PALBA.CZ

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) už začiatkom februára po schválení obrannej dohody s USA v parlamente odmietol odpovedať na otázky redaktorky z Hlavných správ. Povedal: "Ďakujem veľmi pekne za otázky ruskej ambasáde. Dovoľte mi povedať, že médiám, ktoré sú platené ruskou ambasádou, nebudem odpovedať." Narážal už vtedy na kauzu ruskej špionáže, ktorá sa prevalila tento týždeň?

Áno, minister narážal veci, ktoré sú dnes už aj zverejnené. Treba však dodať, že celá táto situácia pre nás nie je prekvapením. Indície o tomto dianí sme mali už niekoľko rokov. Po príchode na ministerstvo obrany sa začali potvrdzovať aj konkrétnejšie.

Denník N zverejnil video, ktoré priamo zachytáva verbovanie donášačov pre ruskú stranu. Podľa oblečenia účastníkov pochádza záznam ešte z leta minulého roka. Prečo Vojenské spravodajstvo nekonalo skôr?

Prácu orgánov činných v trestnom konaní alebo spravodajských služieb je ťažké komentovať. Získavanie dôkazov je však proces a tomu, aby vzniklo aj takéto video, predchádza množstvo krokov.

Samozrejme, bola tu aj iná vláda a iné nastavenie. Práca smerujúca k potláčaniu vplyvu ruskej propagandy sa zintenzívnila najmä za súčasnej vlády.
Dnes sa ukazujú výsledky. Predpokladám, že v nasledujúcom čase príde aj k ďalším odhaleniam. Tieto siete sú navzájom poprepletané a toto je len začiatok ich rozpletania.

Čo znamená navzájom poprepletané siete? Kam až prenikli ruskí špióni?

Neviem úplne kam. To ukáže vyšetrovanie. Aj zo zverejneného videa je však evidentné, že títo ľudia mali ďalších spolupracovníkov.

Na tom bol založený celý proces špionáže. Preto predpokladám, že teraz sa ukáže celá schéma ďalších jednotlivcov.

Nemusíme zatvárať oči pred tým, že aj niektorí verejne známi ľudia vykonávajú takúto činnosť. Či boli priamo platení, alebo z akých dôvodov to robia, ukáže vyšetrovanie.

Narážate na rôznych proruských analytikov, ktorí sa verejne vyjadrujú, alebo možno aj na niektorých politikov?

V tejto chvíli ide len o môj dohad, ale hovorím o ľuďoch z rôznych sfér - politikoch či ľuďoch pôsobiacich v akademickej sfére.

Presah na politickú scénu sa už ukázal. Jeden zo zadržaných bol podľa medializovaných informácií poslaneckým asistentom.
Vieme tiež, že najmä extrémistické politické strany sú veľmi výrazne ideologicky orientované. Som presvedčený, že mnohé konajú aj pod nejakým konkrétnym vplyvom alebo za finančnú motiváciu.

Medzi štyrmi zadržanými bol Bohuš Garbár, ktorý dal v minulosti sponzorský dar strane ĽSNS. Ďalším je Jozef Mihalčin, ktorý bol asistentom poslanca Miroslava Suju z ĽSNS, resp. dnes Republiky. Máte pochybnosti len o pozadí týchto dvoch strán, alebo hovoríte možno aj o "štandardnejších" stranách?

To sa neodvážim nejako predpokladať. Ale áno, také hlasy sú napríklad v strane Smer.

Kde je proruský najmä Ľuboš Blaha.

Áno, napríklad on. Nechcem tu robiť sudcu ani nikoho obviňovať, ale to, čo robí, vykazuje známky veľmi podobné prípadu, o ktorom sa rozprávame. Pritom práve Ľuboš Blaha dosiaľ obviňoval mnohých politikov a predstaviteľov spoločenského života z toho, že sú niekým platení zo zahraničia a že konajú mimo záujmov Slovenska.
Spomedzi štyroch zadržaných ľudí v špionážnej kauze čelí najzávažnejším podozreniam bývalý vojak, plukovník Pavel Bučka z Akadémie Ozbrojených síl M. R. Štefánika. Kedy a prečo odišiel do civilu?

Neviem presne. Bolo to pred desiatimi a viac rokmi.
Čiže ak sa potvrdia podozrenia, že s ruskou rozviedkou spolupracoval od roku 2013, tak išlo už len o obdobie v civile?

Áno, tak mi to časovo vychádza.

Viete povedať, k akému typu utajovaných skutočností mal prístup na akademickej pôde počas tých deviatich rokov?

Vieme povedať minimálne to, že mal bezpečnostnú previerku, ktorú potreboval z titulu svojej funkcie a zaradenia. Tým, že bol profesorom vojenskej vysokej školy a takisto bývalým plukovníkom, mal zároveň rozsiahle kontakty na ľudí z rezortu. Predpokladám, že viedol záverečné práce a že sa stýkal s ľuďmi, ktorí študovali na akadémii, pôsobili na ministerstve alebo boli vojakmi.

Ako je možné, že od roku 2013 si až dosiaľ tajné služby nevšimli jeho spoluprácu s Ruskom?

To je dobrá otázka. Informácia, že spolupráca trvala tak dlho, bola šokujúca aj pre mňa. Už som spomínal, že vyšetrovanie nejaký čas trvá. Treba vziať do úvahy aj bývalé vedenie ministerstva obrany.
Od niekoho z SNS sa asi nedalo čakať, že bude bojovať proti ruským vplyvom. Dnes sa len potvrdzuje, že systém, ktorý tu fungoval za predošlých vlád, bol živnou pôdou pre takýchto ľudí.

Je to teda zodpovednosť bývalého vedenia rezortu či priamo bývalých riaditeľov Vojenského spravodajstva?

Áno, Vojenské spravodajstvo je ustanovené presne na tento účel. Z tohto pohľadu je to zlyhanie. Samozrejme, na druhej strane odhalenie niečoho takého nie je jednoduchá vec.

Prípad sa týka aj expríslušníka SIS Bohuša M. Viete dnes zaručiť, že vo Vojenskom spravodajstve nie je žiadny spolupracovník Kremľa? Pýtam sa aj preto, že len nedávno sme videli odchod spravodajského dôstojníka Petra Pukana z Vojenského spravodajstva priamo do spomínanej strany Republika.

Vojenské spravodajstvo prešlo za posledné dva roky výrazným očistným procesom. Odišlo z neho veľmi veľa ľudí, ktorí svoju prácu nevykonávali v súlade s cieľmi, na ktoré je služba ustanovená.

Individuálne pochybenie sa vylúčiť nikdy nedá. Vylučujem však, že by šlo o nejaký systémový problém. V minulosti by som to netvrdil.
Zo spomínaného zverejneného videa sa zdá získavanie spolupracovníkov ako jednoduchá vec. Z vrecka do vrecka putovali päťstoeurovky a jeden prorusky zmýšľajúci človek oslovil ďalšieho. Naozaj to funguje tak jednoducho?

Toto neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Zjavne však takýto systém platenia v hotovosti fungoval. Samozrejme, v tejto forme je niečo také ťažšie odhaliť.

Je tu však aj otázka konkrétnych súm - či to bolo o tých 500 eurách, alebo koľkokrát to o nich bolo. Predpokladám, že sumy sa u jednotlivcov výrazne líšili. Na tomto sa však dá ukázať príklad dobrého špióna, ktorý dokáže minimalizovať náklady a dokáže tiež identifikovať ľudí, ktorí budú spolupracovať za čo najmenej peňazí.

Armádne nákupy
Hrozbu zo strany Ruska si mnohí uvedomili až pred troma týždňami po tom, ako Rusko bezdôvodne napadlo Ukrajinu. Čo konflikt za hranicami znamená pre našu armádu?

Verím, že popri všetkom tom negatívnom to prinesie aj isté otvorenie očí spoločnosti a možno aj vlády. Naplno sa ukazuje, že bezpečnosť štátu a jeho obrana sú základným parametrom jeho existencie.
My sme však celé desaťročia počúvali, že priority sú úplne inde a že žiadna vojna nehrozí. Vytváral sa falošný pocit bezpečia, a to vrátane hybridných aktivít.

Teraz sa potvrdzuje, že investície do Ozbrojených síl sú potrebné a nevyhnutné.

Premiér Eduard Heger už avizoval, že vzhľadom na aktuálne dianie sa musia zvýšiť investície do obrany. Urýchli to armádne nákupy techniky?
Tieto procesy chceme urýchliť čo najviac, a to nielen pre dianie na Ukrajine. Dali sme to už do programového vyhlásenia vlády.

Realita na bojisku nám teraz zároveň ukazuje, že okrem urýchlenia obstarávania bude zrejme potrebná aj repriorizácia.

Pochopiteľne, všetko sa bude odvíjať od množstva finančných prostriedkov. Využitie peňazí v krátkom čase je závislé aj od procesu verejného obstarávania a posudzovania investícií, čo je veľmi ťažkopádne.

Skúsme však konkrétne – čo by sa mohlo začať obstarávať ešte v tomto volebnom období, hoci to možno bolo pôvodne plánované na neskôr? Hovorí sa o ručných zbraniach, bojových dronoch, tatrovkách či tankoch...

Niektoré procesy obstarávania sú vo finálnej fáze už dnes. Ale áno, čakajú nás aj ďalšie otázky modernizácie Ozbrojených síl. Ide o spomínané nákladné vozidlá, nutné bude prezbrojenie ručnými zbraňami. Tieto veci boli naplánované bez ohľadu na súčasnú vojnu.

Predpokladám, že sa urýchlia aj investície do bezpilotných prostriedkov. Ukazuje sa, že práve toto je oblasťou, do ktorej sa oplatí investovať.

Zároveň bude potrebná modernizácia protivzdušnej obrany. Nie sú to len veľké systémy. Dostupné sú aj menšie, individuálne systémy, ktoré sa v konflikte na Ukrajine ukazujú ako veľmi efektívne.

Spustí rezort nákup spomínaných dronov ešte tento rok?

Ide o niektoré zložité procesy, preto budem opatrný. V prípade bezpilotných prostriedkov však očakávam, že niektoré kroky urobíme ešte tento rok.

Pri dronoch sa však dá hovoriť o takých, ktoré sú vo veľkosti možno jedného metra a slúžia napríklad na monitoring istého priestoru až po skutočne veľké bojové drony, ktoré majú veľkosť stíhacieho lietadla.

Dá sa už dnes povedať, o aké typy a množstvá týchto bezpilotných prostriedkov máme záujem?

To je zatiaľ predčasné. Už v predošlých mesiacoch sa však začali diskusie o tom, akým spôsobom u nás rozvinúť celú spôsobilosť.

Nejaké drony už máme, kúpené boli už v minulosti.

Čo sa týka bojových dronov, tam pôjde aspoň o nejaké prvé kroky. Zatiaľ však neviem špecifikovať, o aké typy pôjde. Pri bojových dronoch však ide o vyššiu finančnú náročnosť, ale aj vyššiu náročnosť na infraštruktúru a výcvik.

Spomínali ste nákupy, ktoré sú už dnes vo finálnej fáze. Ide najmä o obrnené transportéry, kde čas na predkladanie ponúk už uplynul. Konkrétne návrhy kontraktov sa čoskoro dostanú na vládu. Je pravda, že ako najlepšia sa ukazuje ponuka kolesovej techniky z Fínska (vozidlo Patria AMV) a tiež ponúka pásovej techniky zo Švédska (CV-90)?
Tú kolesovú techniku môžem potvrdiť. Materiál s odporúčaným poradím ponúk v týchto dňoch posudzuje Útvar hodnoty za peniaze. Možno z ich strany ešte prídu nejaké otázky, no za týmto obstarávaním si stojíme.

Čo sa týka pásových vozidiel, tam bola minulý týždeň ukončená prvá fáza posudzovania ponúk. v ďalšom období bude prebiehať komunikácia s krajinami, ktoré predložili svoje ponuky, pretože niektoré informácie nám ešte chýbajú. V máji prebehne fáza testovania vozidiel. Konkrétne závery posudzovania preto zatiaľ ešte nemôžem poskytnúť.

Dáme S-300 alebo migy Ukrajine?
Načrtli ste aj možné investície do nových systémov protivzdušnej obrany. Zverejnené už bolo, že v rámci predsunutej obrany NATO príde na Slovensko systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý nám zapožičia Nemecko. Nakoľko je reálne, že by sme následne dali náš starší systém S-300 Ukrajine?

Táto téma je na stole. Komunikujeme o nej jednak s ukrajinskou stranou, ale aj so spojencami. Je to stále otvorená otázka.

Jednoznačne sme však povedali, že akokoľvek je nejaká technika zastaraná, môžeme sa jej zbaviť až vtedy, keď za ňu budeme mať adekvátnu náhradu. A dnes náhradu za S-300 nemáme.

Nestačí Patriot?

