Reichsjägermeister Hermann Göring.
Napsal: 22/3/2016, 22:46
Reichsjägermeister Hermann Göring.

Hermann Göring (1893-1946), po roku 1933 druhý najmocnejší muž Tretej ríše, bol vášnivým lovcom, milovníkom a ochrancom prírody a zvierat. Štvorročný plán prijatý roku 1936 na docielenie sebestačnosti Nemecka a schopnosti viesť vojnu síce výrub lesa výrazne zvýšil, ale určite sa nedotkol oblasti Rominter Heide na severovýchode Pruska, ktoré si Göring zobral pod osobnú ochranu. Rominter Heide (dnes na území Poľska a Ruska) bol najväčší nemecký poľovný revír a svojho času raj pre poľovačky cisárov.
Nacisti mali vždy snahu obnoviť svoje lesy späť do ich pôvodnej stredovekej krásy. Nacistická ideológia chápala les a jeho obyvateľov ako germánsku svätyňu a zdroj energie pre vyvolenú rasu. Heinrich Himmler sa zaoberal významom lesa a stromu v rovine árijsko-nemeckej intelektuálnej a kultúrnej histórii.
Nacistická politika o ochrane prírody a zvierat začala ešte v období, keď neboli nacisti pri moci. Už v 1927 zástupca nacistov v Reichstagu navrhoval opatrenia proti týraniu zvierat a zákaz košer pravidiel v mäsiarstve. V roku 1931 nacisti navrhli zákon o zákaze pokusoch na zvieratách vo výskume (vivisekcia) - vtedy ale ešte ostalo len pri návrhu. Po prevzatí moci v roku 1933 boli prijaté zákony regulujúce porážky zvierat - žiadne zviera nesmelo byť zabité bez umŕtvenia. V tom istom roku Nemecko prijalo zákon o ochrane zvierat, ktorý predložil Göring, kde prvýkrát vo svete sa objavuje zákaz vivisekcie a experimentoch na živých zvieratách, čím sa malo zastaviť ich mučenie a utrpenie pri pokusoch. Za jeho porušenie mal byť vinník poslaný do koncentračného tábora. Zákon ale umožňoval udeľovať výnimky pre niektoré vysoké školy a výskumné centrá. Ďalšie ustanovenia zákona napr.:
- zákaz týrania zvierat,
- zákaz zanedbávať zvieratá vo svojom vlastníctve,
- zákaz používať zvieratá spôsobom, ktorý im spôsobuje bolesť, alebo ich využívať vo filmovom priemysle či pre inú verejnú činnosť, pri ktorej by im mohla byť spôsobená bolesť alebo poškodenie zdravia,
- zákaz využívania zvierat ak sú staré, slabé alebo choré a tým im spôsobovať bolesť,
- zákaz štvať psov na mačky, líšky a pod.,
- zákaz kupírovať uši a chvost u psov starších ako 2 týždne bez narkózy,
- zákaz kupírovať chvost koňa (povolené len v narkóze odborníkom - veterinárom, ak má kôň vadu alebo chorobu chvosta),
- zákaz vykonať bolestivú operáciu zvierat bez narkózy,
- zákaz zabiť zviera na farme pre kožušinu bez narkózy.
Göring tiež zakázal komerčný odchyt voľne žijúcich zvierat, stanovil reguláciu pri kovaní koňov a zakázal variť homáre a kraby zaživa. V r. 1934 za zavádza na nemeckých školách vzdelávanie o zákonoch, ktoré upravujú ochranu zvierat. V tom istom roku Göring presadil prijatie nadčasového Loveckého zákona, kde bol napr. zákaz lovu so psami na koňoch, zákaz zabíjať samice s mláďatami a za použitie jedu, umelého svetla alebo oceľových pascí pri lovu stanovil zákon vysoké tresty. Údajne za usmrtenie orla bol trest smrti. Zákon ďalej určoval, koľko zvierat môže byť ročne zabitých a v akom období a žiadatelia najprv museli zložiť písomné a praktické skúšky, kým dostali oprávnenie loviť. Lovci nosili uniformy výraznej zelenej farby na schôdzach alebo lovu. Pred týmto zákonom mal každý región svoje zvláštne pravidlá a legislatívu, ale Göring ich zákonom zjednodušil a určil štandardné pre celé Nemecko. Založil aj jednotné Deutsche Jägerschaft - Nemecké poľovnícke združenie, ktoré nahradilo do tej doby existujúce rôznorodé poľovnícke organizácie a spolky. Združenie malo regulovať lov, jazerá znovu naplniť rybami, starať sa o lesy, chrániť vymierajúce živočíšne druhy, zakladať obory a rezervácie. A malo tiež od lovcov vyberať dane na udržovanie lesov a obor s vysokou zverou. Göring zastával úrad vrchného ríšskeho lovca (Reichsjägermeister).
Vlajka združenia.

