Dnesna reportaz v Novinach TV JOJ. Zavod ZVS v Snine ma ciel vyrabat 150 tis. tiel delost. granatov rocne.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 30/1/2023, 20:24
od seabee
niko píše: ↑30/1/2023, 20:09
Dnesna reportaz v Novinach TV JOJ. Zavod ZVS v Snine ma ciel vyrabat 150 tis. tiel delost. granatov rocne.
Mm, dobrý Skoro tolik, jako celý zbrojní průmysl USA do února 2022 - 170 000. Teď ale chystají zvýšit výrobu o 500%. To jen tak nedoženete
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 30/1/2023, 21:14
od niko
V kazdom pripade sa Slovensko stava pravdepodobne najdolezitejsim vyrobcom, alebo jednym z najdolezitejsich vyrobcov delostreleckej municie v EU. Treba ale povedat, ze na urovni 150 tis. este nie sme. Proste nabieha program a ten nabeh ma trvat do roku 2024. Potom to uz bude to spominane cislo.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 31/1/2023, 23:31
od Pikujuci brizolit
Roboty slovenskej firmy zaujali NASA aj naše ministerstvo obrany. V čom sú jedinečné? (rozhovor)
Roboty od RoboTech Vision nepotrebujú presné mapy ani GPS aby sa vedeli pohybovať po prostredí. Uplatnenie nájdu pri vesmírnych misiách.
Odvetvie robotiky neustále napreduje a vďaka firmám ako RoboTech Vision, ktorá vyvíja softvérové riešenie na báze AI a zároveň vyrába vlastné robotické platformy, neostáva ani Slovensko. Spoločnosť na seba už dokonca upozornila aj za hranicami – záujem o jej produkty prejavila NASA aj Európska vesmírna agentúra (ESA).
RoboTech Vision totiž vyrába robotov, ktorí nepotrebujú GPS ani presné mapy, aby sa dokázali pohybovať po prostredí, čo z nich robí vhodným adeptom pre vesmírne misie. Firma sa však primárne venuje robotom, ktorí môžu pomôcť pri bežnejších činnostiach – napríklad so starostlivosťou o vinič. O dlhodobých cieľoch spoločnosti RoboTech Vision aj širokých možnostiach uplatnenia jej robotov nám porozprával výkonný riaditeľ Martin Smoľák. V rozhovore sa dočítate:
Ako sa spoločnosť začala venovať výrobe vlastného hardvéru.
V čom majú jej roboti navrch oproti robotickým vysávačom.
Akými činnosťami môže robotická platforma pomôcť vo vinohrade.
Ako dopadli testy robota pod záštitou NASA a ESA.
Nakoľko sa chce firma venovať výrobe robotov pre vesmírne misie.
Na akom mieste skončili v medzinárodnej súťaži krajín V4.
Čo sa od robotov očakáva vo vojenstve.
A ako firmu podporuje Ministerstvo obrany SR.
Inteligentnejší, než robotický vysávač
V minulosti sme robili rozhovor napríklad s firmou Panza Robotics, ktorá vyvíja robotického psa a zameriava sa vyslovene na robota, teda jeho hardvér. Taktiež sme sa zhovárali s firmou BatteryCheck, ktorá robí len softvér a batérie priamo nevyrába. Pri pohľade na váš web to však vyzerá tak, že sa venujete rovnako hardvéru aj softvéru. Ako to teda je – ste hardvérová alebo softvérová spoločnosť?
V súčasnosti sme softvérová aj hardvérová spoločnosť. K tomu druhému sme sa dostali tak, že sme potrebovali vhodný a spoľahlivý hardvér pre účely testovania našich algoritmov. Je ho síce vo svete dosť, ale jednak je pridrahý a navyše s podporou od výrobcu to nie vždy dopadne dobre. Preto sme sa rozhodli okrem navigačných algoritmov vytvárať tiež platformy, na ktoré by sme tieto algoritmy nasadzovali.
Čiže ste najskôr riešili softvér. Aký produkt ste chceli vytvoriť?
Našim prvotným cieľom bolo riešiť autonómnu navigáciu vo vonkajšom prostredí. Teda aby robotická platforma rozumela okoliu, v ktorom sa nachádza, aby ho dokázala zmapovať a následne aby sa pomocou tejto mapy dokázala bez kolízie pohybovať v prostredí a dostať sa z bodu A do bodu B.
Podobnú vec robia napríklad robotické vysávače, takže to asi každý pozná. Skúste však povedať, v čom spočíva pridaná hodnota vášho riešenia?
Áno, robia to aj robotické vysávače. My však pracujeme na algoritmoch, ktoré vedia rozlíšiť cestu od napríklad nespevnených povrchov alebo trávnikov. Taktiež vieme prekážky nielen detegovať, ale tiež klasifikovať – teda či ide o protiidúce auto, ktoré je dynamickou prekážkou, alebo lavičku v parku, ktorá je naopak statickou prekážkou. Vďaka tomu sa robot vie rozhodnúť, aký bude vhodný úhybný manéver.
„Našim cieľom je vytvoriť platformu, ktorá je autonómna v určitom type prostredia.“
A pre tieto algoritmy ste zostrojili vlastný hardvér, ktorý už dokonca predávate – teda ste poskytovateľom hardvéru. Ako ste sa k tomu dostali? A môžete niečo povedať o vašich aktuálnych produktoch Caster a Crawler?
Všetci inžinieri, ktorí u nás pracujú na algoritmoch, sú vyštudovaní robotici, čiže rozumejú hardvéru aj softvéru robotov. A ako som už spomínal, bolo nutné vytvoriť niečo, čo bude spoľahlivé a vhodné pre náš účel.
Od prvých dvoch vývojových platforiem sme sa dostali k platformám Caster, ktorá je vhodná do vnútorného prostredia – napríklad skladov – a Crawler, ktorá je určený do ťažšieho terénu a vonkajšieho prostredia.
Čo myslíte pod pojmom platforma?
Pre nás je platforma podvozkom, či už kolesovým alebo pásovým, ktorý vieme riadiť pomocou našich algoritmov. Má pohon, takže sa vie pohybovať po určitom type povrchu, a senzory, pomocou ktorých robot vníma okolité prostredie. Naše algoritmy spracúvajú údaje zo senzorov a riadia pohon podvozku.
Dá sa k tomu tiež pridať robotický manipulátor, teda robotická ruka, prípadne dodatočné snímače, ktorými viete snímať konkrétnu veličinu v prostredí.
Všetky tieto prvky sú spoločne ako pre Castera, tak aj pre Crawlera. Našim cieľom je vytvoriť platformu, ktorá je autonómna v určitom type prostredia.
Na webe máte video, ako Crawler chodí po viniči – po hline, tráve a podobne.
Áno. Jedna časť našich algoritmov pre vonkajšie prostredie rieši práve vinič alebo ovocné sady, kde sa vieme pohybovať v riadkoch sadu. Nevyužívame pritom GPS, na ktoré sa teraz spolieha väčšina poľnohospodárov, čo má svoje výhody. Takýto typ navigácie sa nazýva reaktívna navigácia, čiže robot reaguje na to, čo bezprostredne vidí okolo seba.
Takže mu na začiatku nenahráte do systému mapu celého poľa?
Nie, mapa v tomto prípade nie je nutná. Ak sa bavíme o navigácii po chodníkoch alebo po spevnených komunikáciách, tak tam je mapa dôležitá a spočiatku sme ju vytvárali pomocou operátora, ktorý robota navigoval po prostredí, robot si pritom snímal okolie a vytváral mapu. No v súčasnosti už vieme robota vypustiť takzvaným algoritmom blúdenia, kedy robot blúdi, snaží sa dosiahnuť na všetky miesta a zároveň mapuje prostredie.
Čiže podobne ako keď sa prvýkrát zapne robotický vysávač.
Áno, je to niečo veľmi podobné. No je to na trocha vyššej úrovni.
Vesmírne misie sú len „bokovka“ Ste čisto slovenská spoločnosť? Aj vaše roboty sa vyrábajú priamo na Slovensku?
Áno, sme slovenskou spoločnosťou. Roboty sa síce vyrábajú z komponentov, ktoré pochádzajú zo zahraničia – napríklad na zákazku vyrobené pohony – ale všetko je montované dokopy na Slovensku.
Aký je záujem o vaše robotické platformy?
Záujem je veľmi malý, aspoň čo sa týka slovenského a českého trhu. Sú to totiž nákladné zariadenia, ktoré si nemôže dovoliť každý. Ale snažíme sa preraziť aj v zahraničí.
Povedzme si nejaký príklad konkrétneho využitia. Už sme spomenuli vinič, tak čo presne váš robot v tom viniči robí?
Zatiaľ ešte skúmame samotné využitie. Máme nástroje, ktoré sme sami vyrobili a pomocou ktorých je robot schopný vinič obrobiť. Jedným z možných využití je tiež predikcia ochorení, kedy robot dostane dodatočné snímače v podobe multispektrálnych kamier, pomocou ktorých odborníci z vinohradu vedia lokalizovať, kde začína nejaká choroba.
Predstavte si to tak, že sa robot autonómne pohybuje v riadku, za sebou má kosiaci nástroj, ktorý obkáša pás medzi dvomi riadkami a tiež má na sebe senzoriku, ktorou vie odhaliť výskyt ochorení.
Nevie to však sám diagnostikovať, funguje to formou post-processingu, čiže k dátam sú doplnené GPS koordináty, resp. označenie konkrétneho riadku a koreňa viniča, a ľudia z vinohradu si to dodatočne vedia spojiť. Môže to sledovať človek, no existujú tiež neurónové siete, ktoré to dokážu odhaliť – my ale takéto algoritmy nevyvíjame.
Záujem o vaše platformy prejavila Európska vesmírna agentúra a boli ste súčasťou simulovaných misií pod záštitou NASA. Na webe dokonca máte simuláciu vášho prototypu na Marse – ako by mohol pristáť a využívať navigáciu, keďže nepotrebuje GPS, ktoré na Marse ani nie je. Čo bolo teda v tomto kontexte testované?
Na týchto simulovaných misiách (teda sa odohrávali na Zemi v simulovaných podmienkach – pozn. red.) išlo o vyriešenie prejazdnosti terénom. Na sopke Mount Valois, kde prebiehala séria týchto misií, bol ťažký, kamenistý povrch, ktorý mal simulovať povrch Marsu.
Išlo tiež o to, aby budúci astronauti mali v rukách, ako sa takéto zariadenie ovláda. Robot mal teda operátora, ktorý sa snažil odobrať vzorky pôdy.
Na misiách mali k dispozícii troch alebo štyroch robotov z rôznych kútov sveta a toho nášho označili za najlepšieho z hľadiska prejazdnosti terénom, výdrže batérie a dosahu operátorského pracoviska.
Skúmala sa tiež navigácia bez GPS?
Na týchto misiách nie, ale snažíme sa uchádzať o takýto projekt u Európskej vesmírnej agentúry. S ňou sme už taktiež testovali prejazdnosť a ovládateľnosť, ale s novšou a väčšou platformou Androver II.
Vidíte perspektívu vo vesmírnych programoch alebo je to len „bokovka“, ktorej sa zúčastňujete len v rámci testovania?
Berieme to skôr okrajovo, viac-menej ako hobby. Snažíme sa však zúčastňovať výziev Európskej vesmírnej agentúry, takže uvidíme, čo prinesie čas. Nie je to však náš primárny cieľ.
„Sú to nákladné zariadenia a u nás nemáme podmienky na testovanie zariadení, ktoré by išli do kozmu.“
A keby bol záujem, ako by to v praxi vyzeralo? Urobili by ste niečo na mieru pre vesmírne programy?
Určite áno, ale ako sme spomínali na začiatku, nie sme len hardvérová, ale najmä softvérová spoločnosť, takže to skôr vidím na subdodávku nejakej časti softvéru a nie dodanie kompletného celku. Sú to nákladné zariadenia a u nás nemáme podmienky na testovanie zariadení, ktoré by išli do kozmu.
Roboty môžu byť užitočné aj vo vojne Záujem o vaše platformy prejavilo aj slovenské ministerstvo obrany. Dokonca ste minulé leto vyhrali súťaž v Budapešti, ktorá bola určená pre krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). O čo išlo?
Na stretnutí krajín V4 ministerstvá ukazovali, na čom sa v jednotlivých štátoch pracuje. Pre nás to bola dobrá skúsenosť, lebo sme sa mohli porovnať s inými tímami v navigácii po vnútornom prostredí a mapovaní prostredia. Bol tam dokonca aj český tím, ktorý sa zúčastnil DARPA Challenge – v našom odvetví ide o najväčšiu súťaž, na ktorej by chcel uspieť každý. Náš tím bol však najlepší, mali sme najlepší čas.
V čom vidí perspektívu vášho riešenia slovenské ministerstvo obrany?
