BMP/BVP je takpovediac „nemodernizovateľná“ konštrukcia. Všetky pokusy ju modernizovať totiž narazia na základný konštrukčný problém – málo miesta a nízka rezerva hmotnosti. BVP sú skrátka nízke, kompaktné vozidlá, kde dnes už výška a/alebo objem pre výstroj vojakov priestorovo nepostačuje. To je ale aj základ „začarovaného kruhu,“ alebo „kliatby“ BVP.
„Začarovaný kruh,“ alebo „kliatba BVP“
Akákoľvek principiálna modernizácia zvýšením korby a/alebo navýšením balistickej ochrany, sa dostáva do začarovaného kruhu – zvýšila sa hmotnosť, treba teda navýšiť výkon motora a najmä -kompletne prekonštruovať pojazdové ústrojenstvo. Zásadné zvýšenie protimínovej ochrany navyše vyžaduje už aj zásahy do konštrukcie korby. Čo spolu, s ostatnými obvyklými modernizačnými prvkami, zrazu stojí toľko – že modernizácia stráca zmysel.
Nezanedbateľným dôsledkom takýchto modernizácii je aj, že BVP tak stráca svoju zásadnú taktickú výhodu oproti ťažším BVP – schopnosť plavby.
Typickým predstaviteľom je modernizácia „Šakal.“ Zväčšením korby a navýšením pancierovej ochrany, avšak bez zmeny pojazdového ústrojenstva, bolo výsledkom vozidlo, ktoré na skúškach v Kuchyni úplne pohorelo. Malo nedostatočnú protimínovú ochranu, významne sa znížil dojazd a bolo by potrebné kompletne rekonštruovať podvozok a pojazdové ústrojenstvo. Lenže odstránenie týchto nedostatkov by už bolo príliš drahé, a celý modernizačný projekt tak, napriek podpore lobistov, zhorel ako fakľa.
Jedine finančne zmysluplné a reálne prevedené modernizácie BMP/BVP-2 sa obmedzili na výmenu elektroniky, príp. PTRS a „zľahka“ aj ochrany (Berežok pre Alžírsko a Rusko, Fínska modernizácia).
Tie sú aj vzorom pre „hlavný modernizačný program.“ Ani tie však neriešia základný problém – priestorový nedostatok.
Čo sa dá spraviť so samotnou konštrukciou?
Modernizačný zásah č.1
Veľa nie. Existuje však možnosť ako si s „kliatbou“ BVP poradiť. A síce redukciou posádky a „výmenou výšky za dĺžku.“
Konkrétne to znamená:
1.a - Presun, stanoviska vodiča na pozíciu veliteľa roja a jeho uloženie čo najviac „ležmo.“ (najlepšie do zhora upevneného sedadla). To znamená usadenie vodiča, vo vojenskej technike pomerne bežným, čo najviac
Takto sa, na úkor pôvodne dvoch miest, vytvorí dostatočná priestorová a hmotnostná rezerva na to, aby pred a pod stanoviskom vodiča boli inštalované prvky protimínovej ochrany (napríklad také, ako spomína klingy tu: http://www.palba.cz/viewtopic.php?p=258620#p258620).
Na dno priestoru by bolo tiež možné nainštalovať doplnkovú nádrž (namiesto 110l v zadných dverách a tie vyplniť balistickou ochranou) – čím by sa vytvorila ďalšia cca 10- 15 cm ochranná vrstva.
Keďže ohrozenie mínami je najmä a predovšetkým v prednej časti vozidla, toto riešenie by - aj keď nezvýšilo ochranu samotného vozidla - zabezpečilo prežitie vodiča v prípade nájazdu na mínu.
Vodičovi by sa takto zhoršil výhľad bezprostredne pred vozidlo, avšak primárnym pozorovacím prvkom vodiča by aj tak boli (denné aj IR) kamery umiestnené vpredu (viď nižšie).
1.b - Zníženie počtu členov roja. Namiesto 6 členov výsadku, by bol 4 členný. Ostalo by tak dosť miesta na vybavenie posádky.
Alebo:
1.b1 - modifikácia: Namiesto lavice pre roj by boli inštalované 4 sedačky (podobný model je použitý pri SK modernizácii Svatáv).
Takto by síce došlo k redukcii výsadku, avšak jedno BVP by prepravovalo jeden kompletný palebný tím a družstvo by sa skladalo z posádok dvoch vozidiel (Znamenalo by to návrat k pôvodnej a osvedčenej koncepcii 8 členných družstiev s dvoma plnohodnotnými palebnými tímami).
Modernizačný zásah č.2
Druhým jednoduchým modernizačným prvkom – zásahom do konštrukcie by (v prípade potreby) mohlo byť odstránenie centrálnej nádrže v priestore roja. V dobe vzniku BVP technické riešenia neumožňovali až do takej miery to čo dnes – vytvarovať nádrž/e do tvaru aký chceme, kde chceme a systémom čerpadiel čerpať palivo s ohľadom, napríklad na zachovanie rozloženia hmotnosti. Nádrž/e tak môžu tvoriť dvojité steny korby, alebo umiestnené po stranách pod sedadlá (podobný princíp bol uplatnený napr. pri BVP ambulanciách AMB-S ) a/alebo vypĺňať hluché miesta konštrukcie či motoprevodového priestoru (Šakal). Tým sa získa ďalší priestor pre roj.
Modernizačný zásah č.3
Vyššie spomínané modernizácie nechali pôvodné moto-prevodové ústrojenstvo a minimálne zásahy do pohonného ústrojenstva predpokladá aj tento modernizačný model.
Ak by však došlo k vyčerpaniu jeho životnosti, je možné uvažovať o výmene a náhrade. Aby bola zachovaná cenová efektivita modernizácie, tak prvkami COTS (komerčne dostupnými). Parametre dnešných motorov a prevodoviek sú natoľko lepšie, že aj pri zachovaní rovnakých výkonových charakteristík, sú menšie a došlo by tak k ďalšiemu poklesu hmotnosti.
Alebo je v rámci štandardizácie možné, inštalovať už zavedené moto-prevodové ústrojenstvá používané v iných, prevádzkovaných druhov techniky. Napríