PALBA.CZ

Atómové raketové krížniky projektu Orlan (v kóde NATO Kirov, podľa pôvodného mena prvej jednotky) predstavujú veľkostný i technologický vrchol konštrukcie hladinových bojových plavidiel (s výnimkou nosičov leteckej techniky) v bývalom Sovietskom zväze. Dodnes sú ikonou VMF a zrkadlom jeho stavu – v dobrom i v tom zlom.

Trochu histórie

Vývoj toho čo dnes spoznáme pod týmto menom začal v polovici 60-tych rokov v konštrukčnej kancelárii CKB-53, v dnešnej dobe fungujúcej ako „Северное Проектно-Конструкторское Бюро".

Pôvodne šlo o plavidlo strednej veľkosti, s výtlakom cca 9 000 ton. V podstate malo ísť o náhradu raketových krížnikov Projektu 58 Groznyj (v kóde NATO Kynda) a krátko po nich stavaných plavidlách Projektu 1134 Berkut (v kóde NATO Kresta-I), ktoré posilnili stavy VMF behom 60-tych rokov (4ks z každého typu).

Raketový krížnik Admiral Golovko Projektu 58

Raketový krížnik Projektu 1134 Vladivostok



Tieto predstavovali typy určené na boj predovšetkým s hladinovými silami protivníka, čomu zodpovedala aj ich výzbroj v podobe protilodných striel P-35 (dosah cca 500 km podľa verzie). Na účely PVO niesli systém M-1 Volna s dosahom 20-30 km (podľa modifikácie).

Po nich stavané veľké protiponorkové lode Projektov 1134A/B Berkut-A/B(v kóde NATO krížniky tried Kresta-II/Kara) zase niesli protiponorkový systém URPK-3 Metel s dosahom cca 40-50 km, a novší systém PVO M-11 Štorm s dosahom 30km (50 km u modernejších variantov). VMF ZSSR dostal behom 70-tych rokov celkom 17 plavidiel oboch tried (10+7).

Veľká protiponorková loď Projektu 1134B Petropavlovsk.


Nový projekt mal byť na rozdiel od vyššie vymenovaných tried projektom viacúčelovým, schopným pôsobiť proti hladinovým, podhladinovým i vzdušným cieľom. K tomuto účelu mal niesť systémy P-120 Malachit (dolet 120 km), S-300F Fort (dolet 75 km) a už zmienený systém Metel, plus delostrelecký komplet strednej ráže, najprv 57, potom 76 a nakoniec 100 mm. Toto všetko mali doplniť dva protiponorkové vrtuľníky.

Primárnym protivníkom však boli stále nepriateľské strategické raketové ponorky, plavidlo bolo preto pôvodne označované ako atómové veľké protiponorkové lode, neskôr ako atómové protiponorkové krížniky. Hlavným konštruktérom projektu bol B.I.Kupenskij, od roku 1982 zasa V.A. Perevalov.

V tej istej dobe tiež prebiehali konštrukčné práce aj na ďalšej triede raketových krížnikov s jadrovým pohonom, označovanej ako Projekt 1156 Fugas. Informácii o nich je len veľmi málo, ich výzbroj malo tvoriť 30-45 protilodných rakiet najnovšieho systému P-700 Granit a obranu proti vzdušným hrozbám mal zabezpečovať systém S-300 Fort.

Model raketové krížnika Projektu 1165 Fugas


Stavbu dvoch veľkých tried nových plavidiel, s viac či menej sa prekrývajúcimi úlohami a schopnosťami, si však ani ZSSR nemohol dovoliť (navyše, len ťažko si predstaviť že by sa požadované schopnosti pôvodného Projektu 1144 zmestili do výtlaku 9 000 ton, a Projekt 1165 by bol určite ešte väčší).

Preto v auguste 1971 prišlo logické rozhodnutie o pozastavení vývojových prác na oboch typoch, resp. o ich zlúčení do jedného, pod staronovým označením Projekt 1144. Raketový systém Malachit bol vypustený v prospech Granitu, a požiadavky na elektronické a iné vybavenie spôsobili rýchly nárast plánovaného výtlaku. Klasifikácia sa zmenila na ťažký atómový raketový krížnik – „Тяжелый атомный ракетный крейсер“, skrátene TARKR.

Stavba prvej jednotky Kirov, pomenovanej ako všetky jej sestry po komunistickom politikovi, začala na jar 1974 v lodenici Baltský závod S. Ordžonikidzeho a do služby u VMF ZSSR bola zaradená na konci roku 1980.
Behom jej výstavby opäť ožila myšlienka na oddelenie eskortnej (PVO + protiponorková obrana) a údernej (Granit) funkcie, v podobne Projektov 1199(resp. 11990) a 1293 (resp. 12930).

Projekt 12930 bol raketovým krížnikom s jadrovým pohonom, s hlavnou úlohou bojovať proti nepriateľským hladinovým zväzom. Výzbroj mala byť zrejme kombináciou systémov Granit a S-300F. V realite ho zakrátko vytlačil konvenčný Projekt 1164 Atlant (v kóde NATO Slava).

Jedna z predstáv o krížnikoch Projektu 1293


Projekt 11990 Ančar (niekedy označovaný ako atómový torpédoborec) bol zamýšľaný ako sprievod plánovaných sovietskych lietadlových lodí Projektu 1143.5 a ďalších. So zrušením programu ich výstavby bol v roku 1990 zrušený aj on, ale údajne poslúžil ako základ pre neskoršie projekty eskortných plavidiel po rozpade ZSSR, oi. aj vôbec prvej postsovietskej ruskej konštrukcie hladinového bojového plavidla – Projektu 12441 Grom.

Jeden z modelov torpédoborcov Projektu 11990


Ešte pred začiatkom stavby Kirova prišlo k prepracovaniu konštrukcie, a ďalšie jednotky boli stavané podľa zdokonaleného Projektu 1144.2 Od staršej verzie sa líšil predovšetkým modernejšími zbraňovými a elektronickými systémami. Tie boli na jednotlivé lode inštalované podľa toho, ako bol dokončovaný ich vývoj, resp. ako prebiehala ich sériová výroba a dá sa povedať, že ani jedna z lodí Projektu 1144.2 nikdy neniesla plnú plánovanú výzbroj.

Vďaka týmto pomerne zreteľným odlišnostiam vo výzbroji a vybavení (ani dve lode nie sú identické) je jednotlivé jednotky možné pomerne jednoducho od seba odlíšiť a identifikovať.
Poslednú jednotku projektu, už pod menom Peter Veľký, prevzalo na jar 1998, po úpornej snahe o dokončenie, už námorníctvo Ruskej Federácie.

Základné parametre a vybavenie

Lode Projektu 1144 pútajú pozornosť svojimi rozmermi. Niet divu, okrem nosičov leteckej techniky sa jedná o najväčšie hladinové bojové plavidlá na svete, postavené po druhej svetovej vojne. Štandardný výtlak dosahuje cca 24 000 ton, plný je ešte o asi 2 000 ton väčší, rozdiely medzi prvou jednotkou (Projekt 1144) a ostatnými (Projekt 1144.2) sú zanedbateľné (o cca 500 t menší u Proj. 1144 v oboch prípadoch).

Trup je rozdelený do 18 vodotesných sekcií, jeho dĺžka je 250 metrov a ponor 10,3 metra. Od najnižšieho bodu kýlu po najvyšší bod sťažňov dosahuje plavidlo výšku 59 metrov .Na zlepšenie stability v zlom počasí slúži sústava bočných kýlov na každom boku (zhruba na úrovni nadstavieb) a veľkých riaditeľných plutvových stabilizátorov UK-134-6 (jeden na každom boku) medzi nimi kýlmi.

Sústava bočných kýlov na Kirovovi - vidno kýly a bočný stabilizátor


Podobný pohľad na Admirala Lazareva (ex Frunze)


... a na Petra Veľkého


Na modernú bojovú loď neobvyklou črtou je pancierovanie kritických častí plavidla. Úsek so silami riadených striel systému Granat má pancierovú ochranu na bokoch 100 mm nad čiarou ponoru a 70 mm pod ňou, zhora takisto 70 mm. Umiestnenie protiponorkového raketového systému URPK-3 Metel (nachádza sa len na prvej jednotke) je chránené rovnako. Bojové riadiace stredisko, strojovne a kotolne majú bočný pancier o hrúbke 100 mm, stropy 75 mm a a priečne prepážky tiež 75 mm. Hangár pre vrtuľníky, sklad leteckého benzínu, sklad munície pre vrtuľníky a mechanizmy kormidla majú bočný pancier hrubý 70 mm a na strope 50 mm. Celková hmotnosť pancierovania je cca 1 100 ton. Na kritických miestach trupu bola navyše použitá zosilnená obšívka.

Posádku tvorí celkom 760 osôb (u Kirova o jednu menej), z toho 120 dôstojníkov. Dôstojníci a mičmani (práporčíci) sú ubytovaný v jedno- a dvojlôžkových kajutách, poddôstojníci a mužstvo v priestoroch pre 8 až 30 osôb. Posádka má k dispozície tiež dve sauny, bazén, telocvičňu s posilovňou, spoločenské a relaxačné miestnosti a TV štúdio ktoré vysiela vlastný program po káblovej sieti plavidla.

Ubytovanie posádky na Petrovi Veľkom


Nadstavby sú sústredené do dvoch samostatných ostrovov situovaných zhruba v strede plavidla a dávajú „Orlanu“ nezameniteľnú podobu.

Bočný pohľad na Kirova


Pred nimi sa nachádza dlhá paluba ukrývajúca v sebe jadro výzbroje: protilodné, protilietadlové a protiponorkové systémy.

Prednému ostrovu dominuje veľký a jasne rozoznateľný veliteľský mostík, na streche ktorého sa nachádza navádzacia anténová jednotka 3R41 systému PVO S-300F (na Petrovi Veľkom novší typ 3R48 pre systém S-300FM), a za ním hlavný sťažeň nesúci hlavnú časť elektronických systémov, kombinovaný s dvojicou komínov. Tesne pred prvým ostrovom sa nachádzajú na oboch bokoch vyvýšené platformy nesúce protilietadlové systémy blízkeho dosahu (AK-630 u prvých dvoch lodí, Kortik u druhej dvojice).

