Program Gemini, co bylo a mohlo být

[Alchymista]

Nadruhou stranu to umožňovalo jednoduché výstupy do kosmu, prostě se otevřel poklop.

V tom nebola Gemini plne porovnateľná ani s Voschodmi - tie mali síce problematickú, ale inak funkčnú "nafukovaciu" prechodovú komoru. V Gemini boli po odhermetovaní kabíny obaja astronauti plne vystavení vákuu. A vákuu boli vystavené aj palubné prístroje, čo je väčší problém, pretože sa tým výrazne zhoršia podmienky pre ich činnosť, predovšetkým pre chladenie.

[jíra]

pretože sa tým výrazne zhoršia podmienky pre ich činnosť, predovšetkým pre chladenie.

Mám tomu rozumět tak, že s chlazením přístrojů byly na Gemini problémy, nebo je to jen zkrátka konstatování, že ve vakuu je to horší? Rád bych se o tom případně dověděl víc, ve Flight Manualu se o problémech teda zrovna nemluví.
Můj osobní dojem je ten, že jim to bylo zkrátka jedno, chlazení fungovalo na jiném principu než Voschody, takže přechodová komora zkrátka nebyla potřeba... Ale třeba se pletu.

Jinak jsem se rozhodl popis rozšířit o nejdůležitější palubní systémy, asi by neměly chybět. A pokud bude někdo chtít podrobně zpracovat nosiče Gemini, nebudu se zlobit, naopak bych byl celkem rád.

[Lord]

No vidíš Jíro, jaký máš náměty! Třeba porovnání kabin, komentář k tomu fotečky a další


The Soviet Vostok capsule, left, stood about 16 feet (4.9 meters) high. The U.S. Mercury capsule, center, was 9 1/2 feet (2.9 meters) high. Each vehicle carried one space pilot. The U.S. Gemini spacecraft, right, stood 19 feet (5.8 meters) high and held two astronauts.
http://www.nasa.gov/worldbook/space_exp ... dbook.html


http://www.futuredude.com/whats-the-coo ... spaceship/
Na odkazech najdeš další info, můžeš udělat překlady, něco z toho vytáhnout

[Alchymista]

Pokiaľ som to pochopil, Gemini malo časť prístrojového vybavenia v hermetických kontajneroch (minimálne radar v prednej časti samostaný hermetický kontajner mal) a nikde som zatiaľ nenašiel, ako bol rozdelená samotná kabína na úseky (zrejme boli tri - dva po stranách a jeden "pod nohami" posádky). V podstate ide o to, či naznačené steny pilotnej kabíny tvorili aj hermetické prepážky, alebo nie.


A musím poopraviť svoje tvrdenie o možnosti prechodu do iného telesa bez výstupu do kozmu - existoval projekt MOL a kozmická loď Gemini B, ktorá mala medzi kreslami umiestnený prechodový otvor (a teda i "zaplátanú dieru" v tepelnom štíte )

[jíra]

A musím poopraviť svoje tvrdenie o možnosti prechodu do iného telesa bez výstupu do kozmu - existoval projekt MOL a kozmická loď Gemini B, ktorá mala medzi kreslami umiestnený prechodový otvor (a teda i "zaplátanú dieru" v tepelnom štíte )

To všechno bude, žádný strachy. Co se týče toho předchozího, tak koukám, že to bude chtít do textu doplnit, právě to začínám přepisovat (bylo to asi moc stručné a nevysvětlující) současně s psaním popisu misí.
To, co je na obrázku zeleně, je hermetizovaný vnitřek lodi, kde byla kyslíková atmosféra. Co šlo, to bylo uloženo v "mezivrstvě" mezi vnitřním a vnějším pláštěm. Některé přístroje byly uloženy v hermetizovaných schránkách, některé ne. Chlazení zajišťovala tekutina "křemičitý ester?" (budu se muset optat svého kamaráda chemika, nebo mi poraďte vy, jak to správně napsat ), konkrétně to je MSC-198 od výrobce Monsanto, kdyby to někoho zajímalo. Pořádně to bude popsané v souvislosti s popisy systémů, které přibudou brzy (snad).

[Alchymista]

Chlazení zajišťovala tekutina "křemičitý ester?" (budu se muset optat svého kamaráda chemika, nebo mi poraďte vy, jak to správně napsat )

Pravdepodobne nejaký druh tekutého silikónu (ako je to v originále?)

[jíra]

Je to prosím pěkně "silicon ester coolant fluid"

[Alchymista]

to zrovna nepomôže... a okrem zmienok v materiáloch o Gemini som to pod takýmto alebo podobným označenín nikde inde nenašiel. Zrejme to bola "silikónová chladiaca kvapalina" vyvinutá (prípadne "namiešaná") len pre projekt Gemini a inde sa tento druh nepoužíval.

"Equipment bays, which contain a variety of electrical and electronic equipment, are located outside the pressure vessel. Unlike the Mercury Spacecraft which had nearly all systems inside the pressure shell, the Gemini Spacecraft has most system components located in unpressurized equipment bays. These components either require no pressurization or are internally pressurized. Since equipment is normally only one layer deep within the compartments, launch crews can remove a hatch, quickly pull out a malfunctioning unit and insert a new one, reinstall the hatch and proceed with the launch."
Takže hermetická je len časť vyznačené na mojom obrázku, ostatné časti sú nehermetické a pokiaľ prístrojový blok vyžadoval hermetizáciu, mal samostatnú hermetickú schránku.

[jíra]

No právě, nikde o tom nic moc není, ale díky za názor.
Ano, uznávám, že jsem to napsal neobratně a jak jsem už oznámil, přepracovávám to, aby to bylo úplně jasné.
edit k tvému editu: To, co je na obrázku zeleně, je hermetizovaný vnitřek lodi, kde byla kyslíková atmosféra. (citace z předchozího příspěvku)

[Alchymista]

Titan II GLV (Gemini Launch Vehicle)
bola dvojstupňová nosná raketa USA, odvodená od balistickej rakety LGM-25C Titan II. Rakety prestavovala firma Martin-Marietta v závode v Baltimore. Raketa bola používaná len na vynášanie kozmických lodí Gemini.

Parameter . . . . podľa astronautix.com . . . . . . . podľa Wiki
Hmotnosť: . . . 150 530 kg (331 860 lb) . . . . . . 154 200 kg (340000 lb) (s nákladom?)
Náklad: . . . . . . . 3 600 kg (7 900 lb) . . . . . . . . . . 3 580 kg (7 900 lb)
Dĺžka: . . . . . . . . 32,80 m (107,60 ft) . . . . . . . . . . 33,2 m (109 ft)
Priemer trupu: . . . 3,05 m (10,00 ft) . . . . . . . . . . . 3,05 m (10,00 ft)
Ťah motorov: . . . 2 090,00 kN (469 850 lbf) . . . . . 1 913 kN (430 000 lbf)
Apogeum: . . . . . . 300 km (180 mi).
Prvý štart: . . . . . . 08. 04. 1964
Posledný štart: . . . 11. 11. 1966
Počet štartov: 12, úspešných 12, spoľahlivosť 100%
Stav: vyradená zo služby
Cena: 3,158 mil. dolárov v roku 1965 (to ale nesúhlasí s cenou jednotlivých stupňou rakety LGM-25C Titan 2)

Prvý stupeň bol vybavený pohonnou jednotkou Aerojet LR-87-7 s ťahom 1 913 kN spaľujúcou Aerozine-50 a N2O4 (Aerozine-50 je zmes 50% (hmotnostných) hydrazínu a 50% asymetrického dimetylhydrazínu UMDH, oproti čistému hydrazínu i čistému UMDH má Aerozine niektoré výhody - aj nevýhody).
Motorový jednotka pozostávala z dvoch spaľovacích komôr a dvoch turbočerpadlových agregátov, každý so samostanými prívodmi paliva a okysličovadla (boli to teda vlastne dva motory, ale tento motor nebol nikdy použitý samostatne, v jednokomorovej verzii). Motor LR-87-7 sa od motoru LR-87-5 používanom na bojových raketách a bezpilotných nosičoch líšil zníženým tlakom v spaľovacej komore a nižším maximálnym ťahom, aby lepšie vyhovel požiadavkám pilotovaných misií.

Druhý stupeň mal oproti štandardnej verzii Titan 2 zväčšené nádrže a niektoré ďalšie úpravy, jednokomorový motor Aerojet LR-91-7 spaľujúci Aerozine-50 a N2O4 mal ťah 445 kN a oproti verzii LR-91-5 upravenú vstrekovaciu hlavu pre lepšiu stabilitu horenia.

Raketa v úprave na pilotovaný ("man-rated") nosič mala oproti "bezpilotnej" a bojovej verzii množstvo ďalších zmien:
- bol pridaný systém detekcie porúch oboch stupňov a systém zobrazenia informácií o stave stupňov pre posádku
- bol pridaný záložný systém riadenia letu, pre prípad poruchy primárneho systému
- boli pridané záložné energetické zdroje
- systém rádiového riadenia/navigáce bol nahradený inerciálnym systémom
- boli odstránené brzdiace a niektoré orientačné raketové motory
- bolo upravené elektrické, hydraulické a prístrojové vybavenie rakety
- v prvom stupni boli upravené potrubia paliva a okysličovadla pre zníženie možností oscilácií a "POGO efektu"
- boli znížené/zjednodušené požiadavky na presnosť trajektórie dráhy
- na druhom stupni bol pridaný nový kryt prístrojového vybavenia
- na druhom stupni bol pridaný nový kryt nádrže okysličovadla (prechodový kužel ku kozmickej lodi)


Štarty (poradie, nosič, datum, rampa, náklad) :
01 Titan-2-GLV 08.04.1964 CC LC-19 Gemini 1
02 Titan-2-GLV 19.01.1965 * CC LC-19 Gemini 2
03 Titan-2-GLV 23.03.1965 CC LC-19 Gemini 3
04 Titan-2-GLV 03.06.1965 CC LC-19 Gemini 4
05 Titan-2-GLV 21.08.1965 CC LC-19 Gemini 5 / REP
06 Titan-2-GLV 04.12.1965 CC LC-19 Gemini 7
07 Titan-2-GLV 15.12.1965 CC LC-19 Gemini 6A
08 Titan-2-GLV 16.03.1966 CC LC-19 Gemini 8
09 Titan-2-GLV 03.06.1966 CC LC-19 Gemini 9A / AMU
10 Titan-2-GLV 18.07.1966 CC LC-19 Gemini 10
11 Titan-2-GLV 12.09.1966 CC LC-19 Gemini 11
12 Titan-2-GLV 11.11.1966 CC LC-19 Gemini 12



a jeden extra veľký dielenský...

Edit - tak žiadny extra veľký... zmenšilo ho automaticky asi na tretinu - a bitovo asi tri krát zväčšilo...

[jíra]

Děkuji Alchymistovi za doplnění informací o Titanu.
Přidán přehled pilotovaných misí programu.

[Lord]

Přidán přehled pilotovaných misí programu.

No vida super Až budu mít víc času v klidu to vše přelouskám. Jak Ty osobně hodnotíš všechny lety Gemini, přínosy, nedostatky?

[Alchymista]

Zaujímavou a významnou súčasťou projektu Gemini bol aj vývoj kozmických skafandrov.

Kým skafandre používané v projekte Mercury museli poskytnúť ochranu len v prípade dehermetizácie kabíny ("záchranný skafander"), skafandre pre projekt Gemini museli dokázať oveľa viac - museli byť predovšetkým značne pohodlnejšie, konfortnejšie, pretože lety Gemini mali trvať niekoľko dní, kým najdlhší let Mercury trval len niečo viac ako 34 hodín (22 obletov). NASA si potrebovala overiť, či si astronauti zachovajú práceschopnosť minimálne po dobu potrebnú pre cestu na Mesiac (tj. minimálne 4 dni, to obleky Mercury zaručovali len na menej ako 24 hodín). Je treba mať stále na pamäti, že celý projekt Gemini slúžil predovšetkým ako predstupeň projektu Apollo.
Oblek musel samozrejme splniť niekoľko ďalších náročných požiadaviek:

• musel vyhovieť ako oblek pre ochranu astronauta pri katapultáži z havarovanej rakety (vysoké zrýchlenia, oheň, žiar, prudká zmena tlaku, toxické látky v okolitom prostredí)
• musel byť vhodný pre "činnosť v kabíne lode" (IVA - "intravehicular activity"), kedy je oblek nanatlakovaný, len klimatizovaný a odvetrávaný, a súčasne musel splniť požiadavky ako záchranný skafander pri neočakávanej strate tlaku v kabíne
• musel byť vhodný ako skafander pre výstup do otvoreného vesmíru (EVA - "extravehicular activity"), teda poskytnúť dostatočnú ochranu vo vákuu, ochranu proti priamemu slnečnému žiareniu, extrémnym teplotám, mikrometeoritom a ďalším vplyvom otvoreného vesmíru bez straty pracovnej schopnosti astronauta.

