Dokázalo by Slovensko odvrátiť zásah ako v Poľsku? Východ chránia Avengery (otázky a odpovede)
Nemôže byť v každej doline obranný systém.
Návod na použitie: čítať s poroumením a na vlastné riziko
Predstava, že by Slovensko dokázalo ochrániť pred raketovým útokom každú svoju dolinu, je naivná a nereálna.
Ani Poľsko nezachytilo letiaci projektil z územia Ukrajiny, ktorý na jeho území zabil dvoch ľudí a pravdepodobne patril ukrajinskej protivzdušnej obrane, ktorá bránila krajinu pred ruskými raketami. Tvrdí to poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Slovensko by v reakcií na nechcený ukrajinský útok, ktorý spôsobila masívna salva rakiet Ruska na územie Ukrajiny, malo zahustiť ochranu východnej hranice, avizuje minister obrany Jaroslav Naď z OĽaNO.
Hlavnú úlohu však nezohrá systém protivzdušnej obrany Patriot, ale vysoko mobilné odpaľovacie systémy AN/TWQ-1 Avenger, ktoré sú na Slovensku už niekoľko mesiacov.
Dal by sa však s ich pomocou odvrátiť zásah Slovenska, aký sa stal v Poľsku? Prečo východ posilní Avenger, a nie Patriot? Aký zmysel má ponechať jeden z troch systémov Patriotu na opačnom konci krajiny v Malackách?
Či už by bolo Slovensko cieľom ruskej rakety, alebo ukrajinského obranného projektilu, vojenský analytik VLADIMÍR BEDNÁR vysvetľuje, aké máme šance.
1. Prečo zostáva jeden systém Patriot v Malackách na západe, keď sa bojuje na východe?
Štát si musí vybrať, čo chce chrániť. Patriot na západe chráni primárne vojenské letisko v Malackách, aj keď proti lietadlám dokáže brániť aj o niečo širšie územie.
Tento systém dokáže chrániť pred útokmi zo vzduchu aj Bratislavu, ale len v obmedzenej miere, ak by išlo o vysoko letiace lietadlá či rakety.
"Bratislava sa nachádza z pohľadu Malaciek za Malými Karpatmi, čo ochranu mesta proti nízkoletiacim raketám s plochou dráhou letu znemožňuje. Letia totiž vo výške do 200 metrov," hovorí Bednár.
2. Má Slovensko systém, ktorý by naše územie ochránil pred projektilom, aký dopadol na Poľsko?
Keďže išlo o projektil s balistickou dráhou letu, zasiahnuť by ho boli schopné len Patrioty.
Možné by to bolo však len vtedy, ak by takýto projektil letel do oblasti, ktorú jediný Patriot na východnom Slovensku chráni. Nesmel by dopadať ďalej ako 25 kilometrov od tohto miesta.
Bednár na tomto príklade vysvetľuje, že "ochrániť celé územie Slovenska je preto nemožné".
3. Aké šance obrany máme proti raketám, ktorými Rusko v stredu masívne útočilo na Ukrajinu?
Práve proti raketám s plochou dráhou letu má význam posilniť východnú hranicu Slovenska, čo bez bližších informácií avizoval aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
"Tým myslel najmä použitie systémov Avenger, ktoré sú na našom území a dodali ich Spojené štáty. Použiteľné sú aj staré sovietske systémy slovenských ozbrojených síl 2K12 Kub nitrianskej brigády protivzdušnej obrany," hovorí analytik.
Slovensko má ešte k dispozícií z pleca odpaľované systémy 9K38 Igla.
Tieto systémy majú výrazne kratší dostrel, musia byť rozmiestnené hustejšie a dokážu reagovať na strely s plochou dráhou letu.
"Treba však brať do úvahy terén. Rakety s plochou dráhou letu letia vo výške do 200 metrov, z čoho vyplýva, že ak by sme chceli chrániť všetko, museli by sme do každej doliny niečo strčiť," dodáva Bednár.