Za prvým ostrovom sa nachádza druhý, zadný ostrov, nesúci druhý sťažeň s prehľadovým radarom stredného dosahu, zadný strelecký radar systému S-300F, za ním je „riadiaca veža“ pre riadenie leteckých operácií, delové veže (2 ks u Kirova a 1 ks u jeho mladších sestier) a letová paluba so zapusteným výťahom prepravujúcim vrtuľníky z hangáru v podpalubí. Po bokoch výťahu sú na prvých dvoch lodiach opäť vyvýšené platformy s delostreleckým systémom PVO krátkeho dosahu AK-630.

Pohonný systém predstavuje ďalší svetový unikát. Je zapojený v schéme CONAS (Combined nuclear and steam propulsion system) – teda kombinuje jadrové reaktory (2ks typu KN-3 s výkonom 300 MW každý) pre bežnú prevádzku a parné kotle (2 vysokotlaké, typu KVG-2, schopné vyrobiť 115 ton pary za hodinu) pre prípad ich poruchy alebo poškodenia. Obe dvojice slúžia na výrobu pary pre dve turbíny typu GZTA-653 (výkon 70 000 konských síl každá). Tieto roztáčajú hriadele s dvoma päťlistými lodnými skrutkami. Celá táto sústava dokáže plavidlu udeliť maximálnu rýchlosť 31 uzlov. Každý reaktor (situované sú zhruba v strede dĺžky nadstavieb, medzi hlavným a zadným sťažnom) má vlastný pár prívodov chladiacej vody na spodnej časti trupu plavidla.

Detail lodných skrutiek na Petrovi Veľkom


Jeho kotvy tiež nie sú najmenšie


Vytrvalosť plavidla je obmedzená len množstvom zásob pre posádku, ktoré postačujú na 60 dní operácií.

Dosah pri použití primárneho (jadrového) pohonu je neobmedzený, pri použití záložného (jeho inštaláciu si presadil veliteľ VMF admirál Gorškov osobne) je asi 1 000 námorných míľ pri rýchlosti 17 uzlov.
Na výrobu elektrickej energie slúžili dve štvorice turbogenerátorov, prvá s výkonom po 3 000 kW každý poháňaná parou a druhá s výkonom polovičným, poháňaná plynovými turbínami.

Elektronické vybavenie plavidiel Projektu 1144 je veľmi rozsiahle a zodpovedá dobe v ktorej boli jednotlivé lode stavané.

V prípade prvej jednotky – Kirova – zodpovedá viac-menej ešte staršej generácii plavidiel a jeho srdcom je bojový informačný a riadiaci systém (BIUS) Alleja-2. Tento integruje informácie z jednotlivých senzorov plavidla, ktorými sú:

-rádiolokačný komplex MR-800 Flag (v kóde NATO Top Pair), pozostávajúci z hlavného 3D prehľadového radaru MR-600 Voschod (v kóde NATO Top Sail), umiestneného na vrchole hlavného sťažňa resp. nadstavby, a ďalšieho, v podstate záložného 3D prehľadového radaru MR-700 Fregat-M (v kóde NATO Top Steer) s na zadnom sťažni. Voschod pracuje v pásme C (0,5-1 GHz), Fregat v pásmach E a F (2-4 GHz). Dosah oboch sa udáva cca 275 km (pravdepodobne na cieľ väčší než stíhacie lietadlo) a oba kombinujú elektronické vychyľovanie lúča s mechanickým otáčaním antény.

Detail oboch prehľadových radarov na Admiralovi Lazarevovi


- hydroakustický komplex MGK-355 Polinom (v kóde nato Horse Jaw/Horse Tail). Slúži na vyhľadávanie ponoriek, torpéd i námorných mín. Je tiež zdrojom informácie o polohe cieľa pre protiponorkovú výzbroj. V hydrodynamicky tvarovanej hruške na prove sa nachádza nízko- a strednofrekvenčná anténa, anténa s premenlivou hĺbkou ponoru je umiestnená na korme za rozmerným odklopným krytom. Prístrojový dosah systému sa, v závislosti od hydrologických podmienok, udáva do 50 kilometrov. Zhruba na úrovni predných platforiem s kanónmi AK-630 sa nachádza ďalšia, podkýlová anténa určená špeciálne na detekciu torpéd útočiacich na plavidlo.

Detail prednej hrušky so sonarom na Admiralovi Nachimovovi počas modernizácie


Na vedenie rádioelektronického boja slúžia systémy MP-150 Gurzuf-A, MP-152 Gurzuf-B, MR-262 Ograda a systém rádiotechnického prieskumu MRP-52 Koľco. Ich pologuľovité antény sa nachádzajú na bokoch hlavného stožiara. Krížniky projektu 1144 sú tiež vybavené vlečným protitorpédovým rušičom, generujúcim klamné šumy na zmätenie akusticky navádzaných torpéd, bližšie informácie mi ale nie sú známe.

Navigačné radary zastupuje klasický typ MR-212 Vajgač (v kóde NATO Palm Frond) v počte 2 ks.

Na detekciu nepriateľských potápačov sú určené 2 systémy MG-7 Braslet.

Komunikáciu zabezpečuje spojovací komplex Tajfun-2, systém Korall-BN (v kóde NATO Punch Bowl) na príjem družicových informácií o pohybe lodí protivníka, a systém satelitnej komunikácie R-790 Cunami-BN (v kóde NATO Low Ball). Ich antény sú ukryté pod veľkými oválnymi radómami po bokoch prvého ostrova nadstavby.

Navedenie palubných vrtuľníkov Ka-27 resp. Ka-25 na palubu plavidla zabezpečuje systém Privod-B (v kóde NATO Round House), jeho rozmerné diskovité antény sa nachádzajú na hlavnom stožiari plavidla, pred a za anténou hlavného prehľadového radaru.

Detail nadstavieb Kirova. Dobre vidno prakticky kompletnú zostavu elektroniky.


Výzbroj

Veľké rozmery plavidiel Projektu 1144 sú do veľkej miery dané aj rozmermi nesenej výzbroje. Jej hlavnými zložkami sú protilodný komplex P-700 Granit (3K45) a systém PVO ďalekého dosahu S-300F Fort. Tieto dva systémy (P-700 a S-300F) sú spoločné pre všetky jednotky Projektu 1144. U ostatných už nastávajú zmeny.

Autorom systému P-700 Granit (v kóde NATO SS-N-19 Shipwreck) je konštrukčná kancelária NPO Mašinostrojenia Vladimíra Čelomeja. Jeho riadené strely 3M45 majú štartovaciu hmotnost 7360 kilogramov, dĺžku 8,84 metra, rozpätie 2,6 metra a priemer 1,14 metra. Patria tak medzi najväčšie riadené strely svojej kategórie na svete. Rýchlosťou M 2,5 vo veľkých a M 1,6 v malých výškach, schopnosťou vykonávať manévre s preťažením 18G, doletom 200 až 700 kilometrov (podľa profilu letu a typu hlavice) a schopnosťou niesť 750 kilogramov vážiacu konvenčnú alebo 500 kilotonovú jadrovú hlavicu budia rešpekt aj dnes. Od roku 1991 sú strely s jadrovou hlavicou trvalo uskladnené na základe dohôd medzi vládami (vtedy ešte) ZSSR a USA.

Celkom 20 ks je nesených v šikmých silách typu SM-233 so sklonom 47°, zapustených do paluby pred nadstavbami. Silá sú pred štartom zaplavené vodou – je to dôsledok toho že typ bol od začiatku vyvíjaný aj pre ponorky (projekt 949 Granit). Prebíjanie je možné jedine v prístave.

Zdrojom informácií o hladinových cieľoch pre útok strelami Granit môže byť okrem prehľadových radarov hlavne satelitný systém „Legenda“ (popísaný v článku o ponorkách projektu 949), jeho nástupca „Liana“, alebo prieskumné lietadlá (štandardne Tu-95R, ale tie sú už vyradené, možno tiež novšie typy). Na príjem dát o cieľoch z družíc slúži vyššie zmienený systém Korall-BN.

Strely 3M45 sú vybavené 4 digitálnymi počítačmi a majú komplexný program umožňujúci zvoliť najvhodnejší variant útoky na základe známych informácií o polohe a type cieľa či cieľov. Štandardným postupom pri väčšom množstve lodí v cieľovej oblasti býva útok na najväčší z nich, čo by obvykle mala byť lietadlová loď. Strely sú schopné spolu behom letu navzájom komunikovať, jedna z nich môže letieť úmyselne vo veľkej výške a vyhľadávať a zameriavať ciele pre ostatné strely v salve.

Protilodná strela 3M45


Detail síl zo strelami 3M45


Systém S-300 ako taký popísal vo svojom skvelom článku Redboy. Ja teda len stručne zhrniem, že v prípade S-300F (v kóde NATO SA-N-6 Grumble) sa jedná o námorný systém PVO dlhého dosahu, ktorého autorom je MKB Fakel, nesúca od roku 1993 meno P.D. Grušina, a od roku 2002 fungujúca ako súčasť koncernu Almaz-Antej.

Celkom 12 osemnásobných revolverových síl typu B-203A je zapustených do paluby, ešte pred silami systému P-700. nich sú vypúšťané protilietadlové riadené strely typu 5V55RM s kombinovaným povelovým a poloaktívnym radarovým navedením a s minimálnym diaľkovým dosahom 7 km a maximálnym dosahom 90 km. Vo vertikále je rozsah účinnosti 25 až 25 000 metrov. Plavidlá nesú celkom 96 ks riadených striel (všetky v silách).

Na ich navádzanie slúžia dva veľké navádzacie radary označované 3R31 Volna (v kóde NATO Top Dome). Stanica pre prednú polosféru sa nachádza na streche veliteľského mostíka, druhá, určená pre zadnú polosféru zase na pyramídovej konštrukcii hneď za zadným sťažňom. Prístrojový dosah staníc je 93 km.

Detailk navádzacieho radaru 3R31 Volna na streche mostíka Admirala Nachimova.


Detail síl B-203A na Nachimovovi


A pohľad "zospodu", na Petrovi Veľkom



Na blízku PVO slúži systém OSA-M (4K33) (v kóde NATO SA-N4 Gecko). Používa riadené strely 9M33 s doletom do 10 km. Odpaľované sú z dvoch odpaľovacích zariadení ZIF-122, každé má kapacitu 20 ks riadených striel a nachádzajú sa na začiatku prvého ostrova nadstavieb, ešte pred úrovňou veliteľského mostíka. Odpaľovacie zariadenie je zapustené do paluby a zakryté rozmerným okrúhlym krytom, v akcii sa kryt roztvorí a vysunie sa samotné odpaľovacie zariadenie nesúce naraz 2 ks rakiet. Na riadenie streľby slúžia dva navádzacie systémy 4R33, nachádzajúce sa na plošinách po bokoch veliteľského mostíka.

Detail prednej platformy pre zbrane a senzory na Admiralovi Nachimovovi. Vidno slautačný kanón 21KM, radóm radaru MR-352 Pozitiv, oba navádzacie systémy 4R33 systému OSA (na Kirovovi boli inde) i veľký radóm systému Kristall-BK


Na likvidáciu riadených striel atakujúcich nosič, ale aj napr. rýchlych člnov sú určené kanónové systémy AK-630M. Kirov ich nesie celkom 8 ks, usporiadaných do štyroch dvojíc. Dve dvojice sú na vyvýšených konzolách po bokoch síl systému P-700, druhé dva páry na podobných platformách po bokoch letovej paluby.

Ich základom je šesťhlavňový rotačný kanón AO-18M ráže 30 mm. Zásoba munície je 6 000 ks na každý komplet. Dosah proti vzdušným cieľom je 4 000 m, proti hladinovým 5 000 m. Na riadenie ich paľby slúžia štyri radary MR-123 Vympel-A (v kóde NATO Bass Till), dva po bokoch vyvýšenej platformy pre veliteľským mostíkom a dva po bokoch zadného sťažňa.

Ďalšou kľúčovou zložkou výzbroje je protiponorkový systém URPK-3 Metel (v kóde NATO SS-N-14 SIlex). Jeho dvojité odpaľovacie zariadenie MS-82 je situované medzi provou a silami systému S-300F. Celková zásoba riadených striel typu 85R je 10 ks. Ich dolet je do 50 km. Samotná riadená strela obsahuje letový motor + riadiacu elektroniku, v podvesenom kontajneri potom bojovú časť – torpédo AT-2U kalibru 533 mm s akustickým samonavedením. Môže niesť jadrovú alebo konvenčnú hlavicu s hmotnosťou 150 kg, samotné má dosah 8 km. Jeho rýchlosť je 23 uzlov v režime vyhľadávanie a 40 uzlov pri samotnom útoku. Maximálna hĺbka cieľa je do 400 metrov.

OZ systému Metel na prove Kirova


Detail prednej časti Kirova- vidno umiestnenie oi. aj kanónov AK-630M či systému Metel


Pohľad na kormu Kirova. Dobre vidno kryt antény sonaru s premenlivou hĺbkou ponoru, letovú palubu i zostavu výzbroje a elektroniky v zadnej časti plavidla


Podobný detail Frunzeho-Lazarova. Dobre vidno zmeny oproti staršej sestre.


Na boj proti ponorkám, ale aj hladinovým cieľom je možné použiť tiež torpéda. Na ich vypúšťanie slúžia dva 5-hlavňové torpédomety PTA-53-1144 kalibru 533 mm, ukryté za posuvným krytom na bokoch trupu, približne na úrovni zadného ostrova nadstavieb. Náhradná munícia k dispozícii nie je, torpéda sú typov SET-65 alebo starší 53-65.

V prípade typu SET-65 sa jedná o navádzané torpédo poháňané zinkovo-striebornou batériou. Ich dosah je 16 000 m pri rýchlosti 40 uzlov, dĺžka 7,7 metra, hmotnosť 1342 kg, hmotnosť trhavej hlavice je 205 kg. Zapaľovače sú dva: kontaktný a bezkontaktný. Dosah navádzacej hlavice je 800 metrov. Maximálna hĺbka cieľa je 400 metrov. Do výzrboje VMF zaradené v roku 1965.

Torpédo typu SET-65


Torpédo typu 53-65 (prvé číslo udáva kaliber v cm, druhé rok zavedenia do výzbroje) je aktívne akusticky navádzané torpédo určené proti hladinovým cieľom. Dĺžka 7945 mm, hmotnosť 2 070 kg, z toho 300 kg pripadá na výbušnú hlavicu. Dosah 22 km pri rýchlosti 44 uzlov, 12 km pri rýchlosti 68 uzlov, maximálna hĺbka plavby 14 metrov. Ako palivo slúži zmes petroleja, peroxidu vodíka a kyslíka. Spaľovací motor s výkonom 2 000 konských síl (2 500 u vylepšenej verzie) poháňa dve 6-lopatkové skrutky.

Torpédo typu 53-65


Protiponorkovú výzbroj dopĺňajú vrhače hlbinných bômb RBU – 1 typu RBU-6000 Smerč-2 a 2 typu RBU-1000 Smerč-3.

RBU-6000 je 12 hlavňový raketomet, vystreľuje neriadené hĺbkové nálože RGB-60 buď jednotlivo, alebo v dávkach po 2, 4,8 alebo najviac 12. Nabíjanie z podpalubného zásobníka (kapacita 102 ks náloží) nachádzajúceho sa pod samotným odpaľovacím zariadením realizuje (to je na prove pre odpaľovacím zariadením systému Metel) systém 60UP.

Na riadenie paľby slúži systém Purga, využíva informácie z hydroakustického komplexu Polinom. Diaľkový dosah systému je od 350 do 5800 metrov, hĺbkový od 10 do 550 metrov, rýchlosť klesania projektilu vo vode je 11,5 m/s. Samotná nálož RGB-60 má hmotnosť 110 kg, z toho 25 kg pripadá na výbušnú hlavicu, dĺžka je 1,83 m a kaliber 213 mm. Cieľom okrem ponoriek môžu byť aj torpéda alebo potápači protivníka.

RBU-6000 na prove Admirala NAchimova


RBU-1000 je pre zmenu 6 hlavňový raketomet. Lode Projektu 1144 ho nesú v počte 2 ks po bokoch zadného ostrova nadstavieb. Diaľkový dosah systému je od 100 do 1 000 metrov. Celková zásoba nesenej munície je 72 ks, typu RGB-10. Jedná sa opäť o neriadené hĺbkové bomby, kalibru 300 mm, s hmotnosťou 97 kg. Rýchlosť klesania projektilu vo vode je 11,5 m/s, účinná hĺbka od 15 do 350 metrov. Rýchlosť streľby systému je 2 výstrely za sekundu.

RBU-1000 na ľavom boku Petra Veľkého


Delostrelecká výzbroj je tvorená dvoma jednohlavňovými kompletmi AK-100-MR-145 kalibru 100 mm.

Tieto môžu byť použité proti pobrežným, hladinovým i vzdušným cieľom. Rýchlosť paľby jedného systému je 60 rán za minútu, hlaveň je dlhá 59 kalibrov a je chladená kvapalinou. Maximálny dostrel je 21,5 km. Úsťová rýchlosť projektilov je 880 m/s. Veža je opancierovaná.

Systém môže pracovať v automatickom, poloautomatickom i manuálnom režime paľby. Celková zásoba munície je 2 000 ks troch typov: trieštivo-trhavá UOF-58 (jej samotný granát OF-58 váži 15,6 kg), a dva protilietadlové UZS-58 a UZS-58R. Prvý má granát ZS-58 s dištančným zapaľovačom, druhý zase granát ZS-58R s radarovým zapaľovačom. Ten je nastavený na výbuch 5 m od cieľa v prípade paľby proti typu riadenej strele, a 10 m ak je cieľom lietadlo.

Na riadenie paľby 100 mm diel slúži systém T-91-Z, jeho hlavným komponentom okrem TV kanála a laserového diaľkomera je radar MR-145 Lev-218-100, umiestnený na streche veže na riadenie leteckých operácií. Základná informácia o cieľoch je generovaná z prehľadových systémov plavidla, MR-145 zisťuje polohe a azimut cieľov, takisto sleduje vlastné vystrelené projektily pre korekciu paľby. Jeho prístrojový dosah je 40 km.

Delové veže AK-100. Za zadnou vežou vidno okienka veže pre riadenie leteckých operácií a na jej streche anténu systému MR-145


Na čestné salvy slúžia dva salutačné kanóny 21KM ráže 45 mm.

Na ochranu proti navádzacím hlaviciam protilodných striel je určený systém PK-2M. Jeho dva dvojhlavňové 140 mm vypúšťacie zariadenia ZIF-121 sú umiestnené na prove po stranách odpaľovacieho zariadenia RBU-6000. Existujú viacero typov munície troch hlavných skupín – klasický granát s hliníkovými pásikmi rôznych šírok, padákom brzdený projektil s aktívnym radarovým rušičom a IR rušiaci granát/fléra. Riadiaci systém nesie označenie Tercija. Nabíjanie je automatické z podpalubného zásobníka, celková zásoba munície je 400 ks.

OZ typu ZIF-121, v pozadí RBU-6000. Kirov krátko pred začatím rozoberania


Letecká zložka výzbroje, primárne protiponorkovej je tvorená vrtuľníkmi, primárne typu Kamov Ka-27, i keď na prvých jednotkách sa v rámci skúšok objavil aj starší a menší typ Kamov Ka-25.

Tieto operujú z letovej paluby na korme plavidla, hangár pre 2-3 stroje sa nachádza pod ňou, stroje do neho spúšťa výťah ktorý sa nachádza medzi platformami s kanónmi AK-630M.

V prípade protiponorkového Ka-27PL (v kóde NATO Helix-A) ide dvojmotorový typ s protibežnými rotormi, ako je u Kamova zvykom. Môže pôsobiť za všetkých poveternostných podmienok aj v noci až do vzdialenosti 200 km od nosiča. Je vybavený prehľadovým radarom Iniciativa 2KM a systémom A-100 Pachra, ktorý prijíma údaje od hydroakustických bójí RGB-N a RGB-NM-1, tých môže niesť až 36. Nimi môže pokryť plochu až 2000 km2. Súčasťou vybavenia je aj ponorný sonar VGS-3. Získané údaje môže preniesť na materské plavidlo alebo na ďalší vrtuľník. Obvykle operuje v dvojiciach, keď jeden nesie bóje a druhý výzbroj. Pri operáciách väčšieho počtu vrtuľníkov jeden obvykle slúži ako veliteľský a zaisťuje koordináciu skupiny.

