Kaverny v Bratislave
Napsal: 15/5/2015, 07:54
Kaverny
Často som pri svojich potulkách po bratislavských lesoch narazil na zdanlivo nezmyselnú stavbu, akúsi betónovú šachtu. Nič, len les a kúsok betónu:
Trvalo mi roky, kým som prišiel na to, čo to je. Dnes, keď som "múdry", tak viem, že je to vetracia šachta a súčasne núdzový východ
a znamená to: hľadaj naokolo zasypaný vchod do delostreleckej kaverny, napríklad takýto:
Teraz vysvetlenie úvodného obrázku. Každá kaverna bola umiestnená niekoľko metrov pod zemou a mala podľa veľkosti dva, alebo viacej východov. Okrem nich obsahovala ešte takúto šachtu, ktorá bola určená na odvetrávanie a v prípade zavalenia hlavných vchodov, aj núdzovým východom! Hlavný vstup je vybetónovaný, tvorený oblúkovitým otvorom s rozmermi cca 180 x 110 cm. Za ním nasleduje vstupná chodba, ďalšie spojovacie chodby, miestnosti a východy.
Kaverna - Kamzík K-W 2
Kaverna, ktorú začali sprístupňovať na bratislavskom Kamzíku, je veliteľská delostrelecká kaverna, razená banským spôsobom. Objekt je unikátnou veľkou kavernou so štyrmi vchodmi a dvomi poschodiami. Prístupná je z vrcholovej stanice Lanovky, asi 300 m.(N 48°11.217' E 017°05.552' ) Na samotnom kopci sa nachádza ešte päť malých kaverien, pri tých som nebol.
Kaverny v Bratislave vznikli po tom, čo c.k. armáda na začiatku I. svetovej vojny ustupovala cez Karpaty a boli obavy, že ruské vojská vniknú do vnútra Rakúsko - Uhorska. Preto sa prijali mimoriadne opatrenia na obranu vnútornej časti monarchie. Ich súčasťou bolo vyhlásenie Bratislavy za pevnosť, s cieľom obrany Viedne, zabránenie prístupu k nej od Bratislavy, cez most Františka Jozefa. Preto bola vybudovaná línia oporných bodov s delostreleckými postaveniami, ktoré mali diaľkovou paľbou toto predmostie chrániť, A práve súčasťou týchto palpostov boli kaverny, ktoré mali slúžiť posádkam diel, ako úkryt a sklady munície. Línia sa ťahala na vyvýšeninách pri Bratislave a to cez lokality Dúbravská Hlavica, Dlhé Diely, Sitina, Lamač, Klepáč, Americké námestie, Kamzík a Rösslerov lom.
Ako je s opevneniami zvykom v našich končinách, kaverny sa nevyužili, nakoľko bola ruská armáda vytlačená späť za Karpaty. Ďalším dôvodom bol technický pokrok cez vojnu, menovite munície a zvýšeným dostrelom delostrelectva. Na začiatku vojny by kaverny projektilom odolali, v roku 1916 už nie. Preto sa ich výstavba zastavila a väčšina kaverien je stavebne nedokončená, táto je jednou z mála výnimiek. Doteraz nadšenci našli v Bratislave a okolí vyše 50 takýchto stavieb. Väčšina je zasypaná, lebo po rozhodnutí o zastavení výstavby dala armáda vlastníkom pozemkov na výber, zaplatiť jej 100 korún a užívať ich, keď nie, tak armáda ich zasype. Peňazí nebolo, tak sú zasypané. V poslednom období sa však aktivizovalo občianske združenie Bunkre, ktoré má k týmto historickým stavbám blízko a za pomoci miestnych samospráv a dobrovoľnikov prichádza k ich revitalizácii, aspoň čiastočnej.
Pridávam pár obrázkov súčasného stavu kaverny, podarilo sa odkopať pár vchodov, vyviezť odpad z chodieb, osadiť mreže proti vandalom. Pracuje sa na obnovení osvetlenia pôvodnými, karbidovými lampami, ktoré boli osadené v kovových držiakoch na stenách. Kaverna by sa mala sprístupniť verejnosti ešte v tejto turistickej sezóne, tak držme chlapcom v ich úsilí palce!
Edit:
Video kaverny a prístupovej cesty ku nej:
Kaverny - Dúbravská hlavica.
Ďalšou, pomerne ľahko prístupnou lokalitou s kavernami je v severnej časti Bratislavy vrch nad miestnou časťou Dúbravkou. Nachádza sa tu 6 známych kaverien, podľa prevedenia malých, stavaných banským spôsobom. Keďže sa s ich výstavbou začalo neskôr, sú stavebne nedokončené. Urobil som aktuálne fotky z toho, čo som našiel:
Kaverna KDh 3, odkopaná, prístupná verejnosti
Kaverna KDh 2, odkopaná, sprístupňuje sa pre verejnosť, plánované sú prehliadky súčasne
s predošlou
Edit:
Výkres kaverny, fotka z razenia kaverny a kanónu 7cmL30, ktorými boli vyzbrojené:
KDh 1, neprístupná, zamrežovaná, má dva núdzové východy.
