PALBA.CZ

Kréta predstavovala strategický bod v nemeckej vojnovej stratégii na južnom bojisku.V prípade ak by Nemci nezískali kontrolu nad Krétou,pokračovali by Spojenci vo využívaní miestnych leteckých základní,z ktorých mohli štartovať lietadlá k náletom na ropné polia v Ploješti v Rumunsku,z ktorých nemci kryli 50% svojej spotreby surovej ropy.
Generál Student sa už skôr zaoberal myšlienkou využitia výsadkových vojsk ako sily určenej k systematickému obsadzovaniu ostrovov v Strednom a Jadranskom mori.
Nemecká nadvláda nad ostrovmi by narušila dopravné a vojenské lodné trasy Spojencov,smerujúce k blízkovýchodnému bojisku.
Keď si nemecké velenie uvedomilo,že sa tu ponúka možnosť velmi účinného využitia potenciálu vzdušných výsadkov,promptne Studenta poverilo prvou úlohou-Dobytím ostrova Kréty.

Operácia niesla krycí názov "MERKUR".
Student neodkladne začal pracovať na pláne bojovej akcie.Pre útok na ostrov mohol mať k dispozícii celé výsadkové vojsko.Jedinou výnimkou bola 22.výsadková divízia,odvelená na ropné polia v Ploješti a poverená plnením úloh strážnej služby.
Ako náhradu za ňu student získal 5.horskú divíziu pod velením generálmajora Ringela.Jednalo sa o výborných vojakov,ktorí však postrádali akékolvek skúsenosti s výsadkovými operáciami.
Navzdory tejto nevýhode bol vojenský kontingent určený k dobití Kréty mimoriadne silný.
Tvorili ho vojaci Luftlande-Sturm-Regiment(LLStR,predtým nazývaný Fallschirmjäger-Sturmregiment,útočný pluk leteckej pechoty).

Velil im generálmajor Meindl.Ďalej FJR 1,FJR 2 a FJR 3 pod velením generálporučíka Sussmana,5.Gebirgs-Division(5.horská divízia,velitel generálmajor Ringel),XI Fliegerkorps(Student) a príslušníci špeciálnych praporov vrátane ženijných a delostreleckých jednotiek.

Tieto sily smerovali k dôležitým letiskám,mostom,terénnym bodom a mestám na severnom pobreží Kréty.
Jednotlivé jednotky si rozdelili plnenie bojových úloh podla plánu,ktorý operáciu rozdelil do dvoch fáz.
Prvú vlnu útokov mala uskutočniť boj.skupina Západ,tvorená Meindlovým LLStR a bojová skupina Stred združujúca FJR 3 s 1.praporom LLStR(plukovník Heidrich).
Cielom boj.skupiny Západ bolo letisko v Maleme a niekolko ciest,mostov a stanovíšť PVO v okolí mesta Canea,kde bolo sídlo spoj.velitelstva novozélanského generálmajora sira Bernarda Freyberga.
Bojová skupina stred tiež plnila niektoré úlohy v priestore Maleme a Canea,jej hlavné ciele sa však nachádzali ďalej na východ.

Lietadlá,ktoré mali dopraviť túto prvú skupinu(Na padákoch alebo pomocou klzákov)sa potom mali vrátiť na svoje základne na letiskách v Megare a Korinte a pripraviť sa k presunu druhej vlny tvorenej vojakmi FJR 1a FJR 2(plukovník Alfred Sturm).FJR 2 bol tiež súčasťou bojovej skupiny stred a bol poverený obsadením letiska a mesta Rethimnon.
FJR 1(bojová skupina východ)mal pristáť ďalej na východ pri pobreží a zaútočiť na letisko Herakleion.
potom čo by druhá vlna splnila stanovené úlohy mala dostať posily v podobe námoeného výsadku pod Ringelovým velením.Vojaci sa mali na ostrov dopraviť na skonfiškovaných civilných plavidlách.