Jeho výzbroj (až do 2 000 kg) tvoria hlbinné bomby PLAB-250-120 (do 8 ks), značkovacie bomby OMAB či protiponorkové torpéda UMGT-1 alebo APR-2 Jastreb.

UMGT-1 (Универсальная малогабаритная противолодочная торпеда) je univerzálne ľahké protiponorkové torpédo kalibru 400 milimetrov s elektrickým pohonom a aktívnou navádzacou sústavou s dosahom 1500 metrov. V prípade že nezasiahne cieľ pri prvom útoku ho opakuje až kým neminie kapacitu batérie. Má dosah 8 kilometrov pri rýchlosti 41 uzlov, maximálna hĺbka podhladinového cieľa je 550 metrov. Hmotnosť výbušnej hlavice je 60 kilogramov. Minimálna hĺbka mora musí byť aspoň 100 metrov. Bojová časť môže byť aj jadrová.

Torpédo UMGT-1:


APR-2 Jastreb má kaliber 350 mm, dĺžku 3,7 m, hmotnosť 575 kg, z toho 80 kg váži hlavica s tritolovým ekvivalentom 100 kg TNT. Jeho diaľkový dosah je 2000 m, cestovná rýchlosť 43 uzlov, pri terminálnej fáze útoku až 62 uzlov. Môže pôsobiť proti cieľom do hĺbky 600 metrov. Zhadzované môže byť z nosiča z výšok 300 až 2000 m pri rýchlostiach do 800 km/h. Do vody dopadá pod uhlom cca 17°, následne klesá do hĺbky cca 150 m, pričom jeho sonarová hlavica s dosahom 500 m pátra po cieli. Po jeho zachytení je naštartovaný raketový motor. Keďže tento je veľmi hlučný, pri útoku je torpédo riadené inerciálnym navigačným systémom. Samotný útok od dopadu do vody obvykle trvá do 2 minút, v prípade že nenájde cieľ nasleduje po 20 minútach autodeštrukcia.

Torpédo APR-2 Jastreb:


Okrem protiponorkových Ka-27PL z krížnikov Projektu 1144 operujú ešte záchranné Ka-27PS (v kóde NATO Helix-D). Od základného typu sa odlišuje absenciu priestoru pre výzbroj, ktorý je nahradený ďalšou palivovou nádržou, čo zabezpečilo väčšiu výdrž až štyri a pol hodiny. Nesie pátrací radar s kruhovým prehľadom Osminog, a systém A-811 na lokalizáciu hladinových objektov s rádiolokačnými odpovedačmi/majákmi. Pod chvostovou časťou je inštalované puzdro na signalizačné bóje. Odlíšiť od protiponorkového variantu ho možno tiež vďaka hydraulickému žeriavu LG-300 určenému na vyzdvihovanie osôb z palúb plavidiel alebo z hladiny mora nachádzajúcemu sa na ľavej strane, a podľa výrazného kontrastného červeného pásu na spodnej a hornej časti trupu.

Kamov Ka-27PL a PS:


Toľkokrát zmieňovaná riadiaca veža, na Petrovi Veľkom


Pár záberov z hangáru a výťahu

Projekt 1144.2

Ako už bolo spomenuté vyššie, už druhej postavenej jednotky (Frunze) nastali také rozsiahle zmeny, že došlo aj k zmene indexu projektu (na Projekt 1144.2). Jednotlivé systémy boli nasadzované na stavané lode tak, ako bolo dokončovaný ich vývoj.

V prvom rade došlo k inštalácii BIUS-u novej generácie, typu Lesorub-44. Ide o variant systému inštalovaného napr. aj na veľkých protiponorkových plavidlách Projektu 1155 či raketových krížnikoch Projektu 1164 s konvenčným pohonom. Tento systém dostali všetky ďalšie dokončené jednotky.

Zmenila sa tiež zostava prehľadových radarov. Na Kalininovi (tretia dokončená loď projektu 1144) bol systém MR-700 Fregat-M nahradený novším modelom MR-750 Fregat-MA. Rovnaký model nesie aj Peter Veľký. Ten navyše oproti svojim starším sestrám nesie aj 2 ks hladinového prehľadového radaru MR-350 Podkat (po bokoch hlavného sťažňa) s dosahom 130 km. Tento oi. spolupracuje so systém PVO krátkeho dosahu Kindžal (viď nižšie) pri detekcii nízkoletiacich cieľov.

Radar MR-750 na vrchole zadného sťažňa na Admiralovi Nchimovovi


Zostava starších systémov REB bola na Projekte 11442 nahradená komplexom MP-503 Kantata-M. Po oboch bokoch hlavného sťažňa sa nachádzajú jeho štyri sudovité antény, vo výške približne nad úrovňou strechy veliteľského mostíka. Dopĺňa ho tiež systém MP-407 Start-2, s dvoma anténami tiež po bokoch hlavného stožiara.

Nové systémy REB viditeľné na hlavnom sťažni Frunzeho.


Navigačné radary boli použité v modernejšej verzii MR-212/201-1 Vajgač-U v počte 3 ks , po jednom na streche mostíka a po každom boku hlavného sťažňa.

navigačný radar Vajgač-U na streche mostíka Admirala Nachimova


Satelitný spojovací systém Cunami-BN bol nahradený systémom Kristall-BK, umiestneným pod kupolou radómu po bokoch veliteľského mostíka.

Zmeny pri modernizácii na Projekt 1144.2 samozrejme zasiahli výrazne aj do skladby výzbroje.

V rámci ďalšieho vývoja systému S-300F došlo u Nachimova (ex Kalinina) k použitiu výkonnejších riadených striel radu 48N6K s dosahom do 150 kilometrov. Keďže navádzací systém 3R41 zostal nezmenený, reálne vyšší dosah týchto striel nebolo možné využiť. Keďže nové strely mali väčšie rozmery ako staršia rodina 5V55, muselo dôjsť aj k úprave síl.

Na Petrovi Veľkom došlo k čiastočnej náhrade systému S-300F novším variantom S-300FM (v kóde NATO SA-N-20) – namiesto prednej stanice 3R31 Volna nesie novší typ 3R48 a časť síl (udáva sa 6 ks z 12) je modifikovaná na typ B-203AM schopný niesť nové riadené strely 48N6DK s diaľkovým dosahom až 250 km.

Navádzací radar 3R48 systému S-300FM na streche mostíka Petra Veľkého


Asi najviditeľnejšou zmenou bolo nahradenie systému Osa systémom novej generácie 3K95 Kindžal (v kóde NATO SA-N-9 Gauntlet), de facto námornou verziou systému Tor z výzbroje pozemných síl.

Systém používa riadenú strelu 3M95 (námorný variant striel 9M330/331) s diaľkovým dosahom 1 500 až 12 000 m, a výškovým 1 do 6 000 m. Strely sú odpaľované z podpalubných revolverových osemnásobných odpaľovacích zariadení 3S95. Na riadenie paľby slúži strelecký radar 3R95.

Teda, bolo... skôr malo byť, nakoľko vývoj systému, konkrétne stanice navádzania paľby 3R95 bol technologicky náročný a zdĺhavý. A preto bolo rozhodnuté ponechať ako dočasné riešenie systém Osa s tým, že keď bude vývoj Kindžalu dokončený, bude tento v rámci strednodobých opráv nainštalovaný a Osa bude odstránená.

Za týmto účelom boli na lodiach modifikovaného Projektu 11442 urobené nasledovné zmeny:
- na prove, v mieste kde sa na Kirove nachádza OZ systému Metel (ten je zrušený úplne), sú vynechané dva veľké prázdne, zakryté priestory s viac-menej štvorcovým pôdorysom, každý určený pre inštaláciu celkom 4 OZ typu 3S95
- podobne na korme, na mieste kde sa na Kirove nachádzajú vyvýšené platformy pre zadné dvojice kanónov AK-630, sú podobné prekryté priestory, tentokrát s obdĺžnikovým pôdorysom, takisto každý pre 4 OZ typu 3S95
- na vyvýšenú platformu pred kapitánskym mostíkom sú presunuté obe navádzacie stanice 4R33 systému Osa, s tým že v pri inštalácii Kinždalu budú odstránené a na ich miesto príde jeho stanica 3R95, určená pre prednú polosféru
- analogicky na korme, na streche „veže“ pre riadenie letových operácií, je vynechané miesto pre inštaláciu systému 3R95 pre zadnú polosféru

Plán to bol vcelku rozumný, ale nepočítal s tým, že vývoj systému 3R95 bude taký komplikovaný ani s tým, že sa rozpadne Sovietsky zväz. Čo spolu spôsobilo , že Lazarev(ex Frunze) ani Nachimov (ex Kalinin) systém Kindžal nikdy neniesli. Kým boli postavené, nebol jednoducho ešte k dispozícii (napr. jednotky Projektu 1155 stavané v rovnakom čase ako Kalinin ho dostali, zrejme mali prednosť keďže u nich to bol hlavný systém PVO). A keď dokončovali Petra Veľkého (ex Andropova), jeho výroba už bola ukončená!!!

„Naštastie“ boli k dispozícii komponenty systému Kindžal, demontované z vyradeného lietadlového krížnika Admiral Gorškov (ex Baku, neskôr predaný do Indie ako Vikramaditya) projektu 1143.4. Ten niesol celkom 24 OZ typu 3S95 a celkom 4 ks navádzacích radarov 3R95. Tieto si rozdelili veľká protiponorková loď Admiral Čabanenko Projektu 1155.1 (nesie 2 ks radaru 3R95 a 8 OZ 3S95), jeho staršia sestra Viceadmiral Kulakov (4 OZ 3S95 a jeden radar 3R95 dostala pri modernizácii v rokoch 2000-2010, fregata projektu 11540 Jaroslav Mudryj (4 OZ 3S95 a jeden radar 3R95) a práve Peter Veľký, ktorý odstal zvyšných 8 OZ 3S95 a príslušný radar 3R95*.

Tieto sú osadné v zadnej časti plavidla, a predné priestory pre OZ sú tak doteraz prázdne, platforma pre radar bola na začiatku prádzna tiež, neskôr sa tam objavil radóm pre neurčený radarový systém.
Z pôvodne celkom 128 ks nesených riadených striel sa tak stalo „len“ 64 ks, a aj to len na jedinej lodi celej triedy.

