PALBA.CZ

Meč sv. Štefana.

Pôvodný korunovačný meč uhorských kráľov je uložený v pokladnici pražského hradu. Slávny Karol IV. ho pri inventúre dal zapísať pod názvom Gladius S. Stephani Regis Ungariae cum manubrio eburneo – Meč Sv. Štefana, Uhorské kráľovstvo, slonovinová rukoväť. Keďže Čechom nepatri, nikdy sa špeciálne nevenovali jeho výskumu, ale Maďari nepochybujú o jeho pravosti a niekedy si ho zapožičajú na rôzne výstavy.
Ten meč je veľmi podivný. Podľa knižky „Sword of the Viking Age“ z roku 2002 a aj maďarských vedcov sa jedna o stredoeurópsky výrobok z oblasti Solingenu. Čepeľ je podľa tzv. Petersenovej klasifikácii „Typ 1“.vyrobena niekedy od roku 600 do roku 820. Záštita a rukoväť sú „Typ D“, ktoré sa používali na mečoch vyrobených medzi rokmi 800 až 850. Prekrytím oboch dátumov sú roky výroby 800 až 820. A.D. To je v poriadku, ale je priveľmi starý na to aby s ním bojoval prvý uhorský kráľ v roku 1000 A.D.



Aj keď to bol vo svojej dobe kvalitný výrobok o 180 rokov neskôr by v rukách maďarského veľkokniežaťa pôsobil komicky. Ako mohla vyzerať zbraň mladého maďarského vládcu okolo roku 1000 je vidieť vo viedenskej Schatzkammer kde je tzv. Boží meč. Je to luxusná šabľa plna zlatých ozdôb. Výrobok maďarských kováčov a zodpovedá šabliam používanými maďarskými veľmožmi pri honfoglaláse - zaujatí vlasti. Šabľa je pre ľahkú jazdu výhodnejšia a neunavuje tak ruku ako meč.



Podľa kronikárov v roku 997 A.D. pri Hrone „opásali mečom“ Vajka, syna veľkokniežaťa Gejzu. Následné Vajk vybojoval víťaznú bitku pri Vespréme s pohanom Kopanyom a o pár rokov sa stal s prvým uhorským kráľom. O tom aký v bitke použil meč, Maďari nepochybujú. Na kopci s GPS 47.1295 / 18.0322 urobili 13 metrový mečový pamätník.



Vráťme sa ale naspäť k Hronu. Podľa kroník mládenca Štefana, ktorý bol nitrianskym správcom, opásali slovanskí veľmoži Hont a Poznaň. Dvaja bohatí Slovania opášu mlade maďarské knieža, ktoré je ich pánom temer 200 ročnou nemotornou rárohou. Pritom v roku 997 bolo ľahšie opásať Štefana maďarskou hi-tech šabľou alebo novým kvalitnejším nemeckým mečom. Je to zhola nemožne, aby starý meč predstavoval osobnú zbraň.
Dôvod prečo pri opásaní použili ten meč musel byt v samotnom meči, ako symbole.



Na meči je tento nápis. Predstavujú overenú kvalitu a dekoruje významného muža okolo roku 800. Meč musel byť v Karpatskej kotline pri ich príchode Maďarov v posledných desaťročiach 9. storočia. Nielen prítomný, ale aj významný a okruhu mladého veľkokniežaťa musela byť známa jeho história. Nesmieme zabúdať, že tiež to musel byť meč kresťana, presnejšie kresťanského vládcu.



Sú dve možnosti ako sa meč dostal do tábora Štefanovho vojska pri Hrone. Buď ho doniesol mladý Štefan z Ostrihomu, ale Hont a Poznan z Nitry. Buď je to meč Mojmíra I. alebo Pribinu.
Obaja Mojmír I. aj Pribina mohli po roku 820 dostať tento honosný meč od cisára Ľudovíta I. Pobožného. V roku 831 ho mohol odovzdať biskup Reginhar pri krste Mojmírovi, alebo v roku 828 pri vysvecovaní kostola arcibiskup Adalram Pribinovi. Mohol to byť „korunovačný a dedičný meč“ vládcu Dolnej neskôr Veľkej Moravy, alebo vládcu Nitrianska.
Existencia meča a jeho jednoznačne priradenie k sv. Štefanovi legalizuje jednu z dvoch legiend. Obe sa viažu ku koncu vlády Mojmírovcov. Ak meč doniesol mladý Štefan z Ostrihomu, tak to potvrdzuje vzdanie sa Mojmíra II. po bitke v roku 905 Arpádovi a odovzdanie Moravy, potvrdené sobášom Mojmírovej dcéry s Arpádovým synom Zoltánom. Ak priniesli meč z Nitry, tak je pravdivá povesť kronikára Kosmasa, že po prehranej bitke s Maďarmi sa Svätopluk II. utiahol do kláštora nad Nitrou. Aj keď Kosmas v legende myslel Svätopluka Veľkého, povesť sa viaže skôr k nitrianskému vládcovi Svätoplukovi II..
Pravdepodobnejšie asi bude, že je to meč Mojmírov, nakoniec Štefanovými dŕžavami v čase korunovácie boli temer rovnaké územia, akým vládli v roku 900 Mojmírovci.

Doplním, že jeden velice pěkně zachovaný "+ULFBERHT+" je i ve sbírkách VHÚ pokud tedy zprávy od JPP nelžou.

Ví se jakým způsobem se meč sv. Štěpána dostal do Prahy? Tak nějak tuším, že k tomu mohlo dojít roku 1305, když Václav II z Uher stáhnul svého syna Václava III a spolu z Uher odvážel do Prahy i uherské korunovační klenoty. Čímž mimochodem naštval i ty poslední uherské šlechtice, kteří stáli za Přemyslovci. Na druhou stranu je asi dobře, že se v Praze tomu meči nikdo moc nevěnoval, protože podle všeho zůstal ve svém původním stavu. Což například potkalo sv. Václavský meč, který byl za Karlovy doby regotizován.

komplet všetky korunovačne klenoty vratane meča sa dostali do Česka v roku 1270 ked s nimi z Uhorska ušla Anna matka Kunhuty manželky Přemysla Otakara II. Právo vlastniť uhorske klenoty českemu kralovi potvrdil uhoský kráľ Štefan V. 27.7.1272 pri podpise mierovej zmluvy. Po smrti Přemysla si ich odniesol Oto V. do Braniborská. Vrátli sa spolu s mladým Vaclavom II. a do Uhorska ich vrátil v roku 1288 Záviš s Falkensteina, ked sa išiel oženiť so sestrou Ladislava IV. Je pravdepodobné že stary meč zostal v Prahe už ked odnášal Oto uhorske klenoty do Baniborska a potom ako také staré "čudo" nikomu nechýbal. Záviš si ponechal, alebo mu bol Ladislavom IV. darovaný procesný korunovačny kríž uhorských kráľov. Tento je dnes v kláštore Vyšši Brod ako tzv. Závišov kríž. Je to klenot rovnakej hodnoty ako Uhorska koruna alebo Svätováclavská koruna.

A Maďarsko nežiadalo o vrátenie meča alebo aspoň Závišovho kríža?

prečo by mali žiadať o vratenie? to by mohla India a Ceylon (Sri Lanka) žiadat vrátit kamene zo Svätovaclavskej koruny. Madarsko si sice osobuje Uhorsko ako svoju minulu vlasť, ale to je rovnaka hlupost, ako ked Nemec povie že Česko a Morava patria Nemecku, lebo boli sučastou Svätej ríše rímskej nemeckého národa.

Nikto nehovoril o diamantoch z korunovačných klenotov, že by mohli byť vrátené krajine odkiaľ ich vydolovali.
Hovorím o tom, že v priebehu histórie sa rôzne korunovačné klenoty alebo umelecké zbierky, či iné vzácne predmety viažúce sa na určité miesto, úplne bežne prenášali inde a tam sa uchovávali, podľa toho, ktorý panovník si ich urval.
Napr. uhorská koruna takto putovala,

cisár a kráľ Rudolf II. Habsburský, keď si v r. 1583 za svoje sídlo zvolil Prahu, dal do klenotnice na Pražskom hrade umiestniť i uhorskú korunu. Tú spolu s ostatnými korunovačnými insígniami považoval iba za akúsi zberateľkú kuriozitu. Koruna v Prahe ostala až do roku 1608. Sedmohradské knieža Gabriel Betlen počas stavovského povstania v r. 1619 - 1621 obsadil Bratislavu a zmocnil sa korunovačných klenotov, vrátane koruny. Dal ich preniesť do Zvolena, odkiaľ sa potom dostali do Košíc. Za tureckej okupácie Uhorska v 17. storočí dal cisár Leopold I., v obave o ich bezpečnosť, previesť korunovačné klenoty z Bratislavského hradu najskôr do Viedne, potom do Linza a nakoniec do opevneného Passau. Keď pominulo turecké nebezpečie, klenoty previezli naspäť do Bratislavy, ktorá sa opäť stala sídlom uhorskej koruny. V roku 1784 dal cisár Jozef II. Habsburský (za uhorského kráľa sa korunovať nedal) odviezť korunovačné klenoty z Bratislavy a uložiť ich do kráľovskej pokladnice vo Viedni.

http://www.habsburg.estranky.sk/clanky/ ... enoty.html

potom ju v priebehu vojny nacisti ukradli a Američania odviezli do USA, a v r. 1978 vrátili. To je ale samozrejmé, že ukradnutú vec vrátili. Ak by ale ostala napr. vo Viedni, tiež by možno Maďarsko mohlo o ňu požiadať. Či by im bolo vyhovené, to je síce otázne, ale požiadať o ňu by mohli. "Našťastie" bola koruna ukradnutá a vrátila sa bez problémov - nie do Viedne ale do Maďarska, kam patrí.

Edit: A ešte doplním: že napr. o bojnický oltár sme márne Prahu žiadali niekoľko desiatok rokov. Až v r. 1995 sa to na základe česko-slov.dohody podarilo.

Madari maju taku velmi "zvlaštnu štatotvornu myšlienku" o Svätej korune. je to absolutne strelena myšlienka, pripisujúca predmetu štatotvornu funkciu. za ideu o svätej korune sa maskuje neschopnost prijat realne stredoveké dejiny Uhorska. idea o Szent korone je skrz-naskrz nacionalistický blud aj ked očajčený vznešeným folklorom. koruna je muzealny kus, relikvia neexistujúceho štatu. to že Madari okolo nej dnes tancuju nacionalisticky čardaš je smiešnosť. nie sú jediní. nakoniec Češi tiež robia svojrazny a prečudesný ritual so siedmymi klučami okolo koruny českého kralovstva, ktore zrušil Masaryk. Rakušaci rižske klenoty vystavujú v klenotnici, tak ako sa na republiku patri a to maju onakvejše regalia.

to že Madari okolo nej dnes tancuju nacionalisticky čardaš je smiešnosť.

Áno, súhlasím.
Možno to s tou uhorskou korunou nebol najšťastnejší príklad, ale u bojnického oltára niet pochýb komu mal patriť a napriek tomu bolo okolo toho veľa prieťahov. A nájdeš aj iné príklady - kontroverzné alebo kuriózne napr.
Diamant Koh-I-Noor najvzácnejší na svete - je súčasťou britských korunovačných klenotov, avšak Briti sa k diamantu nedostali práve najčistejším spôsobom. Po smrti aktuálneho majiteľa Koh-I-Nooru, vládcu Pandžábu, vyhlásili Angličania toto územie za svoje a diamant tak pripadol anglickej kráľovnej Viktórii. A India márne stále žiada o jeho navrátenie.
Ale to už je dosť OT, takže sa vráťme k meču.

v madarskom parlamente je vedla koruny vystavený aj korunovačný meč. ten je ale podstatne mladši. pochádza z benatok a asi bol vyrobený v pol. 16. storočia. Ten pražský je ale zaujimavejší.

Chcelo by to, aby meč bol konečne preskúmaný.

palo satko: No ono to neni tak jednoduchý a čistě jen nasionalistický čardáš... Je to prostě a jednoduše o kontinualitě a neni to vůbec tak divné jak říkáš, stačí se kouknout na sochu Svatopluka prvého krále Slováků (či kdo to byl a co pod nim bylo napsáno), stálé lpění na kontinualitě se "Slovenským štátem" atd. atd. atd.

Tak jak jsem pochopil, meč sv. Štěpána je klenotnici Pražského Hradu uložen tak dlouho, že se jako majetek českého státu dá těžko zpochybnit. Jinak bychom mohli například požadovat navrácení rudolfínských sbírek ukrydených v roce 1648 atd:-)

Tak jak jsem pochopil, meč sv. Štěpána je klenotnici Pražského Hradu uložen tak dlouho, že se jako majetek českého státu dá těžko zpochybnit.

stále tu rozmýšlate nad tým, či vratiť meč Madarom. načo tu píšem članok o tom že je to meč Mojmírov alebo Pribinov? Treba sa dohodnut a zistiť komu z tych dvoch patril. Odniesť ho do Mikulčíc alebo ho prípadne vratit na Slovensko. pri tom rozhodovani je možne sa opriet aj o kronikára Kosmasa.

Téhož roku Svatopluk, král moravský – jak se všeobecně vypravuje – zmizel uprostřed svého vojska a nikde se již neobjevil. Pravda je však, že přišed sám k sobě uznal, že nespravedlivě a jaksi zapomněv dobrodiní pozdvihl zbraně proti svému pánu, císaři Arnulfovi, jehož synu byl kmotrem a jenž mu podrobil nejen Čechy, ale i jiné země odtud až k Odře a odtamtud do Uher až k řece Hronu. Želeje toho,2 za temna půlnočního vsedl, nikým nepozorován, na koně, projel svým táborem a uchýlil se na jedno místo na stráni hory Zobru,3 kde kdysi s jeho podporou a pomocí vystavěli tři poustevníci ve velikém a nepřístupném lese kostel. Když tam dojel, na skrytém místě v tomto lese zabil koně a svůj meč zahrabal do země. Na úsvitě přišel k poustevníkům, aniž poznali, kdo jest; i byl po mnišsku oholen a oblečen v roucho poustevnické. A pokud žil, zůstal od nikoho nepoznán, teprve když již poznal, že se blíží smrt, zjevil mnichům, kdo jest, a hned potom umřel.

Ak mniši vedeli, že Svätopluk meč zahrabal, tak ho vyhrabali a uložili ako pamiatku v kláštore. Podla tejto povesti Svätopluk II. (Kosmas si mylne mysli že I.) skončil v Zoborskom benediktínskom kláštore sv. Hyppolyta, ktorý bol najpravdepodobnejšie založený v roku 880, keď vzniklo Nitrianske biskupstvo. Donatormi klaštora boli predkovia Hont-Poznanovcov, Poznanovci boli významní šlachtici ranneho Uhorského štatu. bez pochyby to bola stara slovanská nobilita, ktorej patrili majetky v Nitre, Turci. Hontovci bol dalši významný slovanský rod. V Hrone opasali sv. Štefana Hont a Poznan. Ak ho opasali tým mečom, čo v legende spomina Kosmas, tak ho priniesol Poznan z Nitry. Vdaka darom od sv. Štefana sa ich majetky rožšíli aj na územie mimo byvaleho Nitranského kniežatstva.
Potomkovi Poznana Tomášovi daroval uhorský kráľ Ondrej II. v roku 1208 zem Bozen dnešný Pezinok. Jeho synovia, vnuci, pravnuci atď. sa zostali významními šlachticmi Uhorského stredoveku. Niečo ako Rožmbergovci v Česku. Jedneho dokonca uhorske vojko zvolilo uhorským kráľom, čo on neskor odmietol. Meč je možne vratiť aj do Pezinka. Tento rod zo sv. Jura a Pezinka vymrel a tak, kedže u nik z nich nežije, bude dobre, ked meč, bude ako Pezinčanovi, vráteny mne.

Alebo mne. Ale keďže som len prisťahovalec do Pezinka, tak ti meč prenechávam.