PALBA.CZ

Ak chystaný nákup dokončia, v armáde po dlhých desiatkach rokov skončia československé samopaly, na ktoré si spomína ešte väčšina vojakov základnej služby.

Vojna na Ukrajine môže urýchliť prípravy na ďalší veľký vojenský nákup. Na ministerstve obrany plánujú obstarať 47-tisíc automatických útočných pušiek.

Ak sa nákup uskutoční, väčšina slovenských vojakov po dlhých desiatkach rokov dostane novú „dlhú“ zbraň, ktorej sa v minulosti hovorilo samopal.

„Na základe požiadavky ozbrojených síl a v zmysle pripravovanej koncepcie obmeny ručných zbraní plánujeme obstarať cca 47 000 útočných pušiek. Ide o kompletné prezbrojenie ozbrojených síl útočnými puškami,“ potvrdila Denníku N hovorkyňa Martina Kovaľ Kakaščíková.

S výnimkou špeciálnych síl a niektorých prieskumných jednotiek je väčšina slovenskej armády dodnes vyzbrojená štandardnými československými samopalmi vzor 58, s ktorými strieľal prakticky každý vojak základnej služby. Tieto zbrane sú stále funkčné, podľa ministerstva však nespĺňajú nároky na bojiská 21. storočia.

„Sa-58 sú už morálne zastarané zbrane, na väčšinu z nich nie je možné upevniť moderné optické a iné prístroje na vedenie mierenej streľby – vo dne ani v noci,“ vysvetľuje ministerstvo.
Súčasné samopaly by si po prípadnom nákupe nových pušiek ponechalo v zásobovacích skladoch.
Cena jednej modernej útočnej pušky sa môže pohybovať v jednotkách tisícov eur. Kolíše v závislosti od toho, v akom množstve sa pušky kupujú a či štát kupuje aj optiku, podvesné granátomety a ďalšie príslušenstvo.

S veľkou pravdepodobnosťou pôjde o nákup presahujúci 100 miliónov eur, hoci ministerstvo zatiaľ odhadovanú cenu nezverejnilo. „Hodnota prezbrojenia útočnými puškami bude známa až po ich výbere,“ píše hovorkyňa. Nákup útočných pušiek začali pripravovať ešte pred vojnou na Ukrajine – tak, aby sa stihol ešte v tomto volebnom období. „Predpoklad realizácie obstarania je od roku 2023,“ píše ministerstvo.

Ruská invázia môže podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) tento proces urýchliť o pár mesiacov.
Puškami to končiť nemusí
Podobne sa môže urýchliť aj prezbrojenie ďalšími ručnými zbraňami. Vojaci zatiaľ dostali len nové pištole, ktoré tendroval v roku 2015 ešte minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) – išlo vtedy o spoločný nákup pre políciu a armádu. Okrem toho však potrebujú aj nové guľomety, protitankové zbrane, odstreľovanie pušky a podobne.

Podľa súčasných plánov nebol nákup ručných zbraní doteraz vnímaný ako priorita – na rozdiel od nákupu obrnených transportérov, ktoré Slovensko potrebuje pre vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, ktorú vyžaduje NATO.

Prezbrojenie ručnými zbraňami sa malo odohrať až v horizonte do roku 2035. „Je možné, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu dôjde k urýchleniu niektorých plánovaných procesov,“ dodáva hovorkyňa.
Nápad nakúpiť cez NATO
Zatiaľ nie je známe ani to, akou formou ministerstvo nákup útočných pušiek uskutoční. „Aktuálne sme vo fáze analýzy a sumarizácie požiadaviek,“ píše hovorkyňa.

Jednou z možností je medzivládny tender – slovenská vláda vyhlási súťaž, ktorej sa budú môcť zúčastniť vlády iných spojeneckých štátov, ktoré majú na svojom území výrobcov požadovanej techniky.

Cez medzivládny tender vlani ministerstvo obrany objednalo napríklad radary pre protivzdušnú obranu, v súčasnosti takýmto spôsobom prebieha aj výber obrnených transportérov.

V hre je aj nákup cez NATO, teda cez aliančnú akvizičnú agentúru NSPA. Členský štát si pri takomto scenári len zadá požiadavky a finálny nákup už uskutočnia pracovníci NATO.