Zadné OS typu 3S95 na Petrovi Veľkom


Strelecký radar 3R95 pre zadnú polosféru, tiež na Petrovi Veľkom. Napravo od neho vidno radar pre riadenie delostreleckej paľby MR-184 a jeden z bojových modulov 3M87 systému Kortik


* 1 ks radaru 3R95 je tu akosi „navyše“, odkiaľ pochádza neviem, zrejme bol vyrobený priamo pre jedno z týchto plavidiel (alebo nejaké iné, nedokončené)ešte behom sériovej produkcie systému.

Ďalšie zmeny týkajúce sa systémov PVO znamenali v prípade Frunzeho presun zadných dvojíc systémov AK-630M na zadnú nadstavbu, medzi zadný radar navedenia systému S-300 a „riadiacu vežu“ leteckých operácií. Toto bolo vynútené vyššie spomenutou prípravou na budúcu inštaláciu OZ systému Kindžal.

Umiestnenie zadných kanónov AK-630M na Frunzem


U ďalších dvoch jednotiek prišla ešte výraznejšia zmena, v podobe náhrady kanónov AK-630 M novým, kombinovaným hlavňovo-raketovým systémom 3K87 Kortik (v kóde NATO CIWS-N-1). Jeho základom je bojový modul 3S87, kombinujúci riadené strely 9M311 (identické sú používané v pozemnom komplete 9K22 Tunguzka) s diaľkovým dosahom 1 500 až 8 000 metrov (10 000 metrov u modernejšej verzie) v počte 8 ks na každom module a dva kanóny AO-18M kalibru 30 mm. Kadencia streľby kanónov je 5000 výstrelov za minútu na jeden kanón, ich dostrel je 5000 metrov na hladinové a 4000 na vzdušné ciele. Zásoba munície je 8 000 ks nábojov na každý modul 3S87 a celko 192 ks riadených striel 9M311.

Každý modul je samostatnou bojovou jednotkou s vlastným systémom riadenia paľby kombinujúcim radarový a TV kanál.

Nachimov aj Peter Veľký nesú celkom 6 týchto modulov – dve v prednej časti na mieste, kde u starších jednotiek sú predné dvojice AK-630M, a zvyšné štyri na zadnej nadstavbe, zhruba tam kde sú u Lazareva jeho zadné dvojice rotačných kanónov AK-630M.

Ku systému Kortik patrí aj tzv. veliteľský modul, ktorého hlavnou zložkou je 2D radar MR-352 Pozitiv. Jeden takýto modul môže sám riadiť až 6 ks bojových modulov. Obe lode (Nachimov a Peter Veľký) nesú 2 radary MR-352 vo veľký oválnych radómoch, nachádzajúcich sa na paltforme pred veliteľským mostíkom, pod konzolou určenou pôvodne pre navádzací radar 3R95 systému Kindžal (u Nachimova sú tam stanice 4R33 staršieho systému Osa, u Petra bola toto miesto dlho prázdne, neskôr sa tam objavili radómy ďalších radarových systémov). U starších jednotiek tu boli umiestnené radary MR-123 Vympel-A riadiace paľbu systému AK-630M.

Na tomto zábere Kalinina dobre vidno priestory pre inštaláciu systému Kindžal, delovú vežu kompletu AK-130 či bojové moduly systému Kortik


Radóm ukrývajúci jeden z radarov MR-352 Pozitiv. Plošina napravo bola pôvodne určená pre radar 3R95 systému Kindžal, určený pre prednú polosféru


Delostrelecká výzbroj bola posilnená modernejším, dvojhlavňovým kompletom AK-130. Pôvodne mal byť osadený už na Kirovovi, ale jeho vývoj ešte nebol ukončený. Prvou loďou ktorá ho nesie je tak Lazarev (ex Frunze).
Veža s delami kalibru 130 mm sa nachádza na rovnakom mieste ako predtým veže kompletu AK-100.

Hlavne sú dlhé 70 kalibrov, kvapalinou chladené. Maximálna rýchlosť paľby je 45 výstrelov za minútu na hlaveň, dostrel 23 000 metrov. Celková zásoba munície je 1 000 ks troch typov: trhavá F-44 a dva protilietadlové ZS-44 a ZS-44R. Hmotnosť všetkých je 33,4 kg. Granát s radarovým zapaľovačom ZS-44R Ten je nastavený na výbuch 8 m od cieľa v prípade paľby proti typu riadenej strele, a 15 m ak je cieľom lietadlo. Zásoba munície je 840 ks, z toho 180 ks je okamžite k dispozícii.

Systém riadenia paľby je MR-184 Lev-218. Jeho hlavným komponentom je radar MR-184 (v kóde NATO Kite Screech) na vysokej pyramídovej konzole medzi zadnou navádzacou stanicou systému Kindžal a zadným radarom 3R31 systému S-300F. Samozrejme má aj záložný optický kanál a laserový diaľkomer. Základná informácia o cieľoch je generovaná z prehľadových systémov plavidla, MR-184 zisťuje polohe a azimut cieľov, takisto sleduje vlastné vystrelené projektily pre korekciu paľby. Jeho prístrojový dosah je 75 km.

Delová veža kompletu AK-130


Rušiace systémy boli výrazne posilnené až na Petrovi Veľkom, a to systémom PK-10 Smelyj. Celkom 12 ks odpaľovacích zariadení typu KT-216 je rozmiestnených symetricky po bokoch plavidla v skupinách po dvoch, keď prvá sa nachádza na prove vedľa prázdnych priestorov pre OZ systému Kindžal, druhá vedľa síl systému S-300 a posledná tretia je na úrovni hlavného sťažňa pod spúšťacím mechanizmom veliteľského člna.

Predná dvojica OZ typu KT-216 na prove Petra Veľkého


Protiponorková a torpédová výzbroj bola na lodiach modernizovaného Projektu 1144.2 výrazne modifikovaná.

Došlo k odstráneniu systému URPK-3 Metel na prove (tam je priestor pre OZ systému Kindžal) i 533-mm torpédometov zapustených po bokoch. Práve na ich mieste sa nachádzajú odpaľovacie zariadenia (dve 5-násobné, jedno na každom boku) systému RPK-6 Vodopad. Podľa niektorých zdrojov je pre ne k dispozícii okrem už nabitých zbraní aj 20 kusová rezerva, podľa iných nesú lode práve len 10 ks v hlavniach odpaľovacieho zariadenia.

Okrem torpéd SET-65 popísaných vyššie môžu byť použité aj riadené strely typov 83RN a 84RN. Variant 83RN nesie ako hlavicu torpédo UMGT-1 (popísané vyššie pri palubných vrtuľníkoch), dosah má 37 km (podľa niektorých zdrojov 50 km).

Riadená strela 84RN má ako hlavicu jadrovú hlbinnú nálož s ekvivalentom 200 kiloton TNT.

Riadená strela kompletu RPK-6 Vodopad


Obrana proti útočiacim torpédam bola na Petrovi Veľkom posilnená nahradením typu RBU-6000 novším RBU-12000 Udav-1. Tento predstavuje novšiu generáciu protiponorkových raketometov.

Odpaľovacie zariadenie KT-153 má desať hlavní kalibru 300 mm, vystreľuje hĺbkové nálože 111SG s kombinovaným kontaktným/časovým zapaľovačom, protitorpédové nálože 111SZ s približovacím hydroakustickým zapaľovačom a návnady 111SO na odlákanie útočiacich akusticky navádzaných torpéd. Dostrel systému je od 100 do 3 000 metrov. Účinná hĺbka pôsobenia je do 600 metrov. Kapacita podpalubného zásobníka munície je 60 ks.

OZ systému RBU-12000 na prove Petra Veľkého. Po bokoch vidno vrhače klamných cieľov ZIF-121


Systémy RBU-1000 ostali zachované.

Jednotlivé lode

Admiral Ušakov (ex Kirov), číslo zákazky 800.

Stavba začala v marci 1974, na vodu ho spustili v decembri 1977 a VMF ho dostal o tri roky neskôr. V podstate prototyp. V roku 1984 absolvoval prvú hliadkovú plabvu v Stredomorí, navštívil napr. aj Gibraltár. V apríli 1989 sa zúčastnil záchranných operácií pri nehode ponorky K-278 Komsomolec (Projekt 685 Plavnik), pričom utrpel závažnú haváriu prevodovky, s ktorou mal inak problém celú svoju kariéru. V nasledujúcom roku pri plavbe v Stredozemnom mori mal nehodu na jadrovej časti pohonu a odvtedy nebol na mori. V máji 1992 premenovaný na Admiral Ušakov.

Celé 90 roky strávil pri móle v Severomorsku, v roku 1999 bol odtiahnutý do lodeníc v Severodvinsku, kde mala prebehnúť jeho oprava a modernizácia. Tá aj oficiálne začala rok nato, ale už v roku 2002 bol Ušakov vyradený zo stavu VMF a jeho meno dostal torpédoborec Projektu 956 (dovtedy Besstrašnyj).

Striedavo sa objavovali informácie od jeho budúcom zošrotovaní či naopak oprave a modernizácii, v roku 2012 bol dokonca opäť zapísaný do zoznamu plavidiel VMF. Ale nakoniec zvíťazil zdravý rozum a kontrakt na likvidáciu desaťročia pustnúceho plavidla bol podpísaný v októbri 2014. Slúžil v Severnom flote a od roku 1993 až do konca niesol trupové číslo 090.

V 90-tych rokoch spolu s Nachimovom


Čakanie na koniec


Admiral Lazarev (ex Frunze), číslo zákazky 801.

Stavať ho začali v júli 1978, na vodu spustili v máji 1981 a Tichooceánsky flot VMF ho prevzal v októbri 1984. Prvá loď podstatne zmodernizovaného Projektu 1144.2 a jediná slúžiaca mimo Severný flot. Prechod na Ďaleký Východ uskutočnil od augusta do novembra 1985, navštívil Angolu (Luanda), Južný Jemen (Aden) a Vietnam. Od roku 1990 mimo službu a odstavený v zálive Abrek, v prístavisku v uzavretom meste Fokino, spolu s mnohými ďalšími plavidlami Tichooceánskeho flotu VMF. V apríli 1992 premenovaný. Od roku 1997 neschopný pohybu vlastnou silou kvôli nehode na pohonnom systéme.

