Porážka flotily Grande y Felicísima Armada r. 1588
Napsal: 24/12/2010, 22:52
Porážka flotily Grande y Felicísima Armada r. 1588
Dobré vzťahy medzi Anglickom a Španielskom ochladli po smrti katolíckej kráľovnej Márie I. zv. Krvavá, manželky španielskeho kráľa Filipa II. Po jej smrti nastúpila na trón jej nevlastná sestra protestantka Alžbeta I. V druhej polovici 16.storočia bolo Španielsko námornou a kolonizačnou veľmocou a malo zásadný politický vplyv na vtedajší známy svet. Anglicko bola malá osamelá krajina, s veľa nepriateľmi a málo priateľmi. Španielsky kráľ sa netajil nepriateľským postojom voči Anglicku a aj osobne voči Alžbete, ktorej legitímnosť na trón spochybňoval a podporoval sprisahania na jej zvrhnutie z trónu. Mimoriadne škody mu spôsobovali anglickí piráti, ktorí prepadávali jeho lode a lúpili ich náklad. Alžbeta podporovala pirátstvo a drancovanie španielskych lodí a miest. Piráti, ktorí mali legitímne povolenie od svojej vlády k takejto činnosti, sa nazývali korzári a boli často zahŕňaní šľachtickými titulmi. Korzári ako Francis Drake spôsobovali španielskemu námorníctvu značné škody, keď ich lode potápali a náklad zabavovali. V Anglicku bol sir Drake veľavážený a oslavovaný hrdina, ale pre Španielov bol iba nenávidený pirát, ktorý lúpežné výpravy konal s vedomím a súhlasom svojej panovníčky. Závažným tŕňom v oku španielskeho kráľa bola aj otázka viery. Dnešné Holandsko a Belgicko (Nizozemsko) bolo pod španielskou správou. Holandsko – útočisko pre mnohých protestantov, veľmi trpelo pod španielskou okupáciou a prenasledovaním inovercov inkvizíciou. Holandsko chcelo získať slobodu, najmä z dôvodu náboženskej slobody. Alžbeta podporovala a pomáhala nizozemským protestantom v boji za nezávislosť. Španielsky kráľ veril, že má poslanie – primäť protestantské Anglicko vrátiť sa späť k pravej viere a zároveň ostatné krajiny chrániť pred jeho zlovoľným vplyvom. Oporou mu bol aj samotný pápež, ktorý anglickú kráľovnú exkomunikoval. V r. 1587 bola na rozkaz Alžbety popravená škótska katolícka kráľovná Mária Stuartová, čo ešte viac utvrdilo Filipa v jeho rozhodnutí zabrániť popravám ďalších katolíkov a zároveň si robiť nároky na anglický trón, kam chcel dosadiť svoju dcéru infantku Izabelu. Invázia do Anglicka mala teda pre španielskeho kráľa v priebehu rokov čoraz viac opodstatnení: najprv chcel oslobodiť Máriu Stuartovú z väzenia a ukončiť drancovanie svojich lodí a miest, zároveň chcel obnoviť katolícku vládu v Anglicku, potlačiť nepokoje v Nizozemsku a keby mal Anglicko pod kontrolou, mal by voľný prístup po mori do Nizozemska cez kanál La Manche. Poprava škótskej kráľovnej bola posledná povestná kvapka.
V r. 1580 Filip získal portugalský trón a s ním prístav Lisabon – strategický východzí bod pre inváziu do Anglicka. O pár rokov neskôr sú prípravy na inváziu v plnom prúde. Filip investuje obrovskú sumu peňazí zo zámorských kolónií do sústredenia veľkého loďstva Grande y Felicísima Armada. Veliteľom mal byť skúsený moreplavec markíz Santa Cruz. Keď ale zomrel, voľba padla na vojvodu Medinu Sidonia, ktorý síce skúsenosti nemal, ale bol významný a bezúhonný aristokrat, čo malo v Španielsku väčšiu váhu ako skúsenosti. Vojvoda nemal záujem zúčastniť sa takejto výpravy a žiadal o uvoľnenie z velenia, ale kráľ mu nevyhovel. Filip plánoval preplávať kanál La Manche až k Nizozemsku, spojiť sa s armádou Alexandra Farnese - vojvodu z Parmy, vylodiť sa spoločne v Doveri, zajať kráľovnú v Londýne a dobyť a obsadiť anglické územie. S inváziou sa netajil, pokladal ju za križiacku výpravu a naplnenie Božej vôle. Vo svojich plánoch rátal s tým, že mu po invázii pomôžu anglickí katolíci, pričom vôbec nebral do úvahy ich loajálnosť k vlastnej krajine. Ďalšou chybou bolo, že nerátal s tým, že by mu silné anglické loďstvo mohlo prekaziť plánovanú inváziu a bez akýchkoľvek hodnoverných podkladov sa spoliehal aj na to, že španielske sily sa môžu dostať cez Nizozemsko k moru aj napriek veľkému a aktívnemu holandskému loďstvu. Zrejme na želanie kráľovnej sir Francis Drake vykonal rok pred inváziou odvážny kúsok. Vnikol do opevneného španielskeho mesta Cádizu a ranami z diel zničil asi 30 španielskych vojnových lodí aj s ich zásobami a spôsobil, že vyplávanie Armady sa o rok oneskorilo.
28.mája 1588 však napokon flotila vyplávala z Lisabonu. Medina Sidonia sa zastavil v prístave La Coruna na doplnenie zásob, tu ho zastihla nepriazeň počasia a spôsobila na flotile škody a zdržanie. Už hneď na začiatku cesty sa ukázala slabina celej flotily. Lode, do tej doby prevažne využívané v pokojnejších vodách, ukázali sa v rozbúrených vodách Atlantiku ako nemotorné a ťažko ovládateľné. Medina Sidonia tento poznatok napísal kráľovi, ale kráľ nereagoval. 19.júla dosiahla Armada juhozápadné pobrežie Anglicka.