Gordon Cooper v obleku NAVY Mark IV - skafandre používanom v projekte Mercury

NASA pôvodne kontaktovala firmy B.F. Goodrich Company (vyrábala pretlakové obleky NAVY Mark IV použité v projekte Mercury) a Arrowhead Products Company, aby pripravili prototypy. V období testov sa však prihlásila ďaľšia firma - David Clark Company (Worcester, MA) - a na vlastné náklady navrhla a vyrobila iné obleky a ponúkla ich NASA na odskúšanie. Prototypy David Clark Company sa ukázali lepšie ako vzorky Goodrich a Arrowhead. Kontrakt na vývoj a výrobu skafandrov pre projekt Gemini tak získala firma David Clark Company.
Zrejme i preto, že firma David Clark nebola v tejto oblasti zasa až taký nováčik, ako by sa zdalo - mala skúsenosti s výškovými oblekmi používanými už v projekte X-1 a hlavne v projekte X-15, z ktorých skafander pre Gemini vychádzal. Oblek bol následne používaný i pre U-2 a SR-71, neskôr firma vytvorila aj pilotný komplet S1034 PPA (Pilot's Protective Assembly) a od neho odvodený S1035 Advanced Crew Escape Suit (ACES) a S1032 Launch Entry Suit (LES) pre raketoplán. Dnes vyrába okrem iného vojenské pilotné obleky Advanced Technology Anti-G Suit (ATAGS) / Combat Edge pre pilotov F-22 Raptor, ale napríklad vyrobila i skafander pre Felixa Baumgartnera, použitý pri rekordnom výškovom zoskoku "Red Bull Stratos". Podieľa sa i na vývoji kozmických skafandrov pre budúce misie.

Milton Thompson vo výškovom obleku pri raketopláne X-15 - oblek poslúžil ako základ pre vývoj skafandrov pre Gemini

Skafandre Gemini teda vychádzali zo skafandrov pre X-15, okrem iného to znamená, že oblek sa otváral odzadu na zips, ktorý pokračoval cez rozkrok dopredu, až na pupok. Klimatizácia a termoregulácia skafandru bola vzduchová. Skafandre boli navrhnuté tak, aby v nafúknutom stave umožňovali obsluhu lode v sediacej pozícii. Napriek tomu bolo v nafúknutom skafandre veľmi ťažké dosiahnuť nad výšku ramien alebo pod úroveň pásu.
Skafander G4C (vo verzii pre EVA) mal sedem vrstiev (pod skafandrom sa nosilo ešte špeciálne "celotelové" spodné prádlo).
Popis vrstiev je "odspodu von", na obrázu je to "zdola nahor":

• spodná vrstva označovaná ako "comfort layer" (materiál "nylon oxford") uľahčovala obliekanie skafandru a zvyšovala konfort tým, že zmenšovala kontakt s "trdými" časťami skafandru,
• "hermetizačná vrstva" ("pressure bladder", "pressure container" - materiál neoprénom potiahnutý nylon) - zabezpečovala vzduchotesné uzavretie skafandru
• "stabilizačná vrstva" ("restraining layer", "restraining net" - materiál tkaná sieť z Dacronu a teflonu) - zabezpečovala správny tvar skafandru a bránila nadmernému nafúknutiu skafandru, čím sa skafander choval pri nafúknutí "pružnejšie" a bol poddajnejší pri pohybe (je to kritická vlastnosť - aj pri zníženom, tretinovom tlaku, pôsobí tlak vzduchu v skafandri obrovskými silami, cca 0,3kg/cm^3 - na plochu veľkosti dlane tak pôsobí sila ekvivalentná okolo 30kg a takéto sily treba prekonávať pri pohybe v akomkoľvek kĺbe)
• ďalšie tri vrstvy mali plniť dôležitú úlohu pri EVA
  • vrstva tkaniny z materiálu HT-1 (dnes označovaný ako Nomex) tvorila spodnú ochranu proti mikrometeoritom
  • vrstva materiálu Mylar tvorila tepelnú izoláciu
  • vrstva "netkaneho materiálu" (materiál neurčený, označovaný ako "felt" = "plsť") tvorila vrchnú ochranu proti mikrometeoritom
• vonkajšia vrstva tkaniny z materiálu HT-1 (Nomex) tvorila oteruvzdornú a ohňovzdornú vonkajšiu vrstvu. Na starších a skúšobných verziách oblekov je táto vrstva striebristá, pohliníkovaná, pri letoch však bola použitá len čisto biela farba.
  