V roku 1999 sa prvýkrát objavili zmienky o jeho zošrotovaní kvôli nedostatku prostriedkov na jeho údržbu, ale neskôr sa podarilo nájsť prostriedky aspoň na minimálnu údržbu. V roku 2002 na ňom vypukol požiar, ale po 4 hodinách bol uhasený. V rokoch 2004-05 z neho bolo v lodenici Zvezda v meste Bolšoj Kamen odstránené jadrové palivo. Potom bol zakonzervovaný a odtiahnutý do zálivu Strelok, v roku 2010 opäť do zálivu Abrek. Takisto sa striedavo spomínalo jeho vyradenie či modernizácia. V roku 2014 dostal aspoň nový náter a opäť prebehli práce na jeho konzervácii.

Ako nakoniec skončí, netuším. Ja osobne odhadujem že modernizácia sa neoplatí – množstvo peňazí ktoré by si jeho oživenie vyžiadalo vie VMF využiť na lepšie účely. Momentálne (od roku 1996) nesie trupové číslo 015.

S novým náterom vyzerá lepšie


Admiral Nachimov (ex Kalinin), číslo zákazky 802.

Druhá jednotka modernizovaného Projektu 1144.2. Jeho stavba bola zahájená v máji 1983, v apríli 1986 ho spustili na vodu a námorníctvu odovzdali v decembri 1988. V apríli 1992 dostal nové meno. Na more vyrážal len zriedka, kvôli finančne náročnej prevádzke a novej politickej situácii. V auguste 1999 priplával do lodeníc Sevmaš v Severodvinsku za účelom údržby a modernizácie, a to bola jeho posledná plavba až do súčasnosti.

Príchod do Sevmašu


Práce boli oficiálne začaté v roku 1999, ale reálne sa nič nedialo. V roku 2008 došlo k odstráneniu jadrového paliva z reaktorov a do služby sa mal vrátiť v roku 2012. Vtedy bol ale len dokončený pôvodný návrh modernizačného projektu. V júni 2013 bola konečne podpísaná zmluva medzi ruským MO a lodenicami Sevmaš na uskutočnenie jeho hĺbkovej modernizácie, s plánovaným návratom do služby v roku 2019. Od roku 1994 nesie na trupe číslo 080.

Petr Velikij (ex Jurij Andropov), číslo zákazky 803.

Posledná dokončená jednotka, stavať ju začali v októbri 1986, na vodu spustili apríli 1989, ale námorníctvu už nového štátu, Ruskej federácie, sa ho podarilo odovzdať po veľkej snahe až o 9 rokov neskôr, v apríli 1998. Počas stavby v apríli 1992 dostal svoje súčasné meno. Pôvodne niesol na trupe taktické číslo 183, ale už v roku 1998 sa zmenilo na 099, ktoré má až do dnešných dní.

Už behom jeho stavby na ňom zahynuli dvaja námorníci, potom ako došlo k roztrhnutiu parného potrubia v strojovni. Materiál potrubia údajne nemal požadované technické parametre.

V auguste 2000 sa zúčastnil manévrov, počas ktorých sa potopila ponorka K-141 Kursk projektu 949A. Následne boli z jeho paluby riadené záchranné práce. Na jar 2004 ho veliteľ námorníctva admirál Kurojedov prehlásil za nebojaschopný kvôli problémom s údržbou. Od apríla do augusta bol v oprave, potom pokračoval v službe.

Bol a je fakticky tvárou dnešného VMF, a hlavne od roku 2008 naozaj intenzívne ukazuje jeho vlajku po svete. V októbri 2008 vplával cez Gibraltársky prieliv do Stredomoria, navštívil Turecko a následne Toulon vo Francúzsku. V novembri toho istého roka navštívil Karibik ako prvá veľká ruská vojnová loď od konca studenej vojny a zúčastnil sa, spolu s veľkou protiponorkovou projektu 1155.1 Admiral Čabanenko, cvičenia s venezuelským námorníctvom. Na jeho palubu zavítali aj vtedajší prezidenti oboch krajín, Dmitrij Medvedev a Hugo Chávez. Po skončení cvičenia vyplával smerom na juh a navštívil Kapské mesto v Juhoafrickej republike. Následne pokračoval do Indie, kde sa zúčastnil manévrov INDRA 2009. V februári 2009 zadržal v Adenskom zálive tri člny s celkom 10 pirátmi na palubách a v marci sa vrátil späť do Severomorska.

V marci 2010 vyplával na ďalšiu veľkú plavbu, preplával kanálom La Manche, potom cez Gibraltársky prieliv a smeroval k brehom Sýrie. Priamo na ruskej základni v Tartuse kvôli svojim rozmerom zakotviť nemohol. Následne preplával Suezský prieplav, v Juhočínskom mori sa stretol s raketovým krížnikom Moskva Projektu 1164. Spolu zamierili na Ďaleký Východ, kde sa zúčastnili cvičenia Vostok-2010 a Peter Veľký stretol so svojou sestrou Admiralom Lazarevom. Domov sa vrátil až v novembri.

V Suezskom prieplave


Vo Fokine s Lazarevom


V lete 2012 bol krížnik a jeho posádka vyznamenaná Rádom Nachimova za odvahu a vysokú úroveň profesionality pri plnení úloh. V septembri 2013 sa zúčastnil veľkých manévrov v Arktíde, pričom preplával 4 000 námorných míľ. V prvej polovici roku 2014 sprevádzal lietadlový krížnik Admiral Kuznecov a pri plavbe v severnom Atlantiku a v Stredomorí.

V Arktíde


Od októbra 2016 operoval ako súčasť bojovej skupiny lietadlového krížnika Admiral Kuznecov, spolu s protiponorkovými plavidlami Severomorsk a Viceadmiral Kulakov a ďalšími podpornými loďami. Skupina pôsobila v Atlantiku a v stredozemnom mori a zapojila sa do bojov v sýrskej občianskej vojne na strane vládnych vojsk. Do domovského prístavu v Severomorsku sa vrátil so zvyškom skupiny vo februári 2017.

Po dokončení modernizácie Admirala Nachimova by mal analogickým procesom prejsť aj Peter Veľký, so začiatkom zrejme okolo roku 2020.

Admiral Floty ZSSR Kuznecov, číslo zákazky 804. Objednávka zrušená v októbri 1990 pred zahájením stavby v dôsledku zmenenej politickej situácie.

Plánované boli ešte najmenej dve ďalšie jednotky, ale nie sú mi o nich známe žiadne bližšie informácie.

Po rozpade ZSSR sa ocitol celý ruský obranný sektor vo veľkej kríze. Pre Projekt 1144 to znamenalo jednak zastavenie ďalšej výstavby, ako aj rýchly koniec finančne náročnej prevádzky. V lete 1997 doslúžila posledná jednotka (Admiral Nachimov), a peniaze na údržbu či nedajbože modernizáciu (a jeho sestier tiež) jednoducho neboli. Ostal posledný mohykán Peter Veľký, v podstate spolu s Admiralom Kuznecovom a troma krížnikmi Projektu 1164 posledný zástupca veľkých jednotiek námorníctva, ktorého sa pár rokov predtým obávalo aj US Navy.

Po roku 2000 pomaly ale isto začalo svitať na lepšie časy, boli pridelené prostriedky na bežnú údržbu a výcvik, ale tri staršie jednotky stáli v prístavoch a chátrali, bez nejakej reálnej šance na návrat na more. Po roku 2008 zase začalo VMF reálne operovať aj ďalej než vo svojich pobrežných vodách, a Peter Veľký hrdo niesol jeho vlajku do rôznych kútov sveta. Bolo však jasné, že z dlhodobého hľadiska je potrebná rozsiahla modernizácia Projektu 1144, či už by sa mala týkať samotného Petra Veľkého, alebo aj starších jednotiek projektu.

Modernizácia

Ako bolo uvedené vyššie, lodenica Sevmaš dostala od ruského MO kontrakt na modernizáciu Admirala Nachimova v lete 2013, čomu predtým predchádzalo vypracovanie modernizačného projektu zo strany pôvodného autora Projektu 1144, konštrukčnej kancelárie Severnoje PKB.

Tento je naozaj rozsiahly – uvádza sa, že vymenených má byť 70% systémov plavidla. Zachovaný zostane trup, nadstavby a väčšia časť pohonnej a energetickej sústavy, pričom tieto prejdú rozsiahlou rekonštrukciou a obnovou. Vymenené budú aj kotle za nový typ KVG-2MG a polovica turbogenerátorov.

Elektronické vybavenie bude prakticky úplne nové.

Nový riadiaci a informačný bojový systém bude typu Sigma vo variante Sigma-11442M, identický je napr. na fregatách projektu 22350, korvetách projektu 20380 či niektorých starších modernizovaných plavidlách. Pre zaujímavosť možno dodať že prvý krát sa objavil už na torpédoborcoch Projektu 956E, pôvodne stavaných pre VMF a následne v zložitých 90-tych rokoch predaných do Číny.

Hlavný prehľadový radar bude typu MR-650 Podberezovik, rovnaký je na modernizovanom krížniku Projektu 1164 Maršal Ustinov (tiež je na modernizovanej veľkej protiponorkovej lodi Projektu 11342 Nikolajev, prvý prototyp sa objavil na lodi rovnakého projektu - Kerč - už v roku 1987).

Radar typu MR-650 Podberezovik na modernizovanom raketovom krížniku Maršal Ustinov Projektu 1164



Záložný prehľadový radar bude typu MR-710 Fregat-M2M, doplnený bude navyše hladinový prehľadový radar 5P-30 (podobný typ dostal modernizovaný Viceadmiral Kulakov, ide o funkčného nástupcu typu MR-350 Podkat – ten ale Nachimov nikdy neniesol).

O úplnej náhrade sonarového komplexu Polinom nie sú známe bližšie informácie, ale minimálne systém s vlečnou anténou s premenlivou hĺbkou ponoru by mal byť nový, typu Minotavr ISPN-M1.

Takisto by mal byť nesený systém MGS-417 Amga-M slúžiaci na príjem informácií zo sonobójí.

Systém REB Kantata-M dostane nástupcu v podobe komplexu 5P-28-11442M.

Navigačné radary budú nového typu MR-231 a MR-231-2, spolupracovať budú s novým optickým prieskumným systémom MTK-201-M1.2.

Takisto sonary na detekciu potápačov MG-7 Braslet by mali byť nahradené typom MG-757.3 Anapa-M – Peter Veľký túto zmenu už podstúpil, a to roku 2014.

