Bitka na ľade
Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav
Bitka na ľade
Po dobytí Livónska a Estónska ( Čudi ) v 1. tretine 13. storočia, zameral rád mečových rytierov ( v roku 1237 spojený s rádom nemeckých rytierov ) svoju pozornosť ďalej na východ do Novgorodskej zeme. Na jeseň roku 1240 vtrhli nemeckí rytieri na ruské územie, dobyli Izborsk, obľahli Smolensk, ktorý sa im podarilo získať vďaka zrade miestnych bojarov a zriadili v ňom svoju posádku. Následne vybudovali pevnosť Koporje, odkiaľ podnikali lôpeživé nájazdy do vnútra Novgorodskej zeme.
Bojarská oligarchia nebola schopná čeliť týmto útokom a tak bol do čela krajiny povolaný knieža Alexander Jaroslavič. Alexander si už predtým vydobil slávu zdrvujúcou porážkou Švédov na rieke Neve v r. 1240. Na pamiatku tejto udalosti mu ľud dal prívlastok Nevský.
Ihneď po svojom príchode do Novgorodu začal Alexander očisťovať krajinu od nepriateľa. Roku 1241 bleskovým útokom dobyl Koporje a do základu ho zničil. Keď si takto zabezpečil severozápadnú hranicu, podnikol va marci 1242 spolu so silným suzdalským oddielom výpravu k Pskovu, ktorý tak isto rýchlym útokom dobyl. Po oslobodení vlastnej krajiny Alexander nečakal na nepriateľa, ale preniesol vojnové akcie do Estónska obsadeného Nemcami.
Nemecký rytieri, ktorí v tej dobe dostali veľké posily, sa chystali na mohutný protiútok a znovudobytie stratených území. Zhromaždili takmer všetkých rádových rytierov a povolali aj miestne Čudské obyvateľstvo. Predsunutý ruský oddiel bol zničený krátko po vstupe na nepriateľské územie. Alexander sa preto stiahol a rozhodol sa zviesť rozhodujúcu bitku na zamrznutom Čudskom jazere. Ľad mal zťažiť pohyb ťažkej jazdy a zmenšiť tak silu jej úderu. Ale hlavne bol už začiatok apríla, ľad sa začínal pomaly topiť a bolo pravdepodobné, že neunesie tiaž rytierskeho vojska. Dopredu vyslal malý oddiel, ktorý mal predstieraným ústupom vylákať Nemcov na ľad. Svoje hlavné sily sústredil na prti ľahlom brehu.
Obľúbená taktika Nemcov bola zaútočiť na protivníka klinovou formáciou tvorenou pešiakmi obklopenými rytiermi. Po tom, čo čelo klinu rozbilo protivníkov stred, udreli rytieri na krídla a rozvíjali tak útok do strán. Alexander, ktorý poznal tento ich spôsob boja, vymyslel proti nemu účinnú taktiku. Svoje vojsko umiestnil na brehu jazera, pričom zámerne oslabil jeho stred a naopak na krídla umiestnil svojich najlepších mužov. Pre rozhodujúci úder určil vybranú časť svojej družiny, ktorú ukryl za neďalekú skalu na brehu jazera.
Keď Nemci narazili na predsunutý oddiel, zaútočili naň všetkými silami. Rusi utrpeli veľké straty a začali ustupovať lákajúc za sebou rytierov. Tí sa opojení úspechom vrhli na ruské pluky. Podľa očakávaní zaútočili na stred, ktorý nevydržal ich nápor a rozdelili tak ruské vojsko na dve časti. Keď však chceli rozvinúť útok do strán, narazili na tvrdý odpor. Ruské krídla prešli do protiútoku a zovreli Nemcov do klieští. V postupe vpred bránil nemeckej jazde strmý breh a tak začala pod ruským náporom ustupovať, čím tiesnila vlastnú pechotu. Ľad nedokázal uniesť takú masu rytierov namačkaných na malom priestore a začal sa lámať. Mnohí rytieri i pešiaci sa prepadli do vody a utopili sa. Úplnú porážku nemeckého vojska dovŕšil oddiel vyčkávajúci v úkryte, ktorý teraz vpadol Nemcom do tyla. Nemci aj Čudi sa snažili zachrániť útekom no Rusi ich prenasledovali po ľade do vzdialenosti asi 7 km. V boji padlo alebo sa utopilo asi 500 rytierov a 50 ich bolo zajatých. O stratách medzi pešími Čudmi sa nič určité nevie, no určite boli značné.
Po tomto víťazstve Rusov vypuklo povstanie v Livónsku a rád nemeckých rytierov bol nútený uzavrieť mier s Novgorodom, ktorým sa zastavila jeho expanzia do ruských krajín.
Bojarská oligarchia nebola schopná čeliť týmto útokom a tak bol do čela krajiny povolaný knieža Alexander Jaroslavič. Alexander si už predtým vydobil slávu zdrvujúcou porážkou Švédov na rieke Neve v r. 1240. Na pamiatku tejto udalosti mu ľud dal prívlastok Nevský.
Ihneď po svojom príchode do Novgorodu začal Alexander očisťovať krajinu od nepriateľa. Roku 1241 bleskovým útokom dobyl Koporje a do základu ho zničil. Keď si takto zabezpečil severozápadnú hranicu, podnikol va marci 1242 spolu so silným suzdalským oddielom výpravu k Pskovu, ktorý tak isto rýchlym útokom dobyl. Po oslobodení vlastnej krajiny Alexander nečakal na nepriateľa, ale preniesol vojnové akcie do Estónska obsadeného Nemcami.
