Dora a Gustav, Part IV.
Napsal: 21/4/2006, 16:20
Dora a Gustav, Part IV.
V predchádzajúcich častiach bol v podstate popísaný vývoj a operačné nasadenie iba jedného z gigantických diel – Gustava. Ako však bolo spomenuté v úvodnej časti, velenie Wehrmachtu si u Kruppa objednalo až tri delá, s dátumom dodávky r. 1940, 1941 a 1944. Prvým bol už spomínaný Gustav. Nemcom sa podarilo dokončiť aj druhý kus – Doru. Tretie delo sa síce vyrábať začalo, ale nikdy nebolo dokončené. Rozpracovanú hlaveň našla pri svojom postupe cez Essen americká armáda.
O druhom z diel, Dore, sa toho vskutku veľa nevie. Podľa niektorých autorov sa z Kruppových tovární nikdy nedostala. Podľa ďalších skončila na strelnici v Rugenwalde, ale operačne nasadená nikdy nebola. Tieto konštatovania a protirečenia sú podľa všetkého spôsobené omylom svedkov, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria veteráni amerického ťaženia Západnou Európu, ktorí si identické delá museli zákonite mýliť. Vo všeobecnosti sa často pertraktuje zrejme nesprávny názor, že pri Sevastopoli bola operačne nasadená Dora a nie Gustav. Ďalšou možnosťou, ako došlo k omylom je, že to, o čom sa dočítali americkí vojaci v záznamoch o strelnici v Rugenwalde jednoducho nebola Dora, ale Gustav, ktorý, ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej časti, tam bol istý čas dislokovaný jednak preto, že nemal vhodný cieľ a jednak kvôli vývoju raketových striel s ďalekým dostrelom.
Niektorí autori sa však o Dore predsa len zmieňujú viac, a to dokonca v súvislosti s jej operačným nasadením. Dora mala byť podľa nich po svojom dokončení nasadená pri Stalingrade. Do operačného priestoru, asi 15 km severne od Stalingradu, bola dovezená niekedy v polovici augusta 1942. Následne prebiehala jej montáž a na ostreľovanie bola pripravená 13. septembra. Ako je známe, na druhý deň, 14. 9., začalo obliehanie Stalingradu, ktoré trvalo až do 19. novembra. 20. bol totiž generál von Paulus so svojimi jednotkami potlačený ruskou protiofenzívou. Dovtedy však pálil na Stalingrad všetkým, čo mal k dispozícii. Či to bola aj Dora, nevedno. Jasné je len to, že v osudnom Stalingradskom kotli nezostala. Bola rozmontovaná a odvezená ešte pred uzavretím ruského obchvatu smerom na západ.
Zhruba v tom istom čase bol z Krymu stiahnutý aj Gustav. Nejaký čas sa obe gigantické zbrane údajne potulovali po železniciach Európy. Nemci sa ich snažili ochrániť pred zajatím a bombardovaním. Napriek tomu sa obe delá vzdušným útokom nevyhli a boli poškodené. Pri svojich presunoch mali istý čas pobudnúť aj v Poľsku a dokonca v Československu.
Koniec Dory
Keď Sovietska armáda obsadila Poľsko, obe delá boli presunuté do južného Nemecka. Tam im však hrozilo zajatie od Američanov. Ich 9. armáda v apríli 1945 dosiahla Magdeburg a 1. armáda rieku Mulde, južne od Dessau. 20. apríla dobyla Leipzig a 3. armáda postupovala cez Bayreuth na Chemnitz. Dora bola sa v tom čase nachádzala na železničnej stanici v Oberlichtenau, severne od Chemnitz-u. Posádka Dory, vidiac, že koniec je neodvratný, zničila gigantické delo náložami a jednotlivé súčasti rozvozila po širokom okolí, aby čo najviac znemožnila nepriateľským armádam skúmať toto pozoruhodné dielo.
Začiatkom júna objavil tím americkej vojenskej výzvednej služby zvyšky Dory v priestoroch železničného depa v Chemnitz-i. Mohli si však len urobiť zopár fotiek vraku, pretože Chemnitz na základe rozhodnutia Jaltskej konferencie už okupovali Rusi a tí okolo zvyškov Dory práve rozostavovali stráže. Dora teda padla do rúk Rusov a 3. armáda sa musela z priestoru Chemnitz-u stiahnuť na juh, kde sa pripravovala na útok na Regensberg.
