A bude jich až 10 mld a pak teprve to začne klesat. Tedy pokud nebude dřív totální hladomor kvůli nějakému škůdci, kterého zatím ani neznáme, nepřijde nějaký nový virus z Wu-chanu, nespustí Voloďa mírotvůrce atomovou válku, nepřeskočí na nás přes myslivce mor prasat atd. atd.
a žije tam mmntálně cca 1,2 mld lidí, takže... i kdyby jejich počet vzrostl na dvojnásobek... když klesá počet všude jinde... 
Vy třeba jo.Ale vyrába vo veľkom pre seba aj svet. Kedysi vyrábali amíci, europania, potom japonci, ešte neskôr korejci a taiwanci, dnes kontinentálna Čína. Kto nemá doma čínsky výrobok, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu.
Letné požiare sú na juhu Európy novou realitou, ktorú postihnuté štáty riešia nákupom desiatok hasiacich lietadiel. Bez dobrého manažmentu krajiny vrátane pastvy dobytka, ktorá znižuje množstvo horľavej biomasy, je to vopred prehratý boj, odkazuje odborník na požiare Ilias Tziritis.
Aby európske krajiny boli v budúcnosti schopné zvládnuť čoraz častejšie a ničivejšie požiare, musia im predchádzať, hovorí pre portál Euractiv odborník z Grécka, kde v priebehu niekoľkých dní opäť zhoreli tisíce hektárov lesa.
Toto leto sa Grécko snažilo predísť šíreniu požiarov novými spôsobmi – vrtuľníky sledovali vysokorizikové oblasti, viac ako pol milióna ľudí vyčistilo pôdu od biomasy, ktorá by mohla slúžiť ako palivo, a bolo nasadených 25 bezpilotných lietadiel, aby dohliadali na zvlášť rizikovú oblasť Attiky.Okrem toho vláda v marci kúpila sedem ďalších hasičských lietadiel za 361 miliónov eur, ktoré často nemôžu preletieť nad lesnými požiarmi pre silný vietor a dym.
Grécko tiež spustilo program na predchádzanie požiarom v hodnote 415 miliónov eur s názvom AntiNero, ktorý okrem iného zahŕňal čistenie borovicových lesov od popadaného ihličia a spevnenie lesných ciest, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie postihnutých oblastí počas krízy.Grékom neprialo ani počasie – krajina zažila v júni a júli rekordné horúčavy a silný severný vietor zatlačil požiar smerom k Aténam. Správy Copernicus a Európskeho informačného systému o lesných požiaroch naznačujú, že región Attika za posledných osem rokov stratil 37 percent svojej lesnej plochy. Hoci sa podarilo požiare zachytiť toto leto požiare v Grécku včas, nestačilo to na prevenciu škôd. Keď už požiar vznikol, bolo ho veľmi ťažké dostať pod kontrolu. Podľa Iliasa Tziritisa, manažéra prevencie lesných požiarov v Grécku environmentálnej organizácie WWF, je to spôsobené tým, že neexistuje národný plán riadenia a prevencie lesných požiarov, ktorý by stál aj na pastve dobytka v krajine.
Vegetačné zlomy aj iná skladba vegetácie
Tziritis hovorí, že rizikové juhoeurópske krajiny by sa mali pri prevencii požiarov zamerať na manažment krajiny. Na to je potrebné obnoviť pastvu – hospodárske zvieratá žerú trávy a kríky, ktoré by inak slúžili ako palivo pre požiare. Vznikajú tak zlomy vo vegetácii a oblasti s kratším, menej hustým porastom, ktoré spomaľujú šírenie požiarov.
S tým súhlasí aj Generálne riaditeľstvo pre európsku civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci Európskej komisie (DG ECHO). V správe z júla konštatuje, že začlenenie pastvy do manažmentu lesných požiarov vrátane lesov spolu s ďalšími tradičnými stratégiami, ako je kontrolované vypaľovanie pastvín, ponúka prirodzený a udržateľný prístup k prevencii lesných požiarov. Okrem toho udržateľná pastva podporuje manažment trávnatých biotopov, ktoré sú hostiteľmi rôznorodej biodiverzity, čo je kľúčové pre obnovu ekosystému po požiaroch.
Podľa Tziritisa je na gréckom ostrove Andros až 90 percent požiarov spôsobených vypaľovaním pastvín. Naopak, na Korzike je vypaľovanie kontrolované a slúži ako nástroj proti šíreniu požiarov. Grécko podľa neho zaostáva napríklad za Portugalskom, ktoré dostupný rozpočet na riadenie požiarov zvýšilo o 40 percent a presmerovalo ich na prevenciu.