K brehom Anglicka sa plavilo 132 lodí (podľa niektorých prameňov až 160 – ak pripočítame aj pomocné lode) – do tej doby nevídaná námorná sila – ale iba s 8.766 námorníkmi, 21.556 vojakmi (plus 2.088 vesliarov a asi 180 kňazov a mníchov). Španieli pokladali svoje loďstvo predovšetkým za prepravný prostriedok, jeho hlavným cieľom bolo vyzdvihnúť pešiu armádu, ktorá mala čakať v Nizozemsku. Následne sa chceli vylodiť na brehu, nie bojovať na mori, preto Armada plávala v prísnej formácii v tvare polmesiaca o 11 km rozlohe, aby čelila prípadným útokom nepriateľa. Ich lode boli impozantné. Španieli využívali galeóny – multifunkčné veľké plachetnice určené na vojenské a obchodné ciele. Tieto lode sa na konci 15. storočia vyvinuli z nemotorných veľkých lodí zv. karaky určené prevažne len na prepravu tovaru, nákladu a vojakov. Oproti karakám boli menšie, lacnejšie, lepšie ozbrojené, mali zníženú hornú palubu, predĺžený trup a hranatý zadok, čo zvýšilo ich stabilitu na mori a znížilo odpor vzduchu na prednej strane. Mali najskôr štyri neskôr tri sťažne, zadný sťažeň vybavený trojrohou plachtou. Vpredu mali typický zobák a vzadu niekoľko podlaží s nadstavbou. Stavebným materiálom bol dub (kýl), stožiare z borovice a trup, paluby a debnenie z rôzne tvrdého dreva. Niektoré galeóny boli 40-70 metrov dlhé, široké 8-12 metrov, s ponorom 4-5 metrov a nosnosťou zväčša do 500 - 800 ton. Čo sa týka uvádzaných parametrov, je ťažké ich zovšeobecniť, pretože modifikácia galeón bola rôzna a menila sa nielen podľa toho, ktorá krajina ich vyrobila, ale aj pre vylepšenia, ktoré v priebehu stáročí ich stavitelia obmieňali. Výstavba jednej galeóny trvala mesiace a bola finančne náročná, preto ju financovali bohatí obchodníci a využívali ju následne na obchodné účely. Vzhľadom k dlhému času, ktoré galeóny museli stráviť na mori a útrapám a chorobám, ktorým musela čeliť posádka, bolo ich zariadenie navrhované tak, aby sa mohli z dlhej cesty vracať so zlomkom počtu posádky, s akým plavba začala. Španielske galeóny boli primárne využívané na prepravu tovaru zo zámorských oblastí, ale boli natoľko všestranné, že v priebehu svojej životnosti niekoľkokrát bez akýchkoľvek problémov zmenili účel z obchodného na vojenský a opačne. Boli ťažké a priestranné – vhodné na dlhé zaoceánske cesty a odolné voči veľkým búrkam, ktorým dokázali čeliť na ceste domov. Na dvoch až troch palubách a nadstavbe mali rozmiestnenú širokú škálu diel rôzneho kalibru zo železa a bronzu, v počte 20-50 kusov. Na spodnej palube boli ťažšie delá kalibru kvôli stabilite lode a na hornej palube boli delá s menším kalibrom. Bronzové delá nepodliehali korózii, ale boli drahšie, takže prevládali lacnejšie železné delá.
Anglické galeóny boli modifikované pre potreby anglického námorníctva. John Hawkins, anglický admirál a moreplavec, pôvodne korzár, presadzoval výstavbu rýchlych, hydrodynamických a pohyblivých galeón. (Poznámka: v r. 1573-93 sa venoval budovaniu anglického loďstva. Proti Armade bojoval ako viceadmirál na lodi Victory.) Angličania mali k dispozícii 184 lodí, z toho 34 bolo postavených na Hawkinsov návrh a tvorili moderný základ celej flotily. Posádka sa skladala zo skúsených námorníkov a korzárov viazaných na svoju loď. Lode boli nižšie a štíhlejšie ako španielske, tým pádom teda rýchlejšie a obratnejšie a nebolo ľahké ich zahákovať.
Pred vládou Henricha VIII. boli anglické lode tiež prevažne používané iba k preprave vojakov a takisto sa vojaci sústreďovali na zahákovanie nepriateľskej lode a následne na boj muža proti mužovi. Navyše Anglicko bola malá bezvýznamná krajina s minimálnym počtom pár starých lodí. Sobášom s Katarínou Aragónskou sa však Henrich VIII. ocitol na strane španielskej monarchie, pápeža a rímskeho cisára - silného zväzku odporcov Francúzska, čím sa dostal do výhodnej pozície. Mal veľké ambície a bol silný panovník, ktorý sa zaslúžil o to, že sa na Anglicko začali upierať zraky niektorých mocenských štátov. Okrem iného dal postaviť niekoľko veľkých lodí, napr. svoju vlajkovú loď Mary Rose, ktorá slúžila len na vojnové účely. Postavená bola v rokoch 1510-11 a potopená francúzskou strelou r. 1545. V r. 1982 bola vyzdvihnutá zo dna aj s množstvom artefaktov v najzložitejšom a finančne najnáročnejšom projekte námornej archeológie a nachádza sa v múzeu v Portsmouthe. Henrich VIII. sa zaslúžil o založenie trvalého loďstva, predchodcu modernej Royal Navy.