Koniec Gustava
Jedným z prvých Američanov, ktorý sa s Gustavom, respektíve s tým, čo z neho zostalo, stretol, bol plukovník Porter, neskorší veliteľ 416. delostreleckej skupiny. 22. apríla sa k útoku na Regensburg presúval málo používanou cestou cez les asi 15 km severne od Auerbach-u (45 km juhozápadne od Chemnitz-u). Dostal sa do dediny Metzenhof, kde stretol amerického vojaka, ktorý tvrdil, že v neďalekom lese sú porozhadzované nejaké veľké kanóny. Plukovník sa nechal uniesť svojou zvedavosťou a keď prešiel naznačenám smerom asi 2 km, dorazil k jednokoľajnej trati, vôkol ktorej boli zdemolované vraky štrnástich vozňov, patriacich k nákladnému vlaku, prevážajúcemu Gustava, spolu so svojím nákladom – súčasťami dela. Porter tu našiel obe Gustavove hlavne, pravú polovicu lafety, spolu s nosníkmi a ďalšie časti. Jedna hlaveň bola nedotknutá, no ostatné časti boli ťažko poškodené unikajúcimi Nemcami. Plukovník Porter však musel pokračovať v postupe na juh k Regensburgu, na dobytí ktorého sa podieľala aj jeho 416. skupina.
Neskôr toho istého mesiaca Porter dislokoval svoj štáb priamo do Auerbach-u. Znova dal prehľadať trať pri Metzenhof-e a tentoraz objavil ďalšie časti dela, rozvozené pozdĺž železnice až do vzdialenosti 75 km. Neďaleko dediny Vorra objavil záver kanóna, ľavú časť lafety, svorníky a jeden z dieselelektrických generátorov z ťažných lokomotív. Aj ďalšie pátranie prinieslo úspech – 38 km južne v železničnom tuneli pri Weiden-e boli objavené zvyšné z 25 vozňov, tvoriacich Gustavov vlak. Všetky boli zničené náložami. Bolo zrejmé, že Nemci robili túto sabotáž vo veľkom zmätku a náhlivosti, pretože Američania na niektorých častiach Gustava našli aj neodpálené nálože.
Plukovník Porter odišiel do Paríža, kde o svojom náleze osobne informoval vojenskú výzvednú službu. Okrem informáciách o náleze zvyškov Gustava sa mu dokonca podarilo zajať Nemeckého dôstojníka, ktorý bol členom Gustavovej posádky na Kryme. Porter o svojom zaujímavom náleze napísal správyj Britskému a Francúzskemu veleniu a po návrate do USA mnohé články do viacerých vojenských a vedeckých časopisov.
Zvyšky Gustava boli z Metzenhof-u presunuté a ako železný šrot zužitkované v oceliarňach niekde v oblasti Ruhr-u, rovnako ako vagóny, nájdené v dedine Vorra a v tuneli pri Weiden-e.
O Dore, ktorú získali Rusi, sa, podobne ako o mnohom, čo sa týkalo Rusov po skončení 2. sv. vojny, nevie nič.
------------------------------------------------------------------------------------
Takto neslávne skončil gigantický projekt dela, ktoré malo naháňať hrôzu. Malo skutočne impozantné rozmery a výkon. Vyžiadalo si obrovské materiálne i pracovné náklady, tisíce hodín inžinierov za rysovacími doskami i robotníkov v továrňach. Konečný efekt bol však skutočne mizivý. Gustav Geschutz si pri Sevastopoli vystrelil 48 „ostrých“striel.
Našťastie pre spojencov sa tak Gustav i Dora stali len ďalším mementom velikášstva skupiny ľudí, ktorá bola presvedčená o svojej nadradenosti nad ostatnými národmi sveta.
-------------------------------------------------------------------------------------
Pramene:
1. The 80cm 'Gustav' in Action. http://www.aopt91.dsl.pipex.com/railgun ... 0index.htm
2. 80cm K(E) railway gun. http://www.aopt91.dsl.pipex.com/railgun ... n/80cm.htm
3. 1500-ton Self-Propelled 80cm Gun. http://members.tripod.com/~fingolfen/su ... p1500.html
4. 80cm Eisenbahngeschütz "Dora". http://www.geocities.com/CapeCanaveral/ ... /dora.html
5. The fate of Dora. http://www.aopt91.dsl.pipex.com/railgun ... SApics.htm
6. Military Memories. http://user.mc.net/~hawk/marsh4.htm
Odvoz hlavne Gustava
zničená hlaveň, nájdená Američanmi
americký vojak pózuje pri gigantickom ústí hlavne
V predchádzajúcich častiach bol v podstate popísaný vývoj a operačné nasadenie iba jedného z gigantických diel – Gustava. Ako však bolo spomenuté v úvodnej časti, velenie Wehrmachtu si u Kruppa objednalo až tri delá, s dátumom dodávky r. 1940, 1941 a 1944. Prvým bol už spomínaný Gustav. Nemcom sa podarilo dokončiť aj druhý kus – Doru. Tretie delo sa síce vyrábať začalo, ale nikdy nebolo dokončené. Rozpracovanú hlaveň našla pri svojom postupe cez Essen americká armáda.
