Ahnenerbe bola najtajnejšou organizáciou Tretej ríše
Ukrajinskí robotníci našli na stavbe v jednom z miest na juhu krajiny zvláštne hroby. Nachádzali sa v hĺbke dva až dva a pol metra. Spočiatku sa zdalo, že ide o nález Skýtskeho pohrebiska. Potom si však niekto všimol, že na jednej z rakiev je pripevnená nemecká vojnová medaila. Objav je teda hrobom nemeckých vojakov. Keď sa na nálezisko dostavili archeológovia, boli šokovaní tým, čo videli. Niektoré z kostier mali po dĺžke rozrezané chrbtice, niektoré nemali hlavy a na niektorých lebkách boli zas viditeľné stopy po trepanácii. Niektoré z lebiek mali v spánkových kostiach (? cannon-bones – je nad moje prekladateľské sily) navŕtané malé dierky. Následne bolo objavených ďalších desať hrobov, ktoré boli pokryté vrstvou vápna a chloridu vápenatého. Niektoré z ľudských pozostatkov z týchto hrobov niesli stopy po použití chemických bojových látok. V hlavách niekoľkých dôstojníkov sa niekto pokúšal nájsť povestné „tretie oko“ – ich lebky boli na viacerých miestach násilne otvorené.
Experti sa vyslovili, že nájdené hroby sú svedectvom o aktivitách Ahnenerbe. Išlo o najtajnejšiu organizáciu Tretej ríše. Jej obeťami boli ľudia, patriaci ku skutočnej Árijskej rase. Doktori z Ahnenerbe boli totiž presvedčení, že medicínske testy a pokusy môžu viesť k vyšľachteniu nového plemena ľudskej rasy.
Skýtske pohrebiská nie sú jedinými miestami, kde nacistickí mystici vykonávali svoje hrozné pokusy. Ahnenerbe cestovala po celom svete. Jej názov doslova znamená „Dedičstvo predkov“. Organizácia sa objavila r. 1933. Po zavedení Hitlerovského režimu v Nemecku bola poverená výskumom všetkého, čo sa akokoľvek dotýkalo duchovna, tradícií a nezvyčajných prvkov Indo - Germánskej Nordickej rasy. Roku 1937 bola Ahnenerbe včlenená do zložiek SS. Štúdium dávnych germánskych dejín bolo podporované s jediným cieľom: v súvislosti s nacistickou doktrínou dokázať nadradenosť Árijskej rasy.
Na výskume sa podieľali najlepší vedci tej doby. Uskutočnili expedície do Tibetu, na Stredný východ a na Ukrajinu. Po vypuknutí 2. sv. vojny bol výskum dávnej Germánskej rasy obmedzený. Všetky projekty boli zamerané výlučne na antropologický výskum, ktorý zahrnul aj smutne známe pokusy v Dachau a Auschwitzi.
Ahnenerbe bola založená filozofom Friedrichom Gilscherom a doktorom Germanom Hirtom. Je zaujímavé, že profesor Gilscher sa nikdy nestal členom NSDAP. Bol dokonca osobným priateľom filozofa židovského pôvodu Martina Bubera. Začiatkom 40-tych rokov bol Hirt ustanovený za vedúceho Anatomického inštitútu v Strassbourgu. Tento inštitút pracoval na vedeckom odôvodnení rasovej teórie. V lete r. 1944 Hirt dostal rozkaz zničiť svoje laboratóriá. Neurobil tak, v dôsledku čoho tam spojenecké vojská našli množstvo bezhlavých ľudských tiel. Samotný Hirt neskôr ušiel. Niektorí svedkovia tvrdia, že ho videli v Paraguaji.
Najzaujímavejšou postavou Ahnenerbe bol Karl Maria Willigut. Bol známy ako vynikajúci odborník na poli čiernej mágie. Kvôli jeho nesmiernemu vplyvu na vysokých nacistických dôstojníkov ho nazývali Hitlerovým Rasputinom. Jeho priezvisko sa dá preložiť ako „boh túžby“. Podľa mystickej terminológie je to synonymum k termínu „padnutý anjel“. Karl Willigut zomrel r. 1946. Nikdy nebol obžalovaný za jeho zločinecké aktivity.
Stojí tiež za zmienku, že Ahnenerbe udržiavala kontakt s Tibetom. Keď sovietske vojská r. 1945 vošli do Berlína, boli veľmi prekvapení svojím objavom – našli tisíce tibetských mŕtvol, oblečených v uniformách SS.
Všetci členovia Ahnenerbe boli, podobne ako v ostatných nacistických organizáciách, vysokí, svalnatí blond muži. Podľa plánu sa mali ženiť vo veku dvadsať rokov a ich manželstvá mali byť výlučne rasovo čisté. Ahnenerbe bola zameraná na podobný výskum aký prevádzal sovietsky Inštitút ľudského mozgu. Pokúšali sa vyvinúť psychotropickú zbraň, schopnú ovládať ľudskú myseľ. Pokusy a testy sa vykonávali na ľuďoch.
Ahnenerbe sa tiež zaoberala štúdiom okultizmu, vivisekciou na ľuďoch, špionážou, vývojom „zbraní odplaty“ atď. Koncom vojny mali Nemci deväť vedeckých závodov, ktoré sa zaoberali testovaním projektov „lietajúcich diskov“. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že Ahnenerbe mala veľkú základňu v Antarktíde. Hovorí sa, že táto základňa jestvuje dodnes. Údajne tam jestvuje podzemné mesto, nazývané Nový Berlín, s dvoma miliónmi obyvateľov. Zaoberajú sa vraj genetickým inžinierstvom a výskumom vesmíru. Nepriamym dôkazom existencie tohto mesta má byť fakt, že UFO sa vo veľkom množstve objavujú v okolí Južného pólu. R. 1976 Japonci videli naraz až 19 diskovitých telies. Všetky sa zniesli z obežnej dráhy zeme nad Antarktídu a tam sa z obrazoviek radarov stratili. Vedci navyše na orbitálnej dráhe našej Zeme objavili hneď niekoľko umelých družíc, ku ktorým sa nehlási žiaden majiteľ.
Jedným z najmysterióznejších objavov 20. stor boli tzv. Kryštálové lebky. Našli sa v Strednej Amerike počas expedície známeho anglického archeológa Alberta Mitchellaa boli umiestnené v Brazílskom múzeu. Neskôr, r. 1943 boli počas neúspešného pokusu o vlámanie do priestorov tohto múzea zadržaní agenti Ahnenerbe. Počas vyšetrovania uviedli, že do Strednej Ameriky boli vyslaní so špeciálnou úlohou: získať kryštálové lebky. Nacisti verili, že poznatky árijských predkov im umožnia stvoriť nadľudí a podrobiť im ostatné ľudské bytosti. Niektorí odborníci tvrdia, že tieto kryštálové lebky boli vyrobené v Atlantíde. Keby to tak skutočne bolo, je úplne jasné, prečo sa SS o ne zaujímala. Po skončení vojny väčšina členov Ahnenerbe zmizla bez stopy.
Online vydanie denníka Pravda, 12. 9. 2002
nášivka, ktorú nosili členovia Ahnenerbe SS na ľavom rukáve
Znak Ahnenerbe SS
fotografia výskumníkov Ahnenerbe počas expedície v Tibete