Španielska Armada sa skladala z rôznych modifikácií galeón – portugalských, kastílskych, andalúzskych, neapolských a iných lodí. Základ celej flotily tvorili robustné obchodné nemotorné lode. Flotila reprezentovala starú školu taktického boja, organizácie a vybavenia, zatiaľ čo Angličania prišli s novým designom vojnovej lode a novou taktikou. Španieli mali na palubách zastarané delá, ktorým v nadchádzajúcom boji neprikladali významnú úlohu. Používali ich iba na zničenie nadstavby lodí nepriateľa, kde boli umiestnení vojaci a väčšia časť delostrelectva, a to zväčša vypálením jednej salvy vo vhodnom okamihu, keď sa k lodi priblížili. Potom doplávali k nepriateľskému plavidlu a došlo k abordáži, čiže zaháknutiu lode. Následne prebehol na palubách boj muža proti mužovi s použitím klasických ručných zbraní. Preto sa spôsobu boja, ktorý akoby prebiehal na súši, kládol rozhodujúci význam a prispôsoboval sa tomu aj výber posádky a zbraní. Tento tradičný spôsob boja zachovala aj Armada. Výskumom jej stroskotaných lodí bolo zistené, že viezli na svojich palubách množstvo munície, ktoré mali v dostatočnej zásobe, ale z časti iného kalibru, než mali zbrane. Aj to svedčí o neodbornej a lajdáckej príprave celej výpravy, ktorá sa odzrkadlila okrem iného aj pri nakladaní potravín a vody. Naložili ich priskoro a dobre neuskladnili, takže zhnili a pokazili sa a Španieli neskôr na svojej výprave trpeli hladom a smädom. Tiež sa zistilo, že mnohé delové gule boli nekvalitné – rozpadli sa napr. skôr, kým prenikli do trupu lode. Železo nemalo správne zloženie, rovnako i delá mali zlé osadenie a nesprávne zloženie a niektoré praskli alebo výbuchom ohrozili vlastnú posádku. Na palubách svojich lodí mala Armada množstvo zbraní, ktoré neboli súčasťou lode, pretože Španieli očakávali rozhodujúci boj po invázii na anglické územie a potrebovali mobilné zbrane. Z toho dôvodu aj skladba posádky bola vo veľkom nepomere námorníkov k vojakom v neprospech námorníkov. Anglické lode používali novú taktiku boja – priblížiť sa k nepriateľovi iba na takú vzdialenosť, aby mohli účinne použiť svoje silné delá, vrtko manévrovať a vyhnúť sa zahákovaniu. A ako si povieme neskôr, použili ešte ďalší novátorský taktický ťah.
Španieli mali aj vo velení svojich lodí slabinu, pretože námorný kapitán mal slabú pozíciu podriadenú iným osobám napr. vojenským dôstojníkom, čo často viedlo k nepriaznivým zvratom v rozhodujúcich chvíľach. Post námorníka v Španielsku nebol vážený, na rozdiel od anglickej služby. V anglickom námorníctve mal kapitán najvyššie postavenie na lodi. Otázka velenia teda bola jasná a každý sa musel kapitánovi podriadiť, či už išlo o majiteľa lode alebo váženého aristokrata.
Vráťme sa však k prebiehajúcej invázii. Angličania trpezlivo čakali, hliadkovali a sledovali more, kedy uvidia prvé španielske lode. Keď ich zazreli, okamžite signalizovali ohňom po celom pobreží, takže do rána kráľovná a aj celý Londýn vedeli, že Armáda dorazila. Kráľovná na bielom koni pricválala do Tilbury na inšpekciu svojho vojska a predniesla najslávnejšiu reč, ktorou kedy povzbudil nejaký panovník svoje vojsko do bitky. Lord Howard čakal so svojou flotilou v Plymouthe. Jeho vlajkovou loďou bola loď Ark Royal. Ďalšími významnými veliteľmi boli sir Martin Frobisher (na lodi Triumph), sir Francis Drake (na lodi Revenge), lord Henry Seymour (na lodi Rainbow) a sir Wiliam Winter (na lodi Vanguard). Vlajkovou loďou veliteľa Armady bola loď San Martin – portugalská galeóna o dĺžke 180 stôp, so 48 delami. V Tilbury čakal so svojím pozemným vojskom Robert Dudely, gróf z Leicesteru. Fúkal južný vietor a umožnil Armade bez problémov plávať na sever. Veľkosť ich lodí znamenala pre Angličanov ľahký cieľ. Angličania tiež vedeli, že delá na spodnej palube sa za prílivu v kanáli La Manche nedajú použiť. Počkali na odliv a pod rúškom tmy sa medzitým prikradli za chrbát španielskej flotily. Lode lorda Howarda spustili sériu útokov a strieľali z diaľky zo svojich diel. V priebehu týždňa sa odohralo niekoľko bitiek pri Plymouthu a ostrove Wight, ale ani jedna nebola rozhodujúca. Medina Sidonia dáva rozkaz, aby lode držali formáciu a čo najrýchlejšie plávali na miesto určenia.
Čo sa zatiaľ dialo s vojvodom z Parmy? Vojvoda z Parmy, ktorý velil španielskym vojskám v Nizozemsku, mal k dispozícii výsadkárov - v počte asi 30.000 mužov a vyloďovacie člny na ich prepravu do Anglicka. Predstava Filipa II. bola pravdepodobne taká, že sa Armada stretne s loďami vojvodu z Parmy na mori a spoločne priplávajú k anglickým brehom. Lenže nezobral do úvahy dva faktory: prvý faktor - vojvoda z Parmy sa nemohol pustiť sám na more, pretože v plytkých ľahkých prepravných člnoch sa nemohol ubrániť, či už proti Holanďanom alebo Angličanom. Vojvoda z Parmy očakával, že Armada uvoľní kanál La Manche od hrozby anglického a holandského loďstva a následne ho bezpečne odprevadí z prístavu Dunkerque do Anglicka. Čakal teda v prístave. Druhý faktor, ktorý Filip nezobral do úvahy bolo to, že Armada nemala nikoho, kto by bol oboznámený s pobrežím Nizozemska a táto neznalosť spôsobila, že pre španielske loďstvo nebolo ľahké plávať do neznámych, nebezpečných a plytkých vôd a stretnúť sa s vojvodom z Parmy v niektorom v dopredu určenom prístave. Zdá sa však, že vojvoda z Parmy ani nemal nadšenie spojiť sa s Armadou a plávať do Anglicka. Mal problémy s protestanským odbojom v Nizozemsku, ktorý viazal jeho armádu a mal aj oveľa lepšie informácie o situácii v Anglicku ako vzdialení Španieli. Vedel, že Anglicko je schopné zmobilizovať obrovskú armádu a že sa pridajú aj Škóti a podporia kráľovnú. Nemal vieru, že by invázia do Anglicka mohla skončiť úspechom.
