PALBA.CZ

V uplynulých dňoch vzbudila pozornosť informácia, že antirúškarmi z piešťanského Lidla sú bývalí vojaci. Pod statusom poslanca Andreja Stančíka (OĽaNO) ste dokonca napísali, že títo ľudia sú platení Smerom. Z čoho vychádzate?

O tom, že sú platení, som osobne presvedčený. Keďže sa k nim najviac hlási Smer, vôbec by som sa nečudoval, keby to tak bolo.

Objektívne vieme povedať, že títo ľudia chodia po celom Slovensku a podobné rozbroje vyvolávajú opakovane. Rovnako opakovane ich riešili aj policajti.

Dvaja dotknutí bývalí vojaci chodia po Slovensku pomedzi paneláky v kolóne automobilov a pomocou megafónov vykrikujú antivaxerské heslá, urážajú vládu. Sú pri tom koordinovaní. Neviem si predstaviť iný než finančný dôvod, pre ktorý by to robili.

Sú to však len dojmy?

Áno, je to moje vnútorné presvedčenie a nemám o tom žiadny dôkaz. Logika veci nepustí.

Je to ako so skupinkou ľudí, ktorí chodia pred domy politikov, lekárov či vedcov. Keď sa na nich médiá pozreli bližšie, zistili, že sú to rôzni nezamestnaní ľudia, ktorí majú nedoplatky na odvodoch a tak ďalej. Z čoho by to teda robili? Predpokladám, že dostávajú peniaze na ruku od niekoho, kto to organizuje.

Aj na nahrávke od chalupárov Miroslav Bödör povedal Robertovi Ficovi: Povedz, kde budeš mať protest a ja ti tam pošlem ľudí.

Na akých pozíciách v armáde pôsobili spomínaní dvaja výtržníci?

Jeden bol dôstojník – kapitán, druhý bol slobodník. Pôsobili v Topoľčanoch a v Seredi. Jeden z dvojice odišiel v priebehu minulého volebného obdobia a dôstojník odišiel z Ozbrojených síl v priebehu tohto roka.

Za akých okolností odchádzali?

V oboch prípadoch išlo o odchod na vlastnú žiadosť. Myslím si, že očistný mechanizmus u nás funguje vcelku dobre a velitelia vedia, o ktorých ľudí majú záujem a s ktorými je lepšie dohodnúť sa, aby zo služby odišli.

Aká je nálada v armáde v otázkach súvisiacich s pandémiou?

U väčšiny ľudí prevláda veľmi zodpovedný prístup. Máme len niekoľko jedincov, ktorých riešime disciplinárne, či tých, u ktorých sa dostávame do roviny, že na nich podávame trestné oznámenia.

Nájde sa aj niekoľko opačných prípadov, ktoré zrátam na prstoch jednej ruky, že vojaci dali rezort obrany na medzinárodný súd v Haagu za to, že údajne porušujeme ich práva. Ide však len o mizivé percento vzhľadom na to, že máme viac ako 21-tisícový rezort.

Za čo podáva ministerstvo spomínané trestné oznámenia na vlastných vojakov?

Napríklad za nesplnenie rozkazu. Môže to súvisieť napríklad s nasadením príslušníkov na pomoc iným orgánom štátnej správy v boji proti covidu.

Čiže niektorí vojaci odmietajú napríklad ochraňovať vakcinačné centrá proti nájazdom výtržníkov?

Áno, no naozaj ide o pár jedincov.

Mimochodom, evidujeme prepojenie dvoch ľudí riešených v Piešťanoch na iných príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorí sú ešte stále v službe. Zároveň sú už však v riešení pre odmietanie splnenia rozkazov či stanovených podmienok na prácu, akými sú nosenie ochranných prostriedkov alebo testovanie.

Ako sa proti nim postupuje?

Sú na to stanovené služobné postupy. Dostanú rozkaz, písomný rozkaz a keď ho odmietnu splniť, veliteľ koná disciplinárne a následne do toho vstúpi vojenská polícia. Ak je tam podozrenie zo spáchania trestného činu a je to riešené trestnoprávne, vyhodnocuje sa, či ide o disciplinárny priestupok, priestupok, alebo trestný čin.

