Re: Sovětský základní bojový tank T-72
Napsal: 24/3/2015, 10:22
Ohľadne kalibru tankových kanónov jedna poznámka - použitie APFSDS je až druhý dôvod zvyšovania kalibru. Prvým dôvodom je použitie kumulatívnych striel. Priebojnosť kumulatívnej strely je totiž funkciou jej priemeru. Dôvod je jednoduchý: dĺžka kumulatívneho lúča je funkciou dĺžky površky kuželovitej kumulatívnej vložky, takže prostým zvýšením kalibru kanónu zo 100mm na 115mm a následne až na 125mm u sovietov, alebo zo 105 na 120mm u západných tankov, umožnilo zvýšiť priebojnosť kumulatívnych striel o najmenej 15/25% resp o ~15% pri rovnakej, len geometricky zväčšenej konštrukcii strely. Ďalšie zvýšenie priebojnosti sa následne odvíja aj od zvýšenia hmotnosti aktívnej časti nálože, čo by malo viesť k miernemu zvýšeniu doby pôsobenia maximálneho tlaku detonujúcej nálože na materiál vložky a lepšiemu prerozdeleniu hmoty vložky medzi "neužitočný" kumulatívnym tĺk a "požadovaný" kumulatívny lúč. Navyše na západe, rovnako ako na východe, sa jednalo i o prechod z drážkovaných hlavní na hladké vývrty, a pre taký krok je dôvodom opäť predovšetkým zvýšenie priebojnosti kumulatívnych striel - rotujúca kumulatívna strela má významne menšiu priebojnosť (rozdiel je až 40%
), a preto na konci 50. a začiatku 60. rokov vznikajú rôzne, i veľmi zložité, konštrukcie kumulatívnych striel smerujúce k zníženiu otáčok kumulatívnej nálože vystrelenej z drážkovanej hlavne - od rôznych pretáčavých krúžkov s tesniacimi nákružkami a strelami s výklopnými krídlami až po francúzske riešenie, kde je vlastná kumulatívna nálož uložená v tele strely na guličkových ložiskách.
Vznik a nasadenie šípových striel APFSDS je teda v istom zmysle "vynútený krok", pretože z hladkej hlavne sa klasické priebojné podkalibrové srely APDS strieľať nedajú (nedajú sa rozumne stabilizovať po opustení hlavne).
Ale pri pohľade z opačnej strany - APFSDS sa zasa nedajú dosť dobre strieľať z drážkovaných hlavní, vysoká akcelerácia a vysoká rýchlosť v hlavni spôsobuje u APFSDS veľké problémy s vodiacimi časťami strely, s utesnenením strely v drážkovanej hlavni a s odelovaním vodiacich častí po opustení hlavne - vodiace krúžky musia byť kvôli drážkam masívnejšie a hrubšie a teda "lepšie držia pohromade" v čase, keď sa už majú od vlastnej strely oddeliť.
Takže otázka čo bolo skôr "APFSDS alebo hladké vývrty?" sa celkom ľahko zvrhne na variantu klasickej otázky typu "sliepka alebo vajce?".
Každopádne samotné zavedenie APFSDS by som nepovažoval za dôvod pre zvýšenie kalibru tankových kanónov, ani pre zavedenie hladkého vývrtu hlavne - oba kroky majú pôvod hlavne v snahe o zvýšenie účinnosti kumulatívnych striel.

Vznik a nasadenie šípových striel APFSDS je teda v istom zmysle "vynútený krok", pretože z hladkej hlavne sa klasické priebojné podkalibrové srely APDS strieľať nedajú (nedajú sa rozumne stabilizovať po opustení hlavne).
Ale pri pohľade z opačnej strany - APFSDS sa zasa nedajú dosť dobre strieľať z drážkovaných hlavní, vysoká akcelerácia a vysoká rýchlosť v hlavni spôsobuje u APFSDS veľké problémy s vodiacimi časťami strely, s utesnenením strely v drážkovanej hlavni a s odelovaním vodiacich častí po opustení hlavne - vodiace krúžky musia byť kvôli drážkam masívnejšie a hrubšie a teda "lepšie držia pohromade" v čase, keď sa už majú od vlastnej strely oddeliť.
Takže otázka čo bolo skôr "APFSDS alebo hladké vývrty?" sa celkom ľahko zvrhne na variantu klasickej otázky typu "sliepka alebo vajce?".
Každopádne samotné zavedenie APFSDS by som nepovažoval za dôvod pre zvýšenie kalibru tankových kanónov, ani pre zavedenie hladkého vývrtu hlavne - oba kroky majú pôvod hlavne v snahe o zvýšenie účinnosti kumulatívnych striel.