V súčasnosti sa takéto veci vo svete riešia najmä z pohľadu autonómnej navigácie pri prieskume a vytváraní mapových podkladov pre pozemné jednotky. V tom vidíme uplatnenie toho, čo máme doposiaľ vyvinuté.
A nedá sa to zmapovať z vesmíru? Kde je pridaná hodnota zariadenia ako Crawler?
Nie všetko sa dá zmapovať zhora. My vieme vytvárať 3D mapu priestoru a to vie jednotke poskytnúť detailnejšie informácie.
Treba si uvedomiť, že počas vojny sa prostredie – či už je to mesto alebo povedzme les – rapídne zmení a prieskum sutín je dôležitý. Zároveň je kľúčové vedieť, kde sa nachádzajú nepriateľské jednotky.
„Lúka, les a dokonca ani vysoké stúpania nerobia nášmu pásovému robotovi problém.“
Aké veľké je vaše zariadenie a koľko váži? Vojaci by ho nosili na chrbtoch alebo by ho museli doviezť na autách?
Naše roboty majú okolo 50 až 70 kilogramov.
A viete, ako dlho mu trvá zmapovať určitú plochu?
To záleží od množstva prekážok a konkrétneho terénu.
Nie je to však jediný účel. Robot by tiež mohol nosiť výbavu pre vojakov – máme algoritmy, pomocou ktorých vie robot nasledovať človeka a teoreticky by mohol sprevádzať jednotku a nosiť pre ňu náklad.
Vaša platforma má pásy – nemala by kvôli tomu problém pri prechode terénom? A neuvažovali ste nad nohami ako má napríklad Spot od Boston Dynamics? Pri ňom sa tiež prezentovalo, že by nosil náklad.
Áno, najmä väčšie roboty od Boston Dynamics ako BigDog sú na to vhodné – kráčajúci robot má totiž lepšiu prejazdnosť terénom. Má však horšiu výdrž a kapacitu batérie, pretože jeho motory sú stále v pohotovosti, zatiaľ čo my vieme pásový alebo kolesový podvozok zabrzdiť a stáť na mieste. Navyše pomocou 3D laserového skeneru vieme rozlišovať narušený povrch od pevnej cesty, takže sa vieme vyhnúť problémovým úsekom.
Po čom všetkom zvládne váš robot prejsť?
Lúka, les a dokonca ani vysoké stúpania nerobia nášmu pásovému robotovi problém. Pokiaľ však ide o nasadenie do vojenského priemyslu, taktiež by sme museli navrhnúť niečo na mieru, čo by bolo vhodné pre vojenské účely.
O čo konkrétne má záujem naše ministerstvo obrany? To, čo sme popísali?
V podstate áno. Treba si však uvedomiť, že robot je drahé zariadenie na to, aby robil len jednu operáciu. Bolo by nutné skĺbiť prieskum a pomoc pozemným jednotkám, aby zariadenie riešilo viac operácii súčasne.
A cítite podporu od ministerstva? Bol by o to záujem o takýto projekt?
Určite áno, napokon aj Boston Dynamics začínal s vývojom pre vojenský priemysel – ide o oblasť, kde sa to dá najrýchlejšie aplikovať. Podporu ministerstva cítime a budeme radi, ak sa všetko podarí.
niko píše: ↑30/1/2023, 21:14
V kazdom pripade sa Slovensko stava pravdepodobne najdolezitejsim vyrobcom, alebo jednym z najdolezitejsich vyrobcov delostreleckej municie v EU. Treba ale povedat, ze na urovni 150 tis. este nie sme. Proste nabieha program a ten nabeh ma trvat do roku 2024. Potom to uz bude to spominane cislo.
Tak to aby v okolí Nemecko alebo USA umietnili PVO jednotku.
quote="Pikujuci brizolit" post_id=391529 time=1675204297 user_id=5636] Roboty slovenskej firmy zaujali NASA aj naše ministerstvo obrany. V čom sú jedinečné? (rozhovor)
Roboty od RoboTech Vision nepotrebujú presné mapy ani GPS aby sa vedeli pohybovať po prostredí. Uplatnenie nájdu pri vesmírnych misiách.
Odvetvie robotiky neustále napreduje a vďaka firmám ako RoboTech Vision, ktorá vyvíja softvérové riešenie na báze AI a zároveň vyrába vlastné robotické platformy, neostáva ani Slovensko. Spoločnosť na seba už dokonca upozornila aj za hranicami – záujem o jej produkty prejavila NASA aj Európska vesmírna agentúra (ESA).
RoboTech Vision totiž vyrába robotov, ktorí nepotrebujú GPS ani presné mapy, aby sa dokázali pohybovať po prostredí, čo z nich robí vhodným adeptom pre vesmírne misie. Firma sa však primárne venuje robotom, ktorí môžu pomôcť pri bežnejších činnostiach – napríklad so starostlivosťou o vinič. O dlhodobých cieľoch spoločnosti RoboTech Vision aj širokých možnostiach uplatnenia jej robotov nám porozprával výkonný riaditeľ Martin Smoľák. V rozhovore sa dočítate:
Ako sa spoločnosť začala venovať výrobe vlastného hardvéru.
V čom majú jej roboti navrch oproti robotickým vysávačom.
Akými činnosťami môže robotická platforma pomôcť vo vinohrade.
Ako dopadli testy robota pod záštitou NASA a ESA.
Nakoľko sa chce firma venovať výrobe robotov pre vesmírne misie.
Na akom mieste skončili v medzinárodnej súťaži krajín V4.
Čo sa od robotov očakáva vo vojenstve.
A ako firmu podporuje Ministerstvo obrany SR.
Inteligentnejší, než robotický vysávač
V minulosti sme robili rozhovor napríklad s firmou Panza Robotics, ktorá vyvíja robotického psa a zameriava sa vyslovene na robota, teda jeho hardvér. Taktiež sme sa zhovárali s firmou BatteryCheck, ktorá robí len softvér a batérie priamo nevyrába. Pri pohľade na váš web to však vyzerá tak, že sa venujete rovnako hardvéru aj softvéru. Ako to teda je – ste hardvérová alebo softvérová spoločnosť?
V súčasnosti sme softvérová aj hardvérová spoločnosť. K tomu druhému sme sa dostali tak, že sme potrebovali vhodný a spoľahlivý hardvér pre účely testovania našich algoritmov. Je ho síce vo svete dosť, ale jednak je pridrahý a navyše s podporou od výrobcu to nie vždy dopadne dobre. Preto sme sa rozhodli okrem navigačných algoritmov vytvárať tiež platformy, na ktoré by sme tieto algoritmy nasadzovali.