Máte v rezorte prehľad o tom, aká je zaočkovanosť vojakov proti covidu-19?

Momentálne nie je zaočkovaných asi 45 percent príslušníkov. Veľká časť z nich však už covid prekonala. Postupne sa očkujú a pomaly to narastá.

Samozrejme, bol by som rád, keby číslo zaočkovanosti narastalo oveľa rýchlejšie. Verím, že dosiahneme aspoň 65-percentnú úroveň, čo by som považoval za zvládnuteľný stav.

Konzílium odborníkov minulý týždeň navrhlo povinné očkovanie určitých skupín, zrejme by k nim patrili aj vojaci. Ste za takéto riešenie?

Niektoré krajiny sa už odhodlali k povinnému očkovaniu tých súčastí štátnej správy, ktoré sú mimoriadne dôležité v boji s covidom alebo na zabezpečenie činnosti štátu. Ja mám pre to silné pochopenie. Mali by sme presne vytypovať skupiny, ktoré sú kritickou infraštruktúrou a povinne ich očkovať.

Celé desaťročia sme boli od detstva povinne očkovaní na rôzne typy chorôb a toto očkovanie by sme len zaradili medzi ostatné. Nič by sa teda nezmenilo.

Keď sme ako malé deti dostávali množstvo vakcín niekde v škole pred tabuľou, nikto sa nepýtal našich rodičov, či vedia, aké je zloženie vakcíny. Dôverovali sme lekárom a rovnako by sme im mali dôverovať aj teraz.

Nenarazilo by takéto riešenie na silný odpor?

Dali sme si urobiť prieskum do agentúry Focus na to, čo by ľudia povedali na povinné očkovanie príslušníkov Ozbrojených síl. Vyšlo z neho, že 56,5 percenta obyvateľstva je za povinné očkovanie vojakov a iba niečo nad tridsať percent je proti tomu. Zvyšku je to jedno.

Nepreriedilo by teda povinné očkovanie personálne stavy armády?

Určite nie, som o tom presvedčený. V mnohých prípadoch sa aj dnes vojaci nedávajú očkovať preto, lebo sú prekonaní.

Ja sám som covid prekonal, no mám za sebou už tri vakcíny. Veľa cestujem a niektoré štáty uznávajú platnosť vakcíny len na pol roka. Preto som išiel už aj na tretiu dávku.

Radary budú vyrábať aj v Trenčíne

Prejdime k viac rezortným témam. Za éry SNS na ministerstve obrany ste boli asi najvýraznejším kritikom rozhodnutí, ktoré sa v rezorte robili. V tomto volebnom období sa však zdá, že vo väčšine z rozbehnutých projektov v rezorte pokračujete. Prečo?

Neviem, či to je úplne tak. Evidujem jeden projekt, ktorý dobiehal, a to nákup 3D radarov. Aj v tomto prípade som zrušil súťaž, ktorú urobila bývalá vláda, pretože som mal mnoho podnetov o tom, že bola netransparentná.

Súťaž som teda vyhlásil nanovo. Prihlásilo sa desať krajín a aj tie, ktoré sa predtým sťažovali, teraz uznávajú, že to bolo férové a nedali takú ponuku ako víťaz. Ten je síce napokon rovnaký ako za bývalej vlády (izraelská spoločnosť Elta, pozn. red.), no cena išla dole asi o dvanásť miliónov eur. V ostatných projektoch sme išli od začiatku.

Zmenila sa teda cena, no kupujeme to isté.

Rozdiel je suma, ale aj zapojenie slovenského obranného priemyslu. To sú peniaze, ktoré ostanú na Slovensku.

Len pri radaroch došlo k zníženiu ceny zo 155 na 148 miliónov eur. Je to tá "vata", o ktorej sa špekulovalo, že by mala skončiť u nominantov SNS?

Povedať to neviem, aj keď si to môžem myslieť. Dostávame len ponuku za celkový výrobok, nie za jednotlivé časti, pri ktorých by mohlo dôjsť k zvýšeniu. Je to však záver férovej súťaže, ktorá ukázala, že tam naozaj bola nejaká vata.