Spojenie bude zabezpečovať systém R-779-16 Ruberoid, pravdepodobne bude nainštalovaný aj nový satelitný spojovací systém Centavr-NM-1.

Ďalším novým vybavením budú systém tzv. integrovaného veliteľského mostíka Mostik-11442M, navigačné systémy Čardaš-11442M a MK-54IS, systém kontroly technického stavu plavidla TS, či systém kontroly poškodení a riadenia protipožiarnej ochrany Gamma-01F.

Čo sa týka výzbroje, tá prejde takisto rozsiahlou premenou.

Systém P-700 Granit bude nahradený rozmerovo menším, ale hlavne univerzálnejším Kalibrom, index 3K14 (v kóde NATO SS-N-27 Sizzler), niekedy sa používa aj označenie P-900. Ten kombinuje osemnásobné vertikálne silá 3S14 UKSK (v tomto prípade presnejšie 3S-14-11442M) s viacerými typmi riadených striel.

3M54T je protilodná riadená strela, dlhá 8,9 m, s priemerom 533 mm a hmotnosťou 2 300 kg, z toho priebojná hlavica samotná má 200 kg.

Maketa exportnej verzie strely 3M54T


K cieľu letí vo výške 10 m vysokou podzvukovou rýchlosťou (650-850 km/h). Po priblížení sa k predpokladanej polohe cieľa (cca vo vzdialenosti 50 až 35 km) vystúpa do väčšej výšky a aktivuje vlastnú aktívnu rádiolokačnú navádzaciu hlavicu typu ARGS-54 s dosahom cca 65 km. Následne klesne opäť do výšky 10 m nad hladinou, oddelí sa bojová časť a táto pokračuje k cieľu vo výške cca 4 m rýchlosťou Mach 2,9. Dolet sa v závislosti od profilu letu udáva najčastejšie v rozmedzí 450-650 km a môže operovať aj ako súčasť koordinovaného skupinového útoku.

3M54T1 je v niektorých zdrojoch zmieňovaná varianta strely 3M54T, s dĺžkou 6,2 m a hmotnosťou 1 800kg. Hlavnou odlišnosťou by ale mala byť vyššia hmotnosť priebojnej hlavice (cca 300-400 kg) a to že útočí na cieľ ako celok, bojová časť sa neoddeľuje. Dosah sa udáva o niečo vyšší ako u 3M54T a môže operovať aj ako súčasť koordinovaného skupinového útoku. Aktívna rádiolokačná navádzacia hlavica typu ARGS-14 má dosah 20 km. Nie je jasné či táto strela existuje len v exportnom variante so zníženými parametrami alebo ju používa aj VMF.

Maketa exportnej verzie strely 3M54T1


3M14T – protizemný variant (v kóde NATO SS-N-30 Sizzler) , s dosahom pravdepodobne do 2 500 km, v závislosti od profilu letu. Rozmermi identická s 3M54T1. Bojová časť je trieštivo-trhavá (OF) s hmotnosťou 450 kg. Navádzací systém kombinuje inerciálne, rádiolokačné a družicové systémy. Výška letu nad morom 10 až 20 m, nad pevninou 50 až 150 m.

Maketa exportnej verzie strely 3M14T


91RT2 – protiponorkový variant, s dosahom 40 km a nadzvukovou rýchlosťou letu po balistickej krivke. Dĺžka 6,2 m a hmotnosť 1 200 kg. V salve proti cieľu ich možno vystreliť až 4 naraz, doba predštartovej prípravy je 10 sekúnd.

Maketa exportnej verzie strely 91RT2


Ako hlavica slúži raketové torpédo APR-3M Orel kalibru 350 mm, s dĺžkou 3,2 m a hmotnosťou 450 kg, z toho 76 kg je hmotnosť bojovej časti, u modernizovaného variantu až 100 kg. Torpédo má aktívnu akustickú navádzaciu hlavicu s dosahom 2 000 m v režime vyhľadávania a 1200 metrov v režime útoku doplnenú o inerciálny navigačný systém. Najväčšia hĺbka ničenia cieľa je 800 m.

Torpédo APR-3M Orel


Dosah torpéda je 3000 až 5000 metrov. Rýchlosť podľa režimu 65, resp. 100 uzlov. Maximálna hĺbka podhladinového cieľa môže byť 800 metrov a jeho rýchlosť 43 uzlov. Minimálna hĺbka mora musí byť aspoň 100 metrov. Celý útok od dopadu torpéda do vody netrvá dlhšie ako 2 minúty.

Okrem týchto typov RS sa k súvislosti zo systémom Kalibr, resp. jeho silami UKSK spomínajú ešte dva typy protilodných striel:

3M55 Onix (v kóde NATO SS-N-26 Strobile) – súčasť komplexu P-800 (3K55). Dĺžka 8,9 m, kaliber 710 mm, hmotnosť aj so štartovacím motorom 3 900 kg. Hmotnosť bojovej časti 200-250 kg.

Dolet závisí od profilu letu a údaje sa rôznia, pri kombinovanom letovom profile bude asi okolo 300 km. Rýchlosť vo výške (14 000 m)M2,5 a nad zemou (5 m) údajne M2. Navádzacia sústava kombinuje inerciálnu a družicovú navigáciu s aktívnou rádiolokačnou hlavicou.

VMF pokiaľ viem zatiaľ používa iba z brehu odpaľovaný variant pre pobrežné vojsko s označením K-300P Bastion-P.

Štart strely 3M55 z pozemného OZ komplexu Bastion-P



3M22 Zirkon – súčasť kompletu 3K22. Overených správ je len veľmi málo, udáva sa rýchlosť M5 či M6 a dosah v rozmedzí 300-400 km až po 800-1 000 km. Počkáme a uvidíme.

Ku systému Kalibr patrí aj systém riadenia paľby 3R14N-11442M spolupracujúci s detekčným systémom 5P-20K Monument-A, kombinujúcim aktívny a pasívny kanál.

Jadrom protivzdušnej obrany zrejme ostane systém S-300FM, i keď výrazne modernizovaný. Podrobnejšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii, pravdepodobná je úprava OZ typu B-203A tak, aby mohli používať moderné strely 48N6DMK (dolet 250 km) a 40N6 (400 km). Istá sa ale zdá byť výmena navádzacích radarov 3R31 Volna, za viacúčelový typ Poliment.

Antény radar Poliment na fregate Admiral Gorškov projektu22350


O PVO blízkeho dosahu panujú nejasnosti – časť zdrojov uvádza modernizáciu kompletov Kortik, časť ich náhradu 4-6-8 ks navalizovaného systému Pancir. Je tiež možné že sa jedná o jedno a to isté. O systéme Palaš ako na fregatách Projektu 22350 sa nehovorí.

Otázne je tiež využitie priestorov pôvodne určených pre OZ systému Kindžal, ktoré Nachimov nakoniec nikdy neniesol. Behom modernizačných prác boli totiž všetky otvorené.

Možné je že v nich budú umiestnené štvornásobné OZ 3S90 systému Redut, ako napr. na korvetách Projektu 20380, pre riadené strely rodiny 9M96 s dosahom 40/50 resp. 120 km, či strely 9M100 s dosahom do 10 km. Tiež je možné že v nich opäť nebude nič.

Detail VVZ (3S90) systému Redut na korvete Soobraziteľnyj Projektu 20380


Delostrelecká výzbroj ostane zachovaná, nový bude ale systém riadenia paľby 5P-10 Puma.

Radar na riadenie delostreleckej paľby 5P-10 Puma


Nový bude aj systém klamných cieľov TK-28 Prosvet-M s OZ označenými KT-308-06.

Torpédová výzbroj v podobe systému Vodopad bude nahradená novším systémom Paket-NK. Ten by mal zahŕňať dve 4- či 5-hlavňové torpédomety kalibru 330 mm, určené pre ľahké protiponorkové torpéda MTT a antitorpéda typu M-15.

Torpédo MTT má dosah do 20 km a max. hĺbka cieľa je 600 m. Pri dĺžke 3,2 m má hmotnosť 390 kg a nesie 60 kg bojovú časť. Rýchlosť v režime vyhľadávania cieľa akustickou samonavádzacou hlavicou je 30 uzlov, v režime útoku 50 uzlov.

Torpédo typu MTT


Antitorpédo M-15 má efektívny dosah 100 až 800 metrov a je určené na likvidáciu torpéd útočiacich na materský nosič.

Presnejšie informácie sa zrejme s blížiacim sa ukončením prác budú ďalej vynárať.

Nemenej dôležitá je aj modernizácia protiponorkových vrtuľníkov Ka-27PL (podľa mňa ide o jeden z najdôležitejších programov VMF vôbec), ale to už presahuje rozsah tohto textu, tak len uvediem, že celkovo by malo byť na úroveň Ka-27M upravených podľa aktuálnych plánov aspoň 46 z nich.

Modernizovaný vrtuľník Ka-27M


Po modernizácii Nachimova by mal podobným procesom prejsť aj Peter Veľký, i keď je možné časť sytémov dostane iných/modernejších. V jeho prípade by celý proces mohol byť kratší, jednak je v lepšom technickom stave a lodenica už bude mať viac skúseností. V superoptimistickom variante by mohol byť hotový niekedy v rokoch 2021-22. Očakáva sa, že po modernizácii by obe lode mali slúžiť ešte 30 až 40 rokov.

Práce v plnom prúde


Záver

Pri spätnom pohľade sa dá podľa mňa povedať, že väčšina rozhodnutí v priebehu cca pol storočia trvajúceho príbehu Projektu 1144 bola správna. Správne bolo rozhodnutie zlúčiť ho s Projektom 1165, správne bolo rozhodnutie o vytvorení viacúčelového plavidla aj o jeho priebežnej modernizácii už po prvej postavenej jednotke.

Tiež bola správna zúfalá a nakoniec úspešná snaha o dokončenie Petra Veľkého v divokých časoch polovice 90-tych rokov. VMF by bez neho bol výrazne slabší.

A rovnako považujem za správne aj rozhodnutie o modernizácii Admirala Nachimova a následne aj Petra Veľkého. Týmto, i keď nie lacným (v roku 2012 boli náklady na oživenie Nachimova odhadované na 50 miliárd rubľov) a jednoduchým krokom, má VMF oblasť veľkých hladinových jednotiek vyriešenú ďaleko do 21. storočia.

