PALBA.CZ

Curiosity asi objevila nějaký druh organického materiálu. Čeká se tedy senzační zpráva, která údajně vejde do učebnic historie - uvidíme za pár týdnů.
http://21stoleti.cz/blog/2012/11/22/uci ... ovy-objev/

Osobně si myslím, že by bylo spíš divné, kdyby na Marsu žádný život (resp. jeho pozůstatky) nebyl. Nepředpokládám, že život je něco vzácného.

Stuka píše:Nepředpokládám, že život je něco vzácného.

NASA chladí vášne: Objav na Marse nemusí meniť dejiny
http://tech.sme.sk/c/6615996/nasa-chlad ... z2DKw0czSR


Na podklade akých ARGUMENTOV predpokladáš, že život nieje vzácný?

V jednoduchej forme si myslím, že nie je vzácny. Život dokáže prežiť v rôznych podmienkach a myslím si, že naša zem v tomto nie je privilegovaná. Podmienky, ktoré tu máme, sú síce pre rôzne formy života veľmi priaznivé, ale to neznamená, že iné (chudobnejšie) podmienky neumožňujú vzniku života ako takého.

Čo to znamená "chudobnejšie podmienky"? V podzemí, v hĺbke niekoľko kilometrov, je všetko - je tam voda (vo forme roztokov), je tam potrava (síra, železo, metán...), je tam teplo, sú tam životné priestory (vo forme trhlín a rozrušených hornín...), sú tam dokonca rôzne anorganické katalizátory (ílovité horniny, zeolity...). Na povrchu je to síce tiež, ale oveľa rozptýlenejšie.
Veľmi sa mi páči teoria hlbokej horúcej biosféry (napríklad http://www.vesmir.cz/clanek/hluboka-horka-biosfera ), podľa ktorej je hlavná časť biologickej hmoty na našej planéte tvorená organizmami žijúcimi v horninách a roztokoch vo väčších hĺbkach pod povrchom a to, čo vidíme okolo seba sú len "vyhnanci" do nehostinného prostredia na povrchu planéty.
Pre organizmy hlbokej biosféry je potom celkom jedno či žijú v pozemskom podzemí, alebo v podobných podmienkach na Marse - je tam voda, teplo a potrava. A je im aj celkom jedno, že ich hviezdou je už len biely trpaslík alebo pulzar - radiácia na povrchu sa k nim cez kilomere hrubý štít hornín nedostane.
Pripadá mi proste optimistická - život vznikne všade, kde má na to podmienky - a hlboké podzemie terestických planét je všade skoro rovnaké...

Ovšem s hlbokou biosférou je jeden problém - jej existencia nebola zatiaľ priamo dokázaná. Niet sa ale čomu čudovať - organizmy hlbokej biosféry sú na tom pri vytiahnutí do našich "laboratórnych podmienok" horšie, ako my, vytiahnutý bez skafandru do vesmíru na obežnú dráhu. Ich životné prostredie predstavujú tlaky stoviek až tisícov atmosfér a teploty do 250-300°C. Tiež nepotrebujú tak účinné enzymatické aparáty, ako organizmy v energeticky a potravinovo chudobnom prostredí na povrchu. Nemáme teda pre ne vytvorené vhodné životné podmienky, ani "živné pôdy", na ktorých by sa dokázali množiť (a tým sa prejaviť).

Odhaliť organizmy hlbokej biosféry je skoro rovnaký problém, ako odhaliť živé organizmy, postavené na iných princípoch ako pozemské organizmy (napríklad pochádzajúce z iných planét). Dokonca možno horší - po organizmoch pozemskej hlbokej biosféry zostanú zvyšky, ktoré dosť dobre nevieme odíšiť od kontaminácie biologickým materiálom z povrchu Zeme (základná biochémia organizmov pozemskej hlbokej biosféry a organizmov žijúcich na povrchu Zeme bude dosť podobná - majú spoločných predkov). A zaručiť nielen "sterilitu", ale aj "nekontaminovanosť" zariadenia pre odber vzoriek z hĺbky rádu kilometrov je hodne veľký problém.

Takže sčasti súhlasím aj so Stukou aj s námietkou oc-14-4a-01 - Život NEMUSÍ byť vzácny.
Ale vyspelý, inteligentný? život, schopný komunikácie "na našej úrovni" rozhodne vo vesmíre vzácny je.