Čiže ste najskôr riešili softvér. Aký produkt ste chceli vytvoriť?
Našim prvotným cieľom bolo riešiť autonómnu navigáciu vo vonkajšom prostredí. Teda aby robotická platforma rozumela okoliu, v ktorom sa nachádza, aby ho dokázala zmapovať a následne aby sa pomocou tejto mapy dokázala bez kolízie pohybovať v prostredí a dostať sa z bodu A do bodu B.
Podobnú vec robia napríklad robotické vysávače, takže to asi každý pozná. Skúste však povedať, v čom spočíva pridaná hodnota vášho riešenia?
Áno, robia to aj robotické vysávače. My však pracujeme na algoritmoch, ktoré vedia rozlíšiť cestu od napríklad nespevnených povrchov alebo trávnikov. Taktiež vieme prekážky nielen detegovať, ale tiež klasifikovať – teda či ide o protiidúce auto, ktoré je dynamickou prekážkou, alebo lavičku v parku, ktorá je naopak statickou prekážkou. Vďaka tomu sa robot vie rozhodnúť, aký bude vhodný úhybný manéver.
„Našim cieľom je vytvoriť platformu, ktorá je autonómna v určitom type prostredia.“
A pre tieto algoritmy ste zostrojili vlastný hardvér, ktorý už dokonca predávate – teda ste poskytovateľom hardvéru. Ako ste sa k tomu dostali? A môžete niečo povedať o vašich aktuálnych produktoch Caster a Crawler?
Všetci inžinieri, ktorí u nás pracujú na algoritmoch, sú vyštudovaní robotici, čiže rozumejú hardvéru aj softvéru robotov. A ako som už spomínal, bolo nutné vytvoriť niečo, čo bude spoľahlivé a vhodné pre náš účel.
Od prvých dvoch vývojových platforiem sme sa dostali k platformám Caster, ktorá je vhodná do vnútorného prostredia – napríklad skladov – a Crawler, ktorá je určený do ťažšieho terénu a vonkajšieho prostredia.
Čo myslíte pod pojmom platforma?
Pre nás je platforma podvozkom, či už kolesovým alebo pásovým, ktorý vieme riadiť pomocou našich algoritmov. Má pohon, takže sa vie pohybovať po určitom type povrchu, a senzory, pomocou ktorých robot vníma okolité prostredie. Naše algoritmy spracúvajú údaje zo senzorov a riadia pohon podvozku.
Dá sa k tomu tiež pridať robotický manipulátor, teda robotická ruka, prípadne dodatočné snímače, ktorými viete snímať konkrétnu veličinu v prostredí.
Všetky tieto prvky sú spoločne ako pre Castera, tak aj pre Crawlera. Našim cieľom je vytvoriť platformu, ktorá je autonómna v určitom type prostredia.
Na webe máte video, ako Crawler chodí po viniči – po hline, tráve a podobne.
Áno. Jedna časť našich algoritmov pre vonkajšie prostredie rieši práve vinič alebo ovocné sady, kde sa vieme pohybovať v riadkoch sadu. Nevyužívame pritom GPS, na ktoré sa teraz spolieha väčšina poľnohospodárov, čo má svoje výhody. Takýto typ navigácie sa nazýva reaktívna navigácia, čiže robot reaguje na to, čo bezprostredne vidí okolo seba.
Takže mu na začiatku nenahráte do systému mapu celého poľa?
Nie, mapa v tomto prípade nie je nutná. Ak sa bavíme o navigácii po chodníkoch alebo po spevnených komunikáciách, tak tam je mapa dôležitá a spočiatku sme ju vytvárali pomocou operátora, ktorý robota navigoval po prostredí, robot si pritom snímal okolie a vytváral mapu. No v súčasnosti už vieme robota vypustiť takzvaným algoritmom blúdenia, kedy robot blúdi, snaží sa dosiahnuť na všetky miesta a zároveň mapuje prostredie.
Čiže podobne ako keď sa prvýkrát zapne robotický vysávač.
Áno, je to niečo veľmi podobné. No je to na trocha vyššej úrovni.
Vesmírne misie sú len „bokovka“ Ste čisto slovenská spoločnosť? Aj vaše roboty sa vyrábajú priamo na Slovensku?
Áno, sme slovenskou spoločnosťou. Roboty sa síce vyrábajú z komponentov, ktoré pochádzajú zo zahraničia – napríklad na zákazku vyrobené pohony – ale všetko je montované dokopy na Slovensku.
Aký je záujem o vaše robotické platformy?
Záujem je veľmi malý, aspoň čo sa týka slovenského a českého trhu. Sú to totiž nákladné zariadenia, ktoré si nemôže dovoliť každý. Ale snažíme sa preraziť aj v zahraničí.
Povedzme si nejaký príklad konkrétneho využitia. Už sme spomenuli vinič, tak čo presne váš robot v tom viniči robí?
Zatiaľ ešte skúmame samotné využitie. Máme nástroje, ktoré sme sami vyrobili a pomocou ktorých je robot schopný vinič obrobiť. Jedným z možných využití je tiež predikcia ochorení, kedy robot dostane dodatočné snímače v podobe multispektrálnych kamier, pomocou ktorých odborníci z vinohradu vedia lokalizovať, kde začína nejaká choroba.
Predstavte si to tak, že sa robot autonómne pohybuje v riadku, za sebou má kosiaci nástroj, ktorý obkáša pás medzi dvomi riadkami a tiež má na sebe senzoriku, ktorou vie odhaliť výskyt ochorení.
Nevie to však sám diagnostikovať, funguje to formou post-processingu, čiže k dátam sú doplnené GPS koordináty, resp. označenie konkrétneho riadku a koreňa viniča, a ľudia z vinohradu si to dodatočne vedia spojiť. Môže to sledovať človek, no existujú tiež neurónové siete, ktoré to dokážu odhaliť – my ale takéto algoritmy nevyvíjame.
Záujem o vaše platformy prejavila Európska vesmírna agentúra a boli ste súčasťou simulovaných misií pod záštitou NASA. Na webe dokonca máte simuláciu vášho prototypu na Marse – ako by mohol pristáť a využívať navigáciu, keďže nepotrebuje GPS, ktoré na Marse ani nie je. Čo bolo teda v tomto kontexte testované?
Na týchto simulovaných misiách (teda sa odohrávali na Zemi v simulovaných podmienkach – pozn. red.) išlo o vyriešenie prejazdnosti terénom. Na sopke Mount Valois, kde prebiehala séria týchto misií, bol ťažký, kamenistý povrch, ktorý mal simulovať povrch Marsu.
Išlo tiež o to, aby budúci astronauti mali v rukách, ako sa takéto zariadenie ovláda. Robot mal teda operátora, ktorý sa snažil odobrať vzorky pôdy.
Na misiách mali k dispozícii troch alebo štyroch robotov z rôznych kútov sveta a toho nášho označili za najlepšieho z hľadiska prejazdnosti terénom, výdrže batérie a dosahu operátorského pracoviska.
Skúmala sa tiež navigácia bez GPS?
Na týchto misiách nie, ale snažíme sa uchádzať o takýto projekt u Európskej vesmírnej agentúry. S ňou sme už taktiež testovali prejazdnosť a ovládateľnosť, ale s novšou a väčšou platformou Androver II.
Vidíte perspektívu vo vesmírnych programoch alebo je to len „bokovka“, ktorej sa zúčastňujete len v rámci testovania?
Berieme to skôr okrajovo, viac-menej ako hobby. Snažíme sa však zúčastňovať výziev Európskej vesmírnej agentúry, takže uvidíme, čo prinesie čas. Nie je to však náš primárny cieľ.
„Sú to nákladné zariadenia a u nás nemáme podmienky na testovanie zariadení, ktoré by išli do kozmu.“
A keby bol záujem, ako by to v praxi vyzeralo? Urobili by ste niečo na mieru pre vesmírne programy?
Určite áno, ale ako sme spomínali na začiatku, nie sme len hardvérová, ale najmä softvérová spoločnosť, takže to skôr vidím na subdodávku nejakej časti softvéru a nie dodanie kompletného celku. Sú to nákladné zariadenia a u nás nemáme podmienky na testovanie zariadení, ktoré by išli do kozmu.
Roboty môžu byť užitočné aj vo vojne Záujem o vaše platformy prejavilo aj slovenské ministerstvo obrany. Dokonca ste minulé leto vyhrali súťaž v Budapešti, ktorá bola určená pre krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). O čo išlo?
Na stretnutí krajín V4 ministerstvá ukazovali, na čom sa v jednotlivých štátoch pracuje. Pre nás to bola dobrá skúsenosť, lebo sme sa mohli porovnať s inými tímami v navigácii po vnútornom prostredí a mapovaní prostredia. Bol tam dokonca aj český tím, ktorý sa zúčastnil DARPA Challenge – v našom odvetví ide o najväčšiu súťaž, na ktorej by chcel uspieť každý. Náš tím bol však najlepší, mali sme najlepší čas.
V čom vidí perspektívu vášho riešenia slovenské ministerstvo obrany?
V súčasnosti sa takéto veci vo svete riešia najmä z pohľadu autonómnej navigácie pri prieskume a vytváraní mapových podkladov pre pozemné jednotky. V tom vidíme uplatnenie toho, čo máme doposiaľ vyvinuté.
A nedá sa to zmapovať z vesmíru? Kde je pridaná hodnota zariadenia ako Crawler?
Nie všetko sa dá zmapovať zhora. My vieme vytvárať 3D mapu priestoru a to vie jednotke poskytnúť detailnejšie informácie.
Treba si uvedomiť, že počas vojny sa prostredie – či už je to mesto alebo povedzme les – rapídne zmení a prieskum sutín je dôležitý. Zároveň je kľúčové vedieť, kde sa nachádzajú nepriateľské jednotky.
„Lúka, les a dokonca ani vysoké stúpania nerobia nášmu pásovému robotovi problém.“
Aké veľké je vaše zariadenie a koľko váži? Vojaci by ho nosili na chrbtoch alebo by ho museli doviezť na autách?
Naše roboty majú okolo 50 až 70 kilogramov.
A viete, ako dlho mu trvá zmapovať určitú plochu?
To záleží od množstva prekážok a konkrétneho terénu.
Nie je to však jediný účel. Robot by tiež mohol nosiť výbavu pre vojakov – máme algoritmy, pomocou ktorých vie robot nasledovať človeka a teoreticky by mohol sprevádzať jednotku a nosiť pre ňu náklad.
Vaša platforma má pásy – nemala by kvôli tomu problém pri prechode terénom? A neuvažovali ste nad nohami ako má napríklad Spot od Boston Dynamics? Pri ňom sa tiež prezentovalo, že by nosil náklad.
Áno, najmä väčšie roboty od Boston Dynamics ako BigDog sú na to vhodné – kráčajúci robot má totiž lepšiu prejazdnosť terénom. Má však horšiu výdrž a kapacitu batérie, pretože jeho motory sú stále v pohotovosti, zatiaľ čo my vieme pásový alebo kolesový podvozok zabrzdiť a stáť na mieste. Navyše pomocou 3D laserového skeneru vieme rozlišovať narušený povrch od pevnej cesty, takže sa vieme vyhnúť problémovým úsekom.
Po čom všetkom zvládne váš robot prejsť?
Lúka, les a dokonca ani vysoké stúpania nerobia nášmu pásovému robotovi problém. Pokiaľ však ide o nasadenie do vojenského priemyslu, taktiež by sme museli navrhnúť niečo na mieru, čo by bolo vhodné pre vojenské účely.
O čo konkrétne má záujem naše ministerstvo obrany? To, čo sme popísali?
V podstate áno. Treba si však uvedomiť, že robot je drahé zariadenie na to, aby robil len jednu operáciu. Bolo by nutné skĺbiť prieskum a pomoc pozemným jednotkám, aby zariadenie riešilo viac operácii súčasne.
A cítite podporu od ministerstva? Bol by o to záujem o takýto projekt?
Určite áno, napokon aj Boston Dynamics začínal s vývojom pre vojenský priemysel – ide o oblasť, kde sa to dá najrýchlejšie aplikovať. Podporu ministerstva cítime a budeme radi, ak sa všetko podarí.
ŠTÁTNA AKCIOVKA SA PRIPRAVUJE NA OBROVSKÝ PROJEKT - CV90
Štátna akciová spoločnosť ZTS - ŠPECIÁL, a.s. sa aktuálne pripravuje na výrobu niektorých systémov, celkovú montáž a testovanie pásových bojových obrnených vozidiel CV90 pre naše Ozbrojené Sily SR.
Hlavnou prioritou je teraz vybudovanie adekvátnej infraštruktúry:
proces prípravy montážnych priestorov zahŕňa betónovanie plochy o veľkosti 1700 metrov štvorcových, obstarávanie výťahov, žeriavov, vybudovanie špeciálnych skladových priestorov a tiež výstavbu nových administratívnych a sociálnych priestorov pre nových zamestnancov.
Najväčší projekt v dejinách slovenských ozbrojených síl znamená pre ZTS-ŠPECIÁL rozšírenie výroby, udržanie zamestnanosti a navyše 50 nových pracovných miest, konkrétne v oblasti projektového manažmentu a taktiež vývoja a výskumu obranných a bezpečnostných technológií.
Pikujuci brizolit píše: ↑31/1/2023, 23:31Roboty slovenskej firmy zaujali NASA aj naše ministerstvo obrany. V čom sú jedinečné? (rozhovor)
Roboty od RoboTech Vision nepotrebujú presné mapy ani GPS aby sa vedeli pohybovať po prostredí. Uplatnenie nájdu pri vesmírnych misiách.
Odvetvie robotiky neustále napreduje a vďaka firmám ako RoboTech Vision, ktorá vyvíja softvérové riešenie na báze AI a zároveň vyrába vlastné robotické platformy, neostáva ani Slovensko. Spoločnosť na seba už dokonca upozornila aj za hranicami – záujem o jej produkty prejavila NASA aj Európska vesmírna agentúra (ESA).
RoboTech Vision totiž vyrába robotov, ktorí nepotrebujú GPS ani presné mapy, aby sa dokázali pohybovať po prostredí, čo z nich robí vhodným adeptom pre vesmírne misie. Firma sa však primárne venuje robotom, ktorí môžu pomôcť pri bežnejších činnostiach – napríklad so starostlivosťou o vinič. O dlhodobých cieľoch spoločnosti RoboTech Vision aj širokých možnostiach uplatnenia jej robotov nám porozprával výkonný riaditeľ Martin Smoľák. V rozhovore sa dočítate:
Ako sa spoločnosť začala venovať výrobe vlastného hardvéru.
V čom majú jej roboti navrch oproti robotickým vysávačom.
Akými činnosťami môže robotická platforma pomôcť vo vinohrade.
Ako dopadli testy robota pod záštitou NASA a ESA.
Nakoľko sa chce firma venovať výrobe robotov pre vesmírne misie.
Na akom mieste skončili v medzinárodnej súťaži krajín V4.
Čo sa od robotov očakáva vo vojenstve.
A ako firmu podporuje Ministerstvo obrany SR.
Inteligentnejší, než robotický vysávač
V minulosti sme robili rozhovor napríklad s firmou Panza Robotics, ktorá vyvíja robotického psa a zameriava sa vyslovene na robota, teda jeho hardvér. Taktiež sme sa zhovárali s firmou BatteryCheck, ktorá robí len softvér a batérie priamo nevyrába. Pri pohľade na váš web to však vyzerá tak, že sa venujete rovnako hardvéru aj softvéru. Ako to teda je – ste hardvérová alebo softvérová spoločnosť?
V súčasnosti sme softvérová aj hardvérová spoločnosť. K tomu druhému sme sa dostali tak, že sme potrebovali vhodný a spoľahlivý hardvér pre účely testovania našich algoritmov. Je ho síce vo svete dosť, ale jednak je pridrahý a navyše s podporou od výrobcu to nie vždy dopadne dobre. Preto sme sa rozhodli okrem navigačných algoritmov vytvárať tiež platformy, na ktoré by sme tieto algoritmy nasadzovali.
Čiže ste najskôr riešili softvér. Aký produkt ste chceli vytvoriť?
Našim prvotným cieľom bolo riešiť autonómnu navigáciu vo vonkajšom prostredí. Teda aby robotická platforma rozumela okoliu, v ktorom sa nachádza, aby ho dokázala zmapovať a následne aby sa pomocou tejto mapy dokázala bez kolízie pohybovať v prostredí a dostať sa z bodu A do bodu B.
Podobnú vec robia napríklad robotické vysávače, takže to asi každý pozná. Skúste však povedať, v čom spočíva pridaná hodnota vášho riešenia?
Áno, robia to aj robotické vysávače. My však pracujeme na algoritmoch, ktoré vedia rozlíšiť cestu od napríklad nespevnených povrchov alebo trávnikov. Taktiež vieme prekážky nielen detegovať, ale tiež klasifikovať – teda či ide o protiidúce auto, ktoré je dynamickou prekážkou, alebo lavičku v parku, ktorá je naopak statickou prekážkou. Vďaka tomu sa robot vie rozhodnúť, aký bude vhodný úhybný manéver.
„Našim cieľom je vytvoriť platformu, ktorá je autonómna v určitom type prostredia.“
A pre tieto algoritmy ste zostrojili vlastný hardvér, ktorý už dokonca predávate – teda ste poskytovateľom hardvéru. Ako ste sa k tomu dostali? A môžete niečo povedať o vašich aktuálnych produktoch Caster a Crawler?
Všetci inžinieri, ktorí u nás pracujú na algoritmoch, sú vyštudovaní robotici, čiže rozumejú hardvéru aj softvéru robotov. A ako som už spomínal, bolo nutné vytvoriť niečo, čo bude spoľahlivé a vhodné pre náš účel.
Od prvých dvoch vývojových platforiem sme sa dostali k platformám Caster, ktorá je vhodná do vnútorného prostredia – napríklad skladov – a Crawler, ktorá je určený do ťažšieho terénu a vonkajšieho prostredia.
Čo myslíte pod pojmom platforma?
Pre nás je platforma podvozkom, či už kolesovým alebo pásovým, ktorý vieme riadiť pomocou našich algoritmov. Má pohon, takže sa vie pohybovať po určitom type povrchu, a senzory, pomocou ktorých robot vníma okolité prostredie. Naše algoritmy spracúvajú údaje zo senzorov a riadia pohon podvozku.
Dá sa k tomu tiež pridať robotický manipulátor, teda robotická ruka, prípadne dodatočné snímače, ktorými viete snímať konkrétnu veličinu v prostredí.
Všetky tieto prvky sú spoločne ako pre Castera, tak aj pre Crawlera. Našim cieľom je vytvoriť platformu, ktorá je autonómna v určitom type prostredia.
Na webe máte video, ako Crawler chodí po viniči – po hline, tráve a podobne.