Pred odštartovaním dobývania kréty však Nemci nevenovali pozornosť niektorým významným faktorom,ktoré zásadne poznamenali priebeh a výsledky celej operácie.
predovšetkým nebrali v úvahu skutočnosť,že Spojenci o ich plánoch vedia.Briti v Bletchley Parku zistili presný dátum zahájenia invázie aj hlavné ciele útoku.Freyberg preto mohol svojich vojakov poslať presne do priestorov,ktoré Nemci stanovili ako svoje zóny zoskokov.
Zatial čo britská tajná služba sa prekonávala,nemecký Abwehr silu spojencov na Kréte hrubo podcenil.nemci predpokladali,že väčšina spoj.vojakov evakuovaných z Gréckej pevniny smerovala do Egypta.
skutočný stav vecí nemeckí výsadkári zistili až 20.5.1941,kedy operácia MERKUR začala.

PRVÁ VLNA:

Ako prvé sa na Krétu o 7.00 zniesli Meindlove útočné jednotky.Privítala ich desivá palba spojeneckých gulometov a protilietadlových kanónov.
Nemecké jednotky tak už pri pristátí utrpeli ťažké straty.Roty 1.praporu LLStR,ktorých úlohou bolo dobyť letisko v Maleme boli rozbité okrem 3.roty,ktorá pristala mimo stanovenú zoskokovú zónu.4.rota a velenie praporu utrpeli desivú redukciu počtov-stratili prakticky polovicu svojich mužov keď pristali priamo uprostred silných britských pozícií.

Zbedačený stav 4.roty znamenal,že predpokladaný ciel-obsadenie kóty 107,z ktorej bolo možné kontrolovať celé letisko a delostreleckých pozorovatelov Spojencov,bol vážne ohrozený.
4.rota sa takisto ako muži 3.praporu LLStR,ktorí na padákoch pristali severovýchodne od letiska stala terčom ťažkej delostreleckej palby.

Ku koncu prvého dňa sa bojovej skupine Západ podarilo dosiahnuť niekolko dôležitých cieľov.Výsadkári obsadili stanovisko PVO na južnom a západnom úseku obrany mesta Maleme.samotné letisko však ostalo centrom urputného odporu.pred zotmením výsadkári vybudovali obranné postavenia v očakávaní protiútoku spojencov.
3.prapor utrpel ťažké straty-z 600 vojakov vyslaných do akcie ich zahynulo takmer 400.Vážne zranený bol aj generálmajor Meindl.

O niečo lepšie si viedla ďalšia súčasť prvej vlny,FJR3,ktorého vojaci pristáli ďalej na východ pri pobreží.Ich cielom boli mestá Galatas,Canea a zátoka Suda.Velmi kritický bol priebeh zoskoku 3.praporu FJR3.Vojaci 10.roty sa zniesli priamo do stredu hlavných Novozélandských síl a väčšina z nich padla do zajatia.Jednej čate sa podarilo uniknúť aj s niekolkými zajatcami ale neskôr zahynuli.Na ďalšie dve roty čakala na zemi katastrofa.11.rota mala velký počet zranených spôsobený zoskokom v hornatom teréne.Vojaci 12.roty pristali vo vodnej nádrži,kde sa ich väčšina utopila uveznená vo svojich padákoch...
9.rote sa síce zoskok podaril, avšak bez podpory ostatných jednotiek boli jej muži po bojoch v okolí Galatusu prinútení k rýchlemu ústupu.
1.prapor FJR3 mal pri zahájení bojov o krétuviac šťastia...Cielom jednotky bolo získanie kontroly nad cestou medzi Alikianonom a Caneou a obsadenie oklných pahorkov.Vojavi sa zmocnili budovy vezenia v Agye v blízkosti zoskokovej zóny a zriadiť tu dočasné velitelské stanovisko.
Pri postupe na Caneu výsadkári narazili na húževnatý odpor Spojencov.

Prvá útočná vlna nesplnila všetky ciele Studentovho ctižiadostivého plánu.
Ztraty jednotiek boli hrozivé.zabitých bolo množstvo dôstojníkov medzi nimi aj velitel Sussman,ktorý zahynul pri nehode klzáka.

DRUHÁ VLNA:

Druhú vlnu výsadkárov určených pre dobytie Kréty stretli problémy ešte pred vzletom.Vyplívali z velkého množstva transportných strojov Ju 52(500) a s tým spojených komplikácií pri doplňaní paliva.Roty plukov FJR 1 a 2 v nedočkavosti odlietali do boja samostatne miesto toho aby k ostrovu dorazili ako súčasť organizovaného bojového uskupenia.
za tejto situácie FJR2 zoskočil okolo 14.00 v priestore letiska pri Rethimnone.Jedna rota pristála mimo plánovanú zoskokovú zónu ďalšiu postihli mnohé zranenia pri dopade na kamenistý terén(typický pre Krétu).
Ďalšie dve roty boli rozstrielané spojencami už počas pristátia.Aj napriek tomu FJR 2 dokázal ovládnuť okolie letiska avšak takisto ako v Maleme pri príchode noci bolo letisko stále ešte v moci spojencov.
Podstatne tragickejšie dopadol pre FJR1a2 prelet cez Herakleion.pri prílete k letisku bol 2.prapor aj so svojimi lietadlami prakticky zničený palbou PVO.Mnohí vojaci ktorým sa podarilo zoskočiť potom pri zoskoku zahynuli v palbe ručných zbraní.Niekolko preživších padlo do zajatia australských vojakov.Dve roty,ktoré pristali na západnom okraji letiska sa stretli so zúrivým odporom a prežilo len 5 mužov,ktorí skočili do mora a odplávali pozdlž pobrežia.
Herakleion zostal teda aj naďalej pod kontrolov spojencov.jediným šťastím pre nemecké jednotky bolo,že spojenci neprešli hneď v noci do protiútoku.ako sa ukázalo bola to osudná chyba.

21.5.1941 sa konečne vojakom 1.praporu LLStR podarilo obsadiť strategicky dôležitú kótu 107.proti obráncom použili ukoristené protilietadlové kanóny.
Následoval výsadok ďalších dvoch rôt LLStR.príchod posíl sa stal podnetom ku konečnému útoku na letisko.Po prudkej bytve Maleme padlo.
Neskôr boli nájdené zohavené telá mužov z 3.praporu LLStR čo malo za následok odvetné opatrenia proti civilnému obyvatelstvu.celkom bolo 135 zabitých výsadkárov pripísaných na vrub tzv.partyzánov.
Po ovládnutí letiska sa otvorila cesta k príletu ďalších posíl.GJR100-Gebirgsjäger-Regiment.Ďalšou ranou nemcom boli straty sposobené kolíziami transportných lietadiel nad letiskom.
Ťažkú ranu utržili horské jednotky keď sa 3.prapor GJR 100 a 2.prapor GJR85 prepravovali v rybárskych lodiach v doprovode Talianskych torpédoborcov(Lupo a Sagitario) a stretli sa s plavidlami RN.Kanonádu ktorá následovala prežilo asi 60 mužov...
Na druhý deň stuky zničili dva krížniky RN.
tvrdé boje sa viedli v priestore Caney a Rethimnonu kde boli vojaci FJR2 zatlačený 7 tisíckami australčanov do továrne na výrobu olivového oleja.
V Herakleione postupovali Nemci velmi pomaly.Útok z 21.5. sa podarilo posádke o sile 8000 mužov odvrátiť.Nemci prešli k obliehacej taktike.Izolovali herakleion od zdrojov posíl a v noci podnikali prepady a vyraďovali delostrelecké batérie.Súčasne posilovali svoje pozície,na pomoc obliehatelom dorazili jednotky od 5.horskej divízie.
27.5.demoralizovaní Spojenci evakuovali väčšinu svojich jednotiek.Nemci obsadili mesto aj letisko.

Dá sa povedať že operácia Merkur bola jasným víťazstvom výsadkových vojsk.Nemci dosiahli vytýčené ciele-porazili spojencov a zmocnili sa ostrova.Bolo to však Pyrrhovo víťazstvo.Do útoku na Krétu Nemci nasadili 22 tisíc výsadkárov,počas deviatich dní bojov ich bolo 3250 zabitých a ďalších 3400 zranených.Pre porovnanie na strane spojencov bolo 2500 mŕtvych a 10 tisíc mužov padlo do zajatia.
Po operácii na Kréte vraj povedal Hitler studentovi,že dni výsadkárov sú u konca.Nemci až do konca vojny neuskutočnili žiadnu významnejšiu a rozsiahlejšiu výsadkovú operáciu.Výsadkári síce pokračovali v boji ale už len v úlohe elitnej pechoty.
Krídla výsadkárov zostali navždy zvesené,pre jednotky Fallschirmjäger začala éra pozemných operácií v ZSSR,Taliansku a západnej európe...

