PALBA.CZ

karol.melichercik píše:Clanok na SME.sk od portalu Meduza, svedectvo ruskeho vojaka.
Vlastenectvo trvá, iba kým nepadne prvá strela. Ruský vojak hovorí o živote na fronte
Zo stavu ruskej armády je zhrozený.

V auguste 2022 som sa dobrovoľne prihlásil do [ruskej] armády a podpísal som krátkodobú [štvormesačnú] zmluvu. Nakoniec som slúžil takmer rok – jedenásť mesiacov, z toho sedem z nich som strávil v bojových pozíciách, kde je nepriateľ blízko a kde sa neustále strieľa.

Na vojnu som nešiel zo žiadnych ideologických dôvodov, od detstva som chcel vidieť vojenské akcie. Vyrastal som na parádnych knihách o vojne a chcel som to zažiť na vlastnej koži, aby som – keď sa niekto bude chváliť vlastnými výkonmi – mohol povedať: „Počuj, bratku, prečo mi to rozprávaš? Veď som to všetko tiež zažil.“

Vedel som, že táto vojna sa začala len preto, že jeden botoxový chlapík sa cítil ako cisár.

Možno sa čudujete, ako sa môžem nazývať liberálom a napriek tomu ísť do vojny a ako to ladí s mojimi názormi, ale 99 percent ľudí, s ktorými som tam bol, boli dobrovoľníci a na Putina bez problémov vulgárne nadávali. Slepé vlastenecké city sú naozaj len niekde v pozadí. Na frontovej línii [vydržia] iba dokým nepadne prvá strela. Tí, čo strávili mesiace na fronte, si všetci navzájom priali, aby sa odtiaľ dostali a už sa nikdy nevrátili.
Učil som sa od Azova
Vedel som, že ruská armáda je dosť blbé miesto, ale v tom čase som si myslel, že keď bude vojenská akcia, keď bude mobilizácia, tak sa to tam zlepší. Ukázalo sa, že ministerstvo obrany rado pekne rozpráva o našej silnej armáde, ale v skutočnosti to [ľudia v štátnych orgánoch] parádne pokašľali.

Ja som predtým v armáde neslúžil. Prešli sme dvojtýždňovým výcvikom, kým nás poslali na front. Mal som nejaké teoretické vedomosti – čítal som príručky, študoval som, ako strieľať či kopať zákopy.

Jedného dňa sa ma veliteľ spýtal: „Hovoríte, že ste neboli v armáde, tak ako viete o výbušninách?“

Nuž, môžete si o všetkom prečítať v knihách aj na internete. Hlavné veci, o rôznych typoch zbraní, som sa naučil z ukrajinského kanála Azov na youtube. Všetko veľmi dobre vysvetlili a mali inštruktážne materiály. Na ruskom youtube nič také nie je.

Hranicu sme prekročili 2. septembra a hneď sme skončili pri Chersone. Keď sme tam prišli, veliteľ sa nás spýtal: „Máte spacie vaky?“ Povedali sme: „Nie.“ „Prečo nie? To ste nevedeli, kam idete?“ Reagoval. „Mali sme si so sebou vziať aj vlastné zbrane?“ spýtal som sa.

Najprv sme sa zasmiali, ale keď nám vydali bundy, mali veľkosť XXL a do jednej sme sa bez problémov zmestili dvaja.

Prvú noc sme piati strávili schúlení na týchto bundách v chlade. Videl som to všetko na vlastné oči a bol som zhrozený. Nedokážem pochopiť, ako to môže byť druhá najväčšia armáda na svete. Ako teda vyzerá tretia najväčšia armáda na svete? Používajú luky a oštepy a hádžu po sebe kamene, pobehujúc v teplákoch?
O stratách spôsobených priateľskou streľbou
Prvou smrťou, ktorú som videl, bola smrť môjho dobrého priateľa, ktorý prišiel so mnou a zabili ho naši. Naša jednotka sa rozdelila na polovicu a jedna časť išla zaútočiť na ukrajinské opevnenie. Zdalo sa, že ho dobyli, ale dostali naozaj poriadne na frak, dvaja ľudia zomreli a ostatní sa vrátili buď zranení, alebo otrasení.

Vracali sa skoro ráno, bola ešte tma, a môj kamarát bežal k nám cez pole a kričal: „Čebarkul! Čebarkul!“ – aby naznačil svoju príslušnosť k jednotke, ale chlap na stráži jednoducho spanikáril a zastrelil ho, jednu ranu dostal do stehna a druhú dostal do močového mechúra.

Bol s nami aj chlapík, ktorý sa stále pýtal: „Ako sa strieľa z granátometu?“ Nakoniec z neho vystrelil, výbuch mu odtrhol ruku a on zomrel. V jednom momente naši spolubojovníci hádzali granáty neďaleko a úlomky lietali do nášho zákopu, do nášho pozorovacieho stanoviska...
A bol tam jeden ostreľovač, ktorý k nám prišiel a povedal: „Dnes mám 24 rokov, takže zabijem 24 chocholov (hanlivý ruský výraz pre Ukrajincov – pozn. red.).“ Povedali sme: „Čo to rozprávaš? Keď zistia, že je tu ostreľovač, zrovnajú toto miesto so zemou.“ Ale on sa cítil tak sebaisto, akoby bol na strelnici.
Títo idioti, táto prílišná sebadôvera, neschopnosť a nedostatok profesionálnych zručností viedli k mnohým úmrtiam.
Jeden z odvedencov zomrel veľmi zvláštnym spôsobom. Vykopal obrovskú priekopu – takú veľkú, že by sa v nej dala usporiadať tancovačka. Samozrejme, zbadali ho a začali ho ostreľovať. Bežali sme ho vytiahnuť. Bol celý od krvi, úplne zmrzačený. Nezvládol to.
Niekoľko chlapov zomrelo preto, lebo sa jednoducho neobťažovali kopaním zákopov alebo vykopali nejaké fantastické a široké zákopy, ktoré sa dali ľahko zasiahnuť. Takéto veci tvoria väčšinu strát - číra hlúposť.

..........

Clanok je odomknuty, celkom zaujimave citanie

https://svet.sme.sk/c/23268581/vlastene ... ronte.html

Na Slovensku aktuálne chýba 314 všeobecných ambulantných lekárov pre dospelých a 137 pediatrov. Vyplýva to z analýzy, ktorú si dalo vypracovať Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Informoval o tom generálny riaditeľ sekcie reformnej agendy Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Oskar Dvořák.
Priblížil, že priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 59 rokov a pediatrov 61 rokov. „Ak nič neurobíme, stav sa bude radikálne zhoršovať," uviedol.
Zdroj: https://tvnoviny.sk/domace/clanok/13886 ... _clipboard