Dočasný lovecký lístok vojaka.

V r. 1934 sa v Berlíne konala konferencia o životných podmienkach zvierat. V roku 1935 bol prijatý ďalší zákon o ochrane prírody. Nemecko ako prvé na svete umiestnilo vlka pod ochranu zákona. Ale aj iné zvieratá ako napr. rysa ostrovida. Neskôr boli pridané ustanovenia o zalesňovaní a ochrane zvierat vo voľnej prírode a humánnom zabití studenokrvných živočíchov. V roku 1937 bola vydaná vyhláška o pravidlách na humánnu prepravu zvierat. V roku 1937 usporiadal Göring veľmi úspešnú Medzinárodnú loveckú výstavu v Berlíne, na ktorej mnohé krajiny mali svoje expozície. V roku 1938 sa zaviedol na školách povinný predmet o ochrane zvierat. Göring tiež vytvoril zvláštnu sekciu pre ochranu prírody - Reichstelle für Naturschutz , ktorú riadil biológ Walther Schönichen.
Zákonmi Nemecko zrušilo rozdiel medzi domácimi a voľne žijúcimi zvieratami a definovalo ich ako právne subjekty. Súčasné zákony v Nemecku a aj inde v Európe o ochrane prírody a zvierat sú upravené verzie zákonov zavedené nacistami. Göringom schválený Lovecký zákon (vypracovaný Oberstjägermeisterom Ulrichom Scherpingom) platí v Nemecku prakticky bez zmeny.
Vráťme sa ale k poľovačke. V Rominter Heide sa Göring často zdržiaval a ulovil tu veľa zvierat, najmä jeleňov. Býval tu vo svojom sídle (Reichsjägerhof Rominten), ktoré bolo postavené podľa prototypu veľkej lesníckej farmy Reich Jägerhof pri Braunschweigu, ktorú dostal Göring do daru pri príležitosti svadby s druhou manželkou Emmou roku 1935. Podľa tejto farmy mali byť po celej Ríši pod patronátom Göringa postavené ďalšie, ale napokon v roku 1936 bola postavená iba jedna - práve v Rominter Heide. 9.2.1936 v loveckej sezóne tu Göring zastrelil mohutného jeleňa, podľa ktorého potom Johann Darsow vytvoril bronzovú sochu pre medzinárodnú poľovnícku výstavu v Berlíne roku 1937. Socha bola potom umiestnená na nádvorí Göringova sídla Carinhall a od roku 1970 je v berlínskej ZOO. V roku 1942 skolil Göring údajne najväčšieho jeleňa na svete zv. Matador.
Reichsjägerhof Rominten.


Socha jeleňa (Berlínska ZOO).