Na poslednej fotke je výhľad z palpostu.
KDh 3, temer nezbadateľná
KDh 0, nachádza sa na vrchole Dúbravskej Hlavice, nedávno čiastočne odkopaná, na prvej fotke je výhľad z palpostu. Na núdzovom východe vidno, ako postupovala erózia pôdy, pri výstavbe bola zarovno terénu. Má dva vchody.
KDh 5, ťažko zbadateľná, zaujímavosťou je vetracia šachta, alebo núdzový východ, ktorý je vo svahu, aby neprišlo k jeho zasypávanie je obstavaný zvláštnym výklenkom.
KDh 4, nenašiel som ju! Výpočet kaverien nie je konečný, stále sa objavujú nové!
Kaverna - Mladá garda
Okrem kaverien, ktoré boli stavané banským spôsobom do kopcovitého terénu, existovali aj kaverny stavané do výkopu a zahrnuté zeminou, so železobetónovou stropnicou a kamennými stenami, s betónovou výplňou. Viem len o jednej zachovalej, leží na kraji benzínovej stanice oproti internátu Mladá Garda na Račianskej ulici. Tieto nemali núdzové východy.
Pohľad zo strany pumpy:
-
-
zadná časť:
čelo:
-
-
stropnica:
prístupný bok, odpredu dozadu:
-
-
-
-
-
-
nákuk do vnútra, nikto odo mňa nemôže chcieť, aby som vliezol do toho hnusu, čo tam navláčili bezdomovci!
-
Zdroje:
Osobný terénny prieskum
Článok doplnený o:
Edit:
Výkres kaverny, fotka z razenia kaverny a kanónu 7cmL30, ktorými boli vyzbrojené:
Edit 27.6.2016
Kaverna Klepáč
V lokalite Železná studienka sa nachádza zrekonštruovaný mlyn Klepáč. Na strmom kopci, asi 100 metrov za mlynom nadšenci našli kavernu z I. svetovej vojny a začali s jej revitalizáciou. Zatiaľ spravili základné výkopové práce, ktoré odhalili čelo kaverny s vchodom. Prekvapivé je, že nebola stavaná banským spôsobom, ako ostatné známe v tomto hornatom teréne.
-
-
-
Nákuk do vnútorných priestorov, blato a tma:
-
Internet
Často som pri svojich potulkách po bratislavských lesoch narazil na zdanlivo nezmyselnú stavbu, akúsi betónovú šachtu. Nič, len les a kúsok betónu:
Trvalo mi roky, kým som prišiel na to, čo to je. Dnes, keď som "múdry", tak viem, že je to vetracia šachta a súčasne núdzový východ
a znamená to: hľadaj naokolo zasypaný vchod do delostreleckej kaverny, napríklad takýto:
Teraz vysvetlenie úvodného obrázku. Každá kaverna bola umiestnená niekoľko metrov pod zemou a mala podľa veľkosti dva, alebo viacej východov. Okrem nich obsahovala ešte takúto šachtu, ktorá bola určená na odvetrávanie a v prípade zavalenia hlavných vchodov, aj núdzovým východom! Hlavný vstup je vybetónovaný, tvorený oblúkovitým otvorom s rozmermi cca 180 x 110 cm. Za ním nasleduje vstupná chodba, ďalšie spojovacie chodby, miestnosti a východy.
Kaverna - Kamzík K-W 2
Kaverna, ktorú začali sprístupňovať na bratislavskom Kamzíku, je veliteľská delostrelecká kaverna, razená banským spôsobom. Objekt je unikátnou veľkou kavernou so štyrmi vchodmi a dvomi poschodiami. Prístupná je z vrcholovej stanice Lanovky, asi 300 m.(N 48°11.217' E 017°05.552' ) Na samotnom kopci sa nachádza ešte päť malých kaverien, pri tých som nebol.
Kaverny v Bratislave vznikli po tom, čo c.k. armáda na začiatku I. svetovej vojny ustupovala cez Karpaty a boli obavy, že ruské vojská vniknú do vnútra Rakúsko - Uhorska. Preto sa prijali mimoriadne opatrenia na obranu vnútornej časti monarchie. Ich súčasťou bolo vyhlásenie Bratislavy za pevnosť, s cieľom obrany Viedne, zabránenie prístupu k nej od Bratislavy, cez most Františka Jozefa. Preto bola vybudovaná línia oporných bodov s delostreleckými postaveniami, ktoré mali diaľkovou paľbou toto predmostie chrániť, A práve súčasťou týchto palpostov boli kaverny, ktoré mali slúžiť posádkam diel, ako úkryt a sklady munície. Línia sa ťahala na vyvýšeninách pri Bratislave a to cez lokality Dúbravská Hlavica, Dlhé Diely, Sitina, Lamač, Klepáč, Americké námestie, Kamzík a Rösslerov lom.