Španielske loďstvo zakotvilo 27.júla v Calais a Medina Sidonia sa pokúšal spojiť s vojvodom z Parmy. Obdržal však písomnú odpoveď, že vojvoda ešte nie je pripravený. Medina Sidonia vedel, že v prístave je zraniteľný, obával sa taktiky horiacich lodí, čo sa aj napokon stalo. V noci 28.júla Angličania využili príliv a pustili osem starých lodí bez posádky, potiahnuté dechtom a naplnené strelným prachom do prostriedku kotviaceho španielskeho loďstva. Následná explózia nespôsobila síce Armade veľkú škodu (zničené boli asi len 4 lode), ale zato spôsobila značnú paniku a rozptýlenie formácie smerom na východ. Ráno sa rozpútala zúrivá bitka známa pod názvom bitka u Gravelines, v ktorej bola Armada porazená. Kvôli silnému protivetru a Howardovej flotile, ktorá hliadkovala pri ústí kanála, nemohla španielska Armada plávať späť na západ. Musela plávať do Severného mora, kde ju čakali ďalšie útrapy a boje. Pri oboplávaní Škótska a Írska čelila ničivým búrkam a veľkej zime (Európa v tom čase prechádzala obdobím silného ochladenia), pri ktorých mnohé z lodí stroskotali. Chýbala aj navigácia pre plavbu pri neznámom pobreží. Pri pobreží Írska Španieli očakávali, že sa im dostane podpory od tamojších katolíkov a môžu doplniť zásoby, ale boli zúrivo napadnutí ako okupanti krajiny. Po strastiplnej ceste sa vrátilo do Španielska 65 lodí a aj tie boli zväčša poškodené a asi 20.000 vojakov a posádky zomrelo prevažne na hlad a choroby. Angličania v boji nestratili žiadnu loď a zomrelo asi 100 mužov. 11.septembra zvyšok flotily dorazil do prístavu La Coruna.
Vo vyššie uvedenom texte som sľúbila, že rozoberiem ešte jeden aspekt, ktorý dopomohol k víťazstvu Angličanov nad španielskou Armadou. Bola to technológia odlievania diel a ich použitie. Tento poznatok zistili námorní archeológovia a experti na stredoveké zbrane pri výskume vraku anglickej lode, ktorú sa podarilo nájsť jeden a pol kilometra od ostrova Alderney v kanále La Manche. V období, keď vládol otec Alžbety Henrich VIII. tvorili výzbroj lodí nesúrodá zmes rôznych diel rôzneho kalibru. Boli vyhotovené zo železa alebo bronzu. Niektoré z nich boli určené na lode, iné na súš, ale v prípade potreby sa presunuli na loď. Tieto poznatky máme z vraku vlajkovej lode Henricha VIII. Mary Rose. V porovnaní s delami, ktoré sa našli vo vraku anglickej lode z obdobia slávneho boja proti Španielom, prešla ich technológia ohromnou zmenou. Všetky delá mali štandardnú veľkosť, normalizačný kaliber a boli vyhotovené z kvalitnej liatiny. Namiesto množstva malých diel vo vybavení lode uprednostňovali menší počet veľkých diel s dlhšou hlavňou. Odborníci sa zhodujú, že zbrojári kráľovnej Alžbety predbehli svoju dobu o 50 rokov. Identické delá znamenali aj pokrok v taktike vedenia námornej bitky. Umožnili riadenú streľbu, mimoriadne účinnú a presnú a táto taktika sa udržala ďalších dvesto rokov bez zmeny.
Vrak lode leží asi v hĺbke 30 metrov a je schovaný v rozvírenom piesku, ktorý veľmi znižuje viditeľnosť. Najprv výskumníci vyzdvihli jedno delo, ktoré ležalo dlho v múzeu. Po rokoch sa uskutočnila ďalšia vedecká výprava na potvrdenie odvážnej domnienky, že delá mohli mať v slávnej bitke ešte významnejšiu úlohu, než im bola prikladaná. Na dne bola lokalizovaná poloha 12 ks diel. Delové gule, ktoré sa podarilo vyzdvihnúť, boli rovnakého kalibru. Teraz bolo treba potvrdiť, že aj delá sú rovnaké. Na potvrdenie domnienky stačilo vyzdvihnúť dve delá, pretože tretie ležalo v múzeu. Po neľahkom vyzdvihnutí diel sa porovnaním zistilo, že všetky delá boli unifikované, súčasť jednej série. Delá mali v hlavni drevenú zátku, ktorú experti odstránili. Následne delá očistili od stvrdnutého hrubého nánosu a zakonzervovali. Vyrobili starou technológiou repliku, aby ju odskúšali. Zmerali rýchlosť strely, bolo to skoro 300 m/s. Na vzdialenosť 1,6 km takáto strela bola schopná zasiahnuť cieľ a na vzd. 100 metrov prerazila bok lode a vyletela na druhej strane.
Na lodi sa našla aj ručnica, ktorú experti zrentgenovali, pretože bola obalená nánosom a vyrobili repliku. Následne vykonali skúšku, či ručnica je schopná preraziť 2 mm hrubý oceľový plát. Pri rýchlosti olovenej guľky 230,3 m/s , plát bol čisto prerazený. Na porovnanie vyskúšali plát preraziť aj strelou z malej strelnej zbrane z r. 1911, to sa však nepodarilo.
Alžbetino námorníctvo bolo dobre známe ako mimoriadne účinné a smrtiace kvôli delostreľbe. Filip II. to vedel, napriek tomu vyslal nedostatočne pripravenú Armadu a tým nielen prehral jednu bitku, ale predznamenal začiatok konca slávnej epochy španielskej nadvlády nad svetom.