Pestrý výber
V Európe aj inde vo svete pôsobí veľa výrobcov, ktorí môžu mať o slovenský tender záujem: Česká zbrojovka Uherský Brod, nemecký Heckler & Koch, belgický FN Herstal, talianska Beretta, americký Colt a ďalší.

Otázne je, či by sa prihlásil aj slovenský výrobca ručných zbraní, spoločnosť Grand Power zo Slovenskej Ľupče, ktorú založil podnikateľ Jaroslav Kuracina. „Keď bude ministerstvo obrany robiť nejaké obstarávanie, potom sa k tomu budem vyjadrovať,“ odpovedal Kuracina.

Jeho spoločnosť v uplynulých rokoch vyvinula vlastný typ samonabíjacej pušky s názvom Stribog, podľa vojenského publicistu Vladimíra Bednára to však nie je štandardná útočná puška, akú chce ministerstvo obrany.
Glváčov nákup nepredurčil víťaza
Niekoľko menších nákupov útočných pušiek spravili už Naďovi predchodcovia. Najznámejšia je zákazka na necelých 700 českých útočných pušiek CZ 805 Bren, ktorú na jeseň 2014 uzatvoril minister za Smer Martin Glváč – bez tendra, v tichosti a potom ju dva mesiace tajil, kým na ňu neprišli novinári.

Glváč v rámci svojej obhajoby sľuboval, že Česká zbrojovka Uherský Brod na Slovensku vytvorí 200 pracovných miest, z toho však nič nebolo.

Súčasné vedenie ministerstva ubezpečuje, že Česká zbrojovka vďaka tomuto Glváčovmu nákupu nebude mať výhodu a nebude prihliadať k tomu, že táto firma už niekoľko stoviek pušiek dodala. Odkazuje na to, že aj niektorí iní výrobcovia v menších počtoch dodali pušky slovenským silám a ani tí vraj nebudú mať lepšiu východiskovú pozíciu.

„Vo výzbroji máme aj útočné pušky od spoločnosti Heckler & Koch či Colt’s Manufacturing Company a ani jedna z týchto spoločností nebude zvýhodnená. Ubezpečujeme, že tak ako pri všetkých nákupoch aj tu budeme dbať na transparentnosť všetkých procesov,“ dodala hovorkyňa.

Poľská vláda je pripravená odovzdať Američanom všetky svoje stíhačky MiG-29 pričom zároveň žiada USA, aby mu poskytli použité lietadlá s podobnými vlastnosťami. O takéto MiG-y pritom žiada Ukrajina na pomoc v boji proti okupantom z Ruska.

0 seconds of 0 secondsVolume 0%
„Poľsko je pripravené okamžite dohodnúť podmienky nákupu týchto strojov,“ píše sa v stanovisku poľského ministerstva zahraničných vecí.

Poliaci by podľa tejto dohody bezplatne premiestnili všetky svoje lietadlá MiG-29 na leteckú základňu Ramstein v juhozápadnom Nemecku.

O tejto dohode sa hovorí už niekoľko dní, písali o nej napríklad v nedeľu Financial Times s tým, že Američania by potom tieto stíhačky odovzdali Ukrajine, ktorá o ne opakovane žiada.

„Ak prídeme o nebo, na zemi bude oveľa, oveľa viac krvi, a to bude krv civilistov,“ povedal Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Poliaci zároveň vyzvali ostatné krajiny NATO, ktoré ešte majú stíhačky MiG, medzi ktorými je aj Slovensko, aby urobili podobný krok.

„V prvom rade sú takéto prebiehajúce konzultácie predmetom neverejných rozhovorov priamo medzi spojencami a určite by nemali byť komunikované neuváženými tlačovými správami,“ reagoval na to slovenský minister obrany Jaroslav Naď s tým, že k veci zaujmú stanovisko.

Dohoda sa objavila po intenzívnom tlaku Zelenského a jeho ministra zahraničných vecí, ktorí obaja povedali, že ak NATO nezavedie nad Ukrajinou bezletovú zónu, malo by aspoň poskytnúť svoje bojové lietadlá.

„Aktívne sa teraz zaoberáme otázkou lietadiel, ktoré môže Poľsko poskytnúť Ukrajine, a zisťujeme, ako by sme mohli byť schopní ich založiť, ak by sa Poľsko rozhodlo dodať tieto lietadlá,“ povedal Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas návštevy Moldavska.

"Nemôžem hovoriť o konkrétnej časovej osi, ale môžem len povedať, že sa na to pozeráme veľmi, veľmi aktívne."