• Ku skafandrom patrili aj hermetické prilby, rukavice, obuv, prípojné káble a hadice s konektormi, a "padákový" postroj.
  • Prilba bola pevná, odnímateľná, spojená so skafandrom cez prírubu na krku, s dohora odklopným priezorom (v uzavretom stave hermetickým) a tmavou, pozlátenou, slnečnou clonou/filtrom. Priezor bol pôvodne z plexiskla, neskôr z odolnejšieho polykarbonátu. "Krčná príruba" skafandru bola uchytená lankom na prsný popruh (ochrana proti zlomeniu väzov pri nafúknutí skafandru).
  • Rukavice boli pripojené ku skafandru prírubou a odpojiteľné - dali sa počas letu sňať a znovu navliecť.
  • Obuv bola k skafandru pripojená pomocou prírub - u skafandrov pre EVA pripojená v prírube napevno, u skafandrov "len pre IVA" sa dali topánky odpojiť a znovu pripojiť. Pri činnostiach na Zemi (testy, nástup do kozmickej lode) bola obuv skafandru chránená ochrannými návlekmi proti poškodeniu.

Prvé dva modely, označovné ako G1C a G2C sa uplatnili len počas vývoja lode a pri výcviku posádok. Poznajú sa predovšetkým podľa striebristej farby.
Model G3C
Model G3C bol určený pre kozmické lety, ale len pre IVA. Oblek vážil 10,7kg. Bol použitý pri lete Gemini 3 (obaja astronauti), pri lete Gemini 6 ho použil velieľ Schirra, pri lete Gemini 8 veliteľ Armstrong.

Vľavo Neil Armstrong a skafander G2C, vpravo John Young a Gus Grissom v skafandroch G3C

Model G4C
Model G4C bol určený pre IVA aj pre EVA, pri neskorších letoch bol mierne zjednodušený vypustením niektorých vrstiev, ktoré sa ukázali ako nadbytočné. Oblek vážil 15,4kg. Bol použitý pri letoch Gemini 4 a Gemini 5 (obaja astronauti), Gemini 6 (pilot Stafford), Gemini 8 (pilot Scott), Gemini 9 -12 (obaja astronauti). Pri/Po každom lete prechádzal oblek modifikáciami, takže skafander G4C má vlastne niekoľko variant - prakticky čo kus, to orginál.

John Young a Michael Collins v skafandroch G4C

Model G5C
Model G5C bol určený len pre IVA a upravený pre dlhodobé lety - mal predovšetkým odlišnú konštrukciu prilby a celková konštrukcia skafandru bola zjednodušená, boli odstránené všetky vrstvy nepotrebné pri IVA. Oblek tak bol značne odľahčený a samotný vážil len 7,3kg. Bol použitý len pri dlhodobom lete Gemini 7 (obaja astronauti).
Hermetická "prilba" bola mäkká, textilná, integrovaná do skafandru a s integrovaným priezorom.

Jim Lovell v skafandri G5C pred letom, nesie pozemnú prenosnú klimatizačnú jednotku

"Prilba" sa zapínala na zips a dala sa odklopiť dozadu, pod mäkkou hermetickou prilbou sa nosila ľahká tuhá ochranná prilba so slúchadlami (podobná, akú používali piloti NAVY).