Tento systém doplní spôsobilosti, ktoré nám chýbajú. Ide teda skôr o doplnok, nie náhradu. Najmä preto, že nebude vo vlastníctve Slovenskej republiky. Môže tu byť pol roka, rok, dva roky, ale nebude to náš systém. Žiadna konkrétna ponuka toho, ako nahradiť S-300, zatiaľ na stole nie je.

Hovoríte o nejakej ponuke na odkúpenie systému tohto typu alebo možno o zazmluvnení dlhodobej zápožičky techniky a podobne?

Možností je viac. Jednou je v podstate akási výmena. Teda že by od nás niekto S-300 odkúpil a kvázi nám za to daroval, respektíve vymenil za iný systém protivzdušnej obrany. Ako vhodná náhrada sa javí práve systém Patriot, no môže to byť aj niečo iné.

Teoreticky by bola možná aj dlhodobá pôžička, ktorú spomínate. Muselo by to však byť veľmi jasne garantované.

Systém Patriot by mal prísť na Slovensko už v najbližších týždňoch. Bude umiestnený v Kamenici nad Cirochou?
Posudzujú sa viaceré alternatívy a toto je jedna z nich. Debaty s nemeckou stranou však ešte prebiehajú. Nie je to systém, ktorý zaparkuje kdekoľvek, aby splnil nejakú úlohu. Je dôležité, aby bol efekt potenciálneho použitia tohto systému maximálny, preto prebiehajú rôzne prepočty.

Slovensko aktuálne rieši aj otázku, ako vykryje "okno" medzi časom, keď prestane používať staré stíhačky MiG-29 a zároveň ešte nebude mať nové stíhačky F-16. Kam sa zatiaľ dostali tieto debaty?

Aj toto bude jedna z tém, o ktorej sa budeme rozprávať s americkým ministrom obrany. Posun v dodávke F-16 nás neteší a zároveň nemáme možnosť nejakých sankcií. Zmluva s USA nič také neumožňuje. Dnes je to preto najmä o diplomatickom dialógu.

Možností na ochranu nášho vzdušného priestoru je viac. Mohlo by ísť o pomoc niektorého zo susedných štátov alebo aj o kombináciu týchto krajín. Do úvahy by prichádzala aj dohoda s americkou stranou o poskytnutí dočasných amerických lietadiel, ktoré by pôsobili na našom území.

Slovensko tlačí čas pre životnosť migov, ale aj preto, že sú tu pre ne ruskí technici. V akom čase by chcel rezort vyriešiť túto situáciu?

Hovoríme o týždňoch, možno mesiacoch. Avizovali sme, že zmluvu na migy chceme skrátiť. Uvedomujeme si riziká, ktoré z nej vyplývajú.

Aj pri migoch sa otvára rovnaká otázka ako pri S-300. Keď budeme mať za ne náhradu, je tu možnosť ich poskytnutia Ukrajine? O tento krok sa pokúsili už Poliaci. Ak keď boli USA proti, debata na túto tému nevyzerá ako definitívne uzavretá.

V tejto chvíli nie je nič definitívne uzavreté. Aj tu sme však povedali, kým nemáme adekvátnu náhradu, tak sa nemáme o čom rozprávať.
Spojenci na Slovensku
Parlament v utorok schválil príchod spojeneckých vojsk na Slovensko. Prídu prví vojaci ešte tento týždeň? A budú to Česi?

Myslím, že tento týždeň to už nestihneme. Rozprávali sme sa skôr o budúcom týždni. Prví budú Česi a Nemci.

Nemci deklarovali pripravenosť prísť možno do nejakých troch-štyroch dní od rozhodnutia či vzájomnej dohody. V zásade sú rovnako pripravení aj Česi. Tento týždeň doladíme posledné detaily a časový harmonogram.

Ako pokročili debaty o tom, akú techniku k nám spojenci privezú? Minister Naď spomínal, že sa rokuje o ďalších spôsobilostiach, ktoré slovenská armáda nemá.

S jednotlivými krajinami stále rokujeme. Niekde už je to jasnejšie. Napríklad pri Nemecku hovoríme okrem systému Patriot aj o mechanizovanej rote. Podobne jasný je príspevok Českej republiky, ktorá bude vedúcou krajinou zoskupenia.

S ďalšími krajinami, ako sú Slovinsko, Poľsko či Spojené štáty, debata ešte prebieha.

S Američanmi sme zatiaľ dohodnutí na malých radaroch Sentinel, ktoré by mali pôsobiť na východe republiky. Rozprávame sa však aj o ďalších možnostiach.