Zdroje:
Dokumentárny film History Channel – Ztracené zbraně královny Alžběty z r. 2009
http://www.historylearningsite.co.uk/spanish_armada.htm
http://www.wired.com/dangerroom/2009/02 ... uns-of-th/
http://referaty-seminarky.cz/bitva-u-gravelines/
Dobré vzťahy medzi Anglickom a Španielskom ochladli po smrti katolíckej kráľovnej Márie I. zv. Krvavá, manželky španielskeho kráľa Filipa II. Po jej smrti nastúpila na trón jej nevlastná sestra protestantka Alžbeta I. V druhej polovici 16.storočia bolo Španielsko námornou a kolonizačnou veľmocou a malo zásadný politický vplyv na vtedajší známy svet. Anglicko bola malá osamelá krajina, s veľa nepriateľmi a málo priateľmi. Španielsky kráľ sa netajil nepriateľským postojom voči Anglicku a aj osobne voči Alžbete, ktorej legitímnosť na trón spochybňoval a podporoval sprisahania na jej zvrhnutie z trónu. Mimoriadne škody mu spôsobovali anglickí piráti, ktorí prepadávali jeho lode a lúpili ich náklad. Alžbeta podporovala pirátstvo a drancovanie španielskych lodí a miest. Piráti, ktorí mali legitímne povolenie od svojej vlády k takejto činnosti, sa nazývali korzári a boli často zahŕňaní šľachtickými titulmi. Korzári ako Francis Drake spôsobovali španielskemu námorníctvu značné škody, keď ich lode potápali a náklad zabavovali. V Anglicku bol sir Drake veľavážený a oslavovaný hrdina, ale pre Španielov bol iba nenávidený pirát, ktorý lúpežné výpravy konal s vedomím a súhlasom svojej panovníčky. Závažným tŕňom v oku španielskeho kráľa bola aj otázka viery. Dnešné Holandsko a Belgicko (Nizozemsko) bolo pod španielskou správou. Holandsko – útočisko pre mnohých protestantov, veľmi trpelo pod španielskou okupáciou a prenasledovaním inovercov inkvizíciou. Holandsko chcelo získať slobodu, najmä z dôvodu náboženskej slobody. Alžbeta podporovala a pomáhala nizozemským protestantom v boji za nezávislosť. Španielsky kráľ veril, že má poslanie – primäť protestantské Anglicko vrátiť sa späť k pravej viere a zároveň ostatné krajiny chrániť pred jeho zlovoľným vplyvom. Oporou mu bol aj samotný pápež, ktorý anglickú kráľovnú exkomunikoval. V r. 1587 bola na rozkaz Alžbety popravená škótska katolícka kráľovná Mária Stuartová, čo ešte viac utvrdilo Filipa v jeho rozhodnutí zabrániť popravám ďalších katolíkov a zároveň si robiť nároky na anglický trón, kam chcel dosadiť svoju dcéru infantku Izabelu. Invázia do Anglicka mala teda pre španielskeho kráľa v priebehu rokov čoraz viac opodstatnení: najprv chcel oslobodiť Máriu Stuartovú z väzenia a ukončiť drancovanie svojich lodí a miest, zároveň chcel obnoviť katolícku vládu v Anglicku, potlačiť nepokoje v Nizozemsku a keby mal Anglicko pod kontrolou, mal by voľný prístup po mori do Nizozemska cez kanál La Manche. Poprava škótskej kráľovnej bola posledná povestná kvapka.
V r. 1580 Filip získal portugalský trón a s ním prístav Lisabon – strategický východzí bod pre inváziu do Anglicka. O pár rokov neskôr sú prípravy na inváziu v plnom prúde. Filip investuje obrovskú sumu peňazí zo zámorských kolónií do sústredenia veľkého loďstva Grande y Felicísima Armada. Veliteľom mal byť skúsený moreplavec markíz Santa Cruz. Keď ale zomrel, voľba padla na vojvodu Medinu Sidonia, ktorý síce skúsenosti nemal, ale bol významný a bezúhonný aristokrat, čo malo v Španielsku väčšiu váhu ako skúsenosti. Vojvoda nemal záujem zúčastniť sa takejto výpravy a žiadal o uvoľnenie z velenia, ale kráľ mu nevyhovel. Filip plánoval preplávať kanál La Manche až k Nizozemsku, spojiť sa s armádou Alexandra Farnese - vojvodu z Parmy, vylodiť sa spoločne v Doveri, zajať kráľovnú v Londýne a dobyť a obsadiť anglické územie. S inváziou sa netajil, pokladal ju za križiacku výpravu a naplnenie Božej vôle. Vo svojich plánoch rátal s tým, že mu po invázii pomôžu anglickí katolíci, pričom vôbec nebral do úvahy ich loajálnosť k vlastnej krajine. Ďalšou chybou bolo, že nerátal s tým, že by mu silné anglické loďstvo mohlo prekaziť plánovanú inváziu a bez akýchkoľvek hodnoverných podkladov sa spoliehal aj na to, že španielske sily sa môžu dostať cez Nizozemsko k moru aj napriek veľkému a aktívnemu holandskému loďstvu. Zrejme na želanie kráľovnej sir Francis Drake vykonal rok pred inváziou odvážny kúsok. Vnikol do opevneného španielskeho mesta Cádizu a ranami z diel zničil asi 30 španielskych vojnových lodí aj s ich zásobami a spôsobil, že vyplávanie Armady sa o rok oneskorilo.
28.mája 1588 však napokon flotila vyplávala z Lisabonu. Medina Sidonia sa zastavil v prístave La Coruna na doplnenie zásob, tu ho zastihla nepriazeň počasia a spôsobila na flotile škody a zdržanie. Už hneď na začiatku cesty sa ukázala slabina celej flotily. Lode, do tej doby prevažne využívané v pokojnejších vodách, ukázali sa v rozbúrených vodách Atlantiku ako nemotorné a ťažko ovládateľné. Medina Sidonia tento poznatok napísal kráľovi, ale kráľ nereagoval. 19.júla dosiahla Armada juhozápadné pobrežie Anglicka.
