PALBA.CZ

Maskovacie siete môžu zachrániť stovky ľudských životov na ukrajinskom fronte. Aj v Piešťanoch rozbehli túto pomoc, dobrovoľníci ich šijú z látok, ktoré priniesli domáci do kultúrneho centra Arta. Tam sa to všetko vyrába. Prvé ušité siete už dorazili na miesto určenia, používajú ich vojaci v okolí ukrajinského Cherstonu.

Oleksandra Kiselenko, dobrovoľníčka a organizátorka tkania maskovacích sietí, nám potvrdila, že maskovacie siete sú pre ukrajinských vojakov a dobrovoľníkov. Podľa jej slov, o ich výrobu sa starajú odídenci, ktorí žijú na Slovensku.

„Slováci pomáhajú najmä so zabezpečením potrebného materiálu na ich zhotovenie. Všetko je na dobrovoľníckej báze,“ dodala Kiselenko.

Ako ďalej pokračovala, ide o vec, ktorú nie je možné dostať bežne v obchodoch. Tie z rybárskych a „military“ prevádzok nie sú vhodné pre reálnu vojnu.

Ušité siete pritom nevyužívajú iba vojaci, maskujú ním vojenský materiál, výbavu, poľné nemocnice a domy ľudí v bojovej zóne, ktoré potrebujú ochrániť pred ruským bombardovaním, či už letecky, dronmi alebo delostrelectvom. Ako Kiselenko zdôraznila, siete síce dokážu maskovať, pred bombami však ľudí neochránia.

Už aj biele
V Piešťanoch sa zatiaľ podarilo zhotoviť sedem sietí, zopár vyrobili aj snehovo bielych vzhľadom na blížiace sa zimné obdobie. Dobrovoľníci sa môžu zapojiť do šitia sietí každý deň okrem nedele v piešťanskom centre Arta. Prísť pomôcť môžete medzi deviatou a desiatou dopoludnia a medzi štvrtou a piatou popoludní.

Dominika Rusnáková, riaditeľka centra Arta, nám potvrdila, že ukrajinskej komunite poskytli priestor oproti kaviarni, okolo ktorého prechádzajú ľudia každý deň.

„Keď cez sklené dvere vidíte ženy, ktoré stoja pri drevených rámoch a vypletajú kusy látok, pôsobí to na vás, akoby vznikalo umelecké dielo. Každý deň nám to pripomína, čo sa deje kúsok od našich hraníc. Na jednej strane stojí "sieťovanie" ako samotný proces výroby sietí ukrajinskými ženami, ktoré sa aspoň málom snažia na diaľku pomôcť tým, ktorí ostali za hranicami. Mnohí z nich sú ich manželia a rodinní príslušníci,“ povedala Rusnáková.

Môže prísť ktokoľvek
Podľa jej slov, na tejto aktivite môže participovať ktokoľvek. „Niekto nosí látky, ktoré môžu farbiť do požadovaných odtieňov podľa jednotlivých ročných období, niekto zas pomáhal pliesť. Niekto sa občas zastaví a pozve ľudí, ktorí vypletajú siete na šálku čaju, kávy či koláč. Alebo ich len príde pozdraviť. Sú to možno malé, ale cenné momenty,“ doplnila riaditeľka centra.

S podporou Ukrajiny po vypuknutí ozbrojeného konfliktu má už Arta viacero skúseností. Či už vo forme materiálnej zbierky, ďalej, poskytli prácu ukrajinským ženám, ktoré sa zrazu ocitli v cudzej krajine a v cudzom meste. Dnes sú už naspäť doma.

„V historickej časti objektu centra sme vytvorili počas leta umeleckú rezidenciu. Spojili sme sa s trnavským Malým Berlínom a vytvorili "open call" na dve polročné rezidencie pre ukrajinských umelcov (V ARTE a Malom Berlíne), ktorí sa mohli na rezidenciu hlásiť,“ pokračovala riaditeľka.

Vernisáž v Arte
Od 1. júla v nej tvorí ukrajinská vizuálna umelkyňa Kateryna Yehorová. Okrem workshopov pre ukrajinskú komunitu žijúcu v Piešťanoch a Trnave vytvorila niekoľko diel, ktoré predstaví verejnosti už 25. novembra práve v ARTE počas vernisáže výstavy "Viem, kde je môj domov". „S chodom tejto rezidencie nám pomohol aj Trnavský samosprávny kraj.

Tá pomoc však nemusí byť vždy len takto zhmotnená. Dôležité sú aj malé gestá ako vyvesenie vlajky či základná slušnosť a pochopenie situácie, do ktorej sa títo ľudia dostali. Snažíme sa k celej situácii pristupovať najmä ľudsky. Z ukrajinských susedov sa z jedného dňa na druhý stali doslovne naši susedia,“ uzavrela Rusnáková.

So šitím maskovacích sieti sa bude v Arte pokračovať ďalej.