Zdroj:Chris McNab "Nemeckí výsadkári"

Ju 52 klesá k zemi

Aj takéto plavidlá použili útočníci.

Mapa

Zajímala by mne,obrana samotných kréťanů,nemáš něco bližšího?

Pridávam niečo o stave spojeneckých jednotiek: Na Krétu bola ako posádka ostrova dopravená priamo z Egypta jedna brigáda pravidelnej britskej pechoty. Tú nemci považovali za kampffähig, t.j. plne bojaschopnú. Zvyšok tvorili dve brigády 2. novozélandskej divízie generálmajora Bernarda Freyberga, legendárneho hrdinu prvej svetovej vojny, ktorý si na Somme vyslúžil Viktórin kríž, 1 austrálska brigáda a grécke partyzánské prápory, ktoré boli zle vyzbrojené ( + mnoho partyzánov bolo mentálne pozadu).

Spojencom chýbalo základné vybavenie. Novozélanďan Charles Upham (na konci vojny nositeľ 2 Viktóriných krížov) spomína: "Bolo to žebrácke ťaženie, mínomety bez upevňovacích stojanov a guľomety Vickers bez trojnožiek." Na ostrov bola takisto dopravená hŕstka tankov a delostrelectvo, ktoré odpovedalo 1 pluku. Obráncom chýbala letecká podpora. K 1. Máju mali k dispozícii 17 Hurricanov a zastaralé dvojplošníky Gladiator, ktoré museli byť pred príchodom Nemcov evakuované.

Novozélanďania boli napriek všetkým nedostatkom húževnatí, tvrdí a sebaistí. Ostatnými vojakmi pohŕdali. Len pre zaujímavosť: V prvých hodinách útoku sa jednotke 60 mužov - trestancov prepustených z poľného väzenia v Maleme podarilo zabiť až 110 Nemcov.

to že britové neměli letectvo způsobilo potže...pro spojence..kdyby letectvo měli tam by němci utrpěli ještě větší ztráty

Za tak velké ztráty si mohou Němci sami, pokud vím, tak snad ani nebyl proveden hlubší průzkum a i ta trocha toho "přeorání" letadly chyběla, zřejmě kvůli Barbarosse.

Ešte niake fotky

bruno>aha:-p

Bruno: a neslo by to dat do jednoho prispevku ??

Určitě to jde,jenže já a Bruno to neumíme,tak bu´dte tak hodní,a za nás "staré" to dělejte,děkujeme..

tak starý zase jen nejste:)

Radola: tak jsem to nemyslel. Co takhle ten celý článek dát do jednoho příspěvku

To byl byl skvělý nápad, pak by se to dalo dát do novinek.

Ešte pár fotiek.


Kontejnery

No, k tématu. Velké dobrodružství němců, ale taky poslední velké nasazení německých výsadkářů opravdu ve výsadkářském stylu. Výsadkáře si potom oblíbili spíše spojenci.

Němci tohoto stylu boje zanechali po obrovských ztrátách které na krétě utrpěli

Daver: jasně, ale myslím, že je to pro němce aji škoda. Kdo asi začal s výsadkáří. Výsadkářské jednotky na začátku 2WW moc armáda nemělo. Němci do tohoto druhu jednotek přinesli hodně, začali tento druh jednotek rovzíjet.

Němci aji udělali chybu, že těchto vzdušných taženích nechali jenom kvůli jednomu neuspěchu !!

A z čeho měli asi čerpat,když na Krétě přišli o třetinu výs.jednotek,asi proto už do ničeho něšli?!

Radola: Přece už byli v roce 1941 zaběhnuty nějaké naborové procesy. Jenom mě štve, že výsadkáři byli potom nasazováni jako obyčejná, pěší jednotka.