Navyše sme docielili, že 40 percent sumy bude preinvestovaných na Slovensku. Primárnym kontraktorom sú Letecké opravovne Trenčín (LOTN), ktoré stopercentne patria štátu. A dokonca prvýkrát v histórii opravovní budú vďaka tomuto kontraktu robiť nielen opravárenské, ale aj výrobné činnosti niektorých dielcov do radarov.

Vytvorenie takejto linky a zaškolenie ľudí pritom nebude len v prospech nás. Bude to k dispozícii aj iným krajinám.

Kedy LOTN začnú s výrobou súčiastok do radarov?

Prebieha tam príprava výroby. Z toho, čo som sa rozprával s výkonným riaditeľom, viem povedať, že s výrobou by mali začať v prvom kvartáli budúceho roka.

Samotné radary sa však už vyrábajú. Prvé by mali byť nainštalované do konca budúceho roka.

Zapojenie domáceho obranného priemyslu je podmienkou všetkých aktuálnych nákupov na obrane. Máme vôbec toľko ľudí a firiem, ktoré to pokryjú?

Obranný priemysel na Slovensku sa výrazným spôsobom vzmáha. Faktom však je aj to, že tam je generačná medzera. Chýbajú nám odborníci medzi štyridsiatym a šesťdesiatym rokom života. Z pohľadu ľudí je lepšie naplnené najmä Považie – Trenčín, Dubnica, Nová Dubnica.

Je teraz aj na nás, do akej miery dokážeme povedať investorom, ktorí chcú prísť na Slovensko, do ktorých oblastí by mali ísť. Či by sa napríklad nemali sústrediť na regióny, ktoré dnes majú väčšiu mieru nezamestnanosti, no historicky tam pôsobili firmy v obrannom priemysle.

Na transportéry dostaneme aspoň osem ponúk

Zrejme najviac sa to ukáže pri rozbehnutej súťaži na nákup transportérov. Zapojenie domácich výrobcov je kritérium, za ktoré môžu dostať uchádzači v súťaži až štvrtinu bodov pri bodovaní ich ponúk.

Áno. Ukazuje sa, že firmy, ktoré chcú súťažiť, už uzatvárajú predbežné kontrakty o budúcej zmluve s domácimi spoločnosťami. Niektorým z nich už aj dávali vyrobiť konkrétne veci.

Je to dobré, pretože niektoré firmy vedia ponúknuť aj viac než povinných 40 percent výroby na Slovensku, čo sme dali do podmienok súťaže. Myslím, že sa to väčšinou bude hýbať na úrovni asi 60 percent.

Nákup transportérov je ďalším z tých, ktoré mala v pláne už SNS. Jej tender ste ešte ako analytik označili za "manuál na netransparentnosť". Po nástupe na ministerstvo ste v rozhovore pre SME povedali, že pôvodnú súťaž zrušíte. "Ak pôjdeme do nejakého obstarávania, bude to otvorený medzinárodný tender." Prečo to dnes už neplatí a má sa nakupovať pomocou medzivládnej dohody?

Stále je to forma tendra.

Výber je však zúžený a nemôže sa prihlásiť ktokoľvek. Ministerstvo oslovilo len krajiny z Európskeho hospodárskeho priestoru a tiež Veľkú Britániu a Severnú Ameriku.

Oslovili sme 33 krajín, no nedávno som sa dočítal, že v pásovej technike dostaneme ponuku len od troch výrobcov, lebo nikto iný sa nemôže prihlásiť. Už dnes však vieme, že príde ponuka minimálne od ôsmich krajín, pričom čas na prihlasovanie je do konca januára.

Napríklad Nemecko zrejme príde s ponukou Rheinmetallu, ktorý robí vozidlo Lynx. Vežu naň však dávajú aj iné krajiny, povedzme aj Izrael. Týmto spôsobom môže byť do kontraktu zapojená aj iná krajina než tie, ktoré sme oslovili. Neoslovili sme ani Turecko, no Turci zas majú výrobu v Maďarsku, ktoré môže prísť s ponukou ich vozidla.

