Správu priebežne aktualizujeme
BRATISLAVA. V novembri 2015, keď sa ráno v električke viezol Martin Macko, syn generála Pavla Macka, prišla si poňho polícia. Opitý a pod vplyvom marihuany v nej zaspal a ostatní cestujúci si všimli, že je na chrbte zašpinený od fekálií.
Bolo to týždeň po tom, ako došlo k ďalšiemu útoku takzvaného fekálneho fantóma, ktorý viac ako pol roka útočil v uliciach Bratislavy na ženy fekáliami.
Po zadržaní Macka polícia vypočula a on sa priznal. Neskôr tvrdil, že už po dvoch hodinách priznanie odvolal. Pôvodne sa priznal len preto, že bol pod vplyvom omamných látok a ani si poriadne nepamätal, čo robil.
Vyšetrovatelia mu tiež sľúbili, že vyviazne s obvinením, a na priznanie tlačili.
Medzitým bol za podobné útoky na ženy v roku 2016 odsúdený aj fitnes tréner Dušan Seliga. Ten sa k skutkom priznal a oľutoval ich.
Kauza okolo Macka sa odvtedy ťahala viac ako sedem rokov. Okresný súd ho síce najprv uznal za nevinného, no Krajský súd v Bratislave mal iný názor. Následne podala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková podala dovolanie.
Najvyšší súd nakoniec po rokoch tento pondelok vyhlásil, že Macka odsúdili v rozpore so zákonom a vec vrátil Krajskému súdu. Vyhovel tak Kolíkovej dovolaniu.
Krajský súd ignoroval napríklad svedecké výpovede, analýzy moču na obetiach aj rozpory medzi tým, ako útoky opísal Macko počas priznania a ako sa reálne stali podľa ostatných dôkazov.
„Ide o také diametrálne odlišnosti medzi tým, čo bolo priznané a čo bolo obžalované, že Najvyšší súd nemohol akceptovať takéto priznanie sa obvineného,“ povedal predseda senátu Martin Bargel.
Samotný Macko na vyhlásenie rozsudku neprišiel.
Oslobodil ho už okresný súd
Mackova kauza sa naťahovala napriek tomu, že na tieto pochybenia vyšetrovateľov poukázal už okresný súd v Bratislave vo februári 2017.
Súd vtedy v trinásťstranovom odôvodnení upozornil, že Macka postavila prokuratúra pred súd polícia bez toho, aby polícia uňho našla jediný kus oblečenia alebo iný dôkaz, ktoré by ho spájali s niektorým z útokov. V čase jedného z nich posielal e-maily v práci a nemohol z nej odísť bez toho, aby to zaznamenal vstupný čip.
Pre spackané vyšetrovanie sa podľa sudcu Ivana Almana ani nedá jednoznačne povedať, kto vôbec bol pri útokoch.
„Orgány činné v trestnom konaní nezaistili ani jednu stopu z miesta činu, ani od poškodených, ktorá by spájala obvineného so skutkami, hoci napríklad jedna svedkyňa uviedla, že hneď po skutku k nej na jej zavolanie polícia prišla,“ poukázal sudca. Nezaistila jej šaty, silonky znečistené fekáliami a znemožnila tak analýzu DNA.
Podobných zlyhaní bolo podľa sudcu viac. Napríklad ani pri zatýkaní policajti neodobrali z Mackovho oblečenia vzorky fekálií, ktorými bol zašpinený.
„Neskúmali ani to, či ide o zvieracie, alebo ľudské výkaly a či patria obvinenému,“ pokračuje Alman. Polícii a prokurátorovi vyčíta aj to, že pred neho postavili Macka, hoci znalci uňho neodhalili žiadnu úchylku či sexuálnu deviáciu.
Neplatné priznanie
Najvyšší súd mal problém už len so samotným priznaním, ktoré odporovalo ostatným dôkazom, o tom, ako útoky prebiehali.
„Priznanie obvineného nemožno považovať za dôkaz takej sily, ktorý by v zásade úplne zatienil napríklad objektívne verifikované skutočnosti, ktoré preukazujú nevinu obvineného,“ povedal sudca Bargel.
Zistené okolnosti fekálnych útokov neposilňovali priznanie Macka naopak, odporovali mu.
Napríklad sa Macko priznal, že si fekálie na útoky odkladal do vreciek a fliaš. V skutočnosti ale boli čerstvé a viaceré ženy hovorili, že útočník na ne priamo močil.
Takisto zistený moč na niektorých kusoch oblečenia obetí bol ženského pôvodu a Krajský súd v Bratislave sa s tým niako nevysporiadal.
Nepodobali sa
Druhým hlavným dôkazom, bola rekognícia, pri ktorej niektorí svedkovia označili Macka.
Najvyšší súd ale upozornil, že polícia vybrala takých figurantov, ktorí sa od Macka výrazne odlišovali, čo mohlo obete nabádať k tomu, aby označili Macka.
„Požiadavkou korektného vykonania rekognície je zabezpečiť aspoň sčasti sa na seba podobajúce osoby figurantov, ktoré sa na seba podobajú v podstatných znakoch,“ vysvetlil sudca.
Zo všetkých štyroch figurantov sa na Macka podobal len jeden. Napríklad Macko medzi nimi vytŕčal svojou výškou aj výraznou hustou bradou.
„Obvinený Macko sa medzi ostatnými figurantmi sa čo do fyzických parametrov a tvárových markantov doslova vyníma. Takáto chyba vykonanej rekognície jednoznačne zvádza k označeniu obvineného Macka ako páchateľa skutku,“ povedal sudca.
Macko takisto argumentoval, že jedna z obetí nakreslila identikit páchateľa a ten sa podobal skôr na fitnes trénera Seligu a nie na neho.
Senát túto tému uzavrel tým, že priznanie a rekognícia by mali byť vyňaté zo zoznamu dôkazov. Krajský súd sa názoru Najvyššieho súdu musí podriadiť.
Súd obišiel posudok
Okrem toho, že Najvyšší súd neuznal dva hlavné dôkazy proti Mackovi, upozornil aj na ďalšie nezrovanlosti. Napríklad predošlé uznanie viny Macka bolo v rozpore s jeho psychologickým posudkom.
Znalec psychiater Ivan Adnré v posudku napísal, že takéhoto útoku sa môže dopustiť len osoba, ktorá trpí sexuálnou diváciou. Tá sa ale u Macka nezistila.
Navyše ani v počítači Macka sa nenašlo nič, čo by preukazovalo, že by trpel duševnou poruchou, ktorá by viedla k takýmto útokom.
Krajský súd ale Andrého názor obišiel tým, že spúšťačom útokov u Macka mohlo byť aj užívanie omamných látok.
„Vysvetelenie, že spúšťačom mohlo byť užívanie psychotropných látok nie je ničím iným, než len ojedinelou a od ostatných dôkazov priam hermeticky izolovanou hypotézou,“ tvrdí senát.
To, že Krajský súd v Bratislave túto hypotézu akceptoval bez toho, aby ju potvrdzovali iné dôkazy, je podľa Najvyššieho súdu neprijateľné.
„S námietkou, že útoky v Bratislave pokračovali aj po zadržaní obvineného, sa odvolací súd už nevyrovnal vôbec,“ povedal Bargel.
Čítajte viac:
https://domov.sme.sk/c/22953540/martin- ... l?ref=njct