Ako je s opevneniami zvykom v našich končinách, kaverny sa nevyužili, nakoľko bola ruská armáda vytlačená späť za Karpaty. Ďalším dôvodom bol technický pokrok cez vojnu, menovite munície a zvýšeným dostrelom delostrelectva. Na začiatku vojny by kaverny projektilom odolali, v roku 1916 už nie. Preto sa ich výstavba zastavila a väčšina kaverien je stavebne nedokončená, táto je jednou z mála výnimiek. Doteraz nadšenci našli v Bratislave a okolí vyše 50 takýchto stavieb. Väčšina je zasypaná, lebo po rozhodnutí o zastavení výstavby dala armáda vlastníkom pozemkov na výber, zaplatiť jej 100 korún a užívať ich, keď nie, tak armáda ich zasype. Peňazí nebolo, tak sú zasypané. V poslednom období sa však aktivizovalo občianske združenie Bunkre, ktoré má k týmto historickým stavbám blízko a za pomoci miestnych samospráv a dobrovoľnikov prichádza k ich revitalizácii, aspoň čiastočnej.
Pridávam pár obrázkov súčasného stavu kaverny, podarilo sa odkopať pár vchodov, vyviezť odpad z chodieb, osadiť mreže proti vandalom. Pracuje sa na obnovení osvetlenia pôvodnými, karbidovými lampami, ktoré boli osadené v kovových držiakoch na stenách. Kaverna by sa mala sprístupniť verejnosti ešte v tejto turistickej sezóne, tak držme chlapcom v ich úsilí palce!
Edit:
Video kaverny a prístupovej cesty ku nej:
Kaverny - Dúbravská hlavica.
Ďalšou, pomerne ľahko prístupnou lokalitou s kavernami je v severnej časti Bratislavy vrch nad miestnou časťou Dúbravkou. Nachádza sa tu 6 známych kaverien, podľa prevedenia malých, stavaných banským spôsobom. Keďže sa s ich výstavbou začalo neskôr, sú stavebne nedokončené. Urobil som aktuálne fotky z toho, čo som našiel:
Kaverna KDh 3, odkopaná, prístupná verejnosti
Kaverna KDh 2, odkopaná, sprístupňuje sa pre verejnosť, plánované sú prehliadky súčasne
s predošlou
Edit:
Výkres kaverny, fotka z razenia kaverny a kanónu 7cmL30, ktorými boli vyzbrojené:
KDh 1, neprístupná, zamrežovaná, má dva núdzové východy.
Na poslednej fotke je výhľad z palpostu.
KDh 3, temer nezbadateľná
KDh 0, nachádza sa na vrchole Dúbravskej Hlavice, nedávno čiastočne odkopaná, na prvej fotke je výhľad z palpostu. Na núdzovom východe vidno, ako postupovala erózia pôdy, pri výstavbe bola zarovno terénu. Má dva vchody.
KDh 5, ťažko zbadateľná, zaujímavosťou je vetracia šachta, alebo núdzový východ, ktorý je vo svahu, aby neprišlo k jeho zasypávanie je obstavaný zvláštnym výklenkom.
KDh 4, nenašiel som ju! Výpočet kaverien nie je konečný, stále sa objavujú nové!
Kaverna - Mladá garda
Okrem kaverien, ktoré boli stavané banským spôsobom do kopcovitého terénu, existovali aj kaverny stavané do výkopu a zahrnuté zeminou, so železobetónovou stropnicou a kamennými stenami, s betónovou výplňou. Viem len o jednej zachovalej, leží na kraji benzínovej stanice oproti internátu Mladá Garda na Račianskej ulici. Tieto nemali núdzové východy.
Pohľad zo strany pumpy:
--zadná časť:
čelo:
--stropnica:
prístupný bok, odpredu dozadu:
------nákuk do vnútra, nikto odo mňa nemôže chcieť, aby som vliezol do toho hnusu, čo tam navláčili bezdomovci!
-Zdroje:
Osobný terénny prieskum
Článok doplnený o:
Edit:
Výkres kaverny, fotka z razenia kaverny a kanónu 7cmL30, ktorými boli vyzbrojené:
Edit 27.6.2016
Kaverna Klepáč
V lokalite Železná studienka sa nachádza zrekonštruovaný mlyn Klepáč. Na strmom kopci, asi 100 metrov za mlynom nadšenci našli kavernu z I. svetovej vojny a začali s jej revitalizáciou. Zatiaľ spravili základné výkopové práce, ktoré odhalili čelo kaverny s vchodom. Prekvapivé je, že nebola stavaná banským spôsobom, ako ostatné známe v tomto hornatom teréne.
---Nákuk do vnútorných priestorov, blato a tma:
-Internet
:
To už musí byť muzeálny kúsok! Vďaka zaň! 