Áno. Jedna časť našich algoritmov pre vonkajšie prostredie rieši práve vinič alebo ovocné sady, kde sa vieme pohybovať v riadkoch sadu. Nevyužívame pritom GPS, na ktoré sa teraz spolieha väčšina poľnohospodárov, čo má svoje výhody. Takýto typ navigácie sa nazýva reaktívna navigácia, čiže robot reaguje na to, čo bezprostredne vidí okolo seba.
Takže mu na začiatku nenahráte do systému mapu celého poľa?
Nie, mapa v tomto prípade nie je nutná. Ak sa bavíme o navigácii po chodníkoch alebo po spevnených komunikáciách, tak tam je mapa dôležitá a spočiatku sme ju vytvárali pomocou operátora, ktorý robota navigoval po prostredí, robot si pritom snímal okolie a vytváral mapu. No v súčasnosti už vieme robota vypustiť takzvaným algoritmom blúdenia, kedy robot blúdi, snaží sa dosiahnuť na všetky miesta a zároveň mapuje prostredie.
Čiže podobne ako keď sa prvýkrát zapne robotický vysávač.
Áno, je to niečo veľmi podobné. No je to na trocha vyššej úrovni.
Vesmírne misie sú len „bokovka“ Ste čisto slovenská spoločnosť? Aj vaše roboty sa vyrábajú priamo na Slovensku?
Áno, sme slovenskou spoločnosťou. Roboty sa síce vyrábajú z komponentov, ktoré pochádzajú zo zahraničia – napríklad na zákazku vyrobené pohony – ale všetko je montované dokopy na Slovensku.
Aký je záujem o vaše robotické platformy?
Záujem je veľmi malý, aspoň čo sa týka slovenského a českého trhu. Sú to totiž nákladné zariadenia, ktoré si nemôže dovoliť každý. Ale snažíme sa preraziť aj v zahraničí.
Povedzme si nejaký príklad konkrétneho využitia. Už sme spomenuli vinič, tak čo presne váš robot v tom viniči robí?
Zatiaľ ešte skúmame samotné využitie. Máme nástroje, ktoré sme sami vyrobili a pomocou ktorých je robot schopný vinič obrobiť. Jedným z možných využití je tiež predikcia ochorení, kedy robot dostane dodatočné snímače v podobe multispektrálnych kamier, pomocou ktorých odborníci z vinohradu vedia lokalizovať, kde začína nejaká choroba.
Predstavte si to tak, že sa robot autonómne pohybuje v riadku, za sebou má kosiaci nástroj, ktorý obkáša pás medzi dvomi riadkami a tiež má na sebe senzoriku, ktorou vie odhaliť výskyt ochorení.
Nevie to však sám diagnostikovať, funguje to formou post-processingu, čiže k dátam sú doplnené GPS koordináty, resp. označenie konkrétneho riadku a koreňa viniča, a ľudia z vinohradu si to dodatočne vedia spojiť. Môže to sledovať človek, no existujú tiež neurónové siete, ktoré to dokážu odhaliť – my ale takéto algoritmy nevyvíjame.
Záujem o vaše platformy prejavila Európska vesmírna agentúra a boli ste súčasťou simulovaných misií pod záštitou NASA. Na webe dokonca máte simuláciu vášho prototypu na Marse – ako by mohol pristáť a využívať navigáciu, keďže nepotrebuje GPS, ktoré na Marse ani nie je. Čo bolo teda v tomto kontexte testované?
Na týchto simulovaných misiách (teda sa odohrávali na Zemi v simulovaných podmienkach – pozn. red.) išlo o vyriešenie prejazdnosti terénom. Na sopke Mount Valois, kde prebiehala séria týchto misií, bol ťažký, kamenistý povrch, ktorý mal simulovať povrch Marsu.
Išlo tiež o to, aby budúci astronauti mali v rukách, ako sa takéto zariadenie ovláda. Robot mal teda operátora, ktorý sa snažil odobrať vzorky pôdy.
Na misiách mali k dispozícii troch alebo štyroch robotov z rôznych kútov sveta a toho nášho označili za najlepšieho z hľadiska prejazdnosti terénom, výdrže batérie a dosahu operátorského pracoviska.
Skúmala sa tiež navigácia bez GPS?
Na týchto misiách nie, ale snažíme sa uchádzať o takýto projekt u Európskej vesmírnej agentúry. S ňou sme už taktiež testovali prejazdnosť a ovládateľnosť, ale s novšou a väčšou platformou Androver II.
Vidíte perspektívu vo vesmírnych programoch alebo je to len „bokovka“, ktorej sa zúčastňujete len v rámci testovania?
Berieme to skôr okrajovo, viac-menej ako hobby. Snažíme sa však zúčastňovať výziev Európskej vesmírnej agentúry, takže uvidíme, čo prinesie čas. Nie je to však náš primárny cieľ.
„Sú to nákladné zariadenia a u nás nemáme podmienky na testovanie zariadení, ktoré by išli do kozmu.“
A keby bol záujem, ako by to v praxi vyzeralo? Urobili by ste niečo na mieru pre vesmírne programy?
Určite áno, ale ako sme spomínali na začiatku, nie sme len hardvérová, ale najmä softvérová spoločnosť, takže to skôr vidím na subdodávku nejakej časti softvéru a nie dodanie kompletného celku. Sú to nákladné zariadenia a u nás nemáme podmienky na testovanie zariadení, ktoré by išli do kozmu.
Roboty môžu byť užitočné aj vo vojne Záujem o vaše platformy prejavilo aj slovenské ministerstvo obrany. Dokonca ste minulé leto vyhrali súťaž v Budapešti, ktorá bola určená pre krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). O čo išlo?
Na stretnutí krajín V4 ministerstvá ukazovali, na čom sa v jednotlivých štátoch pracuje. Pre nás to bola dobrá skúsenosť, lebo sme sa mohli porovnať s inými tímami v navigácii po vnútornom prostredí a mapovaní prostredia. Bol tam dokonca aj český tím, ktorý sa zúčastnil DARPA Challenge – v našom odvetví ide o najväčšiu súťaž, na ktorej by chcel uspieť každý. Náš tím bol však najlepší, mali sme najlepší čas.
V čom vidí perspektívu vášho riešenia slovenské ministerstvo obrany?
V súčasnosti sa takéto veci vo svete riešia najmä z pohľadu autonómnej navigácie pri prieskume a vytváraní mapových podkladov pre pozemné jednotky. V tom vidíme uplatnenie toho, čo máme doposiaľ vyvinuté.