Záujem uzatvoriť strategické partnerstvo však máme len s krajinami, ktoré sme oslovili. A to z rôznych dôvodov – ekonomických, zahraničnopolitických, geograficko-politických a iných. Strategické partnerstvo uzatvárame s krajinou, nie s výrobcom.

V čom je takéto partnerstvo výhodné?

Pre nás je dôležité, že táto krajina bude garantovať to, čo si od nej objednáme. A to zďaleka nie je len technika. Je to aj výcvik, zaškolenie personálu, náhradné dielce a tak ďalej. Preto ak niekto hovorí, že sme mali osloviť aj Južnú Kóreu či Izrael, tak nepochopil zmysel strategického partnerstva.

Vyzerá to teda tak, že sa do tendra zapojí napríklad aj spomínaný Izrael?

V tejto chvíli to neviem, no je to pravdepodobné. Môžem však povedať, že to, o čom rozprávam, sa potvrdilo pri súťaži na radary. Maďarsko nemá vlastné radary, no v súťaži nám ponúkli americký výrobok. Cenovo však neboli najvýhodnejšie, preto neuspeli.

Spomínaných osem ponúk sa týka len pásovej techniky?

Zatiaľ je to aj, aj, čiže na kolesové aj pásové transportéry. Koľko to nakoniec bude, ešte neviem. Bol by som rád, keby to bolo viac ako desať ponúk v oboch prípadoch.

Nákup transportérov vyjde štát približne na dve miliardy eur. Už aj pri budúcoročnom návrhu rozpočtu sa však ukazuje, že výdavky na obranu nie sú také vysoké, aké rezort žiada. Je reálne, že vláda dotiahne takýto megalomanský projekt?

Určite áno, pretože toto je v rozpočte už naplánované. Prioritné sú pre nás práve modernizačné projekty. A ak vychádzam z dlhodobého rámca rozpočtu, tak v ďalších rokoch dokážeme za tieto projekty platiť do 200 miliónov eur ročne bez toho, aby sme pýtali nejaké ďalšie peniaze navyše.

Potrebujeme stovky nákladných áut

Osekanie rozpočtu ste však označili za "úplne prekvapivé". "Ak si niekto myslí, že ja budem len svietiť a kúriť, tak to nie je môj štýl a môžem odísť," povedali ste v televízii Joj. Na čom sa teda odrazia avizované škrty?

Potrebujeme robiť veľmi veľa modernizačných projektov. V budúcnosti sa budeme musieť pozrieť napríklad na nové tanky.

Poliaci už nakúpili nové, Česi oznámili, že to bude prioritou vlády, ktorá teraz príde, a v ďalšom volebnom období sa na to zrejme bude pozerať nový minister aj u nás. Ja ešte zabezpečím opravu súčasnej techniky, no práve to je súčasťou ťažkej brigády, ktorú potrebujeme mať k dispozícii v zmysle záväzkov voči NATO.

Investovať bude treba aj do moderných technológií, kybernetickej bezpečnosti či dronov. Témou je aj prezbrojenie. Naši vojaci majú ešte stále útočnú pušku vzor 58. Toto číslo signalizuje rok zavedenia, teda hovoríme o vyše 60-ročných zbraniach, ktoré treba vymeniť.

Budete niečo z toho nakupovať ešte v tomto volebnom období?

Čaká nás ešte jeden veľký projekt na nákladné automobily. Na budúci rok oslávime prvú sedemdesiatničku medzi vétrieskami, ktoré sú v Ozbrojených silách stále zavedené. Urobím k tomu podujatie, pretože je to už naozaj "krásny vek".

Potrebujeme nakúpiť stovky, možno až dvetisíc nákladných vozidiel. Budeme robiť zrejme rámcovú zmluvu na veľký počet a nakupovať sa bude priebežne.

Spustíte súťaž už na budúci rok?

Momentálne k tomu začíname pripravovať veci. Dosiaľ tu bola rámcová zmluva, ktorá však už vypršala. Umožňovala priebežne nakupovať tatrovky.

Teraz je otázka, či pôjdeme cestou súťaže a umožníme hlásiť sa firmám, ktoré sú schopné dodať tatrovky alebo MAN-y, ktoré máme zavedené tiež, alebo či urobíme dohodu vláda – vláda. A možno to bude súčasťou opcie pri pásovej a kolesovej technike, ktorú obstarávame.

Zatiaľ teda ešte nepadlo rozhodnutie ako nakupovať?

Nie, rozhodnutie sme ešte neurobili. Evidujem v médiách, že Tatra prenáša výrobu na Slovensko. Neznamená to však, že to majú vyhrané.

Samozrejme, je pravda, že veľká väčšina vozidiel, ktoré dnes máme, sú tatrovky, no zavedené máme aj MAN-y. V prípade Tatry bude veľmi zásadné, aký postoj bude mať nová česká vláda.

Zrejme bude tlačiť na spoluprácu, keďže ide o české vozidlá.

Mám veľký záujem o bilaterálnu spoluprácu s Českou republikou, ale musí to byť obojstranne výhodné. Veľakrát som sa už sťažoval, a to aj na verejnosti, že nás Česi odpísali so Zuzanami (húfnice, pozn. red .). Na rovinu som to povedal aj premiérovi Andrejovi Babišovi.

Očakávam, že Česi využijú náš potenciál obranného priemyslu. A keď už nevedia, čo kúpiť, nech aspoň vyrábajú u nás veci, ktoré nám chcú dodať.

V Horezze falšovali účtovníctvo

Veľké obranné nákupy boli dosiaľ prakticky vždy späté s podozreniami z predraženia či dokonca korupcie. Netransparentné postupy sa týkali aj bývalého vedenia rezortu za ministra Petra Gajdoša z SNS. Teraz sme sa z nahrávok z poľovníckej chaty dozvedeli, že sa na nich spomína Gajdošov šéf služobného úradu Ján Hoľko. "Ten Hoľko môže mimoriadne poškodiť, mimoriadne Dankovi. (…) A to môže byť veľký problém," sťažoval sa na nahrávke Fico. Máte predstavu, čo mohol mať Fico na mysli?

Neviem. Od prvého dňa po nástupe do funkcie som však počúval, že Hoľko bol zapojený do kadečoho.

Tam, kde som mal konkrétne podozrenia, som podal trestné oznámenia, na niektoré ďalšie veci prichádzame postupne. Ďalšie trestné oznámenie podáme s vysokou pravdepodobnosťou ešte do konca roka.

Čoho sa bude týkať?

Falšovania účtovníctva v jednej zo spoločností patriacich pod rezort obrany. Ešte by tam malo zasadnúť valné zhromaždenie a keď budeme mať všetko sfinalizované, trestné oznámenie zrejme podáme.

O ktorú rezortnú spoločnosť ide?

O spoločnosť Horezza.

Týkajú sa podozrenia konkrétnych ľudí?

Vždy je zodpovedný konateľ a predpokladám, že aj účtovník. Máme veľké podozrenie, že tu bol za rok 2019 vykázaný zisk, pričom spoločnosť reálne dosiahla hlbokú stratu. Teraz preto musíme spätne saturovať účtovníctvo spoločnosti a na základe oficiálneho zhodnotenia certifikovaného audítora došlo k nezákonnej manipulácii s účtovníctvom. Zisk bol vykázaný na úrovni 268-tisíc eur, no reálna strata bola viac ako milión eur.

Pohli sa nejaké trestné oznámenia, ktoré ste už podávali? Týkali sa napríklad rekonštrukcie liečebne v Novej Polianke či nehospodárnosti vo vojenskej nemocnici v Ružomberku.

Evidujem, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) tu koná a realizujú sa nejaké výsluchy. Pokiaľ viem, prebieha to, no zatiaľ ešte nemáme rozhodnutia.

Keď som však prišiel do rezortu, zistil som aj to, že Vojenské spravodajstvo v niektorých z vecí, v ktorých sme podávali trestné oznámenie, už realizovalo zákonné odpočúvania. Odpočúvania však neposunuli ďalej orgánom činným v trestnom konaní, hoci tam boli zásadné závery.

Čiže vojenská tajná služba zachytila podozrenia z nezákonnosti, no prípady nikam neposunula?

