PALBA.CZ

kenavf píše:Ako vidíte perspektívu a použiteľnosť ekranoplánov v súčastnosti a budúcnosti?

Podle mého je ekranoplán po odladění dětských nemocí dobrý prostředek ochrany i utoku,miny nebo torpéda nejsou pro něj překážkou a je rychlejší než kterákoliv loď či vznášedlo,a pak dokáže krátkodobě letět i ve 150 metrech a nabízí se otázka na jaké urovni je software protivníka jestli se dokáže rozhodnout jestli je to loď nebo letadlo a podle toho zvolit typ střely a bude schopný zničit ekranoplán dřív než odpálí protilodní střely.

kenavf píše:Ak majú záujem ešte o túto kategoriu zbraní to by zase nasvedčovalo len doktrínu obrany pobrežných vôd.

To nasvědčuje pouze tomu, že chtějí ekranoplány. Ochrana pobřežních vod je pevnou součástí jakékoli doktríny.

kenavf píše:Ako vidíte perspektívu a použiteľnosť ekranoplánov v súčastnosti a budúcnosti?

Slušnou (co se týká výhod..jaké to má či nemá nevýhody nevím, protože se běžně neprovozují a těžko říci, jak moc to žere, jak je to náchylné na poškození, náročné na provoz, logistiku obecně atd.), ale je to jeden z dalších projektů spadajících do kategorie "po roce 2020", kde se nakupilo už kde co a jsou tam rozhodně i rozplánovanější typy techniky než ekranoplány.

Ekranoplán ako "Luň" je aj v "súčasnej" podobe pre protilodné strely dlhého a stredného dosahu prakticky nezasiahnuteľný - je pre ne až príliš rýchly (max ~500km/h; ~130-140m/s; čiže skoro dve vlastné dĺžky). Pri predpoklade streľby na ekranoplán na diaľke ~100km k nemu protilodná strela poletí okolo 300 sekúnd ("západné" protilodné strely sú väčšinou podzvukové), za ten čas ekranoplán pri rýchlosti 100-120m/s (360-420km/h) zmení pozíciu o 30-35km - strela bez priebežného upresňovania pozície cieľa nemá šancu cieľ nielen že zasiahnuť - ale v podstate ani nájsť vlastnou palubnou aparatúrou (cieľ typu "loď" za podobný čas zmení pri rýchlosti 60-90km/h pozíciu len o 5-7,5km). Navyše je to cieľ veľmi "mäkký", takže typická protilodná strela, predpokladajúca typickú "lodnú" konštrukciu, ním môže preletieť i bez výbuchu...

Pre (lodné) protilietadlové strely dlhého doletu je to tiež obtiažny cieľ - pri vlastnej výške maximálne ~19m a letovej výšky 1-5m nad hladinou je vo vzdialenosti viac ako 50km od vypúšťacieho zariadenia už celý pod obvyklou spodnou hranicou ich účinnosti (tá býva v takejto vzdialenosti typicky 30 metrov). Pri použití rakiet 3M80 Moskit je diaľka odpalu 80-250km - na takej diaľke je spodná hranica účinnosti väčšiny lodných protilietadlových striel od 100 metrov do pol kilometra až kilometra. Do palebnej zóny protilietadlových striel a antirakiet, ktoré sú optimalizované na ničenie nízkoletiacich lietadiel a protilodných rakiet, nemá ekranoplán s protilodnými raketami dôvod vstupovať - jeho útočné zbrane majú väčší dosah.

Aj pre letecké protilietadlové strely predstavuje ekranoplán veľmi obtiažny, mimoriadne nízko letiaci cieľ, navyše na pozadí morskej hladiny (problém sám o sebe!), proti ktorému ich "tabuľkový" dosah výrazne klesá (napríklad u AIM-120 zhruba na polovicu).

Výhody ekranoplánov - vysoká nosnosť, solídna rýchlosť a manévrovateľnosť, značná nezávislosť na stave morskej hladiny (ľad a kryhy prakticky vôbec nevadia) a bežné protilodné a protiponorkové prekážky (siete, míny...), obtiazna detekcia (veľmi nízko letiaci, hoci rozmerný cieľ, hydroakusticky je prakticky nezistiteľný - hydroakustická odozva je údajne menšia ako u vrtuľníku vo výške 20-30 metrov nad hladinou), obtiažna zasiahnuteľnosť existujúcimi zbraňami...

Nevýhody ekranoplánov - dosah ("Luň" len 2000 km), závislosť od počasia a stavu mora v oblasti základne (vlnenie mora do 3-4 ballov, žiadny ľad, nutná "údržba" hladiny mora v oblasti základne), relatívne nízka odolnosť voči účinkom zbraní protivníka (je to viacmenej len veľký, nízko lietajúci, "dopravák" - prakticky "letecká" konštrukcia).

K té složité detekci - na pozadí vodní hladiny pod výškou 25m jsou radary pro větší vzdálenost téměř neúčinné a to i s anténami speciálně konstruovanými pro nízko letící cíle. A pokud se hladina aspoň trochu hýbe, jsou i dopplerovské radary vyřazeny..