K brehom Anglicka sa plavilo 132 lodí (podľa niektorých prameňov až 160 – ak pripočítame aj pomocné lode) – do tej doby nevídaná námorná sila – ale iba s 8.766 námorníkmi, 21.556 vojakmi (plus 2.088 vesliarov a asi 180 kňazov a mníchov). Španieli pokladali svoje loďstvo predovšetkým za prepravný prostriedok, jeho hlavným cieľom bolo vyzdvihnúť pešiu armádu, ktorá mala čakať v Nizozemsku. Následne sa chceli vylodiť na brehu, nie bojovať na mori, preto Armada plávala v prísnej formácii v tvare polmesiaca o 11 km rozlohe, aby čelila prípadným útokom nepriateľa. Ich lode boli impozantné. Španieli využívali galeóny – multifunkčné veľké plachetnice určené na vojenské a obchodné ciele. Tieto lode sa na konci 15. storočia vyvinuli z nemotorných veľkých lodí zv. karaky určené prevažne len na prepravu tovaru, nákladu a vojakov. Oproti karakám boli menšie, lacnejšie, lepšie ozbrojené, mali zníženú hornú palubu, predĺžený trup a hranatý zadok, čo zvýšilo ich stabilitu na mori a znížilo odpor vzduchu na prednej strane. Mali najskôr štyri neskôr tri sťažne, zadný sťažeň vybavený trojrohou plachtou. Vpredu mali typický zobák a vzadu niekoľko podlaží s nadstavbou. Stavebným materiálom bol dub (kýl), stožiare z borovice a trup, paluby a debnenie z rôzne tvrdého dreva. Niektoré galeóny boli 40-70 metrov dlhé, široké 8-12 metrov, s ponorom 4-5 metrov a nosnosťou zväčša do 500 - 800 ton. Čo sa týka uvádzaných parametrov, je ťažké ich zovšeobecniť, pretože modifikácia galeón bola rôzna a menila sa nielen podľa toho, ktorá krajina ich vyrobila, ale aj pre vylepšenia, ktoré v priebehu stáročí ich stavitelia obmieňali. Výstavba jednej galeóny trvala mesiace a bola finančne náročná, preto ju financovali bohatí obchodníci a využívali ju následne na obchodné účely. Vzhľadom k dlhému času, ktoré galeóny museli stráviť na mori a útrapám a chorobám, ktorým musela čeliť posádka, bolo ich zariadenie navrhované tak, aby sa mohli z dlhej cesty vracať so zlomkom počtu posádky, s akým plavba začala. Španielske galeóny boli primárne využívané na prepravu tovaru zo zámorských oblastí, ale boli natoľko všestranné, že v priebehu svojej životnosti niekoľkokrát bez akýchkoľvek problémov zmenili účel z obchodného na vojenský a opačne. Boli ťažké a priestranné – vhodné na dlhé zaoceánske cesty a odolné voči veľkým búrkam, ktorým dokázali čeliť na ceste domov. Na dvoch až troch palubách a nadstavbe mali rozmiestnenú širokú škálu diel rôzneho kalibru zo železa a bronzu, v počte 20-50 kusov. Na spodnej palube boli ťažšie delá kalibru kvôli stabilite lode a na hornej palube boli delá s menším kalibrom. Bronzové delá nepodliehali korózii, ale boli drahšie, takže prevládali lacnejšie železné delá.
Anglické galeóny boli modifikované pre potreby anglického námorníctva. John Hawkins, anglický admirál a moreplavec, pôvodne korzár, presadzoval výstavbu rýchlych, hydrodynamických a pohyblivých galeón. (Poznámka: v r. 1573-93 sa venoval budovaniu anglického loďstva. Proti Armade bojoval ako viceadmirál na lodi Victory.) Angličania mali k dispozícii 184 lodí, z toho 34 bolo postavených na Hawkinsov návrh a tvorili moderný základ celej flotily. Posádka sa skladala zo skúsených námorníkov a korzárov viazaných na svoju loď. Lode boli nižšie a štíhlejšie ako španielske, tým pádom teda rýchlejšie a obratnejšie a nebolo ľahké ich zahákovať.
Pred vládou Henricha VIII. boli anglické lode tiež prevažne používané iba k preprave vojakov a takisto sa vojaci sústreďovali na zahákovanie nepriateľskej lode a následne na boj muža proti mužovi. Navyše Anglicko bola malá bezvýznamná krajina s minimálnym počtom pár starých lodí. Sobášom s Katarínou Aragónskou sa však Henrich VIII. ocitol na strane španielskej monarchie, pápeža a rímskeho cisára - silného zväzku odporcov Francúzska, čím sa dostal do výhodnej pozície. Mal veľké ambície a bol silný panovník, ktorý sa zaslúžil o to, že sa na Anglicko začali upierať zraky niektorých mocenských štátov. Okrem iného dal postaviť niekoľko veľkých lodí, napr. svoju vlajkovú loď Mary Rose, ktorá slúžila len na vojnové účely. Postavená bola v rokoch 1510-11 a potopená francúzskou strelou r. 1545. V r. 1982 bola vyzdvihnutá zo dna aj s množstvom artefaktov v najzložitejšom a finančne najnáročnejšom projekte námornej archeológie a nachádza sa v múzeu v Portsmouthe. Henrich VIII. sa zaslúžil o založenie trvalého loďstva, predchodcu modernej Royal Navy.