Zabehnem asi príliš do filozofie, ale pre mňa už samotný pojem "inteligentný" je otázny. Z akého pohľadu inteligentný? Z pohľadu schopnosti prežiť? Z pohľadu vývoja technológií? Z pohľadu dodržiavania nejakých etických a morálnych kodexov? ...
Človek vie skladať hudbu, malovať, rozvíjať rôzne vedy, technológie a matematiku. Väčšinou ale prežije s prepáčením "sračkový" život, pretože človek musí všetko komplikovať. Priamou cestou ísť nedokáže a tak sám sebe (najradšej ale tomu druhému) všetko skomplikuje, aby život "nebol peříčko", či už vedome alebo nevedome. Nakoniec skončí ale pri tom, čo "menej inteligentné" tvory vedia už dávno (alebo inštiktívne), že v živote sú najdôležitejšie zdravie, radosť z práce, pohybu, sýteho žalúdku, schopnosti radovať sa, hrať, milovať, súdržnosť v rodine, pomoc medzi priateľmi atď. Takéto veci.

Toľko z filozofie. Inteligentný život určite vo vesmíre je, ale míňame sa v priestore a asi aj v čase, čiže akoby nebol.

Život nevieme ako vzniká, dokonca ani evolúciu nevieme experimentálne overiť. Tým pádom ani zadefinovať obecnosť života.
Poznáme iba podmienky prežitia.
Želvuška /Tardigrada/ prežije -273 do +150 C, Tlak 70 000 atmosfér a ani kozmické vákuum jej nerobí problém.
http://www.barnorama.com/tardigrada-the-water-monster/

Inteligencia v živých entitách je súbor interakcií smerujúcich k prežitiu prípadne k rozmnoženiu druhu na úkor prostredia.

Inteligencia v živých entitách je súbor interakcií smerujúcich k prežitiu prípadne k rozmnoženiu druhu na úkor prostredia.

Celkom zaujímavý názor, ale myslím si že pomýlený Myslím si, že iba nie veľmi inteligentné spoločenstvo prežíva a rozmnožuje sa na úkor prostredia v ktorom žije a ktoré ho živí.
Troška teda definíciu opravím:
Inteligencia v živých entitách je súbor interakcií smerujúcich k prežitiu prípadne k rozmnoženiu druhu v súlade s prostredím, v ktorom sa vyvinula. (Tak by to aspoň z dlhodobého hľadiska malo byť.)

Stuka píše: ale myslím si že pomýlený

Už len tým, že tieniš slnečný tok, žiješ na úkor prostredia. Ako živého tak neživého. Obrala si ich energiu 1,36.10³ J.m−2.s−1

Inteligencia podobná ľudskej určite nie je podmienkou prežitia druhu - ale rozhodne v prežití pomáha, aspoň krátkodobo (z hľadiska evolúcie)...
V definíci "súbor interakcií smerujúcich k prežitiu prípadne k rozmnoženiu druhu v súlade s prostredím" je inteligencia podobná ľudskej skôr nepotrebná a možno až prekážajúca - prejavuje sa totiž schopnosťou meniť samotné prostredie vo svoj prospech (v podstate ho ničiť, zmena prostredia totiž smeruje k obmedzeniu ostatných živých organizmov, s ktorými "inteligentný druh" súperí o zdroje, predovšetkým potravinové) a/lebo prežívať v prostredí nevhodnom (vytváraním umelého prostredia) a/lebo krátkodobo (z hľadiska evolúcie) prežívať v obrovskom premnožení za pomoci technických prostriedkov, umožňujúcich využívať aj súrovinové a energetické/potravinové zdroje, ktoré sú pre neinteligentné alebo "nedostatočne inteligentné" tvory nedostupné (len veľmi málo tvorov na Zemi dokáže prežívať v rope alebo využívať ropu, o uhlí alebo rudách nehovoriac).
Tieto surovové a energetické zdroje sa však vytvárali/vznikali v časovom merítku geologických epôch a spotrebovávané sú v merítku desaťročí, v lepšom prípade storočí - z hľadiska evolúcie alebo geologického vývoja teda prakticky okamžite. V momente ich spotrebovania nasleduje pokles populácie "inteligentného druhu" doslova voľným pádom, čo môže viesť až k úplnému vyhynutiu "inteligentného druhu" a vždy vedie k strate podstatnej časti technologických schopností, ktoré mal tento druh na vrchole svojho premnoženia.

IMHO - Jediným reálnym východiskom je expanzia mimo materskú planétu a následne mimo materský hviezdny systém - a tá musí začať dostatočne dlho pred dosiahnutím technologického a populačného maxima a pred vyčerpaním zdrojov na materskej planéte (je celkom možné, že sme svoju príležitosť už tiež prešvihli). V tom je možno ukrytá i odpoveď na už spomenutý problém Fermiho paradoxu...
Proste žiadna civilizácia, ktorá dosiahla úroveň potrebnú na komunikáciu alebo systémovú a následne medzihviezdnu expanziu nestihla začať svoju expanziu mimo svojho hviezdneho systému "dostatočne včas" pred vyčerpaním dostupných zdrojov a zostávajúce zdroje nasmerovala na malé predĺženie svojej ďalšej existencie na materskej planéte alebo v materskom systéme, miesto "neistej" expanzie do vesmíru.
Súperenie o posledné nevyčerpané zdroje tiež môže viesť, na dostatočnej technologickej úrovni, k jadrovej alebo inej podobnej vojne, ktorá nevyhnutne končí katastrofou - vyhynutím druhu alebo aspoň stratou dostupnosti zvyšných zdrojov a následne stratou aj technologických schopností.

oc - na Zemi to nie je 1363W/m^2, ale maximálne len asi 900W/m^2 - najmenej 400-500W/m^2 odrazí a absorbuje samotná atmosféra Zeme. 1363W/m^2 platí mimo atmosféru, napríklad na obežnej dráhe alebo na Mesiaci.
Mýliš sa aj v "overiteľnosti evolúcie" - existujú biologické pokusy, v ktorých bola funkcia a princípy evolúcie celkom dobre overené. Ich popis a priebeh je však tak nezáživný a fádny, že sa im nevenuje takmer žiadna pozornosť v "médiách".

Stuka píše: Inteligentný život určite vo vesmíre je, ale míňame sa v priestore a asi aj v čase, čiže akoby nebol.

Komunikácie na "medziplanetárnej úrovni" je naša civilizácia schopná len asi 100 rokov, na medzihviezdnej úrovni sotva 50 rokov. ak si pri súčasnom tempe spotreby zdrojov túto schopnosť ešte rovnaký čas udržíme, bude to obrovský úspech.

Alchymista píše: Zemi to nie je 1363W/m^2, ale maximálne len asi 900W/m^2 - najmenej 400-500W/m^2 odrazí a absorbuje samotná atmosféra Zeme. 1363W/m^2 platí mimo atmosféru, napríklad na obežnej dráhe alebo na Mesiaci.

Pokazil si mi Léčku na Stuku

Musím sa viac snažiť

Jakou léčku? Mýliš sa, ak si myslíš, že mi niečo hovorí (alebo zaujíma) to tvoje

Obrala si ich energiu 1,36.10³ J.m−2.s−1

a že budem skúmať, či si sa v číslach pomýlil nepomýlil. Načo sú mi čísla?
Stačí mi sedliacky rozum k tomu, že vidím, že tápeš úplne mimo.
Ako súčasť prírody som nikoho a nič neobrala. Možno tým (vzhľadom na ten príklad, ktorý si uviedol), že tienim (keď vyleziem na slnko) poskytujem ŽIVOTUDÁRNY tieň niekomu niečomu v slede udalostí, ktoré idú mimo mňa ale zapadajú do celkového fungovania zložitého systému, ktorého som súčasťou a o ktorom máme ešte veľmi málo znalostí. Možno môj tieň bol pre niekoho iného dôležitý a ak aj nie, myslím, že systém sa ľahko s mojím tieňom vysporiada.

Mám rovnaké práva ako ostatné živé organizmy v tomto biosystéme. Mám rovnaké postavenie, rovnaké opodstatnenie. Tým, že mám práva, mám však aj povinnosti a to je podľa mňa známka vyššej inteligencie, ak sa využívajú nielen práva ale plnia sa aj povinnosti. Ak sa myslí globálne, myslí sa do budúcna, myslí sa zodpovedne atď. Ak sa iba berie a ničí a myslí sa na vlastný prospech, tak to nie je na dlhšiu dobu dobrá perspektíva a tým pádom to nemôže byť známka vyššej inteligencie. Potom pokladám - v tomto smere - za inteligentnejšieho vlka, ktorý žije v súlade so svojim prostredím. Samozrejme, môžeš mi oponovať, že vlk nikdy nebude skúmať vesmír, nikdy nebude letieť v lietadle, nikdy nebude malovať, skladať hudbu, tancovať, atď. atď.( resp. chodiť do práce, aby potom dostal nejaký papierik za ktorý si môže v obchode kúpiť odratého zajaca a nasýtiť sa a doma spokojne odfukovať pri telke).