Frank Borman v obleku G5C pred letom Gemini 7 - dobre vidno celkovú koncepciu prilby i skafandru, vpravo je vidno dozadu odklopenú mäkkú prilbu a na stole v pozadí leží pravdepodobne "vnútorná" prilba

G5C má odlišne riešené aj oblasti kĺbov skafandru s cieľom zlepšiť ich pohyblivosť a konfort astronauta pri oblečenom skafandre. Skafander G5C sa dal vyzliecť a obliecť v stiesnenom priestore kabíny Gemini "oveľa jednoduchšie a rýchlejšie" ako predošlý skafander G4C, čo bolo pri dlhodobom lete Gemini 12 celkom dôležité (skafander G5C bol použitý len pri tomto jednom lete). To platí v pozemských podmienkach - reálne sa však skafander G4C počas vesmírneho letu nevyzliekal vôbec, v prípade potreby sa len rozopla časť zipsu vpredu a v rozkroku.

Jednotky zabezpečenie životných podmienok
Ku skafandrom patrili prípojné jednotky pre zabezpečenie podmienok života, ktoré sa používali počas EVA a nahrádzali niektoré funkcie, ktoré inak zabezpečovala aparatúra kozmickej lode Gemini.
Prvá - a najmenšia - bola jednotka VCM (Ventilation Control Module), mala tvar kvádra a bola pripojená na prsia skafandru. Mala hmotnosť 3,5 kg. Bola použitá len pri prvom výstupe do vesmíru, pretože sa ukázalo, že jej chladiaci výkon je nedostatočný a zásoba kyslíku len na 9 minút je až príliš malá. White mal isté komplikácie pri návrate a jeho telesné teplo produkované pre zvýšenom fyzickom úsilí spôsobilo, že sa prehrial a trvalo niekoľko hodín, kým sa jeho teplota normalizovala.

Edward White pri prvom americkom výstupe do otvoreného vesmíru - na prsiach má jednoku VCM a v rukách HHMU

Jednotka ELSS (Extravehicular Life Support System) bola použitá pri všetkých ostatných výstupoch EVA v rámci projektu Gemini. Bola značne väčšia a bola opäť upevnená na skafander vpredu. Mala hmotnosť 21,3kg a poskytovala zásobu kyslíka na 30 minút a mala zvýšený chladiaci výkon, ale ako ukázali predčasne ukončené výstupy pri letoch Gemini 9 a Gemini 11, chladiaci výkon vzduchovej klimatizácie bol stále nedostatočný. To neskôr viedlo k vývoju kvapalinového chladenia pre skafandre používané v programe Apollo.

Jednotka ELSS

Pre prípadné pokračovanie programu Gemini (Gemini B a Blue Gemini) boli pripravované ďalšie jednotky podpory života, jednotka ESP (Extravehicular Support Package) napríklad pre výstup na Mesiac a jednotka AMU (Astronaut Maneuvering Unit) pre činnosť v otvorenom vesmíre - bola to vlastne jednotka ESP doplnená o systém manévrovacích trysiek (na peroxid vodíku, zásoba 11kg), "sedadlo" a ovládanie. Obe jednotky boli značne rozmerné a pri kozmických letoch museli byť umiestnené mimo kabínu, jednotka AMU na spodnej strane adaptéru, takže astronaut by si ich pripojil až počas výstupu EVA a pred ukončením EVA by ich musel znovu odpojiť. Prakticky vyskúšané neboli, hoci jednotka AMU bola umiestnená bola na Gemini 9 a astronaut Cernan sa k nej počas EVA dostal a pripojil k nej káble a hadice, k odpojeniu jednotky od Gemini a samostatnému letu nedošlo.
Poslúžili pri následnom vývoji systému podpory života PLSS (Portable Life Support System) pre skafandre A7L programu Apollo.

Umiestnenie jednotky AMU na kozmickej lodi Gemini 9 a plán použitia


Vľavo jednotka ESU, vpravo jednotka AMU, figurant má vpredu vždy upevnenú aj jednotku ELSS
Figurant s jednotkou AMU má natiahnuté aj ochranné nohavice "z oceľovej tkaniny" na ochranu nôh skafandra pred úinkami horúcich plynov z trysiek.

[/url]
Schemy jednotky AMU


Jednotka AMU pri montáži - veľká svetlá nádrž vľavo je nádrž na peroxid vodíka, menšia čierna nádrž vpravo dole je nádrž na stlačený kyslík, nad ňou je guľoá nádrž na stlačený dusík

Jednotka AMU v muzeu (fotka je retušovaná)

edit: upravené niektoré formulácie a typografia
edit2: doplnené informácie a obrázky

[jíra]

Jak Ty osobně hodnotíš všechny lety Gemini, přínosy, nedostatky?

