačný kolaps čoskoro spôsobí vážne hospodárske a sociálne problémy,“ tvrdia mnohí experti. Taliansky denník odhaduje, že momentálne žije na Ukrajine asi 28 – 31 miliónov ľudí. Poľské médiá sú ešte skeptickejšie a píšu, že počet Ukrajincov sa môže znížiť až na 23 – 28 miliónov ľudí. Podobne ako skutočné čísla obetí, aj toto číslo sa dá len odhadovať. Už dnes by však mal byť počet Ukrajincov nad 65 rokov, ktorí zostali na Ukrajine, vyšší, ako je počet Ukrajincov, ktorí ostali doma a sú v produktívnom veku od 20 do 65 rokov. S odvolaním na ukrajinské demografické zdroje to pred časom napísal poľský portál wPolityce.pl.
Ešte horšie vyzerá situácia s deťmi. Milióny z nich sa spolu s matkami stali utečencami, dôsledky pre budúcnosť Ukrajiny vyzerajú preto viac ako smutne. Alexander Demenčuk, dekan Fakulty politických vied v Kyjeve, pre Corriere della Sera povedal: „Z 52 miliónov obyvateľov na menej ako 30 miliónov za tri desaťročia: veľmi vážna strata pre krajinu, ktorá ohrozuje jej šance na obnovu po skončení vojny, zhoršuje normalizáciu hospodárstva a topí dôchodkový systém,“ dodal Demenčuk. Podľa jeho slov, národu, ktorému chýbajú deti, chýba budúcnosť. Usudzuje tiež, že viac ako polovica sa neplánuje do Ukrajiny vrátiť.
Už vyše roka sa robia prieskumy, kde sa Ukrajincov žijúcich v zahraničí pýtajú, či sa plánujú vrátiť domov. Médiá stále zdôrazňujú relatívne vysoké číslo tých, ktorí hovoria, že by sa vrátiť chceli (naposledy 75 percent), aj tu však platí, že chcieť sa vrátiť a vrátiť sa sú dve odlišné veci. Pomaly rastie skupina tých, ktorí sa vrátiť nechcú, pričom aj tí, ktorí by sa radi vrátili, hovoria, že najskôr sa musí skončiť vojna. Tá sa však vôbec nemusí tak skoro skončiť, a čím dlhšie bude trvať, tým viac ľudí sa integruje do bežného života a bude sa im vracať ťažšie. Najmä ak sa integrujú deti, ktoré si rýchlejšie osvoja jazyk, nájdu kamarátov a vybudujú vzťahy.
Práve toho sa obávajú ukrajinskí demografi. „Deti študujú v nemeckých, poľských, rakúskych, francúzskych alebo holandských školách. Matky si okamžite našli prácu. Európska prijímacia politika sa spočiatku zdala byť zázrakom veľkorysosti, ale teraz sa ukazuje ako prekliatie,“ hovorí spomínaný Demenčuk. Podľa demografky z Národnej akadémie vied Elly Libanovej aktuálna situácia emigrácie z krajiny vo veľkej miere ovplyvňuje mieru pôrodnosti, ktorej súčasná hodnota 0,7 percent je jedna z najnižších na svete. Nevyslovenou otázkou je, aká bude demografia po vojne, ak veľká časť rodín a najmä dospievajúcich detí zostane žiť mimo Ukrajiny.
Pred 30 rokmi bolo Ukrajincov viac ako Poliakov a patrili po Nemcoch, Francúzoch a Talianoch k najväčšiemu európskemu národu na kontinente. V roku 1991, keď sa Ukrajina stala nezávislou krajinou, žilo na jej území 52 miliónov obyvateľov. O 10 rokov neskôr ich počet klesol na 48,5 milióna a odhaduje sa, že niekoľko mesiacov pred ruským vpádom 24. februára 2022, žilo v Ukrajine už len 42 miliónov obyvateľov. Najväčší úder však prišiel v prvých týždňoch posledných 17 mesiacov vojny, ktoré spôsobili masový útek žien a detí do zahraničia, keďže vláda okamžite zakázala odchod mužom vo veku od 18 do 65 rokov. A dnes sa počet obyvateľov odhaduje na 28 až 31 miliónov, podľa poľských čísel je ešte nižší.