4. Dá sa brániť aj proti rakete, ktorú by Ukrajina odklonila a nechtiac by padala na naše územie?
Ide o ojedinelý scenár a ohrozené by boli len zväčša neobývané územia bezprostredne pri hranici. Udiať by sa to mohlo nasledovne.
Protivzdušná obrana Ukrajiny zasiahne raketu s plochou dráhou letu a vyradí jej motor. Netreba na to protiraketový systém, s veľkou mierou šťastia sa dá raketa takto poškodiť aj ručnými zbraňami - pištoľou či puškou.
Takáto raketa potom zotrvačnosťou letí niekoľko stoviek metrov, maximálne však niekoľko kilometrov.
Bednár odhaduje maximálne sedem kilometrov "teoreticky", v praxi ešte menej. Zostrelenie rakety by sa tak muselo udiať v tesnej blízkosti hraníc, aby trosky zasiahli územie Slovenska.
Z rovnakého dôvodu bolo takéto vysvetlenie incidentu v Poľsku málo pravdepodobné. Obec Przewodów, kde projektil dopadol, je od hranice s Ukrajinou vzdialená vyše sedem kilometrov.
5. Bolo by riešením zostreľovať rakety letiace blízko hraníc ešte nad Ukrajinským územím?
Áno, je to možné a upravuje sa to medzinárodnými zmluvami. Je to teoretická možnosť, ktorou by Slovensko výrazne znížilo šancu, že by ho zasiahli strely s plochou dráhou letu alebo trosky z nich. Tie by však padali na územie Ukrajiny.
Teoreticky by toto riziko znížilo vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.
"Bezletová zóna sa musí vynútiť. To znamená poslať bojové lietadlá, ktoré zostrelia alebo odklonia všetko, čo do zóny vstúpi. NATO by sa jednoznačne stalo účastníkom konfliktu," vylučuje túto možnosť Bednár.
6. Bude Poľsko naďalej chrániť slovenský vzdušný priestor lietadlami?
Slovensko uzemnilo vlastné stíhačky MiG-29 a už ich nevyužíva. Vzdušný priestor Slovenska chránia Česko s lietadlami JAS-39 Gripen a Poľsko s americkými strojmi F-16.
"Po tomto incidente dôjde k výraznejšiemu posilneniu ochrany vzdušného priestoru rozsiahlych oblastí," hovorí Bednár.
Poľsko a Slovensko spadajú pod jedno velenie protivzdušnej obrany NATO v nemeckom Uedeme a na ohrozenie Slovenska budú Poľsko a Česko reagovať naďalej podľa dohody.
"Nemá to teda vplyv na našu ochranu v tom zmysle, že by teraz Poľsko alebo Česko stiahli časť lietadiel poskytovaných na ochranu Slovenska," dodáva Bednár.
7. Dá sa proti raketovým útokom brániť aj zo vzduchu?
Áno, lietadlá majú túto schopnosť. Bednár tvrdí, že ešte v 80. rokoch bolo technologickou revolúciou, že lietadlá dokázali zostreľovať nízko letiace rakety s plochou dráhou letu.
Dovtedy rádiolokátory lietadiel nevedeli rozpoznať zjednodušene čokoľvek, čo letelo pod ich horizontom, a odlíšiť to od povrchu zeme. Neskôr sa pridala aj obmedzená schopnosť zostreľovať balistické rakety.
"V skutočnosti nejde o primárny spôsob ako sa brániť. Reakcia na letiacu strelu s plochou dráhou letu je totiž časovo obmedzená. Piloti stíhačiek na zemi majú povinnosť vzlietnuť do 15 minút, čo je v tejto situácii veľa," vysvetľuje analytik.
Letecká ochrana proti raketám je obmedzená aj tým, že lietadlá vydržia vo vzduchu len obmedzený čas.