A to si táto mrcha ešte može pomôcť prakticky neobmedzeným množstvom dipolových odrážačov v "plávajúcom" prevedení... Alebo systémami "klamných cieľov, ochrany a RL maskovania" na úrovni aké majú vo výbave "menšie" lode veľkosti fregaty (pri plánovanej hmotnosti ~500 ton to nie je problém - Luň mal "letovú hmotnosť" okolo 380 ton).

Francie zaplatila Rusku za nedodané mistraly, spor končí!

Francie finančně odškodnila Rusko za nedodané vrtulníkové lodě třídy Mistral. Kreml tak považuje spor za ukončený, informovala ve středu agentura Interfax. Paříž dodávku lodí pozastavila a následně zrušila v rámci západních protiruských sankcí.

http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa ... konci.html

Alchymista pochybuju, že Ekranoplány jsou odolné vůči krám...zatím by se měli používat(pokud budou zavedeny) jen na vnitřních mořích, tzn. Kaspické a Černé(tam by to byl asi hukot, kdyby je nasadili)...oceánská verze se možná rozpracovává...
Obecně se mi zdá, že Ruská armáda má velké oči, mají strašně moc drahých projektů(tohle, nových 50 TU-160, nové balistické rakety apod.). A musí vybírat priority...takže rakety asi budou, letadla a ponorky nejspíš také, ale tyhle speciální projekty nevím jestli dotáhnou do konce, moc tomu nevěřím.

Zipoun píše:Alchymista pochybuju, že Ekranoplány jsou odolné vůči krám...zatím by se měli používat(pokud budou zavedeny) jen na vnitřních mořích, tzn. Kaspické a Černé(tam by to byl asi hukot, kdyby je nasadili)...oceánská verze se možná rozpracovává...

Ekranoplán letí niekoľko metrov nad morom takže pri lete odolný krám je, len musí riešiť miesto vzletu a pristania,tam by mu tie kry problém asi spravili.

Admiral Grigorovič pri testoch na mori:

co to bolo za lod v 0:42 ???

Nejaká prieskumná loď - švédska (teraz nemám zvuk)?

vypadá to na HSwMS Orion.
https://en.wikipedia.org/wiki/HSwMS_Orion_%28A201%29

Admiral Makarov spustený na vodu:



EDIT: neviem či to tu už bolo - propagačné video o jednom z hlavných systémov hliadkových lodí projektu 11356 - protilietadlovom raketovom komplexe Štiľ-1:

Julesak píše:neviem či to tu už bolo - propagačné video o jednom z hlavných systémov hliadkových lodí projektu 11356 - protilietadlovom raketovom komplexe Štiľ-1:

otázka - prečo hovoria o trojkanálovom systéme, keď 11356 má 4 orechy?

tri cielové kanály -> jeden rádiolokátor navádza rakety na tri ciele súčasne
štyri rádiolokátory po tri ciele -> dvanásť cieľov
na každý cieľ až tri rakety -> 36 rakiet súčasne

iný systém - Redut. V 38 sekunde videa je záber na odpalovacie zariadenie a následne odpal - samotnú raketu nevidno ani pri štvornásobnom spomalení... "Poštartový" manéver na cieľ je potom hodne agresívny...

Alchymista píše:tri cielové kanály -> jeden rádiolokátor navádza rakety na tri ciele súčasne
štyri rádiolokátory po tri ciele -> dvanásť cieľov
na každý cieľ až tri rakety -> 36 rakiet súčasne

to asi nie. Sthil je poloaktívny, navádza sa cez Orechy, že by tie vedeli ožarovať tri ciele čítam po prvý krát a silne o tom pochybujem.
Bude to o inom. Cez čo dostáva strela info o korekciách letu v inerciálnej fáze?

Alchymista píše:...iný systém - Redut. V 38 sekunde videa je záber na odpalovacie zariadenie a následne odpal - samotnú raketu nevidno ani pri štvornásobnom spomalení... "Poštartový" manéver na cieľ je potom hodne agresívny...

On ten poštartový obrat vyzerá agresívne ale veľké G-ečka tam nebudú, pretože raketa bola len "vyhodená" pyropatronou a raketový motor začne pracovať a skutočné G-ečka nastanú až po nasmerovaní do potrebného smeru.

To s tými kanálmi aj mňa zarazilo - Orechy (navádzacie radary) sú 4, a ak systém funguje tak ako na esmincoch Projektu 956, tak jeden orech = 1 raketa/1 cieľ.

Problém môže byť v postupnosti - prehľadový radar - riadiace centrum - datalink, ktorá skrátka zvládne len tri ciele. Datalink v Sthile ide cez čo?
Orech podľa mňa určite nevie ožarovať viac cielov. To by musel byť ICWI a/alebo AESA...

Výcvik príslušníkov palubného letectva VMF na komplexe Nitka na Kryme:


Cvičenie Severnej floty VMF v Akrtíde: