Česko-Slovenský zbrojní průmysl

[Arthur]

Modernizované tanky, húfnice, BOV 8x8 i 6x6 a 4x4 atď.

[Juraj Tichý]

Dôležitou súčasťou našej spoločnosti sú špecializované dielne. Jednou z nich je aj dielňa na výrobu plexiskiel a prekrytov pre rôzne druhy leteckej techniky, nielen pre techniku opravovanú v LOTN, ale hlavne pre zahraničných zákazníkov.
Začiatky výroby neboli jednoduché, prvé pokusy začali už v roku 2006. Výroba foriem, prípravkov a následné vylepšovanie technológie prispeli k tomu, že v roku 2009 sa výroba spustila naplno. V súčasnosti sa v našej spoločnosti podarilo vyrobiť dvojstú sadu prekrytov na lietadlo L – 39.
Sada obsahuje tieto 4 časti:
predný štít
predný prekryt kabíny
zadný prekryt kabíny
vnútornú medzistenu
Spolu to tvorí až 800 ks vyrobených prekrytov v tejto špecializovanej dielni.
O vysokej kvalitatívnej úrovni prekrytov svedčí aj fakt, že sa ich vyrobilo také veľké množstvo. Robíme všetko pre to, aby naši zákazníci boli aj naďalej spokojní a množstvo výrobkov neustále stúpalo.

https://www.facebook.com/LeteckeOpravovneTrencin

Velký obrázek

Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti

[Flader]

Juraj, ak ťa môžem poprosiť, hoď vždy aj link na článok. Ja si ich rád vždy pozriem celé.

[Juraj Tichý]

Mne z webu nejde získať link priamo na konkrétny príspevok. Ale tak dal som aspoň link na FB LOTN.

[Flader]

Mne z webu nejde získať link priamo na konkrétny príspevok. Ale tak dal som aspoň link na FB LOTN.

OK, ďakujem.

[Lynx]

Slovenský výrobca delostreleckej munície nabehol po Putinovej invázii na dvojnásobný výkon

https://e.dennikn.sk/3127251/slovensky- ... 1621719860

Slovenský výrobca delostreleckej munície nabehol po Putinovej invázii na dvojnásobný výkon
VLADIMÍR ŠNÍDL


ZVS Holding vyrába delostrelecké granáty niekoľkých typov, ktoré sa líšia cenou i výkonom. Majú dostrel od 18 až po 43 kilometrov v prípade použitia špeciálnych náloží.
Vojna znamenala psychologický zlom, hovorí riaditeľ firmy ZVS Holding, Štáty sa zľakli a rozhodli sa doplniť zásoby delostreleckých nábojov, ktoré vyrába aj Slovensko.


Obľúbené klišé prokremeľských kanálov hovorí, že na Putinovej vojne zarába Amerika, aj keď z nej vo veľkom ťažia napríklad India alebo Čína – nákupmi lacnejších surovín z Ruska.

Popritom však vojna pomohla aj niektorým fabrikám na Slovensku. Ich manažéri to priznávajú len neradi. Považujú za necitlivé povedať, že agresia voči susednej krajine, ktorá má desaťtisíce obetí, prospieva ich biznisu.

Pohľad na čísla ukazuje, že jedným z najvýraznejších príkladov tohto druhu, je výroba delostreleckej munície v pološtátnej spoločnosti ZVS Holding z Dubnice nad Váhom.

Firma, ktorá má pobočný závod aj v Snine, zamestnáva približne tristo ľudí. Vyrába produkt, ktorý je v dôsledku vojny mimoriadne žiadaný: delostrelecké granáty v „západnom“ kalibri 155 milimetrov.

„Vojna znamenala psychologický zlom pre mnohé európske krajiny. Zľakli sa a zistili, že majú poddimenzované zásoby munície. Teraz sa snažia tieto kapacity čo najrýchlejšie doplniť,“ hovorí riaditeľ firmy Pavol Čahoj.

Bez súkromníka by skrachovala?
ZVS Holding vlastní na polovicu štátna skupina DMD, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo obrany.

Druhú polovicu drží od roku 2015 skupina Czechoslovak Group (CSG), za ktorou je rodina zrejme najvplyvnejšieho česko-slovenského zbrojára Jaroslava Strnada (hlavným akcionárom je Strnadov syn Michal).

V pološtátnej ZVS má hlavné slovo práve tento súkromník. Riaditeľ Čahoj je jedným zo Strnadových manažérov, ktorý paralelne pôsobí aj v iných jeho firmách.

Ľudia z ministerstva obrany proti tomuto modelu nemajú výhrady. Podľa nich by štát, zvlášť v minulých rokoch, nemal také kapacity, aby mohol v ZVS investovať do nových technológií, prípadne aby hľadal pre firmu zákazky na trhoch.

„ZVS holding vďaka začleneniu do CSG, respektíve vďaka úzkej spolupráci s týmto holdingom získala nielen silného partnera, ale aj významné zastrešenie, ktoré pomáha jej rozvoju a expanzii do zahraničia. Súčasne prináša aj nové pracovné príležitosti,“ pochvaľuje si ministerstvo.

Zástupcovia druhého akcionára v neformálnych rozhovoroch naznačujú, že keby v tejto zbrojovke nebol súkromník, tak by podľa nich už dávno skrachovala.

„Súkromný akcionár pomohol výrazne zvýšiť export. Na rozdiel od niektorých iných štátnych firiem nás nemusí dotovať slovenská vláda, pretože absolútnu väčšinu príjmov máme zo zahraničia,“ hovorí Čahoj.

Cenné granáty
Keď pred desiatimi rokmi doznievala hospodárska kríza a štáty škrtali výdavky na obranu, tak to s firmou skutočne nevyzeralo dobre. V médiách sa o nej písalo väčšinou len v súvislosti s hromadným prepúšťaním.

V ďalších rokoch sa postupne konsolidovala. Ešte pred Putinovou agresiou považovala za svoj najperspektívnejší program služby spojené s likvidáciou, prípadne s predlžovaním životnosti starej munície.

Vojna však priniesla nebývalý dopyt po novej, a to práve delostreleckej munícii. Boje na Ukrajine sa totiž do značnej miery stali súbojom húfnic či raketometov. Odhaduje sa, že väčšinu strát obrnenej techniky na oboch stranách spôsobilo práve delostrelectvo, až potom nasledujú drony či z pleca odpaľované navádzané strely.

Delostrelecké granáty v tomto čase vo veľkom zháňajú nielen obe bojujúce strany, ale aj iné štáty, ktoré si uvedomili, že potrebujú doplniť muničné sklady.

Dubnická ZVS Holding vďaka tomu zdvojnásobila výrobu. Kým vlani podľa Čahoja vyrobila necelých 25-tisíc kusov delostreleckej munície v kalibri 155 milimetrov, tento rok plánuje vyrobiť rekordných 50-tisíc kusov.

„Vďaka zvýšenej výrobe sme tento rok prijali približne 70 nových robotníkov,“ hovorí riaditeľ.

Výrazný rast očakáva aj v tržbách. Kým vlani mala firma tržby necelých 40 miliónov eur, tento rok počíta s tržbami okolo 80 miliónov.

V centre pozornosti
Dubnický výrobca munície sa nedávno dostal do centra pozornosti aj západných diplomatov. Podľa amerického denníka The New York Times sa v NATO diskutuje o nápade podporiť výrobu delostreleckej munície, hoci primárne v sovietskom kalibri, v členských krajinách Aliancie. Do úvahy teoreticky pripadá aj slovenský ZVS Holding.

Išlo by o ďalší rozmer pomoci brániacej sa Ukrajine.

Ukrajinská armáda dnes používa delostrelecké zbrane v rôznych kalibroch: v kalibri 155 milimetrov, z ktoréto strieľajú Západom dodávané húfnice vrátane slovenskej Zuzany, a potom vo východnom kalibri 152 milimetrov, z ktorého strieľajú húfnice zdedené ešte zo Sovietskeho zväzu.

V NATO zrejme usúdili, že sovietsky kaliber začína byť ešte nedostatkovejším tovarom než západný kaliber. Pokiaľ si teda chcú zabezpečiť dodávky, je potrebné rozšíriť jeho výrobu.

„V NATO prebiehajú diskusie o investovaní do starších fabrík v Českej republike, v Bulharsku a na Slovensku s cieľom obnoviť výrobu sovietskeho kalibru 152 milimetrov a 122 milimetrov pre potreby Ukrajiny, ktorá je stále vo veľkom vyzbrojená sovietskou delostreleckou technikou,“ napísal americký denník.

Veľa kriku pre nič?
Riaditeľ Čahoj potvrdzuje, že takéto diskusie, aj keď skôr len na sondážnej úrovni, prebiehajú. Absolvovali napríklad debaty so zástupcami britského ministerstva obrany, ktorí sondujú, kde by bolo možné muníciu sovietskeho typu vyrábať.

Veľké očakávania však v Dubnici nad Váhom nemajú. „Pravdupovediac si od tohto projektu mnoho nesľubujeme,“ hovorí Čahoj.

Pokiaľ by sa táto investícia mala obmedziť len na sovietsky typ munície, tak väčšie šance by podľa Čahoja mohli mať zbrojovky z Bulharska.

ZVS Holding už totiž sovietsky typ munície niekoľko rokov nevyrába. Disponuje síce potrebnou dokumentáciou, takže by výrobu mohla teoreticky obnoviť, pre investora by však mohlo byť praktickejšie podporiť fabriky v Bulharsku, kde výroba sovietskeho typu prebieha už dnes.

„Pre nás je oveľa perspektívnejší západný kaliber 155 milimetrov,“ hovorí Čahoj.

ZVS Holding by mal teda väčšie šance získať zahraničnú dotáciu, pokiaľ by sa týkala západného kalibru. Ministerstvo obrany tvrdí, že aj tento variant môže byť v hre.

„Môžeme potvrdiť, že so spojencami prebiehajú rokovania so zameraním na muníciu kalibru 152 aj kalibru 155 milimetrov, a to na úrovni takzvanej Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny. Momentálne sa analyzujú kapacity výroby v jednotlivých krajinách,“ píše hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková.

Dvorný dodávateľ Poliakov
Gro produkcie slovenských delostreleckých granátov podľa Čahoja smeruje do štátov NATO. Za svojho hlavného zákazníka považuje firma Poľsko, ktoré vo veľkom zbrojilo už pred vojnou a po 24. februári toto tempo ešte viac zrýchlilo.

„Pre poľskú armádu sme dvorným dodávateľom delostreleckej munície,“ hovorí Čahoj.

Bližšie nespresnená časť munície končí aj na Ukrajine. Nevyváža sa tam priamo, ale preposielajú ju tam niektorí zákazníci ZVS Holdingu.

„Časť produktov, ktoré odoberajú európski partneri, skončí na Ukrajine,“ píše ministerstvo obrany bez ďalších podrobností.

S týmto exportom súvisí ešte jedna vec. ZVS Holding v niektorých prípadoch nevyváža výrobky priamo, ale cez firmy zo Strnadovej skupiny CSG, prípadne cez jej slovenskú divíziu s názvom MSM.

„Spoločnosť realizuje svoje obchody buď priamo, alebo aj prostredníctvom spoločností MSM Group, prípadne CSG,“ potvrdzuje ministerstvo.

Ani riaditeľ Čahoj nepopiera, že v niektorých prípadoch môžu firmy zo Strnadovho holdingu ich muníciu odkúpiť a v balíku s ďalšími produktami predávať ďalej. Hlavný obchodný prípad, ktorým je vývoz do Poľska, však podľa neho prebieha priamo.

„S poľskými partnermi máme obchodný vzťah ako ZVS Holding. Nevstupuje do toho žiadny tretí subjekt,“ hovorí Čahoj.

Akoby člen Strnadovej skupiny
Prax pritom ukazuje, že pokiaľ export prúdi cez tretiu firmu, tak tento sprostredkovateľ môže mať snahu ukrojiť si z obchodu čo najväčšiu maržu na úkor výrobcu.

Na zbrojárskych veľtrhoch či na webových stránkach Strnadova skupina prezentuje dubnické granáty ako svoje vlastné. Oficiálne pološtátny holding označuje za súčasť svojej skupiny.

Podľa vyjadrení ministerstva obrany je to v poriadku, keďže sa táto skupina stará o rozvoj ZVS. Zástupcovia Strnadovej skupiny ubezpečujú, že značku ZVS potenciálnych zákazníkom nezatajujú.

„V rámci výstav, ktoré sú dôležitým marketingovým nástrojom v obrannom priemysle, sú ZVS vždy prezentované samostatne ako výrobca 155-milimetrového streliva,“ píše hovorca Strnadovej skupiny Andrej Čírtek.

Podozriví z uplácania Kičuru
Fabriku v Dubnici nad Váhom založila spolu s niektorými inými podnikmi česká Škoda Plzeň, keď počas prvej Československej republiky presúvala výrobu ďalej od nemeckých hraníc.

Počas vojny ju začlenili do nacistického zbrojárskeho koncernu Hermanna Göringa. Po oslobodení ovládol firmu štát a pomenoval ju ako Závody K. J. Vorošilova. Neskôr získala svoju súčasnú značku ZVS, teda Závody všeobecného strojárstva. V tom čase sa orientovala výlučne na výrobu munície pre armády Varšavskej zmluvy.

V druhej polovici 90. rokov sa ZVS čiastočne preorientovala na muníciu západného typu, čo sa spätne ukázalo ako rozumné rozhodnutie. Susedný štátny podnik, Konštrukta Defenca, vtedy vyvinul samohybnú húfnicu Zuzana, ktorá využíva práve kaliber 155 milimetrov. A túto muníciu pre ňu začala vyrábať práve ZVS.

Polovičný podiel vo firme vtedy získal podnikateľ Miroslav Solava. Tento svojho času vplyvný muž slovenského zbrojárstva viedol ZVS Holding takmer dvadsať rokov. V roku 2015 napokon prevzala Solavov podiel skupina zbrojára Strnada, ktorá ho vlastní doteraz.

Solavu po voľbách 2020 obvinila NAKA pre podozrenie, že posielal úplatky bývalému šéfovi Správy štátnych hmotných rezerv Kajetánovi Kičurovi, ktorý od firmy ZVS Holding objednával materiál do štátnych zásob. Tieto obchody podľa polície prebiehali aj po tom, ako do firmy vstúpila Strnadova skupina. Spolu so Solavom a Kičurom tak obvinili aj Mariana Gogu, jedného z top manažérov Strnadovej skupiny.

Vyšetrovanie kauzy naďalej prebieha. „Vami spomínaní zástupcovia firmy ZVS sú naďalej trestne stíhaní pre podozrenie, že uplácali bývalého predsedu Správy štátnych hmotných rezerv,“ píše hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Zákazky sú, chýbajú ľudia
Vedenie ministerstva obrany napriek tejto kauze považuje partnerstvo so Strnadovou skupinou za vzájomne výhodné. Nárast výroby a takisto nárast tržieb, ktoré zapríčinila vojna, je vraj výhodný aj pre štát.

Podľa hovorkyne ministerstva je záujem slovenskej armády i ďalších armádnych podnikov mať k dispozícii prosperujúceho výrobcu munície.

„Prostredníctvom výkonu akcionárskych práv v štátnej skupine DMD môže štát rozhodovať o jednotlivých investíciách v podniku a celej stratégii jeho fungovania,“ píše hovorkyňa Kovaľ Kakaščíková.

Obaja akcionári sú v zhode v tom, že výrobu delostreleckých granátov v kalibri 155 milimetrov je potrebné ďalej rozvíjať bez ohľadu na to, či na ňu získa nejakú dotáciu z krajín NATO.

„Jednou z realizovaných investícií je výstavba novej haly a inštalácia novej linky na výrobu munície v Snine, kde sa vytvorí aj niekoľko desiatok nových pracovných miest,“ píše hovorca Strnadovej skupiny Čírtek.

Pri rozširovaní svojich kapacít však ZVS Holding naráža na tradičný problém, s ktorým zápasia takmer všetky zbrojárske firmy: na rozdiel od nedávnej minulosti to už nie je nedostatok zákaziek, ale nedostatok kvalifikovaných ľudí.

Získať robotníkov na obsluhu strojov sa podľa riaditeľa ešte ako-tak dá, takmer nemožné je však zohnať napríklad konštruktéra munície či špecialistu, ktorý sa vyzná v procesoch, ktoré nastávajú pri explózii.

„Špecialisti tohto typu akoby z trhu práce úplne vymizli,“ hovorí riaditeľ.

[mikojan29]

Vietnam sa zaujíma o húfnice EVA:

Vietnamskú generalitu zaujala samohybná húfnica EVA.

Potom čo KONŠTRUKTA-Defence zo skupiny DMD získava pozitívne hodnotenia za vlajkovú loď svojej produktovej rady - húfnicu Zuzana 2, na vietnamský trh chce preraziť s ľahšou verziou samohybnej húfnice EVA. Počas výstavy Vietnam Expo Defence 2022 v Hanoji ju vietnamskej generalite prezentovalo vedenie Konštrukty Defence. Vietnamskú stranu okrem samotnej húfnice zaujal aj systém riadenia paľby Delosys. Obe strany sa dohodli na ďalšej komunikácii s cieľom sfinalizovať ponuku Konštruky Defence tak, aby spĺňala požiadavky ozbrojených síl Vietnamu.

https://m.facebook.com/story.php?story_ ... 9&sfnsn=mo

[Lynx]

SR obnovuje výrobu munície "východných" kalibrov 122mm a 152mm
https://defence24.pl/sily-zbrojne/slowa ... j-amunicji

[HONZIK11]

https://echo24.cz/a/JHWL8/zpravy-domaci ... ovak-group

Jako prvni na svete bude mit Ukrajina ve vyzbroji M2 dvojku.

[Lynx]

Zaujímavé vlákno prečo DE zbrane sa budú opravovať v SR a nie v PL. Neplatím si wsj tak bohužiaľ len vlákno.

https://twitter.com/Andric1961/status/1 ... eU0Mg&s=19

https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/23 ... ml?ref=mnt

[Lynx]

Okrem CSG by do Explosie by rada vstúpila aj STV Group

https://www.czdefence.cz/clanek/stv-gro ... asi-armadu

[Padouch]

Emirátský lehký bitevní letoun B-250 má podvozky z Česka.

https://itradenews.cz/exportni-sance/13 ... ky-z-ceska

[Lynx]

Rozhovor s novým riaditeľom MSM

Aké konkrétne typy munície v MSM GROUP vyrábate?

Muničné portfólio holdingu MSM GROUP je veľmi široké. Kľúčovým produktom skupiny je delostrelecká munícia kalibru 155 milimetrov, ktorú vyrábame v podniku ZVS v Dubnici nad Váhom. Spoločnosť ZVS vyrába pre tento typ delostreleckej munície aj jednotlivé komponenty, akými sú zapaľovače, iniciátory a pyrotechnické zlože pre iniciátory. V ZVS sa stále udržiava schopnosť vyrábať delostreleckú muníciu kalibru 152 respektíve 122 milimetrov.

V rámci skupiny vyrábame aj mínometnú muníciu a muníciu do raketových systémov. Túto oblasť pokrýva primárne spoločnosť MSM Nováky, ktorá sa sústredí na novovýrobu striel kalibru 122 milimetrov pre salvové raketomety RM-70, ktoré slúžia v slovenských ozbrojených silách. Okrem mínometnej munície a munície pre raketomety v Novákoch vyrábame aj cvičnú delostreleckú muníciu a zároveň poskytujeme služby v oblasti revízie, opráv, modernizácie a predlžovania životného cyklu munície.

https://bit.ly/rozhovor-hn

[Scotty87]

MO finalizuje dohodu s Ghanou na podporu dodávek pušek CZ BREN 2 a dalšího vojenského materiálu od společnosti Česká zbrojovka a.s. Obdobná dohoda se připravuje i s Filipínami na podporu exportu letadel L 410 NG pro pobřežní stráž.

[Juraj Tichý]

Ukrajinský minister strategického priemyslu Oleg Mozny sa v Dubnici nad Váhom stretol so štátnym tajomníkom MOSR Marianom Majerom a spolu si prehliadli slovenské podniky pôsobiace v obrannom priemysle.
Zároveň podpísali memorandum o porozumení medzi Ukrajinou a Slovenskom v oblasti obrannej spolupráce.

[Arthur]

Húfnice Zuzana absolvovali ostré boje. Počúvame Ukrajincov, ako ich máme vylepšiť, hovorí šéf štátnej zbrojovky
zdroj: https://e.dennikn.sk/3200927/hufnice-zu ... ent=167556

[Lynx]

Plná verzia pre neplatičov

Húfnice Zuzana absolvovali ostré boje. Počúvame Ukrajincov, ako ich máme vylepšiť, hovorí šéf štátnej zbrojovky
VLADIMÍR ŠNÍDL

Skúsenosti z frontu podľa Alexandra Gurského ukazujú, že veľa elektroniky prináša vo vojenskej technike aj veľa problémov.

Ešte pred pár rokmi zbrojár Alexander Gurský považoval za úspech, ak slovenským zbrojovkám vyšiel jeden obchod z desiatich. Putinova agresia na Ukrajine vlani náhle priniesla dopyt, aký nezažili posledných tridsať rokov.

„V tejto chvíli je rozrobených päť veľmi nádejných obchodných prípadov. Počítam, že minimálne dva z toho vyjdú,“ hovorí riaditeľ štátnej akciovky Konštrukta Defence Gurský.

Obchodnými prípadmi myslí objednávky húfnic Zuzana, ktoré sa kompletujú v Dubnici nad Váhom. S ich predajom to dlho nebola žiadna sláva. Okrem Grécka, ktoré si koncom 90. rokov objednalo dvanásť kusov staršej verzie, objednávalo naše húfnice len slovenské ministerstvo obrany.

Potom prišla vojna a osem kusov nakúpila Ukrajina. Ďalšie sú v procese, pre ukrajinskú armádu na Považí vyrábajú ďalších šestnásť kusov, ktoré zaplatia západní spojenci. Okrem toho sa prihlásili ďalší vážni záujemci z členských štátov Severoatlantickej aliancie a ázijských štátov.

„Plánujeme nabehnúť na tempo, pri ktorom každý mesiac skompletujeme a odskúšame dve Zuzany. Väčšina pôjde na export. Už teraz to vyzerá, že budeme mať objednávky minimálne do roku 2025,“ hovorí Gurský

Expanzia do „hladových dolín“
Vojenský biznis je považovaný za kontroverzný. Pomocou zbraní vrátane tých slovenských sa zabíja. Húfnice Zuzana posiela ukrajinská armáda do ostrých bojov, o čom svedčí aj fakt, že jednu z nich už Rusi zničili.

Iným aspektom je, že zbrojársky boom prináša momentálne prácu aj do takzvaných hladových dolín. Slovenský výrobca húfnic najnovšie rozširuje svoje aktivity do Prakoviec v gelnickom okrese. „V tejto doline firmy v posledných rokoch krachovali. Aj vďaka tomu sme tu pomerne lacno kúpili dve haly,“ hovorí Gurský.

V Prakovciach chce Konštrukta zamestnať tridsať ľudí pri strojoch, ktoré budú slúžiť na rezanie panciera – až doteraz si túto prácu objednávala od súkromníka. Okrem toho nedávno otvorila modernú servisnú halu v Moldave nad Bodvou, kde v súčasnosti prebiehajú aj opravy ukrajinskej techniky. V tejto prevádzke pracuje ďalších 70 zamestnancov.

Spoločne s domovským areálom v Dubnici nad Váhom tak štátna zbrojovka zamestnáva približne 180 ľudí. „Aktuálne hľadáme hlavne konštruktérov, ktorých potrebujeme nielen pre húfnice, ale aj pre ďalšie naše projekty,“ hovorí Gurský.

Skúsenosti z frontu
Húfnice sú jedinou ťažkou zbraňou, ktorá sa na Slovensku vyrába. Výroba licenčných tankov T-72 či transportérov BVP zanikla po konci studenej vojny a náhradné programy, ako mala byť napríklad výroba ľahkých vozidiel Aligátor, sa skončili finančnou katastrofou.

Ale späť k Zuzane, ktorá už bola nasadená v ostrých bojoch na Ukrajine: aké sú s ňou skúsenosti?

„Ukázalo sa, že veľa elektroniky prináša veľa potenciálnych problémov,“ hovorí Gurský. Ukrajinci podľa neho nehlásili zásadnejšie technické problémy – napríklad zlyhávanie systémov v extrémnych podmienkach. Ako komplikovaná sa však ukazuje obsluha a údržba. Ukrajina počas prebiehajúceho konfliktu nemala čas plnohodnotne vycvičiť posádky na všetky moderné zbrane, ktoré doviezla zo Západu.

O podrobnostiach Gurský hovoriť nechce. Konštatuje len, že pri obsluhe húfnice Zuzana nestačí naučiť sa len podávať náboje. „Je to sofistikovaná zbraň, plná počítačov a senzorov. Na posádku to kladie oveľa vyššie nároky, než aké boli potrebné pri starších typoch.“

Prečítajte si
Vývoj bojov (280. deň): O ťažkostiach slovenských húfnic na ukrajinskom bojisku
Nekvalitná munícia ju zablokuje
Zuzana je jednou z mála húfnic na ukrajinských bojiskách, ktorá pracuje v automatickom režime. Znamená to, že posádka po celý čas ani nemusí opustiť vozidlo a nabíjanie za ňu spraví mechanizmus. S tým však súvisia iné ťažkosti, o ktorých Denník N písal začiatkom decembra: Zuzana je veľmi náročná na kvalitu munície.

Vyžaduje muníciu s výkonnou prachovou náplňou, ktorá po odpálení granátu spáli všetky zvyšky, čo zostali v hlavni. Ak nejaký odpad zostane, nedostane sa tam ďalší náboj.

Ukrajinskí vojaci sú v mnohých prípadoch nútení strieľať tým, čo majú vrátane starších typov munície. Pravidelne sa teda stáva, že softvér húfnicu zablokuje, kým posádka nevyčistí hlaveň. V horšom prípade sa mechanizmus na použitie staršej munície rýchlo opotrebuje.

V Dubnici to prirovnali k situácii, keď motorista použije niekdajší 91-oktánový benzín. Starý žigulík s tým nebude mať problém, no modernému autu pokazí motor.

Premýšľajú nad ochranou kolies
Iné vlastnosti slovenských húfnic, naopak, Ukrajinci podľa Gurského oceňujú. Dokážu prejsť aj náročnejším terénom, čo zabezpečuje podvozok od českej automobilky Tatra. „Oceňujú tiež vlastnú ochranu. Posádka húfnice je nadštandardne chránená prídavným pancierom,“ hovorí Gurský.

Je možné na základne skúseností z boja húfnice ešte vylepšiť?

Naši konštruktéri sa nad niektorými nápadmi zamýšľajú. Ukrajinci napríklad navrhli, aby boli kolesá húfnice lepšie chránené.

Pri nepriateľskom delostreleckom prepade sa môže stať, že húfnicu zasypú stovky črepín. Pancier im odolá, s pneumatikami to už môže byť horšie. Konštruktéri tak skúmajú, či by bolo možné prikryť kolesá závesom, ktorý by bol vyrobený z vhodného balistického materiálu.

„Takýto záves by však zároveň spôsobil vyššie zaťaženie a mohol by ovplyvniť jazdné vlastnosti. Najprv musíme varianty dobre prepočítať a otestovať,“ hovorí Gurský.

Po skúsenostiach z frontu v Dubnici skúmajú, či by bolo možné kolesá húfnice lepšie ochrániť. Foto N – Tomáš Benedikovič
Proti dronom je skoro bezbranná
Inou témou sú drony, ktoré spôsobujú Ukrajincom v posledných mesiacoch množstvo strát. Zuzany sú síce vyzbrojené guľometom, no ten na malý a rýchly dron nestačí. Podľa Gurského sa však zvlášť proti leteckým útokom už húfnica veľmi vylepšiť nedá.

„Je preto potrebné, aby boli na bojisku chránené mobilnými systémami protivzdušnej ochrany. Našťastie ukrajinská armáda sa takýmito systémami postupne vyzbrojuje,“ hovorí riaditeľ dubnickej zbrojovky.

Čo sa, naopak, ešte vylepšiť dá, je systém údržby. Ukrajinci sa rozhodli, že si vybudujú pre Zuzany vlastné opravárenské stredisko, v ktorom budú pracovať zaškolení ukrajinskí mechanici. „Cieľom je, aby si zákazník bol schopný čo najviac servisných prác urobiť sám,“ hovorí Gurský.

Nedostatkové rúry
Na výrobe slovenských húfnic sa podieľa niekoľko firiem. Podvozky dodáva Tatra, ktorá patrí do holdingu CSG rodiny Jaroslava Strnada, vežu dodáva strojárska skupina Matador rodiny Rosinovcov, hlaveň vyrába štátna spoločnosť ZTS Špeciál.

Výrobok sa potom skompletuje a testuje v dubnickej prevádzke firmy Konštrukta, ktorú stopercentne vlastní ministerstvo obrany.

Špecifickou súčiastkou sú takzvané výkovky. Sú to rúry, z ktorých sa vyrábajú hlavne. Musia byť mimoriadne pevné, aby vydržali extrémne tlaky a teploty pri streľbe so 155-milimetrovými granátmi. Výkovky sú dnes nedostatkovým tovarom.

Ešte donedávna sa vyrábali v dubnickej ZŤS Metalurg. Vlastník firmy, ktorou bola Strnadova skupina CSG, však v roku 2019 jej programy ukončil. Výkovky na húfnice Zuzany sa tak musia objednávať v Slovinsku. „V čase vojny je o ne mimoriadny záujem, musíme ich objednávať ešte predtým, ako podpíšeme kontrakt na výrobu húfnic,“ vysvetľuje Gurský.

Niekoľkomiliónová zbraň
Komerčná cena húfnice Zuzana sa pohybuje okolo 5,8 milióna eur (bez DPH). Pokiaľ by sa naplnil plán vyrábať dve takéto húfnice mesačne, každý rok by to znamenalo viac než sto miliónov eur. Približne 40 percent tržieb končí podľa Gurského v štátnej firme Konštrukta, zvyšok smeruje k subdodávateľom.

„My nedávame prácu len našim ľuďom. Jednotlivé subdodávky pre nás robia firmy z Považia a ďalších regiónov. Aj vďaka záujmu o Zuzany sa na Slovensku obnovuje základňa pre výrobu zbrojárskej techniky,“ hovorí Gurský.

Ako vznikla Zuzana a kto jej dal meno
Slovenský zbrojársky priemysel začali budovať najmä českí odborníci počas prvej republiky. Prevažne poľnohospodárska dedinka Považská Bystrica sa zmenila na priemyselné mesto po tom, ako tam prvé závody vybudovala Zbrojovka Brno. Rozmach Dubnice nad Váhom naštartovala Škoda Plzeň, ktorá v 30. rokoch potrebovala presunúť výrobu ďalej od hitlerovského Nemecka.

Kompletný presun výroby kanónov na Považie nastal po druhej svetovej vojne. Škodu Plzeň zbombardovali na jar 1945 spojenecké lietadlá. Komunistickí plánovači potom argumentovali, že zbrojovky na Slovensku sú ďaleko od západných hraníc a prispievajú aj k industrializácii Slovenska.

V roku 1957 presunuli z Plzne aj vývojové oddelenie, predchodcu súčasnej firmy Konštrukta Defence. Do Trenčína a neďalekej Dubnice sa presťahovali českí konštruktéri a niektorí z nich zažili v práci ešte aj prvopočiatky vzniku húfnice Zuzana.

Jej priamym predchodcom bola DANA – samohybná kanónová húfnica vzor 1977. Vyvinul ju už na Slovensku štátny podnik Konštrukta Trenčín, následne ju v stovkách kusov vyrábala fabrika ZŤS Dubnica nad Váhom. Objednávali si ju len štáty sovietskeho bloku. Po jeho rozpade sa istota štátom garantovaných objednávok skončila. V prvej polovici 90. rokov sa štátna Konštrukta rozhodla pokračovať vo vývoji a produkcii húfnic a vyrobiť delo, ktoré by už využívalo kaliber NATO.

Dana strieľa nábojmi 152 milimetrov, ktoré boli štandardom v armádach Varšavskej zmluvy. Zuzanu už postavili na kaliber NATO 155 milimetrov. Pôvodnú húfnicu tak museli prestavať a navyše na náboje, s ktorými na Slovensku mali len minimálne skúsenosti.

Znamenalo to navrhnúť novú nábojovú komoru, nový vývrt hlavne, nové brzdovratné zariadenie, ktoré eliminuje spätný ráz výstrelu. Ideovo na to dohliadali ešte poslední „starí škodováci“ z Plzne. Za hlavného tvorcu Zuzany je však považovaný už zosnulý slovenský konštruktér Juraj Šulc a jeho vývojový tím. Je pravdepodobné, že Šulc vymyslel aj meno Zuzana. Nemalo hlbší zmysel, ako napríklad názov DANA, ktorý oficiálne znamená „Delo Automobilné Nabíjané Automaticky“. Traduje sa, že Zuzana bola nazvaná po dcére i manželke pána Šulca.

Prvú verziu – nazvanú Zuzana 2000 – si objednalo slovenské ministerstvo obrany na konci tretej Mečiarovej vlády v počte 16 kusov. Nasledovala zákazka na 12 húfnic od Grécka za oficiálne deklarovanú hodnotu dve miliardy korún (vrátane munície, výcviku a podporných vozidiel). Obchodným partnerom Grékov však neboli štátne zbrojovky, ale súkromná obchodná firma Kerametal Igora Junasa – koľko nakoniec z tohto obchodu získali výrobcovia, nebolo zverejnené.

V novom tisícročí začali v Konštrukte vyvíjať novú verziu Zuzany s názvom Zuzana 2. Oproti verzii z 90. rokoch má dlhší maximálny dostrel, je presnejšia (vďaka dlhšej hlavni) a má lepšiu ochranu posádky a oveľa modernejší softvér na riadenie paľby.

Zuzanu 2 si objednalo za tretej vlády Smeru ministerstvo obrany pod vedením SNS. Bolo to 25 kusov, podľa vojakov to bolo viac, ako v skutočnosti potrebovali. Bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko vtedy Denníku N povedal, že našej armáde by stačilo osem nových húfnic, keďže po revolúcii dostali už 16 kusov verzie Zuzana 2000.

Nominantom Andreja Danka sa však vtedy nepodarilo dokončiť veľký nákup kolesových transportérov z Fínska, ktoré napokon objedná až súčasná Hegerova vláda. Potrebovali niekde minúť verejné peniaze, čo bol zrejme dôvod, že sa miesto ôsmich Zuzán rozhodli objednať ich 25.

Väčšinu z húfnic už armáda prevzala. Osem z nich odviezla koncom minulého roka do Lotyška, kde má Slovensko delostreleckú jednotku.

[Hall]

DMD Group investuje tento rok milióny eur do modernizácie

Zbrojársky holding DMD Group chce v tomto roku investovať milióny eur do moderných technológií, rozvoja a energetickej infraštruktúry. TASR o tom informoval generálny riaditeľ spoločnosti Štefan Škultéty.

Najväčšiu investíciu vo výške viac ako 10 miliónov eur čaká spoločnosť do rekonštrukcie bývalej haly na výrobu lokomotív. Plánujú tam vybudovať nové linky na montáž samohybných húfnic Zuzana 2, ale aj skladové priestory súvisiace s tendrom na pásové vozidlá CV90 a kolesové vozidlá 8x8.

Viac ako milión eur investuje DMD Group do novej chrómovne so zázemím a nových priestorov na montáž pásových bojových obrnených vozidiel CV90. Dcérska spoločnosť ZTS Špeciál bude na Slovensku hlavným partnerom švédskej spoločnosti BAE Systems, ktorá pre Ozbrojené sily SR dodá 156 pásových vozidiel CV90.

"Nová chrómovacia linka bude najväčšia a jedinečná svojho druhu na Slovensku. Firma doteraz bola odkázaná na dodávateľov z externého prostredia. Takto bude vedieť garantovať kvalitu a zvýši bezpečnosť dodávok," zdôraznil Škultéty.

Ako dodal, ďalšími investíciami budú výstavba fotovoltickej elektrárne na streche spoločnosti ZTS Špeciál (štyri milióny eur), inštalácie nového tepelného čerpadla (110.000 eur) a nového osvetlenia v areáli spoločnosti (175.000 eur).

DMD Group je akciovou spoločnosťou, ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo obrany SR. Za posledné tri roky sa jej podarilo zdvojnásobiť tržby na minuloročných 131 miliónov eur. V tomto roku plánujú prijať 250 nových zamestnancov.

https://www.teraz.sk/ekonomika/dmd-grou ... sEkonomika

[Lynx]

Štátna zbrojovka mieri do hladovej doliny. Je to už jej druhá investícia na východe
Kúpila haly v areáli bývalých ZŤS, hľadá ľudí.

Čítajte viac: https://kosice.korzar.sme.sk/c/23120506 ... chode.html

PRAKOVCE, MOLDAVA NAD BODVOU. Štátna zbrojovka Konštrukta – Defence, do ktorej portfólia patrí napríklad výroba samohybnej kanónovej húfnice Zuzana 2, otvorí na východe Slovenska novú prevádzku.

V obci Prakovce v Gelnickom okrese kúpila táto akciová spoločnosť dve výrobné haly v areáli bývalých Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS).

Kombinát bol pred Nežnou revolúciou zameraný najmä na výrobu súčiastok do bojových vozidiel pechoty a tankov.

Tento druh produkcie sa začiatkom 90. rokov v tamojších ZŤS prakticky zastavil.

Kombinát zamestnával na svojom vrchole necelé tri tisícky pracovníkov.

Po Moldave druhá investícia na východe
Súčasné plány štátnej zbrojovky sú v tomto ohľade neporovnateľne skromnejšie.

V prípade prevádzky v Prakovciach však ide už o druhú investíciu Konštrukty na východe.

V lete ohlásilo ministerstvo obrany, ktoré má túto akciovku v správe, rozšírenie jej opravárenských a výrobných kapacít v existujúcom závode v Moldave nad Bodvou.

V predošlých mesiacoch tam mal vzrásť počet zamestnancov z pôvodných 10 až 15 na 60, pričom rezort pred časom odhadol, že postupne bude potrebných 150 pracovníkov.

V roku 2022 prešla modernizáciou hlavná hala pre opravy a servis delostreleckej a raketovej techniky a tiež priestory pre servis ľahkej štvorkolesovej techniky.


V súčasnosti prebieha v Moldave príprava objektov a technológií na výrobu vozidla 8x8 Patria
Kúpa nehnuteľností v Prakovciach
Konštrukta kúpila výrobné haly v Prakovciach od súkromnej firmy Lemakor.

Kúpnu zmluvu podpísali obe strany 30. novembra 2022.

Podľa dokumentu zverejneného v centrálnom registri zmlúv za objekty spolu s pozemkami v celkovej výmere necelých 2800 metrov štvorcových zaplatil štátny podnik 280-tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

Ďalších 15-tisíc bez DPH stáli tri žeriavy, ktoré sa nachádzajú v odkúpených budovách.

Zmluva uvádza, že stavebnotechnický stav oboch budov je celkovo dobrý, až na výnimky.

V prípade prvej budovy malo ísť o poškodenie povrchov stien v interiéri, podhľadov a čiastočne i podláh. Tieto poškodenia mali vzniknúť v dôsledku predchádzajúceho havarijného stavu pultovej strechy a zanedbanej údržby.

V druhom objekte boli okrem povrchov stien a častí podláh poškodené i okná. Aj v tomto prípade malo ísť o dôsledok minulého havarijného stavu strechy a nedostatočnej údržby.

Zameranie na rezanie panciera a opravy
Ministerstvo obrany pre Korzár uviedlo, že v prípade Prakoviec pôjde o vysoko špecializované pracovisko, ktoré sa bude zameriavať na delenie panciera plazmou a na jeho spracovanie do požadovaných tvarov pre zabezpečenie potrieb výrobného procesu špeciálnej techniky.

„Zároveň budú na pracovisku prebiehať podporné servisné činnosti pri realizácii opráv špeciálnej techniky,“ reagovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

Podľa Denníka E rezanie panciera si doteraz objednával štátny podnik u súkromníka.

V rámci vytvorenia novej prevádzky plánuje štátna firma zamestnať 30 ľudí prevažne v odbore všeobecné strojárstvo.

„Výberové konanie na vytvárané nové pracovné pozície sa začalo v mesiaci december 2022, pričom prvých zamestnancov Konštrukta - Defence prijala do pracovného pomeru v januári 2023,“ povedala Kovaľ Kakaščíková.

Predpokladaný termín spustenia prevádzky je do 30. mája 2023 s postupným nábehom výroby do 31.decembra.

V súčasnosti sa začínajú rekonštrukčné a prípravné práce na montáž novej výrobnej technológie.

„Plánované náklady na rozbehnutie novej výroby predstavujú približne 1,5 milióna eur. Revitalizácia výrobných, administratívnych a sociálnych priestorov si vyžiada 300-tisíc eur, nákup a montáž novej technológie 1,2 milióna,“ uviedol rezort obrany.

Výber Prakoviec nebola náhoda
Pri výbere lokality pre novú prevádzku boli zohľadňované odborno-technické, ekonomické, personálne a sociálne aspekty.

„V dôsledku úpadku špeciálnej – zbrojnej výroby v 90. rokoch došlo k postupnému zrušeniu výrobného programu ako aj existencie podniku ZŤS Prakovce. Tento negatívny stav mal a má hlboký negatívny dopad na hospodársku situáciu v regióne,“ uviedla hovorkyňa.

Rezort obrany pripomenul, že v súčasnosti je v okrese Gelnica približne 11-percentná nezamestnanosť.

„Zároveň bola braná do úvahy možnosť nadviazania na vzdelávací proces stredoškolského vzdelávania v regióne či už na Strednej odbornej škole techniky a služieb v Prakovciach, Strednej priemyselnej škole technickej v Spišskej Novej Vsi ako aj na vysokoškolské vzdelávanie technického zamerania v Košiciach,“ povedala Kovaľ Kakaščíková.

Starosta: Vojna je nešťastie, no techniku opraviť musia
O kúpe hál v areáli bývalého ZŤS v Prakovciach vie aj vedenie obce, no bližšie podrobnosti o investícii nový starosta Róbert Weisz (nezávislý) nemal.

„Vieme iba toľko, že sem príde Konštrukta. Čo sa tam plánuje robiť alebo kedy sa začne výroba, o tom zatiaľ nemáme informácie,“ povedal starosta, ktorý je v úrade od novembra.

„Priemyselný park, teda bývalý areál ZŤS, je síce v našej obci, ale do jeho fungovania nijako nezasahujeme. Je to súkromné vlastníctvo. V areáli funguje niekoľko firiem, ktoré sa venujú stále najmä strojárskym činnostiam. Samozrejme, nie je to v takých objemoch ako v minulosti,“ doplnil Weisz.

Zástupca obce investíciu štátneho podniku víta.

Je presvedčený, že zbrojovka nájde v regióne dostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

„Stále sme vnímaní ako ´hladová dolina´, na druhej strane je tu bohatá tradícia strojárenskej výroby. Množstvo ľudí, či už priamo z Prakoviec ale i z okolia, musí roky dochádzať za prácou do Košíc alebo do zahraničia. Ak by Konštrukta ponúkla patričné finančné ohodnotenie ľuďom doma, určite by sa vrátili,“ povedal Weisz.

Podľa neho investícia štátneho podniku sľubuje tunajším určitú stabilitu.

„Nepredpokladám, že štát si po roku rozmyslí svoju investíciu a odíde. To môže spraviť súkromník, keď sa mu vyskytne lepšia príležitosť niekde v zahraničí. Navyše vojna na Ukrajine nevyzerá, že skončí skoro. Je to pre ľudí veľké nešťastie, ale niekde treba opravovať vojenskú techniku, ktorá slúži na obranu napadnutého štátu,“ uviedol starosta
Pamätník: Nevideli sme, ako nám vyrástli deti
Jedným z pamätníkov fungovania ZŤS v Prakovciach je dôchodca Jozef Komora, ktorý tam pracoval od konca 60. rokov minulého storočia.

„Vyrábali sme napríklad ojnice alebo pásy pre bojové vozidlá pechoty, takzvané BVP, ale i tanky. Bolo okolo toho množstvo roboty, pretože takýto pás sa skladá z množstva článkov. Pracovali sme aj na výrobe ďalších súčiastok, ktorých využitie sme nepoznali, no vedeli sme, že ide špeciálnu vojenskú výrobu,“ povedal Komora.

Podľa jeho slov závod nevyrábal iba pre armádu.

Začiatkom 90. rokov zažil dlhoročný zamestnanec sklamanie, keď bol spolu s ďalšími kolegami prepustený.

„Do fabriky vtedy prišiel pán Václav Havel. Dostal som sa na stretnutie s ním ako jeden z mála. Rečnil o tom, ako je naša produkcia nehumánna. Na druhý deň sme dostali výpovede. Odišiel som potom cez jednu firmu z Martina pracovať do Plzne, kde som v závode Škoda stretával množstvo bývalých kolegov z Prakoviec,“ opísal svoje skúsenosti Komora.

Dôsledky úpadku závodu na východe Slovenska zasiahli najmä rodinné životy tamojších ľudí.

„Niektorí, čo sme odišli za prácou, sme ani nevideli, ako nám vyrástli deti. Domov sme chodili na víkend po dvoch alebo troch týždňoch,“ doplnil Komora.

Divoká privatizácia
Je presvedčený, že dôvodom privatizácie závodu bola snaha zmocniť sa štátneho majetku za mimoriadne priaznivých okolností.

„Bol som potom po rokoch v niektorých halách a bolo mi do plaču. Zariadenia, ktoré boli v tom čase na vysokej úrovni, pomizli. Niektoré sa asi popredali a presunuli inam, ďalšie skončili v šrote. Časť ´privatizérov´ sa nabalila na predaji nehnuteľností. Boli to obrovské škody, ktoré sa takto napáchali,“ povedal Komora.

Pripomenul aj neúspešnú investíciu spoločnosti Railway Casted Components (RCC), ktorá rozbiehala po roku 2012 v Prakovciach výrobu oceľových odliatkov pre podvozky pod nákladné železničné vagóny.

Jej produkcia mala smerovať do štátov bývalého Sovietskeho zväzu, najmä Ruska.

„Firma RCC dostala od vlády štátnu dotáciu. Po obsadení ukrajinského Krymu však prišli sankcie voči Rusku a podnik musel ukončiť výrobu. Preto som dosť skeptický aj voči súčasnej investícii štátneho podniku,“ dodal dôchodca.

Analytik revolučné zmeny nečakáva
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz – INESS Martina Vlachynského nie je možné vnímať aktuálne investície Konštrukty na východe ako trend návratu zbrojného priemyslu do lokalít, kde niekedy dominoval.

„Vyvaroval by som sa rozsiahlejších záverov z podobných správ. Áno, západný svet na základe skúseností z bojov na Ukrajine čaká pravdepodobne isté obdobie rozsiahlejšieho prezbrojenia a vytvárania zásob. To pozitívne ovplyvní aj niektoré slovenské spoločnosti, ktoré produkujú muníciu či techniku,“ povedal na margo aktuálnej situácie Vlachynský.

„Ide o rádovo oveľa menšie investície než napríklad pri automobilkách. Lokálne to pomôže skôr tam, kde už existujú nejaké väzby, ale revolučné zmeny pre regióny by som od toho nečakal,“ dodal anayltik.

[Lynx]

Žeby zákazka na ďalších 40 hlavní pre Mjollner?

https://mil.in.ua/uk/news/shvetsiya-kup ... 0-mjolner/