Pravdepodobne to tu ale nevyriešime - čo je vlastne inteligencia a aké sú jej znaky.

Komunikácie na "medziplanetárnej úrovni" je naša civilizácia schopná len asi 100 rokov

Obávam sa, že by nestačilo ani milión rokov. Obávam sa, že rýchlosť svetla je to, čo nás najviac obmedzuje. Je pomalé.

Bohužiaľ sa mýliš.
Ťaháš do problému morálku a morálne kategórie, čo sú veci, ktoré výhradnou záležitosťou inteligentných bytostí žijúcich v relatívne umelom prostredí, kde si dokážu svojou inteligenciou a kolektívnou spoluprácou zabezpečiť dostatok až okamžitý nadbytok energetických a iných zdrojov.
Zvieratá žiadne takéto morálne problémy neriešia. Vlk kľudne zožerie aj posledného jednorožca - ak ho dokáže uloviť, rovnako ako koza spasie aj poslední steblo trávy. Zvieracím predátorom je pritom absolutne jedno, aké pocity prežíva ich korisť alebo aké je jej postavenie v ekosystéme. Ich cieľom je vyhliadnutú/vypátranú korisť zabiť s vynaložením čo najmenšieho množstva energie a s čo najmenším vlastným rizikom.
Takže vlk vo svojom love nie je obmedzený nejakým "pozitívnym vzťahom k okolitej prírode", ale výlučne svojou vlastnou kondíciou a kondíciou, prípadne obranyschopnosťou svojej koristi, s ktorou je prepojený len súbežnou evolúciou (a potravinovou pyramídou) - ako sa vlk v evolúcii zlepšuje vo svojej "schopnosti loviť", tak sa jelene a srny zlepšujú v svojej schopnosti unikať.

Z tohoto pohľadu je inteligencia presne rovnaký nástoj ako zuby, pazúry a svaly. Avšak omnoho všestranejší a efektívnejší, takže svojim majiteľom umožňuje využívať oveľa väčší rozsah potravinových a ďalších zdrojov.

Je možné, že neberiem do úvahy všetky aspekty alebo že sa na vec pozerám z nie celkom správneho uhla alebo že sa zle písomne vyjadrujem.
Napriek tomu, musím oponovať, pretože o morálku a morálne aspekty mi vôbec nešlo. Takisto ani o žiadne pocity alebo pozitívne či negatívne vnútorné vzťahy.

O vnútornom živote zvierat si ale nemyslím, že by bol taký chudobný, že by sa vždy u každého druhu obmedzoval len na "zabiť, žrať, zabiť, žrať."

Ich cieľom je vyhliadnutú/vypátranú korisť zabiť s vynaložením čo najmenšieho množstva energie a s čo najmenším vlastným rizikom.

To isté platí aj pre človeka. Človek to, zdá sa, dotiahol dokonca až skoro k dokonalosti. Ide do obchodu a kúpi si jedla koľko chce, predtým čo niekto potravu zasial alebo odchoval vo veľkovýrobe.

Zvieracím predátorom je pritom absolutne jedno, aké pocity prežíva ich korisť alebo aké je jej postavenie v ekosystéme.

To isté platilo aj pre človeka. A dotiahol to opäť až skoro k dokonalosti. Svojej honbe za jedlom (+ to ostatné) podriadil všetko. Ovšem dnes sme trocha v inej situácii.