Hospodárske zvieratá môžu prispieť aj k zmene v zložení rastlín. Napríklad jarná pastva môže znížiť výskyt inváznych jednoročných tráv a podporiť pôvodné druhy. Táto zmena v typoch vegetácie a celkové zníženie horľavého prírodného materiálu môže znížiť intenzitu a rýchlosť požiarov, vďaka čomu je v spásaných oblastiach menej pravdepodobné, že dôjde k vznieteniu. Ak k požiaru dôjde, bude ho možné ľahšie zvládnuť.
Je však potrebné prispôsobiť pastvu únosnosti ekosystému. Nadmerné spásanie môže viesť k degradácii a strate biodiverzity, čo narúša ekologickú rovnováhu a zdravie krajiny. Udržateľné postupy pasenia by sa preto mali starostlivo riadiť, aby sa zabránilo nadmernému spásaniu a aby sa zabezpečilo zachovanie prínosov pre prevenciu lesných požiarov a zdravie ekosystémov, vystríha správa DG ECHO.
Někdo si dal tu práci a dohledal původní zdroje. Jako obvykle zjistil, že nám ekonadšenci a zelení khmerové lžou: Pravda je taková, že Kalifornie dosáhla v období 144 dní 100 časových úseků, kdy Občasné zdroje (OZE) a související struktura záložišť vyprodukovaly výkon ve výši okamžité spotřeby Kalifornie. Ty časové úseky trvaly od 10 hodin (
) do 10 sekund. Stále ale přitom běžely kalifornské jaderky, které zajišťují stálý výkon a stabilizují kmitočet. V ty dny ve špičkách běžely i kalifornské plynovky. Přebytečný výkon se vyvážel. Ve skutečnosti má Kalifornie stejný podíl produkce z OZE jako fuj fuj uhelná Česká republika. Tu si prečítaj niečo o biomoch, ako vznikal prirodzený vegetačný kryt v Europe a čo ho ovplyvňovalo.Choroš píše: ↑18/1/2025, 22:24 Ad pastva a požáry
Teda nevím, co je tohle zase za výkřiky, ale pastva zcela jistě vždycky ke snižování požárů nevede. Naopak brzdí nástup lesa či přímo vede k odlesňování, vysoušení, zvýšení eroze. Efekty pastvy jsou mohou být úplně odlišné v různých ekosystémech, tedy z (hypotetických!) efektů pastvy před tisíci lety v Austrálii opravdu nejde dělat závěry o jejích dopadech v dnešní krajině střední Evropy. Přirozeným vegetačním krytem většiny střední Evropy je listnatý les, tedy formace, která prakticky nejde zapálit ani cíleně, takže křičet, že potřebujeme pastvu, abychom potlačili les, na odlesněných místech zvýšili četnost požárů, aby takto navozenou četnost požárů mohla redukovat ta pastva, která to odlesnění a požáry vyvolala... To už chce docela ohebného ducha.
Žádnou analýzu o vzniku vegetačního krytu v Evropě v tom článku nevidím.Tu si prečítaj niečo o biomoch, ako vznikal prirodzený vegetačný kryt v Europe a čo ho ovplyvňovalo.
Riedke lesy a lesostepi boli súčasť prírody od praveku po zhruba rok 1950, keď plánovači rozdelili krajinu na les, polia a lúky.
https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clano ... -huculoch/
Určení úlohy každému pozemku je tuším o dost starší, myslím, že se to udělalo při vytváření pozemkového katastru v 18. století. Tisíce let proměn krajiny jsi pěkně zjednodušil.Riedke lesy a lesostepi boli súčasť prírody od praveku po zhruba rok 1950, keď plánovači rozdelili krajinu na les, polia a lúky.
Brutální zjednodušení až k nepravdě. Úloha pastva se samozřejmě diskutuje desítky let. Jen pár velmi stručných poznámek:„To zvieratá vytvárajú prostredie. Zubry, pratury. V Karpatoch to boli najmä kone.“ K čomu smeruje slovenská krajina, keby do nej človek nezasahoval? Všade zarastie lesom. Pokoj od človeka rovná sa les? Táto rovnica nepočíta so starou premennou – pasúcimi sa zvieratami. Tie zabezpečia, že les bude iba tam, kde má byť. V strmších, skalnatých alebo ťažšie prístupných miestach. Na rovinkách, plošinkách budú lúky. Nejde spraviť zo všetkého územia les. BTW lesy taktiež v teplých a suchých obdobiach občas horeli.
Pokud já vím, tak od Keltů a Germánů do 13. stol. byly lesy skoro všude - vč. velké zvěře.