PRAKOVCE, MOLDAVA NAD BODVOU. Štátna zbrojovka Konštrukta – Defence, do ktorej portfólia patrí napríklad výroba samohybnej kanónovej húfnice Zuzana 2, otvorí na východe Slovenska novú prevádzku.
V obci Prakovce v Gelnickom okrese kúpila táto akciová spoločnosť dve výrobné haly v areáli bývalých Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS).
Kombinát bol pred Nežnou revolúciou zameraný najmä na výrobu súčiastok do bojových vozidiel pechoty a tankov.
Tento druh produkcie sa začiatkom 90. rokov v tamojších ZŤS prakticky zastavil.
Kombinát zamestnával na svojom vrchole necelé tri tisícky pracovníkov.
Po Moldave druhá investícia na východe
Súčasné plány štátnej zbrojovky sú v tomto ohľade neporovnateľne skromnejšie.
V prípade prevádzky v Prakovciach však ide už o druhú investíciu Konštrukty na východe.
V lete ohlásilo ministerstvo obrany, ktoré má túto akciovku v správe, rozšírenie jej opravárenských a výrobných kapacít v existujúcom závode v Moldave nad Bodvou.
V predošlých mesiacoch tam mal vzrásť počet zamestnancov z pôvodných 10 až 15 na 60, pričom rezort pred časom odhadol, že postupne bude potrebných 150 pracovníkov.
V roku 2022 prešla modernizáciou hlavná hala pre opravy a servis delostreleckej a raketovej techniky a tiež priestory pre servis ľahkej štvorkolesovej techniky.
V súčasnosti prebieha v Moldave príprava objektov a technológií na výrobu vozidla 8x8 Patria
Kúpa nehnuteľností v Prakovciach
Konštrukta kúpila výrobné haly v Prakovciach od súkromnej firmy Lemakor.
Kúpnu zmluvu podpísali obe strany 30. novembra 2022.
Podľa dokumentu zverejneného v centrálnom registri zmlúv za objekty spolu s pozemkami v celkovej výmere necelých 2800 metrov štvorcových zaplatil štátny podnik 280-tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Ďalších 15-tisíc bez DPH stáli tri žeriavy, ktoré sa nachádzajú v odkúpených budovách.
Zmluva uvádza, že stavebnotechnický stav oboch budov je celkovo dobrý, až na výnimky.
V prípade prvej budovy malo ísť o poškodenie povrchov stien v interiéri, podhľadov a čiastočne i podláh. Tieto poškodenia mali vzniknúť v dôsledku predchádzajúceho havarijného stavu pultovej strechy a zanedbanej údržby.
V druhom objekte boli okrem povrchov stien a častí podláh poškodené i okná. Aj v tomto prípade malo ísť o dôsledok minulého havarijného stavu strechy a nedostatočnej údržby.
Zameranie na rezanie panciera a opravy
Ministerstvo obrany pre Korzár uviedlo, že v prípade Prakoviec pôjde o vysoko špecializované pracovisko, ktoré sa bude zameriavať na delenie panciera plazmou a na jeho spracovanie do požadovaných tvarov pre zabezpečenie potrieb výrobného procesu špeciálnej techniky.
„Zároveň budú na pracovisku prebiehať podporné servisné činnosti pri realizácii opráv špeciálnej techniky,“ reagovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.
Podľa Denníka E rezanie panciera si doteraz objednával štátny podnik u súkromníka.
V rámci vytvorenia novej prevádzky plánuje štátna firma zamestnať 30 ľudí prevažne v odbore všeobecné strojárstvo.
„Výberové konanie na vytvárané nové pracovné pozície sa začalo v mesiaci december 2022, pričom prvých zamestnancov Konštrukta - Defence prijala do pracovného pomeru v januári 2023,“ povedala Kovaľ Kakaščíková.
Predpokladaný termín spustenia prevádzky je do 30. mája 2023 s postupným nábehom výroby do 31.decembra.
V súčasnosti sa začínajú rekonštrukčné a prípravné práce na montáž novej výrobnej technológie.
„Plánované náklady na rozbehnutie novej výroby predstavujú približne 1,5 milióna eur. Revitalizácia výrobných, administratívnych a sociálnych priestorov si vyžiada 300-tisíc eur, nákup a montáž novej technológie 1,2 milióna,“ uviedol rezort obrany.
Výber Prakoviec nebola náhoda
Pri výbere lokality pre novú prevádzku boli zohľadňované odborno-technické, ekonomické, personálne a sociálne aspekty.
„V dôsledku úpadku špeciálnej – zbrojnej výroby v 90. rokoch došlo k postupnému zrušeniu výrobného programu ako aj existencie podniku ZŤS Prakovce. Tento negatívny stav mal a má hlboký negatívny dopad na hospodársku situáciu v regióne,“ uviedla hovorkyňa.
Rezort obrany pripomenul, že v súčasnosti je v okrese Gelnica približne 11-percentná nezamestnanosť.
„Zároveň bola braná do úvahy možnosť nadviazania na vzdelávací proces stredoškolského vzdelávania v regióne či už na Strednej odbornej škole techniky a služieb v Prakovciach, Strednej priemyselnej škole technickej v Spišskej Novej Vsi ako aj na vysokoškolské vzdelávanie technického zamerania v Košiciach,“ povedala Kovaľ Kakaščíková.
Starosta: Vojna je nešťastie, no techniku opraviť musia
O kúpe hál v areáli bývalého ZŤS v Prakovciach vie aj vedenie obce, no bližšie podrobnosti o investícii nový starosta Róbert Weisz (nezávislý) nemal.
„Vieme iba toľko, že sem príde Konštrukta. Čo sa tam plánuje robiť alebo kedy sa začne výroba, o tom zatiaľ nemáme informácie,“ povedal starosta, ktorý je v úrade od novembra.
„Priemyselný park, teda bývalý areál ZŤS, je síce v našej obci, ale do jeho fungovania nijako nezasahujeme. Je to súkromné vlastníctvo. V areáli funguje niekoľko firiem, ktoré sa venujú stále najmä strojárskym činnostiam. Samozrejme, nie je to v takých objemoch ako v minulosti,“ doplnil Weisz.
Zástupca obce investíciu štátneho podniku víta.
Je presvedčený, že zbrojovka nájde v regióne dostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
„Stále sme vnímaní ako ´hladová dolina´, na druhej strane je tu bohatá tradícia strojárenskej výroby. Množstvo ľudí, či už priamo z Prakoviec ale i z okolia, musí roky dochádzať za prácou do Košíc alebo do zahraničia. Ak by Konštrukta ponúkla patričné finančné ohodnotenie ľuďom doma, určite by sa vrátili,“ povedal Weisz.
Podľa neho investícia štátneho podniku sľubuje tunajším určitú stabilitu.
„Nepredpokladám, že štát si po roku rozmyslí svoju investíciu a odíde. To môže spraviť súkromník, keď sa mu vyskytne lepšia príležitosť niekde v zahraničí. Navyše vojna na Ukrajine nevyzerá, že skončí skoro. Je to pre ľudí veľké nešťastie, ale niekde treba opravovať vojenskú techniku, ktorá slúži na obranu napadnutého štátu,“ uviedol starosta
Pamätník: Nevideli sme, ako nám vyrástli deti
Jedným z pamätníkov fungovania ZŤS v Prakovciach je dôchodca Jozef Komora, ktorý tam pracoval od konca 60. rokov minulého storočia.
„Vyrábali sme napríklad ojnice alebo pásy pre bojové vozidlá pechoty, takzvané BVP, ale i tanky. Bolo okolo toho množstvo roboty, pretože takýto pás sa skladá z množstva článkov. Pracovali sme aj na výrobe ďalších súčiastok, ktorých využitie sme nepoznali, no vedeli sme, že ide špeciálnu vojenskú výrobu,“ povedal Komora.
Podľa jeho slov závod nevyrábal iba pre armádu.
Začiatkom 90. rokov zažil dlhoročný zamestnanec sklamanie, keď bol spolu s ďalšími kolegami prepustený.
„Do fabriky vtedy prišiel pán Václav Havel. Dostal som sa na stretnutie s ním ako jeden z mála. Rečnil o tom, ako je naša produkcia nehumánna. Na druhý deň sme dostali výpovede. Odišiel som potom cez jednu firmu z Martina pracovať do Plzne, kde som v závode Škoda stretával množstvo bývalých kolegov z Prakoviec,“ opísal svoje skúsenosti Komora.
Dôsledky úpadku závodu na východe Slovenska zasiahli najmä rodinné životy tamojších ľudí.
„Niektorí, čo sme odišli za prácou, sme ani nevideli, ako nám vyrástli deti. Domov sme chodili na víkend po dvoch alebo troch týždňoch,“ doplnil Komora.
Divoká privatizácia
Je presvedčený, že dôvodom privatizácie závodu bola snaha zmocniť sa štátneho majetku za mimoriadne priaznivých okolností.
„Bol som potom po rokoch v niektorých halách a bolo mi do plaču. Zariadenia, ktoré boli v tom čase na vysokej úrovni, pomizli. Niektoré sa asi popredali a presunuli inam, ďalšie skončili v šrote. Časť ´privatizérov´ sa nabalila na predaji nehnuteľností. Boli to obrovské škody, ktoré sa takto napáchali,“ povedal Komora.
Pripomenul aj neúspešnú investíciu spoločnosti Railway Casted Components (RCC), ktorá rozbiehala po roku 2012 v Prakovciach výrobu oceľových odliatkov pre podvozky pod nákladné železničné vagóny.
Jej produkcia mala smerovať do štátov bývalého Sovietskeho zväzu, najmä Ruska.
„Firma RCC dostala od vlády štátnu dotáciu. Po obsadení ukrajinského Krymu však prišli sankcie voči Rusku a podnik musel ukončiť výrobu. Preto som dosť skeptický aj voči súčasnej investícii štátneho podniku,“ dodal dôchodca.
Analytik revolučné zmeny nečakáva
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz – INESS Martina Vlachynského nie je možné vnímať aktuálne investície Konštrukty na východe ako trend návratu zbrojného priemyslu do lokalít, kde niekedy dominoval.
„Vyvaroval by som sa rozsiahlejších záverov z podobných správ. Áno, západný svet na základe skúseností z bojov na Ukrajine čaká pravdepodobne isté obdobie rozsiahlejšieho prezbrojenia a vytvárania zásob. To pozitívne ovplyvní aj niektoré slovenské spoločnosti, ktoré produkujú muníciu či techniku,“ povedal na margo aktuálnej situácie Vlachynský.
„Ide o rádovo oveľa menšie investície než napríklad pri automobilkách. Lokálne to pomôže skôr tam, kde už existujú nejaké väzby, ale revolučné zmeny pre regióny by som od toho nečakal,“ dodal anayltik.