Opýtam sa najprv takto: Prečo by sa predátor (zviera) mal zaujímať o ekosystém? Je predsa jeho šúčasťou - potrebnou a zdravou. Nemusí sa zaujímať o nič, "rozmýšľa" zaňho rovnováha. Tá určuje, či v danom území je priveľa levov alebo primálo. Levy zasa majú väzbu na antilopy, antilopy na iné zvieratá alebo rastliny a tak by sme mohli pokračovať. Človek sa vďaka svojej inteligencii - ak to tak mám povedať - vyčlenil z prírody, rozbil rovnováhu a vytvoril si nejaký svoj systém so sebou samým na jeho čele. Keď ovšem po čase zistil, že tým, že si zničí životné prostredie, tým seba asi nezachráni, skôr naopak, tak sa začal zaujímať o ekológiu a o všetky vnútorné vzťahy v ekosystéme, o navrátenie rovnováhy, ktorú viac alebo menej pomohol rozbiť a ktoré vlk skúmať nemusí, pretože ich neničí, neruší... Človek je príliš expanzný , príliš sa vymyká. Bohužiaľ - ak to tak musím povedať, ale nerada, pretože tým ohraničujem pojem "inteligencia" človek nie je dostatočne inteligentný. Alebo potom mal zostať primitívnejší.

Vďaka svojmu veľkému mozgu sa ale nutne človek musí vymykať z priemeru a vytŕčať z davu - to je nevyhnutné. Nevyčítam, že vytŕča. Ťažko sa už vrátime k oštepu do džungle. Niečo tu ale nie je dobre. Niečo robíme zle. Niečo sa podľa môjho názoru pokazilo, alebo celkom nedotiahlo, alebo zle niečo chápeme.

To už sem ale do tejto témy nepatrí, prepáčte mi to, ale nedokážem pri pohľade na vesmír, život, našu zem atď. rozmýšľať iba v číslach.

Stuka aby som ukončil debatu čo je inteligencia. Kedže termín inteligencia, je momentálne neohraničený,
vzniká aj veľa deformácií tohto pojmu.
Ale inteligenciu obecne presne zadefinoval Jean Piaget 1896-1980, platí aj pre živú a neživú prírodu:

Inteligencia je rovnováha prispôsobovacích procesov.

Inými slovami:
Inteligencia v živých entitách je súbor interakcií smerujúcich k prežitiu prípadne k rozmnoženiu druhu na úkor prostredia.

Defínicia :

Inteligencia je rovnováha prispôsobovacích procesov.

asi nie je celá. Že by Piaget zhrnul svoj výskum do týchto piatich slov? To sa mi nezdá.
Ďalší chyták?

Nech už je to ako chce, tvoje vysvetlenie danej definície je úplne zle. Cha.

Inak - súhlasím. Končíme (čo sa týka diskusie o inteligencii).

oc - tá definícia je celkom dobrá, ale skoro rovnako dobre sa hodí na definíciu života ako takého alebo ktorejkoľvek inej vlastnosti živých organizmov - ale nijak nevyčleňuje inteligenciu, ako súboru komunikačných schopností, pamäte a abstraktného myslenia - z pomedzi iných schopností a evolučne získaného "vybavenia" potrebných na prežitie a prípadné rozmnožovanie organizmov (ale možno je to tak správne - je to v princípe rovnaký prostriedok zlepšujúci šance na prežitie, ako ktorýkoľvek iný a dobre na ňom aj vidieť funkciu evolučného princípu "niečo za niečo").

Stuka píše:O vnútornom živote zvierat si ale nemyslím, že by bol taký chudobný, že by sa vždy u každého druhu obmedzoval len na "zabiť, žrať, zabiť, žrať."

Ťažko posudzovať životné postoje a vnútorný život tvorov, ktoré nie sú schopné verbálneho vyjadrovania. Iste, základné emócie prejavovať dokážu - a na istej úrovni inteligencie aj prejavujú a vnímajú - ale opäť, väčšina pozorovaní je uskutočnených na zvieratách, ktorých životné prostredie je prinajmenšom rovnako umelé ako to naše - pretože sme ho vytvorili my... Rovnako si nemyslím, že by to bolo obmedzené na jednoduché "zabiť, žrať, zabiť, žrať", oveľa pravdepododobnejší je komplexnejší vnútorný život: "sex, zabiť, žrať, sex, odpočívať, sex, zabiť, žrať, sex..." Rozmnožovací pud je totiž u väčšiny zvierat (a to hlavne u samcov, s menšími investíciami do potomstva) značne silnejší než potreba potravy, odpočinku a neraz i ako pud sebazáchovy. Samice sú spravidla opatrnejšie a vyberavejšie - čo je ale pochopiteľné, ich investícia do potomstva je takmer nepomerne väčšia. A od istej úrovne inteligencie vykonávajú zvieratá kopuláciu nie pre splodenie potomstva, ale proste preto, že je pre ne príjemné.