Musel by sa preto výrazne zvýšiť počet hliadkujúcich stíhačiek, aby boli nepretržite k dispozícii vo vzduchu.
"Tá početnosť lietadiel, ktorá by na to bola potrebná, by sa musela masívne zvýšiť o desiatky strojov. Zabezpečiť by to dokázali zrejme len Spojené štáty, čo nie je nateraz reálne," uzatvára vojenský analytik.
8. Prečo Patrioty nepošlú priamo na slovensko-ukrajinskú hranicu?
Patrioty musia byť umiestnené za lokalitou, ktorú chránia.
Ak by boli umiestnené na hranici, v skutočnosti by chránili územie Ukrajiny, a nie Slovenska.
Monitorovali by totiž sektor na východ od hranice, pretože odtiaľ sa predpokladá potenciálne vystrelenie rakety na územie Slovenska.
Patrioty nedokážu monitorovať v jednom momente celý priestor okolo seba v okruhu 360 stupňov. "Patrioty vedia v jednom momente chrániť sektor v rozpätí 120 stupňov," vysvetľuje Bednár.
9. Ak máme tri Patrioty, aké veľké územie dokážu ochrániť?
Patrioty na Slovensku sú vo verzií Pack 3. Tento systém vznikol, aby efektívnejšie zasahoval proti taktickým a balistickým strelám, napríklad proti ruským raketám Iskander.
Balistické rakety po vystrelení vyletia do veľkej výšky a padajú po balistickej krivke. Dosah munície Patriotov proti týmto raketám je asi 25 kilometrov.
"Závisí to od toho, či strela manévruje, alebo nie. Proti menej sofistikovaným raketám, napríklad irackým Scudom, je dosah väčší, Rusko však má k dispozícii modernejšie rakety," hovorí Bednár.
Rakety, ktorými Rusko masívne útočilo na Ukrajinu v stredu, boli však strely s plochou dráhou letu. Ich let sa podobá letu lietadla. Tento systém má za optimálnych podmienok dosah 90 kilometrov.
Znamená to, že tri Patrioty dokážu ochrániť len zlomok územia Slovenska, určené sú na ochranu konkrétneho mesta či oblasti.
Takto chránené územie by malo byť umiestnené v tretine maximálneho dostrelu Patriota, teda asi 30 kilometrov od neho v prípade striel s plochou dráhou letu.
AN/TWQ-1 Avenger mobilný systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu
dokáže zneškodňovať nepriateľské vrtuľníky, lietadlá, drony a rakety s plochou dráhou letu
dosah štyri až osem kilometrov
Ministerstvo obrany nezverejnilo, koľko jednotiek je aktuálne na Slovensku.
Re: OSSR, kampak kráčíte?
Napsal: 20/11/2022, 21:59
od niko
Reporter TV Markiza bol pozvany na prezentaciu dronu Heron. Zaujimava je informacia, ze ako jediny dron kategorie MALE ma certifikaciu ICAO a moze teda lietat aj pri civilnej prevadzke. Tato skutocnost, ako aj fakt, ze sa uz pozyvaju slovenski novinari na prezentacie, moze naznacovat vytaza, alebo aspon finalistu vyberu MALE dronu pre OSSR. https://tvnoviny.sk/videa/91-televizne- ... pre-armady
Re: OSSR, kampak kráčíte?
Napsal: 20/11/2022, 22:19
od Flader
Alebo minimálne, kto má evidentne záujem uspieť.
Re: OSSR, kampak kráčíte?
Napsal: 21/11/2022, 14:55
od Juraj Tichý
Mi-17M absolvovali ostré strelby s neriadenými raketami S-5KO.