Španielska Armada sa skladala z rôznych modifikácií galeón – portugalských, kastílskych, andalúzskych, neapolských a iných lodí. Základ celej flotily tvorili robustné obchodné nemotorné lode. Flotila reprezentovala starú školu taktického boja, organizácie a vybavenia, zatiaľ čo Angličania prišli s novým designom vojnovej lode a novou taktikou. Španieli mali na palubách zastarané delá, ktorým v nadchádzajúcom boji neprikladali významnú úlohu. Používali ich iba na zničenie nadstavby lodí nepriateľa, kde boli umiestnení vojaci a väčšia časť delostrelectva, a to zväčša vypálením jednej salvy vo vhodnom okamihu, keď sa k lodi priblížili. Potom doplávali k nepriateľskému plavidlu a došlo k abordáži, čiže zaháknutiu lode. Následne prebehol na palubách boj muža proti mužovi s použitím klasických ručných zbraní. Preto sa spôsobu boja, ktorý akoby prebiehal na súši, kládol rozhodujúci význam a prispôsoboval sa tomu aj výber posádky a zbraní. Tento tradičný spôsob boja zachovala aj Armada. Výskumom jej stroskotaných lodí bolo zistené, že viezli na svojich palubách množstvo munície, ktoré mali v dostatočnej zásobe, ale z časti iného kalibru, než mali zbrane. Aj to svedčí o neodbornej a lajdáckej príprave celej výpravy, ktorá sa odzrkadlila okrem iného aj pri nakladaní potravín a vody. Naložili ich priskoro a dobre neuskladnili, takže zhnili a pokazili sa a Španieli neskôr na svojej výprave trpeli hladom a smädom. Tiež sa zistilo, že mnohé delové gule boli nekvalitné – rozpadli sa napr. skôr, kým prenikli do trupu lode. Železo nemalo správne zloženie, rovnako i delá mali zlé osadenie a nesprávne zloženie a niektoré praskli alebo výbuchom ohrozili vlastnú posádku. Na palubách svojich lodí mala Armada množstvo zbraní, ktoré neboli súčasťou lode, pretože Španieli očakávali rozhodujúci boj po invázii na anglické územie a potrebovali mobilné zbrane. Z toho dôvodu aj skladba posádky bola vo veľkom nepomere námorníkov k vojakom v neprospech námorníkov. Anglické lode používali novú taktiku boja – priblížiť sa k nepriateľovi iba na takú vzdialenosť, aby mohli účinne použiť svoje silné delá, vrtko manévrovať a vyhnúť sa zahákovaniu. A ako si povieme neskôr, použili ešte ďalší novátorský taktický ťah.
Španieli mali aj vo velení svojich lodí slabinu, pretože námorný kapitán mal slabú pozíciu podriadenú iným osobám napr. vojenským dôstojníkom, čo často viedlo k nepriaznivým zvratom v rozhodujúcich chvíľach. Post námorníka v Španielsku nebol vážený, na rozdiel od anglickej služby. V anglickom námorníctve mal kapitán najvyššie postavenie na lodi. Otázka velenia teda bola jasná a každý sa musel kapitánovi podriadiť, či už išlo o majiteľa lode alebo váženého aristokrata.
Vráťme sa však k prebiehajúcej invázii. Angličania trpezlivo čakali, hliadkovali a sledovali more, kedy uvidia prvé španielske lode. Keď ich zazreli, okamžite signalizovali ohňom po celom pobreží, takže do rána kráľovná a aj celý Londýn vedeli, že Armáda dorazila. Kráľovná na bielom koni pricválala do Tilbury na inšpekciu svojho vojska a predniesla najslávnejšiu reč, ktorou kedy povzbudil nejaký panovník svoje vojsko do bitky. Lord Howard čakal so svojou flotilou v Plymouthe. Jeho vlajkovou loďou bola loď Ark Royal. Ďalšími významnými veliteľmi boli sir Martin Frobisher (na lodi Triumph), sir Francis Drake (na lodi Revenge), lord Henry Seymour (na lodi Rainbow) a sir Wiliam Winter (na lodi Vanguard). Vlajkovou loďou veliteľa Armady bola loď San Martin – portugalská galeóna o dĺžke 180 stôp, so 48 delami. V Tilbury čakal so svojím pozemným vojskom Robert Dudely, gróf z Leicesteru. Fúkal južný vietor a umožnil Armade bez problémov plávať na sever. Veľkosť ich lodí znamenala pre Angličanov ľahký cieľ. Angličania tiež vedeli, že delá na spodnej palube sa za prílivu v kanáli La Manche nedajú použiť. Počkali na odliv a pod rúškom tmy sa medzitým prikradli za chrbát španielskej flotily. Lode lorda Howarda spustili sériu útokov a strieľali z diaľky zo svojich diel. V priebehu týždňa sa odohralo niekoľko bitiek pri Plymouthu a ostrove Wight, ale ani jedna nebola rozhodujúca. Medina Sidonia dáva rozkaz, aby lode držali formáciu a čo najrýchlejšie plávali na miesto určenia.
Čo sa zatiaľ dialo s vojvodom z Parmy? Vojvoda z Parmy, ktorý velil španielskym vojskám v Nizozemsku, mal k dispozícii výsadkárov - v počte asi 30.000 mužov a vyloďovacie člny na ich prepravu do Anglicka. Predstava Filipa II. bola pravdepodobne taká, že sa Armada stretne s loďami vojvodu z Parmy na mori a spoločne priplávajú k anglickým brehom. Lenže nezobral do úvahy dva faktory: prvý faktor - vojvoda z Parmy sa nemohol pustiť sám na more, pretože v plytkých ľahkých prepravných člnoch sa nemohol ubrániť, či už proti Holanďanom alebo Angličanom. Vojvoda z Parmy očakával, že Armada uvoľní kanál La Manche od hrozby anglického a holandského loďstva a následne ho bezpečne odprevadí z prístavu Dunkerque do Anglicka. Čakal teda v prístave. Druhý faktor, ktorý Filip nezobral do úvahy bolo to, že Armada nemala nikoho, kto by bol oboznámený s pobrežím Nizozemska a táto neznalosť spôsobila, že pre španielske loďstvo nebolo ľahké plávať do neznámych, nebezpečných a plytkých vôd a stretnúť sa s vojvodom z Parmy v niektorom v dopredu určenom prístave. Zdá sa však, že vojvoda z Parmy ani nemal nadšenie spojiť sa s Armadou a plávať do Anglicka. Mal problémy s protestanským odbojom v Nizozemsku, ktorý viazal jeho armádu a mal aj oveľa lepšie informácie o situácii v Anglicku ako vzdialení Španieli. Vedel, že Anglicko je schopné zmobilizovať obrovskú armádu a že sa pridajú aj Škóti a podporia kráľovnú. Nemal vieru, že by invázia do Anglicka mohla skončiť úspechom.