Roku 1934 poľský veľvyslanec v Berlíne Jósef Lipski pozval Hermanna Göringa do Bielovežského lesa na poľovačku. O tomto lese si povieme niečo bližšie. Bielovežský národný park v Poľsku (prechádza do Bieloruska) je európsky prírodný poklad, ktorého súčasťou je pôvodný nedotknutý prales. Už v 16.storočí sa objavuje snaha o ochranu jeho najvzácnejšieho obyvateľa -zubra. Po rozdelení Poľska túto ochranu zrušil cár Pavol I. Počet zubrov klesol na 200. Cár Alexander I. v roku 1801 znova zaviedol jeho ochranu a určil pre toto územie rezerváciu, takže o 30 rokov neskôr tu bolo už asi 700 zubrov. Potom ale bola zasa ich ochrana zrušená. Cár Alexander II. navštívil Bielovežský les roku 1860 a zaviedol znova kontrolu zubrov. Na jeho príkaz miestni znížili stavy všetkých dravcov, ktoré mohli zubra ohrozovať - medvede, vlky, rysy. V nasledujúcich rokoch až do 1912 (kedy sa tu konala posledná cárska poľovačka) bola oblasť loveckým revírom cárov. Prvá svetová vojna poničila nielen les, ale aj vysokú zver, diviaky a zubry, ktoré po vojne úplne vyhynuli. Len niečo vyše 50 zubrov prežívalo v ZOO po celom svete. Poľský štát, aby vrátil zubra späť do lesa, odkúpil roku 1929 zo ZOO malé stádo skladajúce sa z pôvodného zubra plus mierne odlišného poddruhu zubra zo západného Kaukazu, (ktorý bol tesne predtým na Kaukaze vykynožený). (Poznámka: práve z tejto skupinky sa potom zubor rozšíril aj inde do Európy a dnes ho poznáme pod menom zubor lesný/hrivnatý alebo zubor európsky/nížinný alebo jednoducho zubor. Poddruhov zubra však bolo kedysi oveľa viac ale vyhynuli alebo boli vykynožené). Roku 1932 bola oblasť lesa vyhlásená za národný park. V roku 1939 už v parku žilo 16 zubrov.
Göring a poľský prezident Moscicki na poľovačke v Bielovežskom lese 1938.

Göring potom opakovane každý rok prichádzal do Bielovežského lesa. Po začiatku vojny les pripadol na 2 roky Rusom. Po napadnutí ZSSR sa Göring ujal lesa ako svojho osobného majetku a vzal ho pod svoju ochranu. Kostol, ktorý v r.1939 zničil priamy zásah z lietadla Luftwaffe, nechal opraviť a lesu sa nesmel skriviť ani vlások. Walter Frever, ako hlavný lesník Rominter oblasti, (po vojne napísal pamäte), dostal od Göringa úlohu vytvoriť obrovské chránené lesné pásmo, ktorého stredom by bol Bielovežský les spojením s lesom v oblasti Rominter a Boreckým lesom. Tým mal vzniknúť Pangermánsky štátny lovecký revír - najhonosnejší v Tretej ríši, k čomu získal Göring Hitlerovo požehnanie, aj keď Hitler lov neznášal. Mestečká a dediny na území budúceho revíru mali byť vysídlené, zborené a celá plocha zalesnená. Obyvatelia boli deportovaní. Údajne až 20.000 ľudí bolo z tejto oblasti odsunutých a z nich Židia rovno do koncentračných táborov. Úloha sa ale splnila iba čiastočne a revír sa napokon nepodarilo vytvoriť.
Zľava Walter Frever - hlavný lesník Rominter Heide, Göring a Ulrich Scherping - autor moderného Loveckého zákona, rok 1939.

Rominter Heide ostal Göringovým najobľúbenejším lovným revírom. Zvláštna pozornosť sa venovala jeleňom. Jelene, ktoré nedosahovali v parohoch požadované parametre a tvar boli lovené a ostatné, napriek nedostatkom ku konci vojny, prikrmované. Dodnes tu ostal zachovaný genofond jeleňov - jeden z najlepších.
V Rominter Heide sa Göring zdržiaval veľmi často a pozýval sem na poľovačky a hostil mnohé významné osobnosti a svojich priateľov. Máme o tom presné údaje, keďže záznamy a denníky sa zachovali. Po fiasku pri Stalingrade sa Göring prakticky viacmenej už venuje iba svojim záľubám - loveckej vášni, umeleckým zbierkam a veľa cestuje.
Göring popri strelných zbraniach a lukoch vyznával ako tradicionalista metódy lovu starých Germánov. Mal v obľube lov na diviaka s oštepom, ktorý bol vyhotovený v tradičnom germánskom prevedení.