V novembrovej Obrane si prečítate viac o vojenských veteránoch a ich organizáciách. Dozviete sa aj o prekonávaní vodnej prekážky útvarmi pozemných síl, o certifikácii 11. ťažkej mechanizovanej práporovej skupiny a deklarovaných jednotiek podľa štandardov NATO. Ale aj o súčasnosti a blízkej budúcnosti delostrelectva našich ozbrojených síl v rozhovore s náčelníkom delostrelectva OS SR plukovníkom Romanom Bobaľom. V súvislosti s vojnou na Ukrajine predstavíme ručné strelné zbrane, ktoré používajú ukrajinskí a ruskí vojaci. Nechýba ani pohľad na vojenské časopisy prostredníctvom článku zo 41. kongresu Európskej asociácie vojenskej tlače EMPA v Helsinkách, či pohľad na energiu, ako zbraň v rukách Kremľa. V historickej časti priblížime budovanie kasární v poslednom polstoročí existencie Rakúsko – Uhorska.
Aká bude štruktúra delostreleckého pluku?
Bude sa skladať ztroch delostreleckých odielov plus jedného raketometného oddielu. tento celok bude poskytovať jednotky v prospech mechanizovaných brigád a zároven veliteľ operačného zoskupenia bude mať svoj prvok palebnej podpory pri plnení bojových úloh.V súčasnosti sa rokuje o o vzniku prieskumného delostreleckého oddielu,ale ešte nie je rozhodnuté o jeho podobe.
Druhá línia?
Začnem so súčasťami pluku, ktoré už máme. Je to 21. samohybný delostrelecký oddiel dislokovaný v Michalovciach a 54. raketometný oddiel v Rožňave. K 1. septembru vzniklo organizačné jadro 56. protitankového oddielu, ktoré bude sídliť v Rožňave. V budúcich rokoch musíme dobudovať ešte dva samohybné delostrelecké oddiely. Na 52. samohybný delostrelecký oddiel dnes už máme výzbroj – 16 Zuzán 2000. No a pre budovaný 53. delostrelecký oddiel máme 18 ťahaných húfnic HD 30. Budúcnosť ukáže, ako dlho zostanú vo výzbroji aj vzhľadom na sovietsky kaliber. Respektíve, kedy ich prezbrojíme na jednotný kaliber NATO, čo je 155 mm. Môže ich nahradiť napríklad systém Eva, ktorý vyvinul v prospech našich ozbrojených síl slovenský obranný priemysel v Dubnici nad Váhom.
Ako vnímate skutočnosť, že najnovšie Zuzany, ktoré by zrejme skončili u slovenských delostrelcov, napokon výrobca predal ukrajinským ozbrojeným silám?
Predovšetkým sme hrdí na to, že systém Zuzana 2 na Ukrajinu odišiel, pretože aj to ukazuje na správnosť smerovania jeho vývoja. V roku 2018 totiž niektorí ľudia hovorili, že systém je archaický a kritizovali jeho nákup. A to i napriek tomu, že na všetkých aliančných rokovaniach bola Zuzana 2 prezentovaná a prijímaná ako modelový systém dela budúcnosti.
O aké rokovania išlo?
Pravidelne za zúčastňujem na rokovaniach skupiny nepriamej palebnej podpory v Bruseli. Za ostatný rok a pol, čo pôsobím na generálnom štábe, som sa zúčastnil aj na rokovaniach vo Veľkej Británii či Francúzsku. Na odbornej úrovni tu vždy bola Zuzana 2 vnímaná ako zbraň s unikátnymi schopnosťami pri palebnom ničení, čo sa ukazuje aj na Ukrajine. Pravdaže, žiadne obchodné či politické súvislosti nehodnotím, som len veľmi rád, že ju máme vo výzbroji.
Ďalšie oblasti modernizácie?