Nemecký rytieri, ktorí v tej dobe dostali veľké posily, sa chystali na mohutný protiútok a znovudobytie stratených území. Zhromaždili takmer všetkých rádových rytierov a povolali aj miestne Čudské obyvateľstvo. Predsunutý ruský oddiel bol zničený krátko po vstupe na nepriateľské územie. Alexander sa preto stiahol a rozhodol sa zviesť rozhodujúcu bitku na zamrznutom Čudskom jazere. Ľad mal zťažiť pohyb ťažkej jazdy a zmenšiť tak silu jej úderu. Ale hlavne bol už začiatok apríla, ľad sa začínal pomaly topiť a bolo pravdepodobné, že neunesie tiaž rytierskeho vojska. Dopredu vyslal malý oddiel, ktorý mal predstieraným ústupom vylákať Nemcov na ľad. Svoje hlavné sily sústredil na prti ľahlom brehu.
Obľúbená taktika Nemcov bola zaútočiť na protivníka klinovou formáciou tvorenou pešiakmi obklopenými rytiermi. Po tom, čo čelo klinu rozbilo protivníkov stred, udreli rytieri na krídla a rozvíjali tak útok do strán. Alexander, ktorý poznal tento ich spôsob boja, vymyslel proti nemu účinnú taktiku. Svoje vojsko umiestnil na brehu jazera, pričom zámerne oslabil jeho stred a naopak na krídla umiestnil svojich najlepších mužov. Pre rozhodujúci úder určil vybranú časť svojej družiny, ktorú ukryl za neďalekú skalu na brehu jazera.
Keď Nemci narazili na predsunutý oddiel, zaútočili naň všetkými silami. Rusi utrpeli veľké straty a začali ustupovať lákajúc za sebou rytierov. Tí sa opojení úspechom vrhli na ruské pluky. Podľa očakávaní zaútočili na stred, ktorý nevydržal ich nápor a rozdelili tak ruské vojsko na dve časti. Keď však chceli rozvinúť útok do strán, narazili na tvrdý odpor. Ruské krídla prešli do protiútoku a zovreli Nemcov do klieští. V postupe vpred bránil nemeckej jazde strmý breh a tak začala pod ruským náporom ustupovať, čím tiesnila vlastnú pechotu. Ľad nedokázal uniesť takú masu rytierov namačkaných na malom priestore a začal sa lámať. Mnohí rytieri i pešiaci sa prepadli do vody a utopili sa. Úplnú porážku nemeckého vojska dovŕšil oddiel vyčkávajúci v úkryte, ktorý teraz vpadol Nemcom do tyla. Nemci aj Čudi sa snažili zachrániť útekom no Rusi ich prenasledovali po ľade do vzdialenosti asi 7 km. V boji padlo alebo sa utopilo asi 500 rytierov a 50 ich bolo zajatých. O stratách medzi pešími Čudmi sa nič určité nevie, no určite boli značné.
Po tomto víťazstve Rusov vypuklo povstanie v Livónsku a rád nemeckých rytierov bol nútený uzavrieť mier s Novgorodom, ktorým sa zastavila jeho expanzia do ruských krajín.
Zajímavé čtení ! Tuhle bitvu jsme probírali na vojenské škole cca v r.1975,i když ne tak podrobně.Zaznělo tam ale,že AN ten útok na střed skutečně očekával s tím,že středová sestava ustoupila úmyslně,čímž Němce dostala do tzv."pytle".Ostatní už znáte...
Pěkně je to popsané i ve filmu "Alexandr Něvský"od S.Ejzenštejna...
BTW: Kdo jste viděli "King Arthur" - odkudpak si půjčili scénu se zničením saské jednotky na zamrzlém jezeře :-)
Pěkně je to popsané i ve filmu "Alexandr Něvský"od S.Ejzenštejna...
BTW: Kdo jste viděli "King Arthur" - odkudpak si půjčili scénu se zničením saské jednotky na zamrzlém jezeře :-)
Lidi jsou někdy prapodivná podívaná
Pokiaľ si dobre pamätám, Novgorod Tatármi spustošený nebol a Alexander prijal od chána jarlyk, ale to bolo až niekedy koncom štyridsiatych rokov.
Čo sa týka Rádu nemeckých rytierov, určité posily dostali z Dánska. Ale keďže išlo o pápežom vyhlásenú krížovú výpravu, dobrodruhov bažiacich po koristi sa našlo určite dosť.
Čo sa týka Rádu nemeckých rytierov, určité posily dostali z Dánska. Ale keďže išlo o pápežom vyhlásenú krížovú výpravu, dobrodruhov bažiacich po koristi sa našlo určite dosť.
- Sherman M4A1
- vojín
- Příspěvky: 17
- Registrován: 3/5/2007, 18:10
- Bydliště: Mukarov Vally
- kacermiroslav
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 5286
- Registrován: 25/3/2008, 14:07
- Kontaktovat uživatele:
Ty armády opravdu nebyli ani na středověké poměry příliš velké. Ruská strana disponovala armádou o síle 4.000 až 5.000 mužů. Odhad německých sil se pohybuje od 500 do 1.000 mužů včetně dánských rytířů. Síla Livonského řádu a jeho spojenců byla spíše ve výstroji a těžké jízdě, než v počtu.Atlantis píše:By mě jen zajímalo, kde vlastně sakra Němci vzali ty posily. V roce 1241 proběhla bitva u Lehnice, ve které zařvalo veškeré východoněmecké a polské rytířstvo proti Mongolům. Rusko bylo po roce 1237 K.O. Chtěl bych vidět ty "armády".
Livonský řád kolem roku 1260