V januári 1943 k oslave svojej 50-tky Göring zorganizoval v Rominter Heide slávnostný lov. Dostal vtedy množstvo cenných darov, z ktorých budí úžas 2.400 kusový porcelánový servis s loveckými motívmi. Poľovnícke združenie mu vtedy odovzdalo trofej zo striebra. Göring bol úbohý v mnohých veciach, ale v oblasti lovu, bol posledným veľkým tradičným lovcom, ktorý sa, napriek svojej hmotnosti, hodiny a hodiny namáhavo predieral lesom a stopoval zver. Číhanie z posedu príliš neuznával. Celý rituál lovu chápal a prezentoval ako prejav mužnosti a spolunáležitosti loveckého bratstva. Prezentácia trofejí, odovzdávanie cien a hostiny boli súčasťou veľkolepej parády v duchu starých panovníkov. Zo strelných zbraní mal v obľube guľové dvojáky v kalibru 8 x 75 RS. Göring tento kaliber popisoval, že je pre loveckých labužníkov.
Zaujímavá je aj snaha nacistov vrátiť do nemeckých lesov pôvodné vyhynuté druhy zvierat. Ešte pred nástupom nacistov k moci začali dvaja bratia zoológovia - Hans a Lutz Heckovci (neskôr riaditelia ZOO v Mníchove a Berlíne) v rámci svojho súkromného projektu pokusy o vyšľachtenie pôvodných vyhynutých druhov - divokého pratura (predka zubra), ktorý vyhynul v 17. storočí a tarpana - divokého predka koňa, ktorý vyhynul v 19. storočí. Nacisti sa nadchli myšlienkou navrátiť tieto druhy do germánskych lesov a bratov začali podporovať. Göring si ich zobral pod patronát a finančne ich dotoval. Bratia teda pokračovali v chovných programoch, v ktorých krížili primitívne hovädzie kravy z Korziky s bojovým plemenom býkov zo Španielska alebo maďarské stepné plemeno s anglickým. Verili, že genofond týchto plemien má v sebe gény starého druhu. Po 14 rokoch práce sa zviera, ktoré bratia Heckovci pokladali za pratura, slávnostne vypustilo do voľnej prírody v Bielovežskom pralese. Göring bol nadšený. Vedci ale dnes hovoria, že takýmto šľachtením sa Heckovcom podarilo vyšľachtiť iba ďalší normálny dobytok. Síce agresívny a mohutný, ale nič iné dosiahnuť nemohli.
Nie je celkom jasné, čo sa potom s týmito zvieratami stalo. Údajne prežili vojnu, ale niektoré boli vybité nacistami na ústupe, aby nepadli do rúk Rusom. Iná verzia zasa hovorí, že žiadne z týchto zvierat vojnu neprežilo a že ich vybili Sovieti.
Lutz Heck vľavo, Göring vpravo nad mapou Bielovežského pralesa.

Göring naposledy navštívil Rominter Heide 16.10.1944. Pred príchodom Sovietskej armády dal príkaz vypáliť svoje lovecké sídlo do základov, takže dnes na tomto mieste nájdeme len ruiny.
Zdroje:
Schama S.: Krajina a pamäť, Argo 2007.
http://www.worldfuturefund.org/wffmaste ... rights.htm
http://www.biography.com/people/hermann ... ring-37281
https://en.wikipedia.org/wiki/Animal_we ... zi_Germany
https://www.hs-nb.de/fileadmin/ProfMita ... ges_01.pdf
http://tavernkeepers.com/part-v-the-naz ... -movement/
http://www.germaniainternational.com/hunting8.html
http://metro.co.uk/2014/06/18/hitlers-j ... e-4765740/
Ďalšie fotografie:
Pohár, ktorý darovalo Poľovnícke združenie Göringovi k 50-tke.

Zbraň z aukcie, ktorá mala patriť Göringovi.

Medaila.

Göring s trofejou, po love a na poľovačke.




Hermann Göring (1893-1946), po roku 1933 druhý najmocnejší muž Tretej ríše, bol vášnivým lovcom, milovníkom a ochrancom prírody a zvierat. Štvorročný plán prijatý roku 1936 na docielenie sebestačnosti Nemecka a schopnosti viesť vojnu síce výrub lesa výrazne zvýšil, ale určite sa nedotkol oblasti Rominter Heide na severovýchode Pruska, ktoré si Göring zobral pod osobnú ochranu. Rominter Heide (dnes na území Poľska a Ruska) bol najväčší nemecký poľovný revír a svojho času raj pre poľovačky cisárov.
Nacisti mali vždy snahu obnoviť svoje lesy späť do ich pôvodnej stredovekej krásy. Nacistická ideológia chápala les a jeho obyvateľov ako germánsku svätyňu a zdroj energie pre vyvolenú rasu. Heinrich Himmler sa zaoberal významom lesa a stromu v rovine árijsko-nemeckej intelektuálnej a kultúrnej histórii.
Nacistická politika o ochrane prírody a zvierat začala ešte v období, keď neboli nacisti pri moci. Už v 1927 zástupca nacistov v Reichstagu navrhoval opatrenia proti týraniu zvierat a zákaz košer pravidiel v mäsiarstve. V roku 1931 nacisti navrhli zákon o zákaze pokusoch na zvieratách vo výskume (vivisekcia) - vtedy ale ešte ostalo len pri návrhu. Po prevzatí moci v roku 1933 boli prijaté zákony regulujúce porážky zvierat - žiadne zviera nesmelo byť zabité bez umŕtvenia. V tom istom roku Nemecko prijalo zákon o ochrane zvierat, ktorý predložil Göring, kde prvýkrát vo svete sa objavuje zákaz vivisekcie a experimentoch na živých zvieratách, čím sa malo zastaviť ich mučenie a utrpenie pri pokusoch. Za jeho porušenie mal byť vinník poslaný do koncentračného tábora. Zákon ale umožňoval udeľovať výnimky pre niektoré vysoké školy a výskumné centrá. Ďalšie ustanovenia zákona napr.:
- zákaz týrania zvierat,
- zákaz zanedbávať zvieratá vo svojom vlastníctve,
- zákaz používať zvieratá spôsobom, ktorý im spôsobuje bolesť, alebo ich využívať vo filmovom priemysle či pre inú verejnú činnosť, pri ktorej by im mohla byť spôsobená bolesť alebo poškodenie zdravia,
- zákaz využívania zvierat ak sú staré, slabé alebo choré a tým im spôsobovať bolesť,
- zákaz štvať psov na mačky, líšky a pod.,
- zákaz kupírovať uši a chvost u psov starších ako 2 týždne bez narkózy,
- zákaz kupírovať chvost koňa (povolené len v narkóze odborníkom - veterinárom, ak má kôň vadu alebo chorobu chvosta),
- zákaz vykonať bolestivú operáciu zvierat bez narkózy,
- zákaz zabiť zviera na farme pre kožušinu bez narkózy.
Göring tiež zakázal komerčný odchyt voľne žijúcich zvierat, stanovil reguláciu pri kovaní koňov a zakázal variť homáre a kraby zaživa. V r. 1934 za zavádza na nemeckých školách vzdelávanie o zákonoch, ktoré upravujú ochranu zvierat. V tom istom roku Göring presadil prijatie nadčasového Loveckého zákona, kde bol napr. zákaz lovu so psami na koňoch, zákaz zabíjať samice s mláďatami a za použitie jedu, umelého svetla alebo oceľových pascí pri lovu stanovil zákon vysoké tresty. Údajne za usmrtenie orla bol trest smrti. Zákon ďalej určoval, koľko zvierat môže byť ročne zabitých a v akom období a žiadatelia najprv museli zložiť písomné a praktické skúšky, kým dostali oprávnenie loviť. Lovci nosili uniformy výraznej zelenej farby na schôdzach alebo lovu. Pred týmto zákonom mal každý región svoje zvláštne pravidlá a legislatívu, ale Göring ich zákonom zjednodušil a určil štandardné pre celé Nemecko. Založil aj jednotné Deutsche Jägerschaft - Nemecké poľovnícke združenie, ktoré nahradilo do tej doby existujúce rôznorodé poľovnícke organizácie a spolky. Združenie malo regulovať lov, jazerá znovu naplniť rybami, starať sa o lesy, chrániť vymierajúce živočíšne druhy, zakladať obory a rezervácie. A malo tiež od lovcov vyberať dane na udržovanie lesov a obor s vysokou zverou. Göring zastával úrad vrchného ríšskeho lovca (Reichsjägermeister).
Vlajka združenia.

Dočasný lovecký lístok vojaka.

V r. 1934 sa v Berlíne konala konferencia o životných podmienkach zvierat. V roku 1935 bol prijatý ďalší zákon o ochrane prírody. Nemecko ako prvé na svete umiestnilo vlka pod ochranu zákona. Ale aj iné zvieratá ako napr. rysa ostrovida. Neskôr boli pridané ustanovenia o zalesňovaní a ochrane zvierat vo voľnej prírode a humánnom zabití studenokrvných živočíchov. V roku 1937 bola vydaná vyhláška o pravidlách na humánnu prepravu zvierat. V roku 1937 usporiadal Göring veľmi úspešnú Medzinárodnú loveckú výstavu v Berlíne, na ktorej mnohé krajiny mali svoje expozície. V roku 1938 sa zaviedol na školách povinný predmet o ochrane zvierat. Göring tiež vytvoril zvláštnu sekciu pre ochranu prírody - Reichstelle für Naturschutz , ktorú riadil biológ Walther Schönichen.
Zákonmi Nemecko zrušilo rozdiel medzi domácimi a voľne žijúcimi zvieratami a definovalo ich ako právne subjekty. Súčasné zákony v Nemecku a aj inde v Európe o ochrane prírody a zvierat sú upravené verzie zákonov zavedené nacistami. Göringom schválený Lovecký zákon (vypracovaný Oberstjägermeisterom Ulrichom Scherpingom) platí v Nemecku prakticky bez zmeny.
Vráťme sa ale k poľovačke. V Rominter Heide sa Göring často zdržiaval a ulovil tu veľa zvierat, najmä jeleňov. Býval tu vo svojom sídle (Reichsjägerhof Rominten), ktoré bolo postavené podľa prototypu veľkej lesníckej farmy Reich Jägerhof pri Braunschweigu, ktorú dostal Göring do daru pri príležitosti svadby s druhou manželkou Emmou roku 1935. Podľa tejto farmy mali byť po celej Ríši pod patronátom Göringa postavené ďalšie, ale napokon v roku 1936 bola postavená iba jedna - práve v Rominter Heide. 9.2.1936 v loveckej sezóne tu Göring zastrelil mohutného jeleňa, podľa ktorého potom Johann Darsow vytvoril bronzovú sochu pre medzinárodnú poľovnícku výstavu v Berlíne roku 1937. Socha bola potom umiestnená na nádvorí Göringova sídla Carinhall a od roku 1970 je v berlínskej ZOO. V roku 1942 skolil Göring údajne najväčšieho jeleňa na svete zv. Matador.
Reichsjägerhof Rominten.


Socha jeleňa (Berlínska ZOO).
Roku 1934 poľský veľvyslanec v Berlíne Jósef Lipski pozval Hermanna Göringa do Bielovežského lesa na poľovačku. O tomto lese si povieme niečo bližšie. Bielovežský národný park v Poľsku (prechádza do Bieloruska) je európsky prírodný poklad, ktorého súčasťou je pôvodný nedotknutý prales. Už v 16.storočí sa objavuje snaha o ochranu jeho najvzácnejšieho obyvateľa -zubra. Po rozdelení Poľska túto ochranu zrušil cár Pavol I. Počet zubrov klesol na 200. Cár Alexander I. v roku 1801 znova zaviedol jeho ochranu a určil pre toto územie rezerváciu, takže o 30 rokov neskôr tu bolo už asi 700 zubrov. Potom ale bola zasa ich ochrana zrušená. Cár Alexander II. navštívil Bielovežský les roku 1860 a zaviedol znova kontrolu zubrov. Na jeho príkaz miestni znížili stavy všetkých dravcov, ktoré mohli zubra ohrozovať - medvede, vlky, rysy. V nasledujúcich rokoch až do 1912 (kedy sa tu konala posledná cárska poľovačka) bola oblasť loveckým revírom cárov. Prvá svetová vojna poničila nielen les, ale aj vysokú zver, diviaky a zubry, ktoré po vojne úplne vyhynuli. Len niečo vyše 50 zubrov prežívalo v ZOO po celom svete. Poľský štát, aby vrátil zubra späť do lesa, odkúpil roku 1929 zo ZOO malé stádo skladajúce sa z pôvodného zubra plus mierne odlišného poddruhu zubra zo západného Kaukazu, (ktorý bol tesne predtým na Kaukaze vykynožený). (Poznámka: práve z tejto skupinky sa potom zubor rozšíril aj inde do Európy a dnes ho poznáme pod menom zubor lesný/hrivnatý alebo zubor európsky/nížinný alebo jednoducho zubor. Poddruhov zubra však bolo kedysi oveľa viac ale vyhynuli alebo boli vykynožené). Roku 1932 bola oblasť lesa vyhlásená za národný park. V roku 1939 už v parku žilo 16 zubrov.
Göring a poľský prezident Moscicki na poľovačke v Bielovežskom lese 1938.

Göring potom opakovane každý rok prichádzal do Bielovežského lesa. Po začiatku vojny les pripadol na 2 roky Rusom. Po napadnutí ZSSR sa Göring ujal lesa ako svojho osobného majetku a vzal ho pod svoju ochranu. Kostol, ktorý v r.1939 zničil priamy zásah z lietadla Luftwaffe, nechal opraviť a lesu sa nesmel skriviť ani vlások. Walter Frever, ako hlavný lesník Rominter oblasti, (po vojne napísal pamäte), dostal od Göringa úlohu vytvoriť obrovské chránené lesné pásmo, ktorého stredom by bol Bielovežský les spojením s lesom v oblasti Rominter a Boreckým lesom. Tým mal vzniknúť Pangermánsky štátny lovecký revír - najhonosnejší v Tretej ríši, k čomu získal Göring Hitlerovo požehnanie, aj keď Hitler lov neznášal. Mestečká a dediny na území budúceho revíru mali byť vysídlené, zborené a celá plocha zalesnená. Obyvatelia boli deportovaní. Údajne až 20.000 ľudí bolo z tejto oblasti odsunutých a z nich Židia rovno do koncentračných táborov. Úloha sa ale splnila iba čiastočne a revír sa napokon nepodarilo vytvoriť.
Zľava Walter Frever - hlavný lesník Rominter Heide, Göring a Ulrich Scherping - autor moderného Loveckého zákona, rok 1939.

Rominter Heide ostal Göringovým najobľúbenejším lovným revírom. Zvláštna pozornosť sa venovala jeleňom. Jelene, ktoré nedosahovali v parohoch požadované parametre a tvar boli lovené a ostatné, napriek nedostatkom ku konci vojny, prikrmované. Dodnes tu ostal zachovaný genofond jeleňov - jeden z najlepších.
V Rominter Heide sa Göring zdržiaval veľmi často a pozýval sem na poľovačky a hostil mnohé významné osobnosti a svojich priateľov. Máme o tom presné údaje, keďže záznamy a denníky sa zachovali. Po fiasku pri Stalingrade sa Göring prakticky viacmenej už venuje iba svojim záľubám - loveckej vášni, umeleckým zbierkam a veľa cestuje.
Göring popri strelných zbraniach a lukoch vyznával ako tradicionalista metódy lovu starých Germánov. Mal v obľube lov na diviaka s oštepom, ktorý bol vyhotovený v tradičnom germánskom prevedení.