Do úvahy prichádza aj posilnenie vrtuľníkového letectva či posilnenie pozemných síl kolesovými vozidlami. Bude to jednou z tém počas štvrtkovej návštevy amerického ministra obrany (Lloyd Austin, pozn. red.), ktorý príde na Slovensko.

Sústredíme túto techniku čo najbližšie k hranici s Ukrajinou?

Pochopiteľne, počítame najmä s tými základňami, ktoré Ozbrojené sily využívajú už aj dnes. Segment pozemných síl nemusí byť nevyhnutne na východe. Vyriešiť treba aj vzdušné sily.

Musíme si však najprv povedať, čo je naším cieľom. Či chceme chrániť východnú hranicu, alebo je cieľom v prípade nejakých narušení ochrana dôležitých bodov na Slovensku, napríklad niektorých miest či vojenskej infraštruktúry. To ešte nemáme úplne doriešené.

Kľúčovou oblasťou však určite bude Lešť, pretože tam sú kapacity najväčšie. Ďalšia vec je, že bojová skupina tu bude pôsobiť dlhodobejšie. Časom teda môže byť presunutá aj inde.

Čo znamená dlhodobejšie? Predpokladáte, že spojenci u nás ostanú niekoľko rokov?

Áno, hovorím o rokoch. Samozrejme, bude to závisieť aj od dohody na úrovni NATO a takisto od zúčastnených krajín.
Malo by však ísť minimálne o obdobie potrebné na to, aby sme plne pokryli spôsobilosti, ktoré nemáme. Zároveň sa takto zatiaľ vykryje aj nedostatočný počet vojakov, ktorý dnes máme.

Posilňovanie počtu vojakov v našej armáde je téma, ktorú rezort otváral už v predošlom období. Platí zámer, že do dvoch rokov by sa mal počet vojakov zvýšiť približne o 2000?

Tento zámer platí, zahrnutý je aj do dlhodobého plánu rozvoja rezortu obrany, ktorý je v pripomienkovom konaní.

Súčasný počet na úrovni asi 14-tisíc vojakov je nedostatočný. Podotýkam, že v tomto čísle sú aj všetci vojaci vrátane kadetov Akadémie Ozbrojených síl a vrátane vojenských policajtov a tých ľudí, ktorí pôsobia na ministerstve obrany. Čiže tých skutočných vojakov "do boja" je ešte menej.

Bez ohľadu na aktuálnu situáciu sa nám ešte minulý rok podarilo dohodnúť s ministerstvom financií zvýšenie počtov takmer na 15-tisíc. Niektorí po absolvovaní výcviku už reálne aj nastúpili. Do roku 2035 máme naplánovaný kontinuálny rast, a to až na 22-tisíc ľudí.

Budeme vidieť nejaké nábory? Alebo sa záujem o vstup do armády zvýšil aj spontánne v reakcii na vojnu na Ukrajine?

Zvýšený záujem o službu sme evidovali už pred vojnou. Vyplýva z relatívnej atraktívnosti podmienok v Ozbrojených silách, ale, samozrejme, aj z celého kontextu modernizácie infraštruktúry.

Aký vplyv bude mať vojna, ešte uvidíme. Niektorých to môže aj odradiť, pretože budú vidieť rôzne hrozby reálnejšie.

Vojna na Ukrajine
Prejdime k samotnému vojenskému dianiu na Ukrajine. Čím si vysvetľujete relatívny neúspech a pomalý postup Ruska?

Ide o kombináciu viacerých dôvodov. Jednak je to podcenenie odporu na ukrajinskej strane a príprava na kratšiu vojnu. Zároveň vidíme podcenenie logistiky a zásobovania ozbrojených síl. Nevychádza ani spôsob a taktika vedenia boja.

Vidíme, že ani technická vyspelosť ruských ozbrojených síl nie je taká, ako ju niektorí v minulosti prezentovali. Potvrdzujú to pomerne zastarané komunikačné a informačné systémy.

To je pritom len jedna z oblastí, ktoré Rusom spôsobujú výrazné problémy. Stále sa im nepodarilo ani získať leteckú prevahu.

Rusi preto musia prehodnotiť jednak celkový strategický cieľ tejto vojny, ale aj svoje krátkodobé ciele. To vyvoláva preskupovanie síl a spôsobuje naťahovanie konfliktu. Otázka je, čo nastane po tomto preskupení. Teda či je to príprava na postupné hľadanie východiska smerom k diplomatickým rokovaniam, alebo skôr príprava na nejaký útok totálnej vojny.