Diskusia o možnom návrate odídencov z krajiny je stále otvorená. Podľa spomínanej štúdie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov by sa na Ukrajinu chcelo vrátiť 75 percent tých, ktorí ju opustili. Ukrajinskí experti však ostávajú skeptickí. „V nasledujúcich dvoch mesiacoch naša vláda vypracuje program na podporu návratov a pokúsi sa zapojiť európskych partnerov,“ hovorí profesor Demenčuk. Dúfa, že sa tak stane čo najskôr. Prilákať ľudí späť do krajiny, kde je vojna a vládne neistota, bude pre Ukrajinu pravdepodobne ešte ťažšie, ako vzdorovať vo vojne Rusku.
Existujú čísla, o ktorých sa nehovorí alebo sa o nich hovorí ťažko: napríklad koľko obetí má naozaj vojna na strane Ukrajiny? Zrejmé pritom je, že rozdiel medzi realitou a oficiálne udávanými číslami zo strany ukrajinských orgánov sa zväčšuje. Nielen Rusi, ale už aj Američania označujú vojnu na Ukrajine za opotrebovávaciu, prevahu získa ten, kto vyčerpá druhú stranu. A tu nie sú rozhodujúce iba zbrane, ale aj ľudia.
Taliansky ľavicový denník Corriere della Sera priniesol článok, kde sa na túto situáciu pozerá z civilnej stránky a zvnútra Ukrajiny. Rozprával sa s expertmi na demografiu, zaznamenal hlasy vojakov aj bežných Ukrajincov a ponúkol smutnú a ťaživú správu o stave vojnou ničeného národa.
Citované názory sú nelichotivé: na Ukrajine ostávajú len starí, chorí a chudobní. Mestské centrá v okolí Donbasu sú už dnes ako polopúšte. Horšie ako zničené budovy miest sú však na tom ľudia. Najmä pokiaľ ide o ich perspektívu: „Väčšina mojich najlepších zamestnancov si rýchlo našla prácu v Poľsku a vo Francúzsku. Naše odvetvia nefungujú, nie je tu trh. Nikto z nich sa nevráti,“ obáva sa Sergej, podnikateľ v oblasti IT, ktorý má pobočky po celej krajine.
Ďalším problémom sú rozdelené rodiny, niektorí vojaci sa sťažujú, že ich ženy opustili:
„Moja žena s našimi dvomi deťmi vo veku päť a sedem rokov odišla do Nemecka v prvých dňoch vojny. Odvtedy sme boli v kontakte čoraz menej. A teraz som sa dozvedel, že si našla nového partnera,“ hovorí Alexej, 40-ročný kapitán ubytovaný neďaleko Bachmutu. „Konflikt zvýši mieru rozvodovosti. Ženy opúšťajú mužov, ale aj vojaci si niekedy nájdu nových partnerov,“ hovorí psychologička Jiulia Komar, ktorá sa zaoberá rodinnými ťažkosťami.
To všetko zásadne ovplyvní budúci vývoj demografie. Cez vojnu nemožno čakať nič pozitívne, detí sa nevyhnutne rodí menej, ale otázkou je, či bude mať kto rodiť deti a zakladať rodiny po vojne. „Populačný kolaps čoskoro spôsobí vážne hospodárske a sociálne problémy,“ tvrdia mnohí experti. Taliansky denník odhaduje, že momentálne žije na Ukrajine asi 28 – 31 miliónov ľudí. Poľské médiá sú ešte skeptickejšie a píšu, že počet Ukrajincov sa môže znížiť až na 23 – 28 miliónov ľudí. Podobne ako skutočné čísla obetí, aj toto číslo sa dá len odhadovať. Už dnes by však mal byť počet Ukrajincov nad 65 rokov, ktorí zostali na Ukrajine, vyšší, ako je počet Ukrajincov, ktorí ostali doma a sú v produktívnom veku od 20 do 65 rokov. S odvolaním na ukrajinské demografické zdroje to pred časom napísal poľský portál wPolityce.pl.