Nie sme iný, ako boli naši predkovia - len ovládame väčšie zdroje.
Ale situácia, keď máme určitý prebytok potravinových a iných zdrojov; komunikačné schopnosti; vlastnú, kolektívnu, aj "nebiologickú" externú pamäť a k tomu aj rozsiahle schopnosti abstraktného myslenia a tým aj dlhodobejšieho plánovania a projekcie vývoja do budúcnosti, umožnila odhaliť činnosti a procesy, ktoré vo svojej synergii - i jednotlivo - ohrozujú našu schopnosť dlhodobo prežiť v prostredí, ktoré svojou činnosťou vytvárame. Práve toto "uvedomenie si" našej závislosti na prostredí a zrejmej dlhodobej neudržateľnosti "doterajších" postupov pri získavaní zdrojov je dôkazom našej inteligencie. Umožňuje totiž modifikovať naše terajšie chovanie tak, aby sme ako biologický druh nezhoršili naše súčasné životné podmienky a zlepšili šance na prežitie našich potomkov. To neobia žiadne zvieratá, aby obmedzovali svoje vlastné využívanie zdrojov s cieľom poskytnúť viac zdrojov potomstvu v budúcnosti.
Menej inteligentné organizmy vždy využijú všetky dostupné zdroje v prostredí "až dna doraz", riziko vyčerpania zdrojov a kolapsu ekosystému ich vôbec nezaujíma, a je im v princípe jedno, že s vyčerpaním zdrojov sami seba odsúdia na nevyhnutné a neodvrátiteľné vymretie. K tomu ale bežne nedochádza - ekosystémy sú obvykle dostatočne komplexné a vytvárajú veľký počet rozličných regulačných spätných väzieb, kladných i záporných, ktoré udržiavajú v ekosystéme stabilitu a dynamickú rovnováhu.
Zdôrazňujem dynamickú rovnováhu - ekosystém má vždy viac ako len jeden jediný stabilný stav... A ten sa v čase mení, keď inak nie, tak pod vplyvom dlhodobých klimatických cyklov riadených dlhodobými cyklami slnečnej aktivity, teda procesmi celkom mimo ľudský vplyv, alebo vplyv akéhokoľvek živého organizmu vôbec.
Tu zrejme existuje aj jeden Veľký Omyl väčšiny amatérskych "ekoaktivistov" - majú akúsi predstavu o akomsi "ideálnom stave" prostredia a ekosystémov, existenciu ktorého obvykle kladú v Európe niekam do obdobia "ranného stredoveku". Neuvedomujú si pritom, že toto "prirodzené prostredie" ich ideálu bolo už niekoľko tisícročí predtým intenzívne využívané a menené poľnohospodárskymi kultúrami mladšej doby kamennej, ktoré využívali na získanie poľnohospodárskej pôdy aj, z nášho pohľadu, mimoriadne drsné metódy - "riadené" požiare lesných komplexov.
A ešte predtým tu vlastne žiadne rozsiahlejšie lesy neboli - krajina bola pod klimatickým vplyvom kontinentálneho ľadovca poslednej doby ľadovej a mala charakter sprašovej stepi...

K rôznim extrémofilom ktorými sa s obľubou oháňajú fantastovia.
Všetko na tejto planéte má rovnaký základ DNA aj extrémofili.
Takže sa vyvinuli tak ako všetko ostatné a následne sa prispôsobili extrémnym podmienkam.
Samozrejme je to precedens že môže existovať aj v drsných podmienkach ale môže sa tam vyvinúť?

Preto si myslím že šanca na život v tejto Slnečnej sústave inde ako na zemi je tak 5 % v oceánoch pod ladom na mesiacoch s vulkanickou činnosťou.
Nečakajte že nájdete život na vyprahnutej púšti Marsu milióni rokov po tom čo planéta (možno!!!) bola obývateľná. Ak by to bolo možné tak by nám už kývali :-)

A ak sa mýlim čo by znamenal život na Marse? Že dovoz čohokoľvek odtiaľ je biologické riziko a že jeho prípadnú teraformáciu nesmie nič z jeho pôvodnej fauni prežiť.
Iba ak v skúmavkách.