Ktorá z možností je je pravdepodobnejšia?

Zatiaľ sa javí, že to už nie je o Ukrajine ako celku. Čiže asi sa dnes už rozprávame o tom, aké menšie víťazstvo to bude pre Putina alebo aká menšia prehra to bude pre Putina.

Zvonka to vyzerá tak, že Rusi útočia na všetko vrátane pôrodníc či obytných domov, prezliekajú sa vraj za zdravotníkov a používajú aj termobarické zbrane... Čo je toto za charakter vojny?

Keď sa pozrieme na iné konflikty, ktoré prebiehali za posledné desaťročia, toto je akási nová dimenzia vedenia vojny. Niečo, čo sme si už ani nevedeli predstaviť. Rusi prekračujú akékoľvek princípy medzinárodného práva.

O to naliehavejšia otázka je, čo ešte majú Rusi v pláne. Spôsoby vedenia boja, aké zvolili za posledné dni, vyplývajú zrejme práve z frustrácie z toho, že sa im v krátkom čase nepodarilo dosiahnuť strategické ciele.

V podstate od vypuknutia konfliktu sa čaká na to, či sa Rusom podarí dobyť Kyjev. Akú šancu má Ukrajina na to, aby hlavné mesto uchránila?

Šancu ubrániť sa Kyjev zatiaľ má. Rusom sa mesto zatiaľ nedarí obkľúčiť a Ukrajincom sa darí odvracať tlak na tento smer, ktorý v posledných dňoch ani nie je veľmi výrazný.

Tento tlak však zrejme ešte nastane. Kyjev je však veľké mesto a stále sú tam viac ako dva milióny ľudí. Ide teda o veľký počet potenciálnych obrancov. Mesto je naďalej zásobované a dnes majú títo ľudia možnosť adekvátne sa pripraviť.

Preto osobne nepredpokladám, že Rusi budú v Kyjeve úspešní. Ak by tu aj mali nejaké potenciálne zisky, tak Ukrajinci zrejme budú pokračovať v partizánskom spôsobe boja, ktorý bude znamenať veľké straty na ruskej strane.

Ak sa Rusko nerozhodne ísť cestou eskalácie napätia, tak si v konečnom dôsledku zrejme bude musieť vystačiť s potenciálnymi ziskami len na východe či juhovýchode Ukrajiny.

Môžeme dnes teda povedať, že Rusko ani nemá šancu ovládnuť celú Ukrajinu vzhľadom na odpor, s akým sa stretlo?
Áno, kompletná výhra alebo kompletná prehra možná už nie je. Je evidentné, že Rusi nejakú časť územia už kontrolujú a určitým spôsobom ovládajú. Zároveň pokračujú v tlaku na ďalšie mestá. Ovládnutie Kyjeva či Odesy sa však javí ako veľmi problematické. A to už ani nehovorím o západnej Ukrajine.

Áno, Rusi zrejme budú cieliť tak, aby prerušili zásobovanie Ukrajiny. Zároveň však nebudú mať priestor na nejakú rozsiahlu ofenzívu v tejto časti.

Hovoríte o útokoch v západnej časti. V uplynulých dňoch sa spomínal najmä možný útok na Užhorod, ktorý je len pár desiatok metrov od slovenských hraníc. Je to hrozba aj pre Slovákov v pohraničí?

Všetky scenáre sú možné. V pohraničí, respektíve v zakarpatskej oblasti sa nachádzajú viaceré vojenské objekty. Zo strategického pohľadu možno nie sú až také dôležité, no dôvody na útok môžu byť také, aby sa napríklad narušila pomoc zo Západu.

Letisko v Užhorode je však skutočne takmer na hranici. Rusi si musia byť vedomí, že pri útoku by hrozil potenciálny zásah Slovenska. Ak by to sa niečo udialo hoci len 200 metrov na území Slovenska, bol by to útok na členský štát Severoatlantickej aliancie. Celý konflikt by sa posunul do absolútne inej roviny.

Rusi si to zrejme aj uvedomujú, preto si nemyslím, že vojenské letisko v Užhorode bude nejako zasiahnuté. O to viac, že Rusom zrejme dochádzajú priame a presnejšie strely typu Iskander. Javí sa, že viac už využívajú strely Točka, ktoré sú menej presné.