Áno. Tieto veci som preto posunul orgánom činným v trestnom konaní. Smeruje to proti kadekomu. Je však na polícii, aby určila, či došlo k spáchaniu trestného činu.

Vedel o tom aj exšéf služby Ján Balciar?

Bol by veľmi zlým riaditeľom, keby o tom nevedel.

Ak budú stíhačky meškať, čakáme odškodnenie

Koncom októbra ste boli na pracovnej návšteve v USA, kde ste skontrolovali progres pri výrobe stíhačiek F-16 pre Slovensko. Americký výrobca Lockheed Martin sa však netají tým, že pandémia ovplyvňuje jeho výrobu. Prídu slovenské stíhačky načas?

Pre mňa je zásadným termínom koniec novembra 2023, keď nám končí abonentská dohoda s ruskou spoločnosťou RSK MiG na servis stíhačiek MiG-29. Môžem povedať, že ak budem ministrom ja, tak dohoda sa nepredĺži ani o jediný deň.

V novembri 2023 teda stratíme externý servis pre migy a verím, že od decembra 2023 alebo najneskôr od januára 2024 budeme mať kontrolu nad vzdušným priestorom prostredníctvom našich lietadiel F-16. Zatiaľ sa to ukazuje ako splniteľný termín.

Ak by došlo k akémukoľvek problému, očakávam, že vláda USA, keďže aj tu je dohoda vláda - vláda, nám poskytne alternatívu na ochranu nášho vzdušného priestoru.

Hovorili ste na návšteve USA aj o takejto možnosti?

Zatiaľ sa nezdá, že by prípadné posuny mali byť zásadné. Momentálne som požiadal americkú stranu o dve veci. V prvom rade o výrazné zapojenie LOTN nielen do servisu, ale čiastočne aj do výcviku a výroby.

Zároveň som požiadal aj o písomné potvrdenie termínov dodania našich stíhačiek. Malo by prísť v najbližších mesiacoch. Keď to príde, budeme vedieť, na čom sme. Zatiaľ platí, že polovica stíhačiek by mala prísť v roku 2023 a zvyšok v roku 2024.

Ak sa dodávky oneskoria, aký máte záložný plán?

Ak by k tomu došlo, môžeme to riešiť s našimi susedmi - či už s Českou republikou, alebo s Poľskom a Maďarskom - nejakou vzájomnou dohodou o ochrane vzdušného priestoru.

V prípade, ak by si americká strana nestihla splniť záväzky podľa zmluvy, tak by bolo ich úlohou nejako nás odškodniť.

Finančne?

V tomto kontrakte, žiaľ, nie sú definované nijaké finančné odškodnenia v prípade neskoršej dodávky. Takéto "výhodné" zmluvy podpisovala bývalá vláda.

Posunuli sa nejako rokovania o zapojení Slovenska do servisu či výcviku potrebného pre F-16?

Rokujeme. Je škoda, že takúto zmluvu neuzavrela bývalá vláda ešte predtým, než uzatvorila zmluvu na samotný nákup stíhačiek.

Je pre nás prioritou, aby sme na území Slovenska mali zabezpečený servis stíhačiek a simulátor pre výcvik. Budem tiež rád, ak sa nám podarí, aby sme vojakov nemuseli posielať na trojročný výcvik do USA a aby sme minimálne značnú časť tohto výcviku realizovali u nás.

Viem si predstaviť, že LOTN by boli súčasťou konzorcia, ktoré by realizovalo výcvik.

Ak sa niečo také nepodarí, kde budeme nové stíhačky servisovať?

V zahraničí. Časť výcviku sa robí v Taliansku, časť v Španielsku či v Belgicku. Alebo potom v USA, čo je však nerealizovateľné. Preto potrebujeme servisné stredisko u nás.

Navyše, F-16 budú dodávané aj pre Bulharsko, pričom Maďarsko a Česko momentálne uvažujú, čo ďalej. Myslím, že F-16 budú patriť medzi lietadlá, ktoré budú zvažovať. Bol by som rád, aby v prípade tejto voľby servisovali svoje lietadlá na Slovensku.


Peter Kováč12. nov 2021 o 13:56