V rámci modernizácie delostrelectva boli spracované požiadavky na obstaranie špeciálnych druhov munície kalibru
155 mm. Ide o osvetľovaciu, zadymovaciu a presnú muníciu. V strednodobom horizonte sa plánuje prezbrojenie 54. raketometného oddielu na modernejší typ raketometu, ktorý by bol schopný odpaľovať strely kalibra 227 mm až do 150 km. S rozvojom palebných možností delostreleckých útvarov je nevyhnutné modernizovať výzbroj delostreleckých prieskumných jednotiek. Bezpilotné systémy, radary a moderné optické prístroje sú základom efektívnej palebnej podpory na bojisku. Pristupujeme aj k prezbrojeniu mínometných a protitankových jednotiek. V mínometných jednotkách sa vraciame ku kalibru 120 mm. V rámci programu prezbrojenia sa nakúpi aj špeciálna munícia. Protitankové jednotky okrem moderných protitankových kompletov získajú vyčkávaciu muníciu a prieskumné bezpilotné systémy. Systém riadenia paľby DELOSYS bude prepojený so systémom riadenia a velenia celých OS SR a so systémom na riadenie targetingu. Automatizácia procesov plánovania a palebnej podpory je jedným z rozhodujúcich faktorov včasnej a adresnej palebnej podpory bojujúcim jednotkám. Nesmieme zabúdať ani na ochranu proti dronom a bezpilotným systémom.
(Kuglovi praskne cévka)
Re: OSSR, kampak kráčíte?
Napsal: 21/11/2022, 16:16
od Lynx
Mňa zaujala zmienka o EVA 155mm. Konečne sa niečo pohyna, nie ako donedávna, kedy EVA jednoznačne odmietli velitelia delostrelectva.
Lynx píše: ↑21/11/2022, 16:16
Mňa zaujala zmienka o EVA 155mm. Konečne sa niečo pohyna, nie ako donedávna, kedy EVA jednoznačne odmietli velitelia delostrelectva.
Všeobecne su to výborné správy celkovo.
Veľa ešte bude záležať od v budúcnosti pridelených prostriedkov, ale štruktúra je vymyslená pekne.
3x samohybny delostrelecký oddiel
1x raketometny oddiel
1x protitankovy oddiel
a možnosť 1x prieskumný oddiel
V to sme pred pár rokmi ani nedúfali a strachovali sa, ze Zuzany 2000 pôjdu do skladov.
Re: OSSR, kampak kráčíte?
Napsal: 21/11/2022, 18:07
od Scotty87
Juraj Tichý píše: ↑21/11/2022, 15:59
A to i napriek tomu, že na všetkých aliančných rokovaniach bola Zuzana 2 prezentovaná a prijímaná ako modelový systém dela budúcnosti.
No. Dělo budoucnosti vzniká v Americe v rámci programu ERCA.
Re: OSSR, kampak kráčíte?
Napsal: 21/11/2022, 18:20
od Lynx
Ale ano, sú rozpracované rôzne koncepty, či rôzne el-mag. delá, alebo 155/58, zatiaľ sa ale ukazuje, že 155/52 je dostatočná, s perspektívou. A na rovinu, USA nikdy neboli (a nie sú) vedúca postava rozvoja hlavnoveho delostrelectva.
Lynx píše: ↑21/11/2022, 18:20
Ale ano, sú rozpracované rôzne koncepty, či rôzne el-mag. delá, alebo 155/58, zatiaľ sa ale ukazuje, že 155/52 je dostatočná, s perspektívou. A na rovinu, USA nikdy neboli (a nie sú) vedúca postava rozvoja hlavnoveho delostrelectva.
V realite, IDF Atmos vyhodnotili ako neplniaci základné požiadavky a tak si vyvinuli Sigmu. Čuduj sa svete, ide o ťažkú 36t vážiacu vežovú 155/52 húfnicu.
Ak sa niekedy 58 kalibrov stane štandardom, prejde 40 rokov. Lebo trh aktuálne naplnia objednávky na 52 kalibrové húfnice a štáty budú ďalej investovať do raketometov, ktoré zažijú v najbližších 20 rokoch renesanciu.
Re: OSSR, kampak kráčíte?
Napsal: 23/11/2022, 17:52
od Flader
Zemianske Kostoľany čaká rekonštrukcia laboratória za 1,8 milióna: