Konštantín Porfyrogenetos a Veľká Morava.
Napsal: 21/5/2014, 13:00
Konštantín Porfyrogenetos a Veľká Morava.
Podľa mnohých je v diele De administrando imperio (DAI) byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogeneta ( 905 až 959) spomenutý slovanský vládca Svätopluk a jeho ríša pod označeným „megale Moravia“ – Veľká Morava. Ale pozrime sa, čo v skutočnosť a za akých okolnosti Konštantín zapísal.
V kapitole 40. O kmeňoch Kabarov a Turkov píše:
„...Turci (Maďari) sa po vyhnaní Pečenehmi usadili v krajine, v ktorej sú dnes. V tom mieste sa nachádzajú krajinne znaky z dávnych dni. Ako prvý je most cisára Trajána (dnešné Železné vráta) nachádzajúci sa na začiatku krajiny Turkov (Maďarov). Na tri dni cesty od tohto mosta je Belehrad s vežou svätého a veľkého cisára Konštantína. Na spiatočnej ceste je pri ohybe rieky dva dni cesty od Belehradu takzvané Sirmium. Za týmito miestami sa rozprestiera veľká Morava, nepokrstená, ktorú zničili Turci (Maďari) a nad ktorou vládol bývalých dňoch Svätopluk.“
A tiež:
„Susedmi Turkov (Maďarov) sú na východnej strane Bulhari, kde ich oddeľuje rieka Istros, nazývaná aj Dunaj, na severe Pečenehovia, na západe Frankovia a na juhu Chorváti....“
V nasledujúcej kapitole 41. „Pokiaľ ide o krajiny Moravy“ píše, že Morave vládol Svätopluk a pridáva známy príbeh o troch Svätoplukových synoch a troch prútoch a o tom, že pre nesvornosť synov jeho krajinu zničili Turci (Maďari).
Takže si zhrňme čo Konštantín vedel o Svätoplukovej ríši podľa DAI:
1. Poznal meno vládcu Svätopluka.
2. Poznal názov krajiny Morava a spojil ju so Svätoplukom.
3. Poznal príbeh zániku Moravy kráľa Svätopluka.
4. Vedel, že Svätoplukova Morava súvisí s krajinou, kde v jeho dobe sú Maďari.
Existuje ešte jeden cisárov spis, kde je tiež uvedená Morava. V De Ceremoniis aulae byzantinae v kap. 48 je návod ako sa píšu listy iným vladárom, pápežovi a patriarchom a tiež koľko zlatých pečati sa ma na list zavesiť. V zozname archontov (kniežat) na Balkáne a v Ilyriku je medzi chorvátskym, srbským, a ďalšími, spomenutý aj moravsky archont. Lenže to nie je moravsky vládca, čo vládol v našej Morave, ta už desaťročia neexistovala, ale vládca Moravy pod Belehradom. Konštantín vedel o dvoch Moravach, o tej bližšej temer na byzantskej hranici, ktorá vtedy mala svojho vládcu a o druhej Morave, kde prebývajú Maďari a ktorá bola zničená.
Rovnako dôležité ako to čo vedel o „našej Morave“, je aj to, čo o nej nevedel. Konštantín nevedel nič o vládcoch nad Dunajom, Mojmírovi, Rastislavovi, o misii Cyrila a Metoda, o slovanskej liturgii, nepoznal dokonca ani mena Svätoplukových synov, hoci o nich napísal „povedačku“. Dôvod prečo to nevedel, hoci niektoré informácie iste mohol nájsť v cisárskom archíve, alebo si ich zistiť u patriarchu, je jednoduchý. Pre neho Morava a Svätopluk nebol dôležitý. V čase písania DAI okolo roku 950, príbeh o Svätoplukovi a jeho ríši bol starý, politicky irelevantný a vhodný len ako mravné ponaučenie. Konštantín napĺňal svoje aktuálne politické ciele a preto nešiel do archívu a ani do Hagia Sophia, ale vystačil si s jediným zdrojom - s Maďarmi, s ktorými v čase písania DAI vytváral spojenectvo.
Aj preto je v DAI je celkom podrobne a aj hodnoverne opísaný príbeh maďarských a kabarských kmeňov. Dokonca je uvedený rodokmeň vládcov a ich mená. Zdrojom pre tieto informácie sa stala najmä návšteva maďarských náčelníkov Bulcsúa a Termacsua v roku 948. Informácie o Svätoplukovi a o jeho zničenej ríši preto zodpovedajú vtedajšiemu maďarskému stupňu poznania o „Veľkej Morave“.
Hoci príbeh o troch Svätoplukových prútoch je štandardným nomádskym príbehom zo stepí od Dunaja po Mongolsko (v Tajnej kronike je príbeh krásnej Alan a jej piatych synov a piatich šípoch.) je zaujímavý nie z mravnej stránky, ale ako maďarské vysvetlenie, prečo sa im podarilo dobiť mocnejšiu ríšu Svätopluka. Lebo práve to súvisí s prívlastkom „megale – veľká“. Nik sa nechváli, že porazil malého nepriateľa, ale porážka veľkého je hodná seba prezentácie. Maďari cisárovi reálne opísali, že hlavným zdrojom ich víťazstva nad veľkou ríšou bola rebélia a občianska vojna medzi jeho synmi.
A práve teraz narážame na problém, ktorý mal Konštantín s názvom krajiny, kde žijú Maďari. Je si treba uvedomiť stav v akom sa vtedajšie madarsko-kabarsko kmene nachádzali. Formálne vládol arpádovský klan a jednotliví náčelníci mali vysokú mieru samostatnosti. Arpádovci a ostatné kniežat ale nevládli krajine, ale ľudom. Nakoniec „vládca Maďarov“ bol titul ešte aj prvého kráľa sv. Štefana až neskôr sa zmenil na „kráľ Uhorska“.
Pri označení krajiny Konštantín nemohol použiť žiaden vtedajší maďarský zemepisný názov, lebo by bol pre Byzantíncov nezrozumiteľný. Nemohol ani územie, kde žili „vyskladať“ z tradičných rímskych názvov, nielen pre ich početnosť, ale preto, lebo pre niektoré časti proste staré rímske zemepisne názvy neexistovali. A tak Konštantín použil ten, ktorý jeho madarskí hostia použili pre veľkú krajinu Svätopluka - Morava. Konštantín tiež vedel že územie Maďarov je veľké a začína pri Belehrade a konči až na hraniciach Frankov. A ešte jednu vec Konštantín vedel. Vedel, že krajina kde Maďari žijú je pohanská. A tak doslova napísal o krajine Maďarov:
μεγαλη Μοραβια, η αβαπτιοτος – veľká Morava, nepokrstená
Záver: Konštantín nevytvoril historický názov „Veľká Morava“ pre ríšu Svätopluka, ale zemepisné označenie „veľká Morava“ pre veľké územie ovládane madarsko-kabarským zväzom okolo roku 950.
Podľa mnohých je v diele De administrando imperio (DAI) byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogeneta ( 905 až 959) spomenutý slovanský vládca Svätopluk a jeho ríša pod označeným „megale Moravia“ – Veľká Morava. Ale pozrime sa, čo v skutočnosť a za akých okolnosti Konštantín zapísal.
V kapitole 40. O kmeňoch Kabarov a Turkov píše:
„...Turci (Maďari) sa po vyhnaní Pečenehmi usadili v krajine, v ktorej sú dnes. V tom mieste sa nachádzajú krajinne znaky z dávnych dni. Ako prvý je most cisára Trajána (dnešné Železné vráta) nachádzajúci sa na začiatku krajiny Turkov (Maďarov). Na tri dni cesty od tohto mosta je Belehrad s vežou svätého a veľkého cisára Konštantína. Na spiatočnej ceste je pri ohybe rieky dva dni cesty od Belehradu takzvané Sirmium. Za týmito miestami sa rozprestiera veľká Morava, nepokrstená, ktorú zničili Turci (Maďari) a nad ktorou vládol bývalých dňoch Svätopluk.“
A tiež:
„Susedmi Turkov (Maďarov) sú na východnej strane Bulhari, kde ich oddeľuje rieka Istros, nazývaná aj Dunaj, na severe Pečenehovia, na západe Frankovia a na juhu Chorváti....“
V nasledujúcej kapitole 41. „Pokiaľ ide o krajiny Moravy“ píše, že Morave vládol Svätopluk a pridáva známy príbeh o troch Svätoplukových synoch a troch prútoch a o tom, že pre nesvornosť synov jeho krajinu zničili Turci (Maďari).