Ešte horšie vyzerá situácia s deťmi. Milióny z nich sa spolu s matkami stali utečencami, dôsledky pre budúcnosť Ukrajiny vyzerajú preto viac ako smutne. Alexander Demenčuk, dekan Fakulty politických vied v Kyjeve, pre Corriere della Sera povedal: „Z 52 miliónov obyvateľov na menej ako 30 miliónov za tri desaťročia: veľmi vážna strata pre krajinu, ktorá ohrozuje jej šance na obnovu po skončení vojny, zhoršuje normalizáciu hospodárstva a topí dôchodkový systém,“ dodal Demenčuk. Podľa jeho slov, národu, ktorému chýbajú deti, chýba budúcnosť. Usudzuje tiež, že viac ako polovica sa neplánuje do Ukrajiny vrátiť.
Už vyše roka sa robia prieskumy, kde sa Ukrajincov žijúcich v zahraničí pýtajú, či sa plánujú vrátiť domov. Médiá stále zdôrazňujú relatívne vysoké číslo tých, ktorí hovoria, že by sa vrátiť chceli (naposledy 75 percent), aj tu však platí, že chcieť sa vrátiť a vrátiť sa sú dve odlišné veci. Pomaly rastie skupina tých, ktorí sa vrátiť nechcú, pričom aj tí, ktorí by sa radi vrátili, hovoria, že najskôr sa musí skončiť vojna. Tá sa však vôbec nemusí tak skoro skončiť, a čím dlhšie bude trvať, tým viac ľudí sa integruje do bežného života a bude sa im vracať ťažšie. Najmä ak sa integrujú deti, ktoré si rýchlejšie osvoja jazyk, nájdu kamarátov a vybudujú vzťahy.
Práve toho sa obávajú ukrajinskí demografi. „Deti študujú v nemeckých, poľských, rakúskych, francúzskych alebo holandských školách. Matky si okamžite našli prácu. Európska prijímacia politika sa spočiatku zdala byť zázrakom veľkorysosti, ale teraz sa ukazuje ako prekliatie,“ hovorí spomínaný Demenčuk. Podľa demografky z Národnej akadémie vied Elly Libanovej aktuálna situácia emigrácie z krajiny vo veľkej miere ovplyvňuje mieru pôrodnosti, ktorej súčasná hodnota 0,7 percent je jedna z najnižších na svete. Nevyslovenou otázkou je, aká bude demografia po vojne, ak veľká časť rodín a najmä dospievajúcich detí zostane žiť mimo Ukrajiny.
Pred 30 rokmi bolo Ukrajincov viac ako Poliakov a patrili po Nemcoch, Francúzoch a Talianoch k najväčšiemu európskemu národu na kontinente. V roku 1991, keď sa Ukrajina stala nezávislou krajinou, žilo na jej území 52 miliónov obyvateľov. O 10 rokov neskôr ich počet klesol na 48,5 milióna a odhaduje sa, že niekoľko mesiacov pred ruským vpádom 24. februára 2022, žilo v Ukrajine už len 42 miliónov obyvateľov. Najväčší úder však prišiel v prvých týždňoch posledných 17 mesiacov vojny, ktoré spôsobili masový útek žien a detí do zahraničia, keďže vláda okamžite zakázala odchod mužom vo veku od 18 do 65 rokov. A dnes sa počet obyvateľov odhaduje na 28 až 31 miliónov, podľa poľských čísel je ešte nižší.
Diskusia o možnom návrate odídencov z krajiny je stále otvorená. Podľa spomínanej štúdie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov by sa na Ukrajinu chcelo vrátiť 75 percent tých, ktorí ju opustili. Ukrajinskí experti však ostávajú skeptickí. „V nasledujúcich dvoch mesiacoch naša vláda vypracuje program na podporu návratov a pokúsi sa zapojiť európskych partnerov,“ hovorí profesor Demenčuk. Dúfa, že sa tak stane čo najskôr. Prilákať ľudí späť do krajiny, kde je vojna a vládne neistota, bude pre Ukrajinu pravdepodobne ešte ťažšie, ako vzdorovať vo vojne Rusku.
Mali by sme konecne zacat s tou modernizaciou 