V januári 1943 k oslave svojej 50-tky Göring zorganizoval v Rominter Heide slávnostný lov. Dostal vtedy množstvo cenných darov, z ktorých budí úžas 2.400 kusový porcelánový servis s loveckými motívmi. Poľovnícke združenie mu vtedy odovzdalo trofej zo striebra. Göring bol úbohý v mnohých veciach, ale v oblasti lovu, bol posledným veľkým tradičným lovcom, ktorý sa, napriek svojej hmotnosti, hodiny a hodiny namáhavo predieral lesom a stopoval zver. Číhanie z posedu príliš neuznával. Celý rituál lovu chápal a prezentoval ako prejav mužnosti a spolunáležitosti loveckého bratstva. Prezentácia trofejí, odovzdávanie cien a hostiny boli súčasťou veľkolepej parády v duchu starých panovníkov. Zo strelných zbraní mal v obľube guľové dvojáky v kalibru 8 x 75 RS. Göring tento kaliber popisoval, že je pre loveckých labužníkov.
Zaujímavá je aj snaha nacistov vrátiť do nemeckých lesov pôvodné vyhynuté druhy zvierat. Ešte pred nástupom nacistov k moci začali dvaja bratia zoológovia - Hans a Lutz Heckovci (neskôr riaditelia ZOO v Mníchove a Berlíne) v rámci svojho súkromného projektu pokusy o vyšľachtenie pôvodných vyhynutých druhov - divokého pratura (predka zubra), ktorý vyhynul v 17. storočí a tarpana - divokého predka koňa, ktorý vyhynul v 19. storočí. Nacisti sa nadchli myšlienkou navrátiť tieto druhy do germánskych lesov a bratov začali podporovať. Göring si ich zobral pod patronát a finančne ich dotoval. Bratia teda pokračovali v chovných programoch, v ktorých krížili primitívne hovädzie kravy z Korziky s bojovým plemenom býkov zo Španielska alebo maďarské stepné plemeno s anglickým. Verili, že genofond týchto plemien má v sebe gény starého druhu. Po 14 rokoch práce sa zviera, ktoré bratia Heckovci pokladali za pratura, slávnostne vypustilo do voľnej prírody v Bielovežskom pralese. Göring bol nadšený. Vedci ale dnes hovoria, že takýmto šľachtením sa Heckovcom podarilo vyšľachtiť iba ďalší normálny dobytok. Síce agresívny a mohutný, ale nič iné dosiahnuť nemohli.
Nie je celkom jasné, čo sa potom s týmito zvieratami stalo. Údajne prežili vojnu, ale niektoré boli vybité nacistami na ústupe, aby nepadli do rúk Rusom. Iná verzia zasa hovorí, že žiadne z týchto zvierat vojnu neprežilo a že ich vybili Sovieti.
Lutz Heck vľavo, Göring vpravo nad mapou Bielovežského pralesa.

Göring naposledy navštívil Rominter Heide 16.10.1944. Pred príchodom Sovietskej armády dal príkaz vypáliť svoje lovecké sídlo do základov, takže dnes na tomto mieste nájdeme len ruiny.
Zdroje:
Schama S.: Krajina a pamäť, Argo 2007.
http://www.worldfuturefund.org/wffmaste ... rights.htm
http://www.biography.com/people/hermann ... ring-37281
https://en.wikipedia.org/wiki/Animal_we ... zi_Germany
https://www.hs-nb.de/fileadmin/ProfMita ... ges_01.pdf
http://tavernkeepers.com/part-v-the-naz ... -movement/
http://www.germaniainternational.com/hunting8.html
http://metro.co.uk/2014/06/18/hitlers-j ... e-4765740/
Ďalšie fotografie:
Pohár, ktorý darovalo Poľovnícke združenie Göringovi k 50-tke.

Zbraň z aukcie, ktorá mala patriť Göringovi.

Medaila.

Göring s trofejou, po love a na poľovačke.


