HLEDÁNÍ HLAVNÍHO MĚSTA VELKÉ MORAVY

[Zemakt]

No, ona i tato citace stojí za to:

Umiestnenie Valov dokazuje, že to pôvodne nebolo hradisko domáceho obyvateľstva, ale obyvateľstva, ktoré na­šlo ochranu pred Slovenmi v močaristom území na riečnom ostrove. Hospodársky ťažilo zo svojej polohy na križovatke dvoch významných obchodných ciest, v čom možno vidieť aj dôvod stavby dvanástich zatiaľ známych kostolov.

Na základě jakých myšlenkových pochodů s k tomuto dá dojít? Že by krištáľová guľa?

[jmodrak]

No, veľa k tomu netreba. Napríklad hroby. Sú tu vyložene hroby bojovníkov - neslovanov. Bola to kniežacia družina alebo kupci alebo niečo iné ? To sa nedá zistiť. A je to ho oveľa viac. Rozmotáš jednu záhadu a máš ďalších 5. Jednoducho, aj keby som tvrdil, že VM založili a vládli Marťania, a hl. mesto mali na Jupitery, nejaký dôkaz by som našiel. Príliš veci nesedí tak, ako tvrdia niektorí historici. A kým niekto "neprekope" všetky možné miesta a nenájde to pravé, aby sedelo opisom, neopráši archívy a lajstra od Timbuktu po Teherán, od Lisabonu po Moskvu a nenájde nejaké skryté informácie, tak v podstate si hl. mesto VM môžem dať kde chcem. Stále do skladačky niečo chýba, niečo nejde vysvetliť atď.

[Mirek58]

Při hledání významného sídliště - hlavního města, je třeba dbát i potenciálu jeho hospodářského zázemí - obdělatelné zemědělské půdy.
Dnešní ráz krajiny je naprosto odlišný od doby před 1100 roky.
Tehdejší výnos mohl být asi mezi 500-700kg z ha a je zapotřebí započíst i rozlohu potřebných pastvin.
Takže pozor na močály ( údolní nivy) a lesy.
Jinak by se řádově tisíce obyvatel města umořili hladem.

[Zemakt]

No, veľa k tomu netreba. Napríklad hroby. Sú tu vyložene hroby bojovníkov - neslovanov. Bola to kniežacia družina alebo kupci alebo niečo iné ? To sa nedá zistiť. A je to ho oveľa viac. Rozmotáš jednu záhadu a máš ďalších 5. Jednoducho, aj keby som tvrdil, že VM založili a vládli Marťania, a hl. mesto mali na Jupitery, nejaký dôkaz by som našiel. Príliš veci nesedí tak, ako tvrdia niektorí historici. A kým niekto "neprekope" všetky možné miesta a nenájde to pravé, aby sedelo opisom, neopráši archívy a lajstra od Timbuktu po Teherán, od Lisabonu po Moskvu a nenájde nejaké skryté informácie, tak v podstate si hl. mesto VM môžem dať kde chcem. Stále do skladačky niečo chýba, niečo nejde vysvetliť atď.

No právě, víc otázek než odpovědí. A potom v důsledku něco tvrdit, navíc s takovou rozhodností? Nevím,nevím, dost pochybuji.

Umiestnenie Valov dokazuje, že to pôvodne nebolo hradisko domáceho obyvateľstva, ale obyvateľstva, ktoré na­šlo ochranu pred Slovenmi v močaristom území na riečnom ostrove.

Pomíjím Sloveny, ale co dokazuje umístění Valů? Jakého obyvatelstva? A co mají obchodní stezky společného s dvanácti kostely? To jako, že tam byl "takovej frmol" že to jeden kostelík nestíhal pobrat? Takovou argumentaci mi hlava nebere.

[kacermiroslav]

No, veľa k tomu netreba. Napríklad hroby. Sú tu vyložene hroby bojovníkov - neslovanov. Bola to kniežacia družina alebo kupci alebo niečo iné ? To sa nedá zistiť. A je to ho oveľa viac. Rozmotáš jednu záhadu a máš ďalších 5. Jednoducho, aj keby som tvrdil, že VM založili a vládli Marťania, a hl. mesto mali na Jupitery, nejaký dôkaz by som našiel. Príliš veci nesedí tak, ako tvrdia niektorí historici. A kým niekto "neprekope" všetky možné miesta a nenájde to pravé, aby sedelo opisom, neopráši archívy a lajstra od Timbuktu po Teherán, od Lisabonu po Moskvu a nenájde nejaké skryté informácie, tak v podstate si hl. mesto VM môžem dať kde chcem. Stále do skladačky niečo chýba, niečo nejde vysvetliť atď.

Mno...je to asi takové, jako u každé lokality, která byla osídlená po celá tisíciletí. Lokalita Starého Města vystřídala celou řadu vlastníků od pravěku, přes dobu kamennou, bronzovou i železnou. Mezi lidem starší doby bronzové pak vyniká lid unětické kultury, jehož osídlení se předpokládá v místě poblíž dnešního hřbitova a v lokalitě „Zahrádky“. Rovněž lid střední doby bronzové po sobě zanechal stopy a to v poloze „Spitálky“ a „Čertůj kút“. Z mladší doby bronzové se pak opět v poloze „Spitálky“ dochovaly stopy osídlení lidu velatické kultury, i když pouze ojedinělé. Kultura lužická pak po sobě zanechala poměrně hodně nálezů a to v celé řadě místních lokalit (Čertůj kút, zadní Kruhy, Zahrádky, Trávník, Na Valách, Na Dědině, Za Kostelíkem, Špitálky, Nový Svět, Olší a Špilov). Ze starší doby železné, konkrétně halštatské je doloženo osídlení v poloze Čertova kúta a Padělky a to lidem platěnické kultury. Z doby laténské se předpokládá keltské osídlení v poloze Zadní Kruhy. Ve starověku byla tato lokalita rovněž oblíbeným místem osídlení řady germánských kmenů, jejichž přítomnost předpokládáme v sídlišti na Čertově kútě. Po Germánech se nám příliš mnoho stop nedochovalo, ale zato římské, především z lokalit „Špitálky“ a „Na dědině“, nám to do určité míry vynahrazuje. První slovanské osídlení se klade na přelom 6. a 7. století, kdy se tento nově příchozí národ usadil na ostrožně „Na Valách“. Přítomnost další slovanské osady se předpokládá v lokalitě „Na Špitálkách“. V průběhu osmého věku slovanské osídlení rychle narůstá a jsou obsazená další místa v katastru dnešního Staré Města, jako „Na Zerzavci“, „Za Radnicí“, Za Zahradou“ a dalších. Někdy v polovině 8. století bylo „Na Valách“ vybudované první opevněné hradiště, čímž byl položen základ pozdější rozsáhlé fortifikační činnosti.

[jmodrak]

Pomíjím Sloveny, ale co dokazuje umístění Valů? Jakého obyvatelstva? A co mají obchodní stezky společného s dvanácti kostely? To jako, že tam byl "takovej frmol" že to jeden kostelík nestíhal pobrat? Takovou argumentaci mi hlava nebere.

No, možno si trafil klinec po hlavičke . Tích 12 kostolov je veľa aj na veľkomesto. Jedným z dôvodov mohlo byť, že niektoré kostoly si nechali postaviť kupci. Zo západu - Rimokatolíci svoj, Gréci svoj, Arméni svoj, Araby svoj. Robilo to vo významných mestách bežne ( a stále je). Možno by stačilo dokázať, že jeden z nich bol v skutočnosti takýto kostol, najlepšie mešita alebo synagóga a bolo by veľa veci jasných. A potom hľadať v zozname mešít a synagóg. Veľa ich vo VM určite nebolo,(asi okrem hl. mesta žiadna).

kacermiroslav jednalo sa mi o hroby práve z obdobia VM, podľa niektorých odborníkov sú to hroby turkistických mužov, ktorý boli za svojho života v kontakte so svojou komunitou niekde v Azii - Turkmensku. Iné hroby zasa dokazuju, že žili medzi Slovanmi. Niečo o tom písal aj Zdenek Klanica a iný, dokonca jeden hrob bol označený za "kniežaci".

[kacermiroslav]

Vzhledem k tomu, že v té době živě kvetl obchod s otroky, tak by nás asi nemělo pžřekvapit, že i v době VM se na území VM nacházeli hroby lidí s jinými, než ryze slovanskými rysy. Rovněž to můžou být hroby různých obchodníků, zprostředkovatelů, kteří se na území VM usadili. Je to prostě stejné jako dnes, kdy u nás máme řadu různých enkláv. Ostatně i Pribinův kostel v Nitře je spojován s existencí franské komunity, která se tak jeho stavbu prostřednictvím Pribinovy franské ženy "vynutila".

A těch 12 kostelů? Ano...je to hodně, ale mohlo by to vysvětlovat názor J.Poulíka, že se jednalo o hlavní sídlo za doby prvních Mojmírovců, tedy někdy do poloviny 9.století. Knížecí i družinná elita zřejmě chtěla ukázat svou moc a náklonnost k nové víře, a proto zde vznikl vedle knížecích sakrálních staveb i velký počet vlastnických. Nesmíme pak zapomínat, že samotná mikulčická aglomerace měla mít výměru kolem 30.50 hektarů a dle Z.Váni (1977, 61.) dokonce až 200 ha. Je pravdou, že prostor mezi Mikulčicemi a Starým Městem byla de facto jedna velká sídlištní aglomerace. Byla to nejhustěji osídlená a doložená část VM.



Edit: Ještě jsem pro úplnost přidal Mikulčice a zahrnul do nitranské aglomerace i Zobor a Boritu. Nicméně v případě Nitry musím znovu zdůraznit, že Zobor a Lupka nebyly Slovany prakticky využívány. Pouze v případě ohrožení.

[QVAK]

Velmi názorný a pádný argument.

[Mirek58]

ZOBOR ( Zubur) je zminovaný až 1042 n.l.
Břetislav I ustanovil vládcem Nitry vévodu ZUBURA ( zemřel 1043 po prohrané bitvě s Madary pod Nitrou 1043, snad oběšený po prohře).
ANON.GESTA HUNG 34,35,37,57 (I)

[kacermiroslav]

Historie tohoto hradiště (ZOBOR) sahá až do doby bronzové (lužická kultura), což znamená, že to bylo zřejmě nejstarší opevněné sídlo na území Nitry, a jako vhodné útočiště bylo využíváno i Slovany v 9. století. Datování do doby bronzové a začátku doby železné potvrzují nálezy fragmentů keramických nádob a několika kovových předmětů (bronzové kopí, dva železné nožíky a zlomky bronzových předmětů) včetně bronzové sekery. Více jsem k tomu psal v článku o NITŘE (http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=247&t=5877). Otázkou tak spíše je, jak moc byl Zobor v době velkomoravské využíván. To co o něm zatím víme spíše napovídá, že byl sice opevněn, ale až na strážní roli nevyužíván. Proto bych s jeho zahrnováním do argumentů typu rozloha Nitry, moc nepočítal.

[Mirek58]

To je pravda, ale pokud v Nitře panovala zvyklost, že civilní a církevní sídla byla odělena od "panovnických" jako např Spiš.
Hrad na jednom kopci a kapitula na druhém. Je to podle mne tradice ( z hlediska obrany sídel hloupost, z hlediska církevního dohledu nad lidem výhoda) a ta měla své kořeny podle mne už v době křtění, kdy křest byl časově rozdílný, panovník - obyč lidičky.
Tak by toto napovídalo že byl sídlem vládce, ale jak jsem psal to jméno se objevuje až po moravské éře.
Edit:
A pokud se podívám na celkovou konfiguraci terénu, tak Zobor je nějakých 300m na řekou, a tak situované stavby se k VM moc nehodí, Moravani se spíš zaměřovali na říční údolí. Dojem z něj je spíš jako by šlo o nějaký ranný hrad.
Tak bych jej do teoretické rozlohy Nitry v době VM moc nepočítal.

[kapitan]

Ad všem:
Len predvčerom som zistil že niekto uverejnil pod menom "Valamir" môj článok s názvom – „Veľká Morava a Morava ...„ ktorý som poskytol portálu Sclabonia, na palba.cz ako svoj diskusný príspevok, a v diskusii vystupuje ako jeho autor.
Neviem o koho ide, nie je to ale autor článku. Preto ani nevie odpovedať na otazku Mirek58 ohľadne otočenia máp, ani na otazku VGR_j4ck41 ohľadne cesty Ludovita Nemca domov cez Čechy..

Ad Mirek58:
- výborne je to spracovane na nete, pozri „Středověká evropská kartografie“ od Roman Rychtera.

Ad VGR_j4ck41:
- nevediac o diskusii v palbe.cz som sa zaoberal otázkou nevysvetliteľného návratu Ludovita Nemca domov cez Čechy. Uvediem možné vysvetlenie v pripravovanom článku o stratenom centre Veľkej Moravy, ale predbežne – bolo to kvôli Dunaju.

Ad kacermiroslav:

- uviedol som že s diskuterom Valamirom nemam nic spolocne aj na Sclabonii, s nasledovnými poznámkami k diskusnému príspevku od „mirek“ :

"Je naprosto jasné, že NAD DUNAJEM vymezuje polohu VM, tj. v dnešním chápání na sever a východ. " Nuž práve to vôbec nie je "naprosto jasné".
"Jinak to chápe letopisec z FULDY a jinak například autor z KONSTANTINOPOLE."
Ale ale... zemepisná orientácia niemôže byť chápaná podľa toho kde je práve autor. Ak povie Rakušan že Poľsko je nad Českom, chápeme, ak ale tvrdí Poliak že nad Českom je Rakúsko - nechápeme čo tým myslel. Dnes je hore sever.
Keď autor „De Conversione ...“ hovorí o vysvätení Pribinovho kostolíka, píše: Cui quondam Adalrammus archiepiscopus ultra Danubium in sua proprietate loco vocato Nitrava consecravit ecclesiam. (Ktorému kedysi Adalrammus, arcibiskup, na jeho majetku, mieste zvanom Nitrava, vysvätil kostol.)
Nepoužil spojenie „supra Danubium“, ale „ultra Danubium“. Predložka „ultra“ (nie prídavné meno „ultra“!!!) znamená „na druhej strane“.
„Supra Danubium“ ale nemožno v žiadnom prípade prekladať ako - za Dunajom.

"(val) ..o zjištěné délce přesahující 2.000 metrů!!! Tento val pak velkoryse uzavíral plochu kolem 400 hektarů."
To matematicky nesedí. Val o dĺžke 2000 m mohol uzatvárať plochu maximálne 31 ha.

Neobhajujem centrum VM na Slovensku, a ani nespochybňujem centrum VM na českej Morave z nacionalizmu. Podobný názor majú aj iní, ako si sám uviedol, aj Charles Bowlus, profesor Arkansas Univesity, a zdôvodňuje aj prečo. (kladie ale centrum do Srbska)

A na záver ašte raz, s diskusnými príspevkami „Valamíra“ v palba.cz nemám nič spoločné.

Valamir Magyár

[jarl]

Ad všem:
Len predvčerom som zistil že niekto uverejnil pod menom "Valamir" môj článok s názvom – „Veľká Morava a Morava ...„ ktorý som poskytol portálu Sclabonia, na palba.cz ako svoj diskusný príspevok, a v diskusii vystupuje ako jeho autor.
Neviem o koho ide, nie je to ale autor článku. Preto ani nevie odpovedať na otazku Mirek58 ohľadne otočenia máp, ani na otazku VGR_j4ck41 ohľadne cesty Ludovita Nemca domov cez Čechy..

Pravděpodobně se jedná o tento příspěvek. Nestli jsi jeho autorem, a někdo jej na Palbě zveřejnil bez tvého souhlasu, stačí říct a my jej odstraníme.

Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert

Suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).
Neznámy autor v ňom uvádza, že k franskému grófovi Ratbodovi …. „quidam Priwina exulatus a Moimaro duce Moravorum supra Danubium venit“, čiže k Ratbodovi… „nejaký Pribina, vyhnaný Mojmírom, vodcom (kniežaťom) Moravanov nad Dunajom, prišiel“.
Tvorcovia mýtu o Mikulčiciach z toho vyvodili až detinsky prostý záver. Keďže bol Mojmír kniežaťom Moravanov, vládol na Morave, samozrejme tej dnešnej, českej. A potom už stačilo nájsť nejaké väčšie slovanské nálezisko na území dnešnej Moravy, a zrazu sme sa dozvedeli že hlavné mesto Veľkej Moravy boli Mikulčice. (A ak nie Mikulčice tak Staré Měsrto, alebo Uherské Hradiště). A nielen to. Historik s vedeckou hodnosťou Dušan Třeštík z tejto krátkej zmienky o vyhnaní Pribinu usúdil, že … „Pribina byl v té době podřízen moravskému knížeti, ale usiloval o osamostatnění“.
Ako na to prišiel bez nejakých ďalších podkladov je otázne. Mimochodom tento historik rád konfabuloval. Rozplývajúc sa nad veľkoleposťou mikulčického náleziska, celkom vážne tvrdil, že – „Nitra, později tak významná, zřejmě ještě neexistovala. Musela vzniknout těsně před rokem 833.“ Dušan Třeštík klame. Osídlenie Nitry je doložené už v paleolite, jedna z kultúr bronzovej doby nájdená v Nitre dostala dokonca pomenovanie „nitrianska“, meno mesta a rieky pochádza pravdepodobne od Kvádov, a podľa súčasných archeologických vykopávok bola predveľkomoravská a veľkomoravská nitrianska aglomerácia väčšia ako dnešná.
Jan Galatík na svojej stránke namieta proti Mikulčiciam ako centru Veľkej Moravy takto – „Velehrad, sídlo Rostislava popisovali letopisci jako velké město, větší než Nitra. Ta podle archeologického výzkumu měla více než 50 ha mohutnou hradbou opevněné plochy, tisíce hrobů, množství keramických pecí a známek výrobních objektů. Byla to skutečně aglomerace městského typu. Vedle toho je pouhých 8,5 ha Valů u Mikulčic příliš málo na město. Také Staré Město se svými 40 ha nebyla významnější lokalita než Nitra. Archeologicky zde byla prozkoumána konstrukce opevnění. Hliněné náspy zpevněné kůly. Tato palisáda byla neúplná a spoléhala na vodní a bažinaté plochy. Nemohla to být nevýslovná a nedobytná hradba Rostislavova města, která udivovala souvěké letopisce.“
Udivujúce je však predovšetkým servilné prikyvovanie veľkej časti slovenských historikov pochybnému mýtu o českej Morave a Mikulčiciach, ktorému už aj v zahraničí málokto verí. Títo naši slovenskí historici sa tvária, že ich presvedčila sila dôkazov, teda archeologické nálezy, predovšetkým veľkosť baziliky vykopanej v Mikulčiciach, a nálezy z hrobov. Nič nenamietajú, keď zástancovia mikulčického mýtu s bohorovnou suverenitou tvrdia, že – „Mocenská centra staré Moravy byla při řece Moravě, jak dokládají především archeologické nálezy různeho druhu (např. nálezy mečů a válečných seker v hrobech).
Nuž nálezy mečov a vojnových sekier v mikulčických hroboch nie sú vôbec dôkazom, že mocneské centrá Veľkej Moravy boli na českej Morave. Meče a sekery sa našli aj inde. Napríklad slávny zdobený meč z veľkomoravského obdobia bol nájdený v Blatnici, a predsa sa nikto neodváži tvrdiť, že obec Blatnica bola mocenské centrum Veľkej Moravy.
Takisto nie je dôkazom, že hlavným centrom ríše a sídlom Metodovho arcibiskupstva boli Mikulčice, ani nález veľkej trojloďovej baziliky, či tucta malých kostolíkov.
Veľkosť baziliky nedokazuje vôbec nič. Bazilika v Šaštíne je väčšia ako biskupská katedrála v Nitre alebo Banskej Bystrici, napriek tomu je Šaštín v porovnaní s týmito dvoma mestami len bezvýznamný zapadákov.
A tucet malých kostolíkov sústredených na takom malom území môže mať rozličné dôvody, v žiadnom prípade to nie je explicitný dôkaz, že šlo o centrum ríše. Skôr to vzbudzuje údiv a podozrenie, že príčinou bolo niečo iné ako zbožnosť obyvateľov.
Niektorí súdnejší českí historici si uvedomujú neudržateľnosť mýtu o Mikulčiciach ako hlavnom meste veľkomoravskej ríše, a tak sa snažia vieru v tento mýtus „ukecať“.
Richard Bíško napríklad dôvodí že – „Je otázkou zda v raném středoveku je možné hledat hlavní ústředí Velké Moravy, když se v této neklidné době vládlo spíše ze sedla než z trůnu. Měla tedy Velká Morava jenom jedno centrum? Evidentně vznikalo mnoho center tehdejší moci, dá se ovšem s jistotou prohlásit jedno z nich za „hlavní“? A pokud ano, přisuzujeme tento význam právě Mikulčicím, jako tehdejšímu největšímu politickému a mocenskému centru.
Nuž, tvrdenie, že „evidentně vznikalo mnoho center tehdejší moci“ je celkom evidentne blud. Mnoho centier moci jednoducho nemohlo byť, vznikol by chaos. Ibn Rusta píše o hlavnom meste Svätoplukovej ríše v strede jeho krajny. A ničím nepodložené tvrdenie o „tehedejším největším politickém a mocenském centru“, je nehodné seriózneho vedca. S čím porovnával Mikulčice, že boli najväčšie centrum?
Proti mýtu o Mikulčiciach ako hlavnom meste Veľkej Moravy svedčí predovšetkým skutočnosť, že tento mýtus by mohol byť pravdivý len za predpokladu, že došlo k absolútnej a náhlej kolektívnej amnézii obrovského množstva obyvateľov českej Moravy na všetko, čo sa týka hlavného mesta ríše a Metodovho arcibiskupstva.
Nič také sa ešte nikdy v dejinách nikde nestalo. Pokiaľ nie je pôvodné obyvateľstvo vyvraždené alebo vyhnané a nahradené cudzím etnikom, ľudia nezabudnú, kde stálo hlavné mesto ich ríše, a kým sa nezmení náboženstvo, veriaci nezabudnú na posvätné centrá svojej viery. Nijaké vytáčky že sa tak stalo v priebehu dlhých vekov alebo v dôsledku pustošivých nájazdov Maďarov, neobstoja. Vykopávky jasne dokazujú, že Mikulčice, Bratislava a Nitra zostali v čase Maďarských nájazdov celkom nedotknuté.
A pokiaľ ide o dlhé veky, v priebehu ktorých malo dôjsť k zabudnutiu, nie je to pravda. Ako píše už spomenutý Richard Bíško „Archeologické výzkumy naznačují, že na bývalé sídlo vládnoucí vrstvy proniká vesnické obyvatelstvo, které se vrací k pohanským zvyklostem, jak lze soudit z kultových objektů na mikulčickém podhradí, datovaných do první poloviny 10. století.“
Teda okamžite po páde Veľkej Moravy obyvatelia hlavného mesta, ktoré nebolo vôbec priamo ohrozené, opustili svoje mesto a niekam odišli, pretože Maďari obsadili väčšie územie na juhovýchode ríše, ako mali obsadené predtým? Z akého dôvodu by to robili?
Archeologické nálezy však hovoria jasne. Domnelé hlavné mesto ríše je zrazu v priebehu 2-3 desaťročí po páde Veľkej Moravy osídlené roľníkmi, a minimálne štvrtá generácia kresťanov sa v sídle arcibiskupa vracia k pohanstvu. Niečo také sa mohlo stať v strážnom hradisku, kde centrálna vláda udržiavala vojenskú posádku, a po jej páde táto posádka odišla, lebo stratila živiteľa. Je v rozpore s logikou, aby obyvatelia hlavného mesta svoje mesto opustili len preto, že kráľ prehral jednu bitku (po mnohých víťazných) a vzdialenú provinciu obsadili kočovné maďarské kmene. Kde a prečo by obyvatelia mesta vlastne odišli?
Zástancovia mýtu o Mikulčiciach si zrejme vôbec nepoložili otázku, prečo by sa mala zo dňa na deň rozpadnúť ríša, ktorej hlavné mesto zostalo nedotknuté len kvôli strate provincie v dnešnom Maďarsku (podľa zástancov mýtu riedko osídlenej). Veľká Morava skolabovala skôr preto, že jej hlavné mesto bolo dobité a zničené, a kraj, v ktorom ležalo, obsadili útočníci. Obnova mesta bola teda nemožná a ríša náhle stratila svoje mocenské a správne centrum.
Pokiaľ by toto hlavné mesto ležalo na Morave, po smrti kráľa by sa ujal žezla niekto z jeho rodiny alebo nejaký vplyvný veľmož. Je viac ako nepravdepodobné, že by príslušníci kráľovskej rodiny (ako aj všetci veľmoži) nechali v ťažkej depresii nad stratou Maďarska trón prázdny, zhasli (kozuby a sviečky) a svorne odišli, zrejme užívať si radosti roľníckeho života v Mikulčiciach. A aby to historikom skomplikovali, celkom bezdôvodne by zmenili pri zmene zamestnania aj meno mesta. To je predsa nezmysel.
Proti mýtu o Mikulčiciach ako sídle Metodovho arcibiskupstva svedčí aj to, že nikto na Morave nevie (a ani nikdy nevedel) o arcibiskupstve v Mikulčiciach, ani o tom že by tam mal byť v nejakej bazilike pochovaný prvý veľkomoravský arcibiskup a svätec Metod.
Ako mohli zbožní moravskí kresťania zabudnúť, kde leží ich prvý arcibiskup? Kedy zabudli?
Český svätec Vojtech zomrel 112 rokov po Metodovi, zabitý v cudzej zemi, jeho ostatky ležia v chráme sv. Víta. Nestratili sa, ani nikto na jeho hrob nezabudol. Doba vtedy nebola pokojná, Přemyslovci práve likvidovali opozíciu, rod Slavníkovcov, z ktorého Vojtech pochádzal.
Prvá písomná správa o obci Mikulčice, uvedenej v zázname ako (Miculcici), pochádza z roku 1141. Nikto už vtedy nič o tamojšom arcibiskupstve nevedel. Pritom arcibiskupstvo, (tak ako aj biskupstvo) nie je súkromnou záležitosťou jednotlivca. Je to úrad.
O zriadenie samostatného biskupstva české aj poľské kniežatá dlho usilovali, znamenalo totiž určité uznanie ich štátnej samostatnosti. Po smrti arcibiskupa (biskupa) úrad nezaniká, pápež vymenuje do úradu nového arcibiskupa. Vieme, že salzburský arcibiskup Teotmar v roku 900 spolu s bavorskými biskupmi v liste pápežovi protestovali, že pápež Ján IX. dal vysvätiť na Veľkej Morave na žiadosť Mojmíra II. nového arcibiskupa a troch biskupov. Ak bolo toto moravské arcibiskupstvo na českej Morave v Mikulčiciach, tak kedy a prečo zaniklo?
Prečo pápež nevymenoval po smrti posledného mikulčického arcibiskupa jeho nástupcu? To rímska kúria zabudla, že v Mikulčiciach na Morave zriadila arcibiskupstvo? Postihla epidémia amnézie z Mikulčíc aj Rím?
Arcibiskupstvo pritom nie je len samotný arcibiskup, ale aj jemu podriadení biskupi a kňazi. To sa nenašiel žiaden ambiciózny kňaz, ktorý by pápeža upozornil na uprázdnený stolec?
V roku 973 vzniklo pražské biskupstvo a v roku 1063 olomoucké. Nezanikli, trvajú dodnes. Ako to, že mikulčické arcibiskupstvo v tej dobe bez stopy zmizlo a všetci obyvatelia v meste aj v širokom okolí naň úplne zabudli?
Mimochodom, názov arcibiskupstva (aj biskupstva) sa odvodzuje od názvu jeho sídla. Ak bol teda Metod (a potom jeho nástupca) moravský arcibiskup, nazývali sa vtedy Mikulčice (Staré Město, Uherské Hradište) – Morava? A ak áno, prečo ich neskôr premenovali?
Mestá premenovávali len komunistickí diktátori, v minulosti bolo premenovanie mesta niečím výnimočným. Mesto gréckych osadníkov na západnom pobreží Talianska, nazvané tak trochu bez fantázie – Nové Mesto (grécky – Nea Polis), nesie svoje meno dodnes, takmer tri tisícročia, v mene egyptského mesta Iskandaría aj dnes počujeme pôvodné Alexandria, a dokonca aj Istanbul je len skomolenina pôvodného Constantinopolis. Desiatky miest a obcí v Maďarsku majú mená jasne slovanského pôvodu, je nepochopiteľné prečo by obyvatelia „Moravy“ či „Velehradu“ zmenili bezdôvodne krátko po páde ríše meno svojho mesta.
Aj návrat k pohanstvu v Mikulčiciach už krátko po páde Veľkej Moravy svedčí proti mýtu o Mikulčiciach ako hlavnom meste ríše. Rastic poslal posolstvo k byzantskému cisárovi už ako kresťan, on aj jeho radcovia mali prehľad o politickej situácii vo vtedajšom svete, teda veľmožom v hlavnom meste by muselo byť jasné, že pohan je nanajvýš tak vhodný objekt pre pokrstenie (a s tým súvisiace podmanenie). Návrat k pohanstvu bol teda možný len v nejakom odľahlom zapadákove, po odchode posádky, ktorá strážila dôležitý brod.
Sústredenie tucta kostolov na takom malom území možno súviselo práve so silnou inklináciou miestneho obyvateľstva k pohanstvu.
Mocenské centrum Veľkej Moravy nemohli byť v žiadnom prípade Mikulčice, ale ani iné mesto (lokalita) na území českej Moravy či Slovenska. Hlavné mesto sa mohlo bez stopy stratiť jedine po jeho dobytí, zničení, vyvraždení či vyhnaní pôvodných obyvateľov v širokom okolí, a následnom osídlení územia cudzím, pravdepodobne ešte vtedy pohanským etnikom. Metodovo „moravské“ arcibiskupstvo zaniklo z rovnakého dôvodu ako zaniklo aj panónske biskupstvo, po dobití kraja pohanmi, tak ako zanikli biskupstvá v Byzancii po jej obsadení moslimami.
Hlavné mesto Veľkej Moravy a sídlo Metodovho arcibiskupstva muselo teda ležať na území, ktoré obsadili vtedy ešte pohanskí Maďari, niekde na území dnešného Maďarska, alebo (menej pravdepodobne) na území západného Rumunska.
Tam, kde aj autor spisu „Libellus de conversione Bagoariorum te Carantanorum“ umiestňuje Mojmírových Moravanov.
Zástancovia mikulčického mýtu čítajú vetu o vyhnaní Pribinu len potiaľ, kde sa píše, že Mojmír bol kniežaťom Moravanov. Vetu však treba dočítať do konca. Autor píše, že Mojmír bol kniežaťom Moravanov nad Dunajom – „..Moimaro duce Moravorum supra Danubium…“
Pod vplyvom súčasnej konvencie kreslenia a čítania máp podvedome stotožňujeme horný okraj mapy so severom. Lenže v ranom stredoveku (a v kresťanskom staroveku) bol hore na mape zásadne – VÝCHOD.
Bolo to hlavne z náboženských dôvodov, Jereuzalem bol takto v strede mapy, a trochu hore.
Okrem toho bol na vtedajších takzvaných O-T mapách vtedy známy svet nakreslený ako kruh obklopený oceánom, rozdelený v strede vodou (Stredozemné more a 2 rieky) v tvare písmena T na tri časti. Hornú polovicu (východ) zaberala Ázia, ľavý dolný (severozápadný) štvrťkruh Európa, a pravý dolný štvrťkruh (juhozápadný) Afrika. Písmeno T (voda rozdeľujúca vtedajší svet) symbolizovalo Kristov kríž.
Až po zavedení kompasu sa mapy koncom 13. storočia o 90 stupňov otočili, a hore sa dostal sever. Historici by o tejto orientácii máp v ranom stredoveku mali niečo vedieť, a minimálne tí slovenský na to poukázať. (Aj slovo orientácia je odvodené od latinského Oriens – Východ, ktoré bolo napísané na starovekých a ranostredovekých mapách hore.)
Ak teda autor „De conversione…“ píše o Moravanoch nad Dunajom, určite nemyslí Moravanov žijúcich na území českej Moravy. Česká Morava totiž ani náhodou na východ od Dunaja neleží. Mojmír teda nevládol Moravanom žijúcim na území českej Moravy. Celý ten hlučný rozruch okolo Mikulčíc a českej Moravy je zbytočný. Nebola to Mojmírova Morava.
Dunaj tečie od svojho prameňa po maďarské mesto Vác viac-menej jednoznačne zo západu na východ, pri Váce sa v pravom uhle otáča a tečie potom takmer priamo na juh, až po sútok s Drávou v Chorvátsku. Mojmírova Morava teda ležala na ľavom (východnom) brehu Dunaja, niekde medzi dnešným Vácom a ústím Drávy do Dunaja.
Asi preto sa bavorský geograf zmieňuje o národe zvanom Moravania (Merehani) hneď po Bulharoch, hoci predtým, menujúc kmene zo západu na východ, už spomenul Moravanov (Marharii), ktorí susedili s Čechmi. (…Est populus quem uocant Merehanos, ….)
Umiestnenie Mojmírovej Moravy na územie dnešného Maďarska prináša logické odpovede na otázky, ktoré mýtus o Mikulčiciach a českej Morave nevie nijako rozumne zodpovedať.
- ako sa mohlo hlavné mesto ríše a sídlo arcibiskupstva bez stopy stratiť,
- prečo sa veľká a mocná ríša tak rýchlo, doslova zo dňa na deň rozpadla,
- prečo zostala česká Morava po roku 907 absolútne bezvýznamný a pasívny región,
- prečo sa v spáleniskách Pribinových hradov zničených Mojmírom našli hrotý šípov južného typu,
- a aj aký účel mali strážne pevnosti na pravom brehu Dunaja (Ostrihom, Visegrád).
Pevnosti nad dunajskými brodmi stáli už v časoch Rimanov. Strážili severnú hranicu impéria pred Markomanmi. Kto a prečo ale udržiaval vojenské posádky v týchto pevnostiach v časoch Slovanov?
Boli to určite pevnosti so slovanskými posádkami, dodnes majú slovanské názvy – Visegrád, (O)Striegom, a boli určite strážne, ako dokazuje aj názov jednej z nich – Striegom.
Nemohli to byť Pribinove pevnosti, sú totiž na opačnej strane. Strážia dunajské brody pred nepriateľom, prichádzajúcim zo severu – z Nitrianska.
A z toho istého dôvodu to nemohli byť ani pevnosti postavené v časoch maďarského vpádu, sú na nesprávnej strane. Čie posádky teda „striegli“ v týchto pevnostiach?
Na vydržiavanie posádky bolo treba veľa prostriedkov, to si mohol dovoliť len mocný vládca veľkého územia. Tam však mala byť len riedko osídlená „puszta“. A Slovania žijúci ešte stále v rodových skupinách.
Ibaže, prečo si myslíme, že na území dnešného Maďarska, v blízkosti starých impérií (Rím, Byzancia) a v tesnom susedstve novovzniknutého slovanského Bulharska, žili začiatkom 9. storočia Slovania ešte stále v rodovom zriadení, čakajúc na zjednotiteľa z Mikulčíc?
Kto zasadil posledný smrteľný úder ríši Avarov, vyženúc ich na západ, takže ich zdecimované zvyšky žobrali o ochranu u svojho niekdajšieho premožiteľa Karola, sťažujúc sa na Slovanov, ktorí ich veľmi sužovali?
To nemohli urobiť nesvorní malí vladykovia. Musela to byť veľká, centrálne riadená vojenská sila. Na území východného Maďarska musel byť mocný vladár, nejaký nový „kupec Samo“.
Po vyhnaní Avarov sa jeho rozrastajúce kniežatstvo dostalo na severe do susedstva s iným slovanským kniežatstvom – s nitrianskym, a ako sa zdá, Pribinovci neboli žiadni baránkovia.
Je takmer isté, že ohrozenie trvalo dlhšie, keď malo význam postaviť nad dunajskými brodmi pevnosti a udržiavať v nich posádky. Nitra teda asi nevznikla len tesne pred rokom 833, ako sa celkom nepodložene domnieval Dušan Třeštík.
V roku 831 prijal Mojmír krst, získal podporu Frankov, a potom zaútočil na Nitriansko. Nebolo to nejaké vyhnanie neposlušného podriadeného, ako sa nám snažia nahovoriť niektorí historici, zástancovia mikulčického mýtu. Pobedím a Majcichov boli spálené do tla.
A ani hroty šípov v spáleniskách nesvedčia o pomerne pokojnom odňatí úradu neposlušnému podriadenému. Hroty šípov južného typu.
Šípy sú spotrebný materiál. Strácajú sa, preto ich treba neustále dopĺňať. Dokáže ich ukuť každý miestny kováč, preto nie sú na rozdiel od cenných mečov predmetom obchodu. Ak boli v spáleniskách Pribinových pevností nájdené hroty šípov južného typu, Mojmírovi vojaci prišli z juhu. Je to oveľa pravdepodobnejšie vysvetlenie ako predpoklad, že nejaký mikulčický vladyka mal exkluzívnu zmluvu s balkánskou zbrojárskou firmou Jelačič a syn, ktorá mu pravidelne dodávala (letecky?) zásielky šípov.
Po dobití Nitry tam Mojmír nechal asi nejakého miestodržiteľa zo svojej rodiny. Tak sa dá vysvetliť, prečo v dobe, keď bol na Mojmírov trón dosadený jeho synovec Rastic, vládol v Nitre Mojmírov prasynovec, Rasticov synovec Svätopluk.
Keď Rastic pozval na Veľkú Moravu vierozvestcov Cyrila a Metoda, urobil tak aj s podporou a súhlasom Svätopluka, ale hlavným iniciátorom bol on. Preto prišli solúnski bratia k nemu, do jeho hlavného mesta (Moravy?). A tam vzniklo neskôr aj moravské arcibiskupstvo.
Keď vtrhli do karpatskej kotliny Maďari, Svätopluk nebezpečenstvo pre svoju ríšu podcenil. Nepodriadil si Maďarov, ani ich neusadil, zostali to nezávislí kočovníci, unzávajúci len svojich náčelníkov. Svätopluk sa s nimi občas spolčil proti Frankom, a keď príliš dotierali, porazil ich a ďalej s nimi žil v akomsi ozbrojenom prímerí. A tak robil spočiatku aj jeho syn Mojmír II. Maďari zato nepustošili územie Moravy, ale zachovávali voči ríši určitú lojalitu.
Ako píše Luděk Galuška – „Nelze přitom přehlédnout, že kromě Velké Moravy se drancování ze strany Maďarů vyhýbalo také Isanrikově východní marce, jejíž území jinak leželo „na ráne“ jako první“. (Markgróf Isanrik bol chránencom Mojmíra II).
Na prelome storočí sa ale niečo vo vzťahoch Moravanov a Maďarov zmenilo. Mojmír II. a jeho chránenec Isanrik sa v roku 901 na sneme v Regensburgu zmierili s východofranským kráľom Ľudovítom IV., a prešli do tábora protimaďarskej koalície.
Nevieme prečo sa Mojmír II. pridal k protimaďarskej koalícii. Možno to bola reakcia na obsadenie horného potisia Arpádom v roku 896. Mojmír II. pochopil, že Maďari využijú každú príležitosť na rozšírenie svojho územia a rozhodol sa zničiť ich. Ibaže situácia pre uskutočnenie takého zámeru bola oveľa nepriaznivejšia ako predtým, v časoch vlády jeho otca. Ríša bola oslabená sporom bratov. Maďari si uvedomili smrteľné nebezpečenstvo, ktoré koalícia predstavovala a odpovedali hneď útokom. Vedeli, že ide o ich prežite. Museli rozbiť a poraziť koalíciu, ktorá hrozila ich zničením, v prvom rade Mojmíra II. Ale Mojmír v roku 902 zvíťazil. A podľa nie celkom spoľahlivého tvrdenia Saxa porazil Maďarov aj v roku 906.
Maďarom muselo byť jasné, že ak nezvíťazia nad Mojmírom II., bude to koniec ich slobodného, kočovného života a lúpežných výprav. Vedeli, že nestačí poraziť Mojmíra v poli, znova zorganizuje odvetu, museli urobiť niečo, čo bolo pre bojovných jazdcov vyzbrojených lukmi a šípmi takmer nemožné. Museli dobiť „nevýslovnú pevnosť Rasticovu“, zničiť hlavné mesto ríše, aby tak ochromili celú správnu štruktúru Veľkej Moravy. Nevieme, ako sa im to podarilo, ale dokázali to. Možno ľsťou alebo pomocou zrady, ale dobili Mojmírovo hlavné mesto a zničili ho.
A nie len mesto. Brutálne ničili aj remeselnícke a roľnícke osady v širokom okolí, suport, bez ktorého nijaké väčšie mesto nemôže žiť, s úmyslom vyľudniť kraj, aby mesto nemohlo byť nikdy obnovené. Bezohľadne vraždili obyvateľov a ničili ich osady, a obyvatelia, ktorí prežili v hrôze utekali na sever k svojim, aby sa už nikdy viac nevrátili. Zrejme práve títo utečenci (muselo ich teda byť dosť veľa) vniesli do stredoslovenského nárečia južnoslovenské prvky.
Po dobytí mesta sa v ňom Maďari neusadili. Nemali vtedy ešte ambíciu vytvoriť ríšu. Chceli len poraziť Mojmíra II. a to sa im podarilo. Mohli zostať pri svojom spôsobe života. Päťdesiat rokov vychutnávali potom plody svojho víťazstva. Kočovali po rovinatom území dnešného Maďarska, podnikali lúpežné výpravy do okolia, a v krvavých vzájomných bojoch si vyjasňovali, kto má nárok na viac. Zatiaľ ruiny zničeného Mojmírovho a Rasticovho mesta pomaly zarastali trávou, rovnako ako spustnuté polia vo vyľudnenom kraji.
Nevieme, aké boli v tom čase vzťahy Maďarov k miestnemu obyvateľstvu. Brutalita, s ktorou zničili Mojmírovo mesto, ale zrejme nebola trvalým spôsobom komunikácie, určite nedošlo ku genocíde slovanského obyvateľstva, keď majú dnešní Maďari viac ako polovicu slovanských génov (pri necelých 3 % ugrofínskych). Možno už vtedy boli medzi Maďarskými bojovníkmi aj slovanskí Moravania, lebo ako Luděk Galuška píše o období pred pádom ríše
- „Existují totiž určité náznaky, že do té doby se někteří Moravané mohli dokonce účastnit i maďarských výbojů do severní Itálie a Bavorska.“
Po porážke pri Lechu v roku 955 sa Maďari usadili, miešajúc sa s domácim obyvateľstvom, ktoré prevzalo ich jazyk. Vznikol nový národ – maďarský.
Približne v druhej polovici 10. storočia (dve až tri generácie po zničení mesta) mohli prísť do spustošeného kraja noví osadníci. Nebolo tam nikoho, kto by im povedal, ako sa mesto volalo, bolo to jednoducho len moravské mesto zničené ich hrdinskými predkami pri „zaujatí vlasti“. Neskôr, keď sa kraj zaľudnil, postavili zrejme noví osadníci na ruinách výhodne umiestnenej „nevýslovnej pevnosti Rasticovej“ nové mesto, použijúc ruiny ako stavebný materiál. A dali mu nové meno.
Len tak, a jedine tak, sa mohlo Mojmírovo a Rasticovo hlavné mesto bez stopy stratiť.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice (alebo Staré Město, Uherské Hradiště), nestratilo by sa hlavné mesto ani arcibiskupstvo bez stopy. Dedovia by rozprávali o sláve svojich kráľov vnukom a vodili by ich k hrobu prvého veľkomoravského svätca.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice, nebola by sa ríša po obsadení územia dnešného Maďarska staromaďarskými kmeňmi takmer okamžite rozpadla, tak ako sa nerozpadla habsburská monarchia, keď Turci dobili a dvesto rokov okupovali jej východnú provinciu – dnešné Maďarsko. Nejaký veľmož by sa po smrti kráľa Mojmíra II. chopil moci, a zachránil by aspoň severozápad ríše, keď už stratil juhovýchod.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice, miestni mnísi by boli zapísali, ako kráľ zomrel, a ako Maďari dobili južné oblasti ríše. Nevieme však o tom takmer nič.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice, zostala by zachovaná celá cirkevná štruktúra, zostalo by tam arcibiskupstvo, a my by sme vedeli, kde leží Metod.
Keby bola česká Morava jadrom Veľkej Moravy a jedno z jej hradísk bolo hlavným mestom ríše, nezohrala by česká Morava takú bezvýznamnú úlohu v období po páde ríše.
Lebo kým Nitra si zachovala významné postavenie aj v ranom uhorskom štáte ako sídlo údelného kniežatstva uhorských princov, politicky a vojensky úplne bezvýznamná česká Morava nebola schopná ani len zaujať vedúce postavenie v regióne a stať sa jadrom nového štátu, ale vyše sto rokov len pasívne čakala, kým si ju privlastnia české kniežatá.
Dejiny českej Moravy po roku 907 vonkoncom nie sú dejiny centra, ktoré stratilo maďarskú provinciu, ale celkom jednoznačne sú to dejiny provincie, ktorá stratila svoje centrum.
Celý mýtus o „mikulčickom kniežatstve“ (uvádza sa tak aj vo Wikipedii) je postavený na lživých tvrdeniach (vznik Nitry tesne pred rokom 833), na ničím nepodloženom blúznení („Pribina byl v té době podřízen moravskému knížeti, ale usiloval o osamostatnění“, „…v této neklidné době se vládlo spíše ze sedla než z trůnu.“), na zlej interpretácii zemepisných údajov („nad Dunajom“ neznamenalo v 9. storočí severne od Dunaja, ale východne od Dunaja), a na nafúknutej dôležitosti archeologických nálezov (bazilika, 12 kostolov, meče v hroboch).
Už neistota zástancov mikulčického mýtu ohľadne určenia konkrétnej lokality, ktorá by mala byť sídlom kniežatstva a hlavným mestom, hovorí veľa o chabosti ich „dôkazov“. Mikulčice s akropolou o rozlohe 8,5 ha (ani nie 300 x 300 m), chránené „blatnou hradbou“, a s jedným jediným „kniežacím palácom“ o rozlohe dnešného bytu, nemohli byť „nevýslovnou, nedobytnou pevnosťou Rasticovou“. Ale v Starom Měste chýba bazilika a opevnenie tiež za veľa nestojí, takže prichádza na rad rozprávka o vládnutí zo sedla a jasne účelové tvrdenie že „Evidentně vznikalo mnoho center tehdejší moci,…“. Je to len pokus obhájiť neobhájiteľné.
Fuldské anály hovoria o „nevýslovnom, rozsiahlom a všetkým starodávnym nepodobnom Rasticovom hradisku“ (omnibus antiquissimis dissimile ineffabilis Rastizi munitio) nie o pevnôstke s rozmermi 300 x 300 m, chránenej „blatnou hradbou“, ani o meste chránenom močarinami.
Je načase rázne a nahlas odmietnuť nezmyselný mýtus o českej Morave ako o jadre Veľkej Moravy, a o Mikulčiciach (Starom Měste, Uherskom Hradišti) ako jej centre.
Žiadne archeologické nálezy nepotvrdzujú centrum Veľkej Moravy na území českej Moravy, skôr Moravu ako jadro veľkomoravskej ríše vážne spochybňujú, a nearcheologické zdroje ju celkom vylučujú.

[kacermiroslav]

1) "Je naprosto jasné, že NAD DUNAJEM vymezuje polohu VM, tj. v dnešním chápání na sever a východ. " Nuž práve to vôbec nie je "naprosto jasné".
"Jinak to chápe letopisec z FULDY a jinak například autor z KONSTANTINOPOLE."
Ale ale... zemepisná orientácia niemôže byť chápaná podľa toho kde je práve autor. Ak povie Rakušan že Poľsko je nad Českom, chápeme, ak ale tvrdí Poliak že nad Českom je Rakúsko - nechápeme čo tým myslel. Dnes je hore sever.
Keď autor „De Conversione ...“ hovorí o vysvätení Pribinovho kostolíka, píše: Cui quondam Adalrammus archiepiscopus ultra Danubium in sua proprietate loco vocato Nitrava consecravit ecclesiam. (Ktorému kedysi Adalrammus, arcibiskup, na jeho majetku, mieste zvanom Nitrava, vysvätil kostol.)
Nepoužil spojenie „supra Danubium“, ale „ultra Danubium“. Predložka „ultra“ (nie prídavné meno „ultra“!!!) znamená „na druhej strane“.
„Supra Danubium“ ale nemožno v žiadnom prípade prekladať ako - za Dunajom.
2) "(val) ..o zjištěné délce přesahující 2.000 metrů!!! Tento val pak velkoryse uzavíral plochu kolem 400 hektarů."
To matematicky nesedí. Val o dĺžke 2000 m mohol uzatvárať plochu maximálne 31 ha.
Valamir Magyár

1) Omyl...autor z Fuldy napíše o Moravě, že ležela na východě....zatímco autor třeba z Bulharska, napíše že ležela na západě:-) Jinak obojí verze překladu jasně definují, že to bylo na levobřežném břehu Dunaje...Tudíž to automaticky vylučuje autory, kteří se snaží VM lokalizovat na Srbsko atd.

2) Tady bych doporučoval podívat se na mapky a podívat se na umístění Christianova valu, plus si přečíst, co jsem k tomu v úvodním článku napsal. Z toho je vše naprosto jasné.
PS: Christianovů val je pouze jednou z mnoha fortifikací Starého Města a uzavírá přístup do aglomerace ze strany od potoku Salaška. Těch cca 2.000 metrů je pak pouze v zatím prokázané délce (tedy odkryté). Jinak calková délka opevnění Starého Města na této straně řeky Moravy se odhaduje na téměř 4 kilometry! Díky tvarů říčních ramen tak bylo Christianovým valem skutečně možno opevnit plochu více jak 350 hektarů (bez aglomerace Rybárny, Sadů a sv.Jiří). Vždyt jen hradiště na Valách mělo 18 ha a bylo Ch.valem zcela uzavřeno plus četná další plocha.

[Konsta]

Keď sa minú argumenty, nastupujú päste. So záujmom pozorujem, ako Kačermiroslav napĺňa túto poučku znevažovaním autorov, ktorí neveria tomu, čo sa nabiflil z jednej-dvoch českých nacionalistických prác (možno z troch, aby som priveľmi nekrivdil). Fanatizmus je v prvom rade duševná choroba a dá sa k nej veľmi ľahko prísť, keď vášnivo obhajujeme niečo, čomu nakoniec ani nemusíme veľmi rozumieť, stačí , keď tomu veríme, práve tak ako Kačermiroslav. Občas stretávam fanatikov z jednej sekty, ktorí na všetko poznajú citát z Biblie. Skutočne majú o biblii obrovské vedomosti - poznajú každý verš a nemôžem im konkurovať. Nielen preto nikdy s nimi nediskutujem. Raz som to skúsil, len tak zo srandy, ale nemá to zmysel a nakoniec je to aj nebezpečné, lebo jeden nikdy nevie ako môže duševne chorý, lebo to je fanatik, zareagovať.
To je moja reakcia na tento Kačermiroslavov výrok:

Takovéhle texty mě fakt dokážou zvednout ze židle...a to prosím autor textu vydává vlastní "odborné knížky" a přitom mu podle mě chybí elementární znalosti. Proto jsem si ještě dovolil pro úplné nechápavce udělat menší srovnání Starého Města a Nitry. Z toho je snad již pro všechny naprosto jasné, jak se věci mají.

Takže podľa mňa zasa Kačermiroslavovi chýba zdravý rozum, lebo je fanatik. Oko za oko, zub za zub!
Na rozdiel od neho však svoj názor skúsim aspoň zdôvodniť:

Áno, je veľmi dôležité si uvedomiť, s kým diskutujeme. Kačermiroslav používa stále svoje "nepriestrelné" argumenty - napr. že nitrianske hradisko na Zobore nebolo trvalo obývané, preto ho vlastne ani do celkovej rozlohy Nitry neráta. Nechce pochopiť, že to "občas obývané" hradisko je práve dokladom veľkosti tej aglomerácie. Nechápe totiž funkciu útočištného hradiska. Napíše, že v prípade útoku by ho vlastne ani nemal kto brániť, lebo bolo podľa neho pre primalú Nitru priveľké....!!! Lenže do útočištného hradiska sa práve v čase nebezpečenstva zhromaždilo obyvateľstvo z neopevnených častí aglomerácie, takže obrancov tam bolo dostatok. Naopak, existencia útočištných hradísk dokladá význam aglomerácie. Dokladá, že mesto žilo v relatívne pokojnej oblasti , strážené práve vzdialenými pohraničnými hradiskami, preto sa obyvateľstvo nemuselo tiesniť stále za hradbami, ako napr. v pohraničných Valoch pri Mikulčiciach, ale na útočištné hradisko sa uchýlilo, len keď nepriateľ prenikol do krajiny.

Fanatik nie je schopný počúvať argumenty iných. Nepočuje, že na hradisku v Mikulčiciach sa nenašli "nejaké hroby" inoetnického obyvateľstva, čo by sa mohlo považovať za dôkaz o obchodných stykoch s cudzinou atd.. ale že to obyvateľstvo geneticky odlišné boli práve tí ozbrojení ľudia - teda vojaci!!!! A tí vojaci pochádzali podľa toho odniekiaľ z okolia Nitry, lebo práve tam toto obyvateľstvo bolo bežné. A toto obyvateľstvo bolo iného antropologického typu ako obyvateľstvo v povodí rieky Moravy. A je dodnes antropologicky odlišné (štatisticky, odhliadnuc od miešania obyvateľstva, migrácie za posledných sto rokov).

Fanatik bude neustále tvrdiť, že 12 kostolov je dôkazom o tom, že tam bolo hlavné mesto. Dovoľujem si upozorniť, že v žiadnej historickej správe sa nepíše, že hlavné mesto malo 12 kostolov.
Fanatik si v tom meste nájde kostru a vyhlási ju za Svätoplukovu alebo Metodovu. A pre iného fanatika (aj nacionalisti sú fanatici) budú všetky výroky tohto fanatika (cteného archeológa alebo uznávaného historika) argumentmi do diskusie. Aj keď medzitým sa na tú kostru v tichosti zabudne.

12 kostolov dokazuje, že toto hradisko bolo z cirkevného hľadiska vo franských rukách. Tam kde bol vplyv Byzancie (teda Metodov) môžeme očakávať jeden veľký chrám. V tom je totiž rozdiel medzi východom a západom. 12 kostolov na tak malom území dokazuje, že tam nemohlo!!!! byť Metodove a teda ani Rastislavove sídlo, čiže hlavné mesto Veľkej Moravy.

Keby Valy (Maďari ich v jednej kronike nazývajú Šaruvarom) , čiže blatným hradiskom, je celkom možné že to bolo skutočné meno tohto hradiska - (Blatnica :-) , zanikli v dôsledku povodne, jednoducho by sa ľudia rozumnejšie nasťahovali na najbližší kopec a postavili by nové "hlavné mesto". Povodeň mohla síce hradisko zničiť, ale nemohla ho zničiť ako administratívnu jednotku. Nezničila by ani celé hospodárske zázemie. Lenže toto hradisko žiadne svoje veľké zázemie nemalo. Chýba okolo neho sieť služobných sídiel, je to typická situácia pre pohraničné hradisko, živené z centra. Samozrejme, že časť obyvateľstva sa aj tu venovala poľnohospodárstvu rybolovu atď.... ale len malá časť, lebo keby hradisko zaniklo v dôsledku akejkoľvek udalosti, títo ľudia by si akurát oddýchli a nadýchli by sa, lebo by sa zbavili darmožráčov z neho. Keď však pohraničné hradisko stratilo svoj význam, vojaci z neho odišli a stratili obživu aj tí, ktorí im zabezpečovali servis. Preto odišiel aj ten servis a v okolí zostali len nepočetní rybári a roľníci.
Pozrime sa na Nitru a jej okolie - dodnes je živým dokladom toho, ako to vyzeralo okolo veľkého kniežacieho (kráľovského) sídla. Množstvo obcí, ktoré nesú slúžnovské názvy. Okolo Mikulčíc absolútne nič! Nitra, na vysokom kopci s hradiskom a veľkých chrámom na ňom, ktorá dominuje širokému okoliu, obklopená strážnymi a útočištnými hradiskami a desiatkami slúžnovských obcí na jednej strane a Valy v močiari s cudzou etnickou posádkou (práve z tej Nitry), bez širokého zázemia. Na jednej strane typické významné sídlo uprostred krajiny, na druhej strane obraz pohraničného hradiska. K tomu netreba citáty od Chropovského, Paulíka, Třeštíka, Havlíka, ani Palackého, ani od Karla Marxa či Stalina, ani citáty na spôsob citátov z biblie. Nie sú k tomu potrebné ani Salzburské anály, ani Metodov životopis. Stačí mať fanatizmom nezaslepený mozog a oči.
Tu nejde o slovenský nacionalizmus, lebo v tom čase aj to hradisko na Valoch bolo slovenským hradiskom a aj tí "Marhari" boli slovenským kmeňom, jedným z mnohých slovenských kmeňov (slověnských, ako píšu Česi :-) a slovienskych, ako sa po nich opičia pseudoslováci. Len hluchý nepočuje a slepý nechce vidieť, že išlo o slovenské kmene, o rannostredoveký slovenský národ , ktorý sa neskôr rozdelil na niekoľko iných národov, alebo sa niektoré jeho kmene včlenili do novovznikajúcich iných feudálnych národov , napr. českého.
Nakoniec, Česi to už, aspoň časť na tej vyššej úrovni, pochopili a odvodili svoju štátnosť niekde inde. Slováci ju odvodzujú od Svätoplukovej ríše a časť moravských nacionalistov a ešte časť študentov histórie ovplyvnená svojimi československými učiteľmi a svojou malosťou tu argumentuje zmanipulovanými citátmi na spôsob jehovistov a vyzýva k tomu istému štýlu debaty. Ale o čom sa „preboha“ :-) dá debatovať s jehovistom – a ako? Tak že mu budeme predkladať iné citáty z biblie? To by sme museli byť fanatikmi na jeho úrovni.
A len tak na okraj - tá mapka, kde sa porovnáva Staré Město a Nitra ... to je práve názorná ukážka manipulácie. Nitrianski archeológovia, ktorí nemajú veľa možností skúmať na zastavanom úpzemí terajšej Nitry, zistili, že nitrianska adkomerácia, súvislé osídlenie Nitry v 9-tom storočí zaoberalo väčšu plochu ako súčasné mesto. A to je rozlohou niekoľkokrát väčšie ako terajšie Staré Městom nie to ešte jeho bývalé hradište. Takže odporúčam zobrať mapu terajšej Nitry a podľa nej to došrafovať. To bude celkom iný obrázok.
ezabudnite mi napísať, že som nepredložil žiadne citáty a preto môj názor nie je podložený „argumentami“, alebo, že ja nesmiem byť osobný, len Kačermiroslav môže byť.

[Polarfox]

Pozrime sa na Nitru a jej okolie - dodnes je živým dokladom toho, ako to vyzeralo okolo veľkého kniežacieho (kráľovského) sídla.

Ano, za ta století se tam toho opravdu moc nezměnilo...

súvislé osídlenie Nitry v 9-tom storočí zaoberalo väčšu plochu ako súčasné mesto

...i když možná něco ano

Len hluchý nepočuje a slepý nechce vidieť, že išlo o slovenské kmene, o rannostredoveký slovenský národ , ktorý sa neskôr rozdelil na niekoľko iných národov, alebo sa niektoré jeho kmene včlenili do novovznikajúcich iných feudálnych národov , napr. českého.
Nakoniec, Česi to už, aspoň časť na tej vyššej úrovni, pochopili a odvodili svoju štátnosť niekde inde. Slováci ju odvodzujú od Svätoplukovej ríše a časť moravských nacionalistov a ešte časť študentov histórie ovplyvnená svojimi československými učiteľmi

V tomto ti taktéž musím dát za pravdu. Vzhledem k tomu, že pomalu každý druhý tady v Praze šprechtí po slovensky, je zcela jasné, že je to přežívající pozůstatek slovenského velekmene a my tu jen parazitujeme. Ostatně jejich koncentrace převážně v historickém hlavním městě jasně vypovídá o jejich zakladatelské a nadřazené povaze.

(slověnských, ako píšu Česi :-) a slovienskych, ako sa po nich opičia pseudoslováci

Jestli to má znamenat slovanských, tak věz, že to Češi zrovna moc nepíšu..to bude nějaká tvá pseudočeština.

A teď vážně. Buď diskutuj normálně a nebo nediskutuj. Tohle už je opravdu na šišku....nacionalistický zaslepený fanatik tu bude kázat o nacionalistických zaslepených fanaticích.

[Coopy]

Mne z Konstova clanku nejvice zaujaly ty geneticke a antropolgicke typy. Nejsem ani genetik ani antropolog a proto se ptam.
Je opravdu mozne, posoudit podle antropolickych nalezu, odkud presne pochazel clovek, ktery je zanechal? Mam na mysli tak blizke lokality, jakymi jsou
povodi rek Moravy a Nitry? Tato rozdilnost podle Konsty pretrvava dodnes. Je tedy mozne podle nalezeneho skeletu rici napr. : ,, Tento clovek nepochybne
pochazel z okoli Zlatych Moravcu a tento zase z okoli Breclavi?

Pokud nalezeny antropologicky material z te doby opravdu vykazuje takove rozdilne markanty, naskyta se dalsi otazka.
Byli obyvatele Pomoravi a Nitranska stejneho etnickeho puvodu? Tedy byli to Sloveni/Slovieni/Stari Slovaci? Je samozrejme mozne, ze vrstva ,,bojovniku,,
mohla mit v dusledku kvalitnejsi potravy o neco vyssi prumernou vysku nez ostatni obyvatelstvo.
Take se ovsem mohlo jednat o prislusniky vojenske druziny, kteri pochazeli z jineho etnika, napr. Severane-Vikingove, coz v te dobe byla pomerne obvykla praxe.

Rovnez by mne zajimalo, zda byl proveden nejaky vyzkum antropologickeho materialu z uvedenych lokalit, ktery tyto skutecnosti potvrzuje. Tedy kdy, kym a s jakymi
zavery. Tj. klasicke uvedeni zdroju, prosim.

[Polarfox]

Konsta: viz. Coopy...jak se tedy geneticky/antropologicky tento slovenský pranárod určuje? Je relativně homogenní a nebo se jednotlivé kmeny výrazně odlišují? Jak tedy může vzniknout situace, kdy jak říkáš jedni Sloveni (bojovníci z Nitry) dohlížejí nad jinými Sloveny (obyvatelstvem kolem Mikulčic), přičemž se vzájemně výrazně odlišují? A to jsou takříkajíc za humny, v podstatě sousedi a zároveň přímými pokračovateli jednoho pranároda.

Dále jak se tyto genetické profily dají aplikovat na jiné kmeny Slovenského pranároda (přeci jen dle těchto tezí jich z něj vzešlo opravdu hodně)?

[jmodrak]

Mne z Konstova clanku nejvice zaujaly ty geneticke a antropolgicke typy. Nejsem ani genetik ani antropolog a proto se ptam.
Je opravdu mozne, posoudit podle antropolickych nalezu, odkud presne pochazel clovek, ktery je zanechal? Mam na mysli tak blizke lokality, jakymi jsou
povodi rek Moravy a Nitry? Tato rozdilnost podle Konsty pretrvava dodnes. Je tedy mozne podle nalezeneho skeletu rici napr. : ,, Tento clovek nepochybne
pochazel z okoli Zlatych Moravcu a tento zase z okoli Breclavi?

Pokud nalezeny antropologicky material z te doby opravdu vykazuje takove rozdilne markanty, naskyta se dalsi otazka.
Byli obyvatele Pomoravi a Nitranska stejneho etnickeho puvodu? Tedy byli to Sloveni/Slovieni/Stari Slovaci? Je samozrejme mozne, ze vrstva ,,bojovniku,,
mohla mit v dusledku kvalitnejsi potravy o neco vyssi prumernou vysku nez ostatni obyvatelstvo.
Take se ovsem mohlo jednat o prislusniky vojenske druziny, kteri pochazeli z jineho etnika, napr. Severane-Vikingove, coz v te dobe byla pomerne obvykla praxe.

Rovnez by mne zajimalo, zda byl proveden nejaky vyzkum antropologickeho materialu z uvedenych lokalit, ktery tyto skutecnosti potvrzuje. Tedy kdy, kym a s jakymi
zavery. Tj. klasicke uvedeni zdroju, prosim.

Takže k antropologii : áno, je to možné. Je možné rozlíšiť či dotyčný žil v Nitre alebo v Mikulčiciach, je dokonca možné určiť, či sa narodil v Nitre, v koľkých rokoch sa odsťahoval do Mikulčic a pod. Táto rozdielnosť v podstate pretrváva dodnes, aj medzi napr. Pražákmi, Brňákmi, Koliňakmi atď. Je to holt príroda. Pozor, nehovoríme o DNA a pod. Sú to iné faktory. Tak isto sa vie určiť čím a ako sa živil. Jedine čo sa nevie, je bližší životopis, pokiaľ nie sú písomnosti.

Čo sa nálezov týka, už som o tom písal, sú povedzme "trochu prekvapujúce" a pokiaľ si to vedci nedajú do kopy, môže si to vysvetľovať ako chce. Už len preto, že väčšina Slovanov boli priatelia žehu. Odkazy sú v článku Miroslava. Nikto nič lepšie zatiaľ nenašiel.

Polar : asi tak ako Keltský. A koľko ľudí v Čechách verí, že ma keltské gény. Solidný vedec ti povie, že genetický nevie rozlíšiť neandrtálca od homo sapiens, ale v novinách ti popíšu kde čo. Je to jednoducho otázka viery.

[kacermiroslav]

Áno, je veľmi dôležité si uvedomiť, s kým diskutujeme. Kačermiroslav používa stále svoje "nepriestrelné" argumenty - napr. že nitrianske hradisko na Zobore nebolo trvalo obývané, preto ho vlastne ani do celkovej rozlohy Nitry neráta. Nechce pochopiť, že to "občas obývané" hradisko je práve dokladom veľkosti tej aglomerácie. Nechápe totiž funkciu útočištného hradiska. Napíše, že v prípade útoku by ho vlastne ani nemal kto brániť, lebo bolo podľa neho pre primalú Nitru priveľké....!!! Lenže do útočištného hradiska sa práve v čase nebezpečenstva zhromaždilo obyvateľstvo z neopevnených častí aglomerácie, takže obrancov tam bolo dostatok. Naopak, existencia útočištných hradísk dokladá význam aglomerácie. Dokladá, že mesto žilo v relatívne pokojnej oblasti , strážené práve vzdialenými pohraničnými hradiskami, preto sa obyvateľstvo nemuselo tiesniť stále za hradbami, ako napr. v pohraničných Valoch pri Mikulčiciach, ale na útočištné hradisko sa uchýlilo, len keď nepriateľ prenikol do krajiny. Fanatik nie je schopný počúvať argumenty iných. Nepočuje, že na hradisku v Mikulčiciach sa nenašli "nejaké hroby" inoetnického obyvateľstva, čo by sa mohlo považovať za dôkaz o obchodných stykoch s cudzinou atd.. ale že to obyvateľstvo geneticky odlišné boli práve tí ozbrojení ľudia - teda vojaci!!!! A tí vojaci pochádzali podľa toho odniekiaľ z okolia Nitry, lebo práve tam toto obyvateľstvo bolo bežné. A toto obyvateľstvo bolo iného antropologického typu ako obyvateľstvo v povodí rieky Moravy. A je dodnes antropologicky odlišné (štatisticky, odhliadnuc od miešania obyvateľstva, migrácie za posledných sto rokov). .

Za prvé; Milý Konsto:-) pokud tím, že slepě nedůvěřuji beletrii, která se tváří jako odborný text, jsem fanatik…tak pak ano…jsem fanatik:-) To jen na úvod, protože jinak ty tvé první věty snad ani komentovat nejdou.
Za druhé; určitě nám podáš nějaký odkaz na ten genetický výzkum té bojové elity, jak o něm výše píšeš, protože jinak takový názor nemá žádnou váhu. Postupuj tak, jak to sám očekáváš od svých oponentů, důkazy, odkazy…
Za třetí; rozlišuj bojovou schopnost běžného zemědělce nahnaného do hradiště od „profesionální“ bojové družiny. To že se na Zobor nažene X stovek lidí z okolí, se svými prasaty, kozami atd. z nich ještě nečiní nedobytnou pevnost.
Za čtvrté; na rozdíl od Nitry není potřeba v případě Mikulčic a Starého Města dokazovat obchodní styk s cizinou, protože obě hradiště prostě ležela na Jantarové stezce. Tečka! To je jako kdyby leželi na dálnici, zatímco Nitra ležela na silnici druhé třídy:-) navíc styk s okolním světem je mimo jiné dokázán nálezy exportu!
Za páté; neporovnávej pořád jen Mikulčice a Nitru. Přečti si laskavě vše, co jsem k tomu napsal. Na roli hlavního Svatoplukova města totiž pasuju STARÉ MĚSTO! Vedle něj Nitra vypadá jak větší vesnice.

Fanatik bude neustále tvrdiť, že 12 kostolov je dôkazom o tom, že tam bolo hlavné mesto. Dovoľujem si upozorniť, že v žiadnej historickej správe sa nepíše, že hlavné mesto malo 12 kostolov.
Fanatik si v tom meste nájde kostru a vyhlási ju za Svätoplukovu alebo Metodovu. A pre iného fanatika (aj nacionalisti sú fanatici) budú všetky výroky tohto fanatika (cteného archeológa alebo uznávaného historika) argumentmi do diskusie. Aj keď medzitým sa na tú kostru v tichosti zabudne.

12 kostolov dokazuje, že toto hradisko bolo z cirkevného hľadiska vo franských rukách. Tam kde bol vplyv Byzancie (teda Metodov) môžeme očakávať jeden veľký chrám. V tom je totiž rozdiel medzi východom a západom. 12 kostolov na tak malom území dokazuje, že tam nemohlo!!!! byť Metodove a teda ani Rastislavove sídlo, čiže hlavné mesto Veľkej Moravy.

Konsto…fakt zajímavá teorie o tom, že Mikulčice byli nějakým církevním centrem Franském říše to asi potom i vysvětlíte ryze slovanské osídlení (žádné franské hroby atd.), slovanský způsob života, stavby, a také i ty kostely s nartexem, jakožto ryzím produktem Byzance. Nevím kdo vám tohle uvěří, ale jako pokus pro zasmání dobrý :-)
Takže znovu a lépe. Mikulčice = 12 sakrálních staveb, Nitra = 4 sakrální stavby (2 nedoložené, ale pouze předpokládané), Mikulčice = největší bazilika, která je o více jak 1/3 větší než největší kostely nalezené na Slovensku (samozřejmě bráno z doby VM), opevnění Nitry cca 50 ha, z toho cca polovina v době VM nevyužívána (pouze ke strážním účelům), opevnění Mikulčic 10 ha, plus předpokládané na lokalitě Kostelisko (1,5 ha) a Těšícký les (5 ha), obojí dokázané přítomností sypaných valů a nasucho kladených kamenů. Nitra i Mikulčice = sídlištní aglomerace kolem 50 ha.
Jenomže tohle je pořád jen srovnání s Nitra vs Mikulčice. Konsto pořád nebere v potaz Staré Město, které je 2x tak velké, jako Nitra Mikulčice dohromady a má všechny atributy hlavního sídla VM. Splašené myšlenky ve stylu, že to bylo další centrum Franské říše fakt neberu.

Keby Valy (Maďari ich v jednej kronike nazývajú Šaruvarom) , čiže blatným hradiskom, je celkom možné že to bolo skutočné meno tohto hradiska - (Blatnica :-) , zanikli v dôsledku povodne, jednoducho by sa ľudia rozumnejšie nasťahovali na najbližší kopec a postavili by nové "hlavné mesto". Povodeň mohla síce hradisko zničiť, ale nemohla ho zničiť ako administratívnu jednotku. Nezničila by ani celé hospodárske zázemie. Lenže toto hradisko žiadne svoje veľké zázemie nemalo. Chýba okolo neho sieť služobných sídiel, je to typická situácia pre pohraničné hradisko, živené z centra. Samozrejme, že časť obyvateľstva sa aj tu venovala poľnohospodárstvu rybolovu atď.... ale len malá časť, lebo keby hradisko zaniklo v dôsledku akejkoľvek udalosti, títo ľudia by si akurát oddýchli a nadýchli by sa, lebo by sa zbavili darmožráčov z neho. Keď však pohraničné hradisko stratilo svoj význam, vojaci z neho odišli a stratili obživu aj tí, ktorí im zabezpečovali servis. Preto odišiel aj ten servis a v okolí zostali len nepočetní rybári a roľníci.

Konsto tady zcela ignoruje sídlištní aglomeraci o prokázané výměře 30-50 ha i o kontinuitě osídlení v průběhu 10. století. Mikulčice tak nezanikli ze dne na den, ale došlo k úpadku centrální moci. Co se dalšího tvého textu týče, tak opakovaně zdůrazňuji, že kolem Mikulčic byla sídlištní aglomerace o výměře 30-50 ha, což zcela vyvrací to, co píšeš. K tomu se podle kosterních zvířecích ostatků zdá, že dokonce zde bylo jedno z hlavních center chování vepře domácího, jelikož jeho zastoupení bylo více jak 48% (1954-1970, Kratochvíl 1981), v ostatních dostatečně zkoumaných lokalitách (Pohansko, Staré Město), to bylo výrazně nižší zastoupení. Takže oproti tvému tvrzení další důkaz zemědělské výroby. A to ani nemluvím o tom, že těch cca 50 km, které dělí Mikulčice od Starého Města, je de facto jedna obrovská sídlištní aglomerace, jaká nemám obdoby ani na Slovensku. Jen kolem Starého Města v okruhu 10 km bylo nalezeno více jak 70 sídel.

Pozrime sa na Nitru a jej okolie - dodnes je živým dokladom toho, ako to vyzeralo okolo veľkého kniežacieho (kráľovského) sídla. Množstvo obcí, ktoré nesú slúžnovské názvy. Okolo Mikulčíc absolútne nič! Nitra, na vysokom kopci s hradiskom a veľkých chrámom na ňom, ktorá dominuje širokému okoliu, obklopená strážnymi a útočištnými hradiskami a desiatkami slúžnovských obcí na jednej strane a Valy v močiari s cudzou etnickou posádkou (práve z tej Nitry), bez širokého zázemia. Na jednej strane typické významné sídlo uprostred krajiny, na druhej strane obraz pohraničného hradiska. K tomu netreba citáty od Chropovského, Paulíka, Třeštíka, Havlíka, ani Palackého, ani od Karla Marxa či Stalina, ani citáty na spôsob citátov z biblie. Nie sú k tomu potrebné ani Salzburské anály, ani Metodov životopis. Stačí mať fanatizmom nezaslepený mozog a oči.
Tu nejde o slovenský nacionalizmus, lebo v tom čase aj to hradisko na Valoch bolo slovenským hradiskom a aj tí "Marhari" boli slovenským kmeňom, jedným z mnohých slovenských kmeňov (slověnských, ako píšu Česi :-) a slovienskych, ako sa po nich opičia pseudoslováci. Len hluchý nepočuje a slepý nechce vidieť, že išlo o slovenské kmene, o rannostredoveký slovenský národ , ktorý sa neskôr rozdelil na niekoľko iných národov, alebo sa niektoré jeho kmene včlenili do novovznikajúcich iných feudálnych národov , napr. českého. Nakoniec, Česi to už, aspoň časť na tej vyššej úrovni, pochopili a odvodili svoju štátnosť niekde inde. Slováci ju odvodzujú od Svätoplukovej ríše a časť moravských nacionalistov a ešte časť študentov histórie ovplyvnená svojimi československými učiteľmi a svojou malosťou tu argumentuje zmanipulovanými citátmi na spôsob jehovistov a vyzýva k tomu istému štýlu debaty. Ale o čom sa „preboha“ :-) dá debatovať s jehovistom – a ako? Tak že mu budeme predkladať iné citáty z biblie? To by sme museli byť fanatikmi na jeho úrovni.
A len tak na okraj - tá mapka, kde sa porovnáva Staré Město a Nitra ... to je práve názorná ukážka manipulácie. Nitrianski archeológovia, ktorí nemajú veľa možností skúmať na zastavanom úpzemí terajšej Nitry, zistili, že nitrianska adkomerácia, súvislé osídlenie Nitry v 9-tom storočí zaoberalo väčšu plochu ako súčasné mesto. A to je rozlohou niekoľkokrát väčšie ako terajšie Staré Městom nie to ešte jeho bývalé hradište. Takže odporúčam zobrať mapu terajšej Nitry a podľa nej to došrafovať. To bude celkom iný obrázok.
ezabudnite mi napísať, že som nepredložil žiadne citáty a preto môj názor nie je podložený „argumentami“, alebo, že ja nesmiem byť osobný, len Kačermiroslav môže byť.

Na těch pár politických plků nehodlám reagovat:-) Na ostatní jsem ve většině odpověděl už výše. Co se toho srovnání Nitry a Starého Města týče, tak klidně dolož vhodnější mapu pro srovnání. Klidně to předělám. Nicméně i na té mapě, co jsem použil, jsou sídlištní aglomerace uvedené (vaši slovenští archeologové hovoří jasně o 50 ha, zatímco v případě Starého Města o 250 ha bez ostrova sv. Jiří, bez Sadů a bez Rybárny!!!) a ty co tam chybí jsou na tom asi tak, jako v případě Starého Města a jeho více jak 70 sídel/sídlišť nalezených v okruhu 10 km. A na závěr…i tato lokalita je hustě zastavěná a tak se výzkum provádí stejně obtížně jako v případě Nitry. A také v případě Starého Města to slovanské osídlení výrazně překračuje hranice katastru a to jak Starého Města, tak i Uherského Hradiště!