O druhom z diel, Dore, sa toho vskutku veľa nevie. Podľa niektorých autorov sa z Kruppových tovární nikdy nedostala. Podľa ďalších skončila na strelnici v Rugenwalde, ale operačne nasadená nikdy nebola. Tieto konštatovania a protirečenia sú podľa všetkého spôsobené omylom svedkov, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria veteráni amerického ťaženia Západnou Európu, ktorí si identické delá museli zákonite mýliť. Vo všeobecnosti sa často pertraktuje zrejme nesprávny názor, že pri Sevastopoli bola operačne nasadená Dora a nie Gustav. Ďalšou možnosťou, ako došlo k omylom je, že to, o čom sa dočítali americkí vojaci v záznamoch o strelnici v Rugenwalde jednoducho nebola Dora, ale Gustav, ktorý, ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej časti, tam bol istý čas dislokovaný jednak preto, že nemal vhodný cieľ a jednak kvôli vývoju raketových striel s ďalekým dostrelom.
Niektorí autori sa však o Dore predsa len zmieňujú viac, a to dokonca v súvislosti s jej operačným nasadením. Dora mala byť podľa nich po svojom dokončení nasadená pri Stalingrade. Do operačného priestoru, asi 15 km severne od Stalingradu, bola dovezená niekedy v polovici augusta 1942. Následne prebiehala jej montáž a na ostreľovanie bola pripravená 13. septembra. Ako je známe, na druhý deň, 14. 9., začalo obliehanie Stalingradu, ktoré trvalo až do 19. novembra. 20. bol totiž generál von Paulus so svojimi jednotkami potlačený ruskou protiofenzívou. Dovtedy však pálil na Stalingrad všetkým, čo mal k dispozícii. Či to bola aj Dora, nevedno. Jasné je len to, že v osudnom Stalingradskom kotli nezostala. Bola rozmontovaná a odvezená ešte pred uzavretím ruského obchvatu smerom na západ.
Zhruba v tom istom čase bol z Krymu stiahnutý aj Gustav. Nejaký čas sa obe gigantické zbrane údajne potulovali po železniciach Európy. Nemci sa ich snažili ochrániť pred zajatím a bombardovaním. Napriek tomu sa obe delá vzdušným útokom nevyhli a boli poškodené. Pri svojich presunoch mali istý čas pobudnúť aj v Poľsku a dokonca v Československu.
Koniec Dory
Keď Sovietska armáda obsadila Poľsko, obe delá boli presunuté do južného Nemecka. Tam im však hrozilo zajatie od Američanov. Ich 9. armáda v apríli 1945 dosiahla Magdeburg a 1. armáda rieku Mulde, južne od Dessau. 20. apríla dobyla Leipzig a 3. armáda postupovala cez Bayreuth na Chemnitz. Dora bola sa v tom čase nachádzala na železničnej stanici v Oberlichtenau, severne od Chemnitz-u. Posádka Dory, vidiac, že koniec je neodvratný, zničila gigantické delo náložami a jednotlivé súčasti rozvozila po širokom okolí, aby čo najviac znemožnila nepriateľským armádam skúmať toto pozoruhodné dielo.
Začiatkom júna objavil tím americkej vojenskej výzvednej služby zvyšky Dory v priestoroch železničného depa v Chemnitz-i. Mohli si však len urobiť zopár fotiek vraku, pretože Chemnitz na základe rozhodnutia Jaltskej konferencie už okupovali Rusi a tí okolo zvyškov Dory práve rozostavovali stráže. Dora teda padla do rúk Rusov a 3. armáda sa musela z priestoru Chemnitz-u stiahnuť na juh, kde sa pripravovala na útok na Regensberg.
Koniec Gustava
Jedným z prvých Američanov, ktorý sa s Gustavom, respektíve s tým, čo z neho zostalo, stretol, bol plukovník Porter, neskorší veliteľ 416. delostreleckej skupiny. 22. apríla sa k útoku na Regensburg presúval málo používanou cestou cez les asi 15 km severne od Auerbach-u (45 km juhozápadne od Chemnitz-u). Dostal sa do dediny Metzenhof, kde stretol amerického vojaka, ktorý tvrdil, že v neďalekom lese sú porozhadzované nejaké veľké kanóny. Plukovník sa nechal uniesť svojou zvedavosťou a keď prešiel naznačenám smerom asi 2 km, dorazil k jednokoľajnej trati, vôkol ktorej boli zdemolované vraky štrnástich vozňov, patriacich k nákladnému vlaku, prevážajúcemu Gustava, spolu so svojím nákladom – súčasťami dela. Porter tu našiel obe Gustavove hlavne, pravú polovicu lafety, spolu s nosníkmi a ďalšie časti. Jedna hlaveň bola nedotknutá, no ostatné časti boli ťažko poškodené unikajúcimi Nemcami. Plukovník Porter však musel pokračovať v postupe na juh k Regensburgu, na dobytí ktorého sa podieľala aj jeho 416. skupina.
Neskôr toho istého mesiaca Porter dislokoval svoj štáb priamo do Auerbach-u. Znova dal prehľadať trať pri Metzenhof-e a tentoraz objavil ďalšie časti dela, rozvozené pozdĺž železnice až do vzdialenosti 75 km. Neďaleko dediny Vorra objavil záver kanóna, ľavú časť lafety, svorníky a jeden z dieselelektrických generátorov z ťažných lokomotív. Aj ďalšie pátranie prinieslo úspech – 38 km južne v železničnom tuneli pri Weiden-e boli objavené zvyšné z 25 vozňov, tvoriacich Gustavov vlak. Všetky boli zničené náložami. Bolo zrejmé, že Nemci robili túto sabotáž vo veľkom zmätku a náhlivosti, pretože Američania na niektorých častiach Gustava našli aj neodpálené nálože.
Plukovník Porter odišiel do Paríža, kde o svojom náleze osobne informoval vojenskú výzvednú službu. Okrem informáciách o náleze zvyškov Gustava sa mu dokonca podarilo zajať Nemeckého dôstojníka, ktorý bol členom Gustavovej posádky na Kryme. Porter o svojom zaujímavom náleze napísal správyj Britskému a Francúzskemu veleniu a po návrate do USA mnohé články do viacerých vojenských a vedeckých časopisov.
Zvyšky Gustava boli z Metzenhof-u presunuté a ako železný šrot zužitkované v oceliarňach niekde v oblasti Ruhr-u, rovnako ako vagóny, nájdené v dedine Vorra a v tuneli pri Weiden-e.
O Dore, ktorú získali Rusi, sa, podobne ako o mnohom, čo sa týkalo Rusov po skončení 2. sv. vojny, nevie nič.
------------------------------------------------------------------------------------
Takto neslávne skončil gigantický projekt dela, ktoré malo naháňať hrôzu. Malo skutočne impozantné rozmery a výkon. Vyžiadalo si obrovské materiálne i pracovné náklady, tisíce hodín inžinierov za rysovacími doskami i robotníkov v továrňach. Konečný efekt bol však skutočne mizivý. Gustav Geschutz si pri Sevastopoli vystrelil 48 „ostrých“striel.
Našťastie pre spojencov sa tak Gustav i Dora stali len ďalším mementom velikášstva skupiny ľudí, ktorá bola presvedčená o svojej nadradenosti nad ostatnými národmi sveta.
-------------------------------------------------------------------------------------
Pramene:
1. The 80cm 'Gustav' in Action. http://www.aopt91.dsl.pipex.com/railgun ... 0index.htm
2. 80cm K(E) railway gun. http://www.aopt91.dsl.pipex.com/railgun ... n/80cm.htm
3. 1500-ton Self-Propelled 80cm Gun. http://members.tripod.com/~fingolfen/su ... p1500.html
4. 80cm Eisenbahngeschütz "Dora". http://www.geocities.com/CapeCanaveral/ ... /dora.html
5. The fate of Dora. http://www.aopt91.dsl.pipex.com/railgun ... SApics.htm
6. Military Memories. http://user.mc.net/~hawk/marsh4.htm
Odvoz hlavne Gustava
zničená hlaveň, nájdená Američanmi
americký vojak pózuje pri gigantickom ústí hlavne