Ak ste sa tou hromadou textu prehrýzli až sem, gratulujem a ďakujem za pozornosť. Samozrejme, na prípadné chyby neváhajte upozorniť.

Použité zdroje:

http://militaryrussia.ru/blog/
forums.airbase.ru
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D1 ... D0%B0_1144
Ivan Zajac, Druhé mládí Admirala Nachimova, ATM 12/2015, str. 62-67
Miroslav Gyűrösi, Integrovaný raketový systém Club, ATM 11/2004, str. 14-17
vlastné poznámky

;)

Julesak
Nevíš jaká byla pořizovací cena Kirovů a kolik stál provoz? Obvykle u těchto lodí narážím na kritiku v souvislosti s tím, že byly příliš drahé a za tu cenu by se dalo pořídit více menších plavidel (hladinových i ponorek), které by dokázaly úspěšněji plnit jejich úkoly a navíc levněji.

Koľko stáli (navyše, akú hondotu by dnes tento údaj mal?) neviem (resp. si nepamätám, že by som tento údaj niekde videl), ale ohľadne ich náhrady menšími plavidlami som skeptický - v dobe ich stavby na 100 % a aj dnes mám pocit, že plavidlo s ich schopnosťami nemôže byť oveľa menšie.
To je skôr otázka na to, či plavidlo s takýmito schopnosťami chceme/potrebujeme, alebo nie.

Právě že jsem na tohle tvrzení tak po různu narazil a myslím, že ho mají i na ruské wiki. Nejde o to, že by bylo jedno plavidlo s těmito schopnostmi, ale že za stejnou cenu a náklady na provoz by se dalo postavit několik plavidel, které by v kombinaci měli daleko větší bojovou hodnotu. Proto mě to docela zajímalo, kolik vlastně Kirov a jeho bratři stál a stojí, že se takovéto úvahy objevují. Na internetu jsem nikde na nějaké relevantní číslo nenarazil, maximálně jen, kolik stojí modernizace z poslední doby.

Aha,čiže extra plavidlo so systémom Granit + extra plavidlo so systémom S-300?
A celé by to bolo lacnejšie (extra trup, extra posádka)???
Dovolím si pochybovať... i keď ako je uvedené vyššie, taký nápad bol, len sa nezrealizoval.

Víceméně ano, co si vzpomínám, potom přímo bylo klasický raketový křižník plus ponorka(y) třídy Oscar. Proto mě právě zajímá, kolik Kirov stál a jak je to s jeho provozem, protože u Oscara jsem nalezl, že stál ve své době (1980) asi 1/10 ceny Nimitze.

Julesák skvelé!

Doplním pár fotiek:

Systémy a výzbroj P. Veľkého (z produkcie Charly015):


modely - P. Velký, Admiral Lazarev (ex. Frunze), Admirál Ušakov (ex. Kirov), teda 4, 2 a 1 jednotka triedy:




A ešte jedná spektakulárna fotečka Kirova

Arten - díky.

Tú fotku modelu Petra od Charly015 poznám, pridať som ju chcel ale zabudol.
Tu je podobná pre Frunzeho/Lazarova:


Inak nevieš čo je to ten systém "Rotan" (je na oboch)?
Nikde sa mi to nepodarilo nájsť.

Hledal jsme to o té ceně a v knize Válečné lodě SSSR a Ruska, 1945 - 1995 od A. S. Pavlova se tvrdí, že Kirov měl být 3,5 krát dražší než v té době stavěný torpédoborec třídy Projekt 956 Saryč (Sovremennyj). Co jsem našel na ruské wiki, tak jeho cena byla tehdy cca 90 milionů rublů (v pozdější době s rozběhem výroby snížena na 71,1 milionu) takže Kirov by měl stát cca 315 mil. rublů v tehdejší měně. Ještě pro porovnání Oscar II měl mít pořizovací cenu 226 mil. rublů. Snažil jsme se najít, kolik stálo pořízení křižníku třídy Slava (Projekt 1164 Atlant), což by bylo více odpovídající porovnání, ale zatím neúspěšně.

Co se týká provozu, to jsme nikde nenalezl, ale pro americké jaderné křižníky třídy Virginia se udává, že v roce 1996 činili jejich provozní náklady za rok asi 40 milionu dolarů oproti 28 mil u Ticonderogy nebo 20 u Burkeho. Pokud by to tedy zůstalo zachováno, potom provozní náklady Kirova nebudou menší než dvojnásobek u Slavy, spíše vyšší, takže bych to odhadoval 2-3 krát.

Dzine,kdyz uz jsi si dal takovou praci,co to prevest na dnesni hodnotu ceskych penez?
Ac pametnik,tak mi castka "90 milionu tehdejsich rublu" nic nerika...
Tedy pokud je to mozne

Nedá se to určit přesně, protože oficiální přepočty jsou až od roku 1991. Inflace je tedy taková, že jeden tehdejší rubl (1991) je roven dnešním cca 90 rublům. Takže dnešní hodnota by byla asi 8,1 miliardy rublů tedy asi 3,34 mld. korun. Ber to jako nejnižší hranici, protože v roce 1980 byla kupní síla určitě vyšší. Inflace u dolaru byla mezi lety 1980 - 1991 65 procent, takže kdybychom stejnou vzali i pro rubl, potom by to v dnešních korunách činilo 5,5 miliardy.

Ber to ale spíše jen tak přibližně pro představu, je tam dost proměnných, které neznám a je to jen přepočítáno na základě udávané oficiální inflace.

Bolo tu spomenuté že ani dnes by to všetko nezvladlo menšie plavidlo.
Projekt 23560 Lider by mal mať zatial 17000 t tak uvidíme kam až sa dostane.
Vzhladom na ekonomiku prevádzky sa ale pohon atomom zdá ako nevhodný.
Ešte by som chcel podakovať za článok. Táto trieda je fascinujúca. Škoda že predchodcovia Petra toho vykonali tak málo.

Julesak - netuším
Dzine - no vidíš. Kirovce majú určite vyššiu bojovú efektivitu ako 3,5x Sarič, či 1,5x Oskar... (až sa mi to zdá príliš malá cena)

Ešte by ma zaujímala takáto vec - ako dokáže 10/7cm oceľový pancier odolať výbuchu hlavice západnej PLoRS, triedy ako Harpoon?
Trúfa si niekto z expertov posúdiť?

arten
Ono by to chtělo porovnávat třeba s křižníkem tř. Slava (Projekt 1164 Atlant), ale pro něj jsem nenarazil zatím nikde na to, kolik stála jeho výroba. Jinak ty ceny vypadají relativně malé, je ale otázka, jak se k nim dospělo, protože za SSSR byly podobné věci velmi přísně tajeny a ještě dnes není mnoho věcí známo, třeba ani reálný obraný rozpočet a většinou se jedná o odhady.

Ohledně pancíře je to takové ošemetné. Pokud to vezmu jen na obecné úrovni, Druhá světová válka přesvědčivě dokázala, že ani nejsilněji pancéřované lodě nejsou nikdy zcela imunní proti zbraním protivníka, které je potom když už přímo nepotopí, tak alespoň dokáží zneschopnit. Je to víceméně evrgrín z celé historie války na moři, z hlavy si vybavím případ španělské lodi Santisima Trinidad, která ve své době byla největší a nejlépe chráněná proti tehdy běžné dělostřelbě, ale to nebránilo menším lodím jí zlikvidovat takeláž a tím ji znehybnět.

Děkuji Julesakovi za článek. Tahle legenda zde chyběla.

Co se týče pancéřování a hypotetického útoku AGM-84 - vzhledem k tomu, že Harpoony zasahují zpravidla část trupu (bok) nad hladinou, lze vyvozovat, že k nějákému fatalnímu poškození lodi by po zásahu nedošlo (hlavní zbraňové systémy jsou umístěny uvnitř trupu). Celkově bych očekával, že tahle třída zvládne vydržet řádově jednotky (5-10) přímých zásahů AGM-84, ale postupně se stane nebojeschopnou hlavně vzhledem ke kolaterálním škodám na senzorech. Pokud tedy nastane stav, že se letoun s AGM-84 dostane na dostřel, ale ten již lze však spíše předpokládal za taktickou chybu velitele sovětského námořního svazu.

Ohledně pancéřování mám dojem, že Edmund Kosiarz v knize Námorné bitky tvrdí, že na vyřazení bitevní lodi stačí 3-4 přímé zásahy řízenou raketou. Až najdu knihu, dám přímo citaci. Kirov nemá lepší pancéřování, než bitevní lodi z WW2 tak by na něj podle tohoto polského komunistického námořního historika měly 3-4 přímé zásahy stačit. Berte to prosím odlehčeně. :-) Jen tím ale ukazuji, jaké existují v dané problematice protichůdná tvrzení. Takže i tady je třeba pohanit americké bitevní lodi a ukázat, jak jsou bezbranné, ale současně se tím nechtěně tvrdí, že podobný kolos jako Kirov je tedy také zbytečný. Proto si občas rád komunistickou "odbornou" literaturu přečtu, protože se v ní člověk někdy dočká nečekaných sdělení. :-)

Trochu vážněji, ono záleží na zásahu. Ohledně Kirova si myslím, že více než na pancéřování záleží spíše na jeho celkové robustnosti a tedy schopnosti snášet poškození. Je schopen tak přečkat daleko větší poškození než menší loď. Pancíř hraje také důležitou roli, ale jak už jsme psal, WW2 přesvědčivě dokázala, že i sebesilnější pancíř nedokáže loď uchránit a daleko lepší je aktivní obrana, tedy vyřadit nepřítele dříve, než stihne zaútočit. Propočty kolik která loď snese nemám moc rád, protože je to různé. Klasický případ bitva u Jutska kdy Tiger utržil 16 zásahu, Lion 12 a přečkaly, zatímco Queen Mary loď stejné třídy utržila cca 5 zásahů a vylétla do povětří.

Dzin píše: Ono by to chtělo porovnávat třeba s křižníkem tř. Slava (Projekt 1164 Atlant)...

Akurát Proj.1164 je vo všetkých ohľadoch menej výkonný ako Proj.1144...

Security magazin na stejne tema,Julesakove clanku kvalitou daleko...
http://www.securitymagazin.cz/defence/v ... -internetu