Takže si zhrňme čo Konštantín vedel o Svätoplukovej ríši podľa DAI:
1. Poznal meno vládcu Svätopluka.
2. Poznal názov krajiny Morava a spojil ju so Svätoplukom.
3. Poznal príbeh zániku Moravy kráľa Svätopluka.
4. Vedel, že Svätoplukova Morava súvisí s krajinou, kde v jeho dobe sú Maďari.
Existuje ešte jeden cisárov spis, kde je tiež uvedená Morava. V De Ceremoniis aulae byzantinae v kap. 48 je návod ako sa píšu listy iným vladárom, pápežovi a patriarchom a tiež koľko zlatých pečati sa ma na list zavesiť. V zozname archontov (kniežat) na Balkáne a v Ilyriku je medzi chorvátskym, srbským, a ďalšími, spomenutý aj moravsky archont. Lenže to nie je moravsky vládca, čo vládol v našej Morave, ta už desaťročia neexistovala, ale vládca Moravy pod Belehradom. Konštantín vedel o dvoch Moravach, o tej bližšej temer na byzantskej hranici, ktorá vtedy mala svojho vládcu a o druhej Morave, kde prebývajú Maďari a ktorá bola zničená.
Rovnako dôležité ako to čo vedel o „našej Morave“, je aj to, čo o nej nevedel. Konštantín nevedel nič o vládcoch nad Dunajom, Mojmírovi, Rastislavovi, o misii Cyrila a Metoda, o slovanskej liturgii, nepoznal dokonca ani mena Svätoplukových synov, hoci o nich napísal „povedačku“. Dôvod prečo to nevedel, hoci niektoré informácie iste mohol nájsť v cisárskom archíve, alebo si ich zistiť u patriarchu, je jednoduchý. Pre neho Morava a Svätopluk nebol dôležitý. V čase písania DAI okolo roku 950, príbeh o Svätoplukovi a jeho ríši bol starý, politicky irelevantný a vhodný len ako mravné ponaučenie. Konštantín napĺňal svoje aktuálne politické ciele a preto nešiel do archívu a ani do Hagia Sophia, ale vystačil si s jediným zdrojom - s Maďarmi, s ktorými v čase písania DAI vytváral spojenectvo.
Aj preto je v DAI je celkom podrobne a aj hodnoverne opísaný príbeh maďarských a kabarských kmeňov. Dokonca je uvedený rodokmeň vládcov a ich mená. Zdrojom pre tieto informácie sa stala najmä návšteva maďarských náčelníkov Bulcsúa a Termacsua v roku 948. Informácie o Svätoplukovi a o jeho zničenej ríši preto zodpovedajú vtedajšiemu maďarskému stupňu poznania o „Veľkej Morave“.
Hoci príbeh o troch Svätoplukových prútoch je štandardným nomádskym príbehom zo stepí od Dunaja po Mongolsko (v Tajnej kronike je príbeh krásnej Alan a jej piatych synov a piatich šípoch.) je zaujímavý nie z mravnej stránky, ale ako maďarské vysvetlenie, prečo sa im podarilo dobiť mocnejšiu ríšu Svätopluka. Lebo práve to súvisí s prívlastkom „megale – veľká“. Nik sa nechváli, že porazil malého nepriateľa, ale porážka veľkého je hodná seba prezentácie. Maďari cisárovi reálne opísali, že hlavným zdrojom ich víťazstva nad veľkou ríšou bola rebélia a občianska vojna medzi jeho synmi.
A práve teraz narážame na problém, ktorý mal Konštantín s názvom krajiny, kde žijú Maďari. Je si treba uvedomiť stav v akom sa vtedajšie madarsko-kabarsko kmene nachádzali. Formálne vládol arpádovský klan a jednotliví náčelníci mali vysokú mieru samostatnosti. Arpádovci a ostatné kniežat ale nevládli krajine, ale ľudom. Nakoniec „vládca Maďarov“ bol titul ešte aj prvého kráľa sv. Štefana až neskôr sa zmenil na „kráľ Uhorska“.
Pri označení krajiny Konštantín nemohol použiť žiaden vtedajší maďarský zemepisný názov, lebo by bol pre Byzantíncov nezrozumiteľný. Nemohol ani územie, kde žili „vyskladať“ z tradičných rímskych názvov, nielen pre ich početnosť, ale preto, lebo pre niektoré časti proste staré rímske zemepisne názvy neexistovali. A tak Konštantín použil ten, ktorý jeho madarskí hostia použili pre veľkú krajinu Svätopluka - Morava. Konštantín tiež vedel že územie Maďarov je veľké a začína pri Belehrade a konči až na hraniciach Frankov. A ešte jednu vec Konštantín vedel. Vedel, že krajina kde Maďari žijú je pohanská. A tak doslova napísal o krajine Maďarov:
μεγαλη Μοραβια, η αβαπτιοτος – veľká Morava, nepokrstená
Záver: Konštantín nevytvoril historický názov „Veľká Morava“ pre ríšu Svätopluka, ale zemepisné označenie „veľká Morava“ pre veľké územie ovládane madarsko-kabarským zväzom okolo roku 950.