A nedá sa to zmapovať z vesmíru? Kde je pridaná hodnota zariadenia ako Crawler?
Nie všetko sa dá zmapovať zhora. My vieme vytvárať 3D mapu priestoru a to vie jednotke poskytnúť detailnejšie informácie.
Treba si uvedomiť, že počas vojny sa prostredie – či už je to mesto alebo povedzme les – rapídne zmení a prieskum sutín je dôležitý. Zároveň je kľúčové vedieť, kde sa nachádzajú nepriateľské jednotky.
„Lúka, les a dokonca ani vysoké stúpania nerobia nášmu pásovému robotovi problém.“
Aké veľké je vaše zariadenie a koľko váži? Vojaci by ho nosili na chrbtoch alebo by ho museli doviezť na autách?
Naše roboty majú okolo 50 až 70 kilogramov.
A viete, ako dlho mu trvá zmapovať určitú plochu?
To záleží od množstva prekážok a konkrétneho terénu.
Nie je to však jediný účel. Robot by tiež mohol nosiť výbavu pre vojakov – máme algoritmy, pomocou ktorých vie robot nasledovať človeka a teoreticky by mohol sprevádzať jednotku a nosiť pre ňu náklad.
Vaša platforma má pásy – nemala by kvôli tomu problém pri prechode terénom? A neuvažovali ste nad nohami ako má napríklad Spot od Boston Dynamics? Pri ňom sa tiež prezentovalo, že by nosil náklad.
Áno, najmä väčšie roboty od Boston Dynamics ako BigDog sú na to vhodné – kráčajúci robot má totiž lepšiu prejazdnosť terénom. Má však horšiu výdrž a kapacitu batérie, pretože jeho motory sú stále v pohotovosti, zatiaľ čo my vieme pásový alebo kolesový podvozok zabrzdiť a stáť na mieste. Navyše pomocou 3D laserového skeneru vieme rozlišovať narušený povrch od pevnej cesty, takže sa vieme vyhnúť problémovým úsekom.
Po čom všetkom zvládne váš robot prejsť?
Lúka, les a dokonca ani vysoké stúpania nerobia nášmu pásovému robotovi problém. Pokiaľ však ide o nasadenie do vojenského priemyslu, taktiež by sme museli navrhnúť niečo na mieru, čo by bolo vhodné pre vojenské účely.
O čo konkrétne má záujem naše ministerstvo obrany? To, čo sme popísali?
V podstate áno. Treba si však uvedomiť, že robot je drahé zariadenie na to, aby robil len jednu operáciu. Bolo by nutné skĺbiť prieskum a pomoc pozemným jednotkám, aby zariadenie riešilo viac operácii súčasne.
A cítite podporu od ministerstva? Bol by o to záujem o takýto projekt?
Určite áno, napokon aj Boston Dynamics začínal s vývojom pre vojenský priemysel – ide o oblasť, kde sa to dá najrýchlejšie aplikovať. Podporu ministerstva cítime a budeme radi, ak sa všetko podarí.
Napadlo mi, že tento softver by mali prepojiť s našimi Boženami.
Boženy by tak vedeli odmínovať úplne samostatne. Vypustíš ich ako ovce na pašu a viac sa nestaráš. Konkurenčná výhoda na trhu úplne top.
Toto je práve technika, kde OSSR majú čas počkať na náhradu, ale Ukrajina ich potrebuje teraz.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 17/2/2023, 07:00
od Rase
Ještě k té opravě ukrajinské techniky (primárně PzH2000) na Ukrajině:
Clanek píše:No, "uz vyresene", po tom co nektera technika musela jet na servis oklikou cez Polsko do Nemecka 2000km, po tom co jina technika cekala tydny na "procleni"... Je to z ostudy kabat. I kdyby to "uz" bylo vyresene.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 17/2/2023, 07:11
od Juraj Tichý
Rase píše: ↑17/2/2023, 07:00
Ještě k té opravě ukrajinské techniky (primárně PzH2000) na Ukrajině:
Clanek píše:No, "uz vyresene", po tom co nektera technika musela jet na servis oklikou cez Polsko do Nemecka 2000km, po tom co jina technika cekala tydny na "procleni"... Je to z ostudy kabat. I kdyby to "uz" bylo vyresene.
Naď to dementoval. žiadna technika nečakala na preclenie a už vôbec nie týždne.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 17/2/2023, 20:58
od Hall
Rase píše: ↑17/2/2023, 07:00
Ještě k té opravě ukrajinské techniky (primárně PzH2000) na Ukrajině:
Clanek píše:No, "uz vyresene", po tom co nektera technika musela jet na servis oklikou cez Polsko do Nemecka 2000km, po tom co jina technika cekala tydny na "procleni"... Je to z ostudy kabat. I kdyby to "uz" bylo vyresene.
Čo má táto téma spoločné s ČS zbrojným priemyslom, veď to opravujú nemecké firmy
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 5/3/2023, 13:57
od Lynx
Podpora SK obranného priemyslu v Indii na vysokej urovni:
KONŠTRUKTA - Defence sa zúčastňuje na konferencii Future Indirect Fires 2023
Tešíme sa na stretnutie a diskusie s vami na konferencii Future Indirect Fires Conference 2023, ktorá sa bude konať na štadióne Ashton Gate v Bristole v dňoch 8. až 9. marca 2023. Konferenciu bude organizovať Omega Conferences & Events v spojení s konferenciou Joint Military Training & Simulation (JMTS). Cieľom konferencie je preskúmať pravdepodobný vývoj Joint Lethal & Non Lethal Indirect Fires počas nasledujúceho desaťročia. Konferencia bude zahŕňať prezentácie vyšších dôstojníkov z mnohých rôznych krajín a poskytne príležitosť pre vstupy z priemyslu.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 10/3/2023, 12:36
od Lynx
Článok ohľadne obnovenia činnosti DMD v Prakovciach.
Tiež sa tam uvádza, že ZVS ma zvýšiť produkciu 155mm granatov z 19 000 na 100 000.
Re: Česko-Slovenský zbrojní průmysl
Napsal: 10/3/2023, 12:43
od Nesher
Podle bohužel zamčeného článku bude zvýšena produkce munice pro děla a tanky v STV na 120 tis. ks ročně (tedy to, co údajně UA vystřílí za měsíc - byť tam je myšlena asi jen dělostřelecká munice). STV prý má také nasmlouvané dodávky surovin na několik let dopředu. Linka má být spuštěna již tento měsíc. https://archiv.hn.cz/c1-67181140-cesko- ... i-za-mesic