Na Marsu život určitě není, ale je veliká pravděpodobnost, že kdysi byl. Kdysi byly na Marsu vcelku příznivé podmínky pro rozvoj aspoň jednoduché formy života. Takový je předpoklad, ale důkazy - fosílie - se ještě nenašli.
Co se týče ostatních planet mimo naší sluneční soustavy - jsem optimista. Podobných planet, jako je naše Zem, našli jenom v naší galaxii spousta, takže určitě se na nich život v nějaké podobě vyvinul.

A ak sa mýlim čo by znamenal život na Marse? Že dovoz čohokoľvek odtiaľ je biologické riziko a že jeho prípadnú teraformáciu nesmie nič z jeho pôvodnej fauni prežiť.
Iba ak v skúmavkách.

Dovoz biologického materiálu z jiné planety a jeho další manipulace s ním zde na Zemi, určitě podléhá nějakému protokolu dávno vypracovanému v rámci karanténních opatření. Případně se řídí stejným protokolom jako v případě Eboly atd. Důležité je
po prvé: že by se konečně potvrdilo, že život je opravdu i jinde než na Zemi
po druhé: dal by se zkoumat původ života - jestli vznikl na více míst nezávisle, nebo pochází z jednoho zdroje atd.
po třetí: biolog a další odborníci, by zde vyjmenovali na dalších 50 stranách, co by se dalo zkoumat konkrétně z daného vzorku.

Stuka - na nejaké "bezpečnostné protokoly", by som v prípade mimozemského života nestavil ani deravý eurocent (viď M.Crichton - Kmeň Andromeda). Navyše, systém dopravy marťanských vzoriek na Zem má toľko slabých miest v bezpečnosti z hľadiska kontaminácie, že to až nie je pekné.

V tomto zastávam podobný názor ako Hektor - totiž, že pokiaľ trvá neistota o súčasnej existencii života na Marse, tak nič z Marsu sa nesmie dostať späť na Zem - ani prípadní kozmonauti. A pokiaľ môže byť nejaká biosféra ohrozná kontamináciou, ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ TO NESMIE BYŤ TÁ NAŠA, pozemská. Tu proste neexistuje žiadne malé či "minimálne" riziko. Tu existuje len jedno obrovské riziko - riziko zániku celej našej biosféry.
Takže považujem každého, kto vážne uvažuje o dovoze vzoriek s potenciálne živými mimozemskými organizmami na Zem, za krajne nezodpovedného šialenca. Proste neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo o voziť vzorky z Marsu na Zem - ak chce niekto skúmať marťanské vzorky vo svojom laboratóriu, tak nech sa aj so svojím laboratóriom odsťahuje na Mars (a tam zostane, prípadne skape pri kontaminácii ). Alebo nech navrhne a skonštruuje automatické laboratórium pre vesmírnu sondu.

Drsné? Iste. To riziko je totiž proste obrovské.

Hektor píše:K rôznim extrémofilom ktorými sa s obľubou oháňajú fantastovia.
Všetko na tejto planéte má rovnaký základ DNA aj extrémofili.
Takže sa vyvinuli tak ako všetko ostatné a následne sa prispôsobili extrémnym podmienkam.
Samozrejme je to precedens že môže existovať aj v drsných podmienkach ale môže sa tam vyvinúť?

A napadlo ťa, že tieto, z nášho pohľadu extrémofilné organizmy, sú možno organizmy bližšie prapôvodným, a naopak "my" sme extrémofilovia, prispôsobený prostrediu s nedostatkom potravy a energie a nízkym tlakom a teplotám na povrchu planéty? Pozemské prostredie, v ktorom život vznikal, pred cca tromi miliardami rokov, bolo skôr podobné podmienkam v ktorých extrémofilovia dnes žijú, než prostrediu, v ktorom žijeme my.
Za povšimnutie tiež stojí, že väčšina extrémofilov sú prokaryota, organizmy "konštrukčne" jednoduchšie a vývojovo oveľa staršie ako eukaryota (staršie zhruba o dve miliardy rokov), ku ktorím patríme aj my. Kvôli schopnosti prežiť v extrémnych podmienkach na povrchu planéty sme uzavreli trvalé a nerozborné symbiotické spojenectvo s mitochondriami, chloroplastami a ďaľšími podobnými "organelami" (Ako to povedať inak? Pôvodne to boli samostatné organizmy a niektoré si dodnes zachovali aspoň časť vlastnej genetickej výbavy.)