Něco už je ve článku, ale kdybych měl vypíchnout podle mě největší přínos, tak hlavně zkušenosti astronautů. Ty jsou asi k nezaplacení. A taky teda takové zadostiučinění pro Američany, že konečně aspoň dohnali Rusy a potom, že je překonali.

Zaujímavou a významnou súčasťou projektu Gemini bol aj vývoj skafandrov.

Bezva, vypadá to, že se budu moct už brzy pustit do toho "co kdyby". Jenom bych doplnil, že přímým vývojem skafandru pro Gemini se došlo ke skafandrům pro Apollo a tento skafandr taky posloužil jako základ pro skafandry použité na Space Shuttlech.

Skafander G5C sa dal vyzliecť a obliecť oveľa pohodlnejšie ako predošlý skafander G4C.

Když to vezmeme v prostředí lodi, tak G4C nešel vůbec sundat a G5C se dal vysvléct. "Oveľa pohodlnejšie" to tedy platilo na Zemi, protože v lodi si sundat G5C nebyl žádný med, jak je zmíněno v článku.

edit: samazána duplikátní informace, která je už v Alchymistově článku

[Lord]

edit: samazána duplikátní informace, která je už v Alchymistově článku

Hmm, proč, Ty jsi to měl česky, ne. Opakování matka moudrosti

Jinak hoši chválím, pěkně se to rozrůstá, jen tak dál Možná by to časem chtělo strukturovat do samostatných vláken, ale můžu rozdělit kdykoliv.

... zkušenosti astronautů. Ty jsou asi k nezaplacení. A taky teda takové zadostiučinění pro Američany, že konečně aspoň dohnali Rusy a potom, že je překonali.

Hmm, no zase bych mohl konkrétně jaký Ale ještě to přečtu a budu číst mezi řádky. Překonali, myslíš tím letem na Měsíc ? Kdy je začli překonávat a v čem?

Pokud by jste si dali jako cíl porovnávání ... na úvod nabito informacemi, ale pro znalejší dobré.

[Alchymista]

jíro - technický dotaz: Bola jednotka AMU použitá pri lete Gemini 9 zhodná s jednotkou AMU v mojom článku o skafandroch, alebo je to len zhoda názvov?

[jíra]

Ano, mělo by to být to samé. Jedná se v podstatě o ESP, doplněný o systém trysek na peroxid vodíku, ovládací páčky a malé "cyklistické" sedátko, takže šlo o "raketové křeslo". Ale jak píšeš (a já v článku taky), nebylo to nikdy použíté, respektive Cernan na to vlezl, ale kvůli velkým potížím při EVA a jeho vypětí a taky ve špatném osvětlení zadní části adaptéru a mizerném radiovém signálu, z projížďky na křesle sešlo.

Překonali, myslíš tím letem na Měsíc ? Kdy je začli překonávat a v čem?

Myslím, že celkem přehledně je to popsáno v kapitole "Stručné zhodnocení výsledků programu Gemini" ve článku o misích. Rusy překonali např. v délce letu, v délce výstupů do kosmu, v letu ve formaci a v dokování dvou těles na orbitě...

[jíra]

Přidáno "co by kdyby". Výhledově přepracuju začátel článku a přidám zdroje. Jakékoliv připomínky vítány.

[Stuka]

Z mé strany nejsou připomínky. Výborná studie programu Gemini. I probrání možností letu a přistání na Měsíci jsou zajímavé.
Program Gemini byla výborná škola pro NASA. Jinak - obdivuji ty kosmonauty, že se nechali zavřít do tak malé kapsle, já bych to nevydržela.
Tady se podívej na zajímavé fotky, ale asi o nich už víš:
http://www.theatlantic.com/infocus/2012 ... ni/100274/

[jíra]

Z mé strany nejsou připomínky. Výborná studie programu Gemini. I probrání možností letu a přistání na Měsíci jsou zajímavé.

Díky. Tak a je to snad kompletní. Přidán přepracovaný úvod a doplněny obrázky a zdroje. Pokud by bylo možné zařadit Alchymistovy články (ještě jednou mu za ně děkuju) o nosiči a skafandrech přímo za můj článek, byl bych rád. A připomínky jakéhokoliv druhu jsou vítány.