Španielske loďstvo zakotvilo 27.júla v Calais a Medina Sidonia sa pokúšal spojiť s vojvodom z Parmy. Obdržal však písomnú odpoveď, že vojvoda ešte nie je pripravený. Medina Sidonia vedel, že v prístave je zraniteľný, obával sa taktiky horiacich lodí, čo sa aj napokon stalo. V noci 28.júla Angličania využili príliv a pustili osem starých lodí bez posádky, potiahnuté dechtom a naplnené strelným prachom do prostriedku kotviaceho španielskeho loďstva. Následná explózia nespôsobila síce Armade veľkú škodu (zničené boli asi len 4 lode), ale zato spôsobila značnú paniku a rozptýlenie formácie smerom na východ. Ráno sa rozpútala zúrivá bitka známa pod názvom bitka u Gravelines, v ktorej bola Armada porazená. Kvôli silnému protivetru a Howardovej flotile, ktorá hliadkovala pri ústí kanála, nemohla španielska Armada plávať späť na západ. Musela plávať do Severného mora, kde ju čakali ďalšie útrapy a boje. Pri oboplávaní Škótska a Írska čelila ničivým búrkam a veľkej zime (Európa v tom čase prechádzala obdobím silného ochladenia), pri ktorých mnohé z lodí stroskotali. Chýbala aj navigácia pre plavbu pri neznámom pobreží. Pri pobreží Írska Španieli očakávali, že sa im dostane podpory od tamojších katolíkov a môžu doplniť zásoby, ale boli zúrivo napadnutí ako okupanti krajiny. Po strastiplnej ceste sa vrátilo do Španielska 65 lodí a aj tie boli zväčša poškodené a asi 20.000 vojakov a posádky zomrelo prevažne na hlad a choroby. Angličania v boji nestratili žiadnu loď a zomrelo asi 100 mužov. 11.septembra zvyšok flotily dorazil do prístavu La Coruna.
Vo vyššie uvedenom texte som sľúbila, že rozoberiem ešte jeden aspekt, ktorý dopomohol k víťazstvu Angličanov nad španielskou Armadou. Bola to technológia odlievania diel a ich použitie. Tento poznatok zistili námorní archeológovia a experti na stredoveké zbrane pri výskume vraku anglickej lode, ktorú sa podarilo nájsť jeden a pol kilometra od ostrova Alderney v kanále La Manche. V období, keď vládol otec Alžbety Henrich VIII. tvorili výzbroj lodí nesúrodá zmes rôznych diel rôzneho kalibru. Boli vyhotovené zo železa alebo bronzu. Niektoré z nich boli určené na lode, iné na súš, ale v prípade potreby sa presunuli na loď. Tieto poznatky máme z vraku vlajkovej lode Henricha VIII. Mary Rose. V porovnaní s delami, ktoré sa našli vo vraku anglickej lode z obdobia slávneho boja proti Španielom, prešla ich technológia ohromnou zmenou. Všetky delá mali štandardnú veľkosť, normalizačný kaliber a boli vyhotovené z kvalitnej liatiny. Namiesto množstva malých diel vo vybavení lode uprednostňovali menší počet veľkých diel s dlhšou hlavňou. Odborníci sa zhodujú, že zbrojári kráľovnej Alžbety predbehli svoju dobu o 50 rokov. Identické delá znamenali aj pokrok v taktike vedenia námornej bitky. Umožnili riadenú streľbu, mimoriadne účinnú a presnú a táto taktika sa udržala ďalších dvesto rokov bez zmeny.
Vrak lode leží asi v hĺbke 30 metrov a je schovaný v rozvírenom piesku, ktorý veľmi znižuje viditeľnosť. Najprv výskumníci vyzdvihli jedno delo, ktoré ležalo dlho v múzeu. Po rokoch sa uskutočnila ďalšia vedecká výprava na potvrdenie odvážnej domnienky, že delá mohli mať v slávnej bitke ešte významnejšiu úlohu, než im bola prikladaná. Na dne bola lokalizovaná poloha 12 ks diel. Delové gule, ktoré sa podarilo vyzdvihnúť, boli rovnakého kalibru. Teraz bolo treba potvrdiť, že aj delá sú rovnaké. Na potvrdenie domnienky stačilo vyzdvihnúť dve delá, pretože tretie ležalo v múzeu. Po neľahkom vyzdvihnutí diel sa porovnaním zistilo, že všetky delá boli unifikované, súčasť jednej série. Delá mali v hlavni drevenú zátku, ktorú experti odstránili. Následne delá očistili od stvrdnutého hrubého nánosu a zakonzervovali. Vyrobili starou technológiou repliku, aby ju odskúšali. Zmerali rýchlosť strely, bolo to skoro 300 m/s. Na vzdialenosť 1,6 km takáto strela bola schopná zasiahnuť cieľ a na vzd. 100 metrov prerazila bok lode a vyletela na druhej strane.
Na lodi sa našla aj ručnica, ktorú experti zrentgenovali, pretože bola obalená nánosom a vyrobili repliku. Následne vykonali skúšku, či ručnica je schopná preraziť 2 mm hrubý oceľový plát. Pri rýchlosti olovenej guľky 230,3 m/s , plát bol čisto prerazený. Na porovnanie vyskúšali plát preraziť aj strelou z malej strelnej zbrane z r. 1911, to sa však nepodarilo.
Alžbetino námorníctvo bolo dobre známe ako mimoriadne účinné a smrtiace kvôli delostreľbe. Filip II. to vedel, napriek tomu vyslal nedostatočne pripravenú Armadu a tým nielen prehral jednu bitku, ale predznamenal začiatok konca slávnej epochy španielskej nadvlády nad svetom.
Zdroje:
Dokumentárny film History Channel – Ztracené zbraně královny Alžběty z r. 2009
http://www.historylearningsite.co.uk/spanish_armada.htm
http://www.wired.com/dangerroom/2009/02 ... uns-of-th/
http://referaty-seminarky.cz/bitva-u-gravelines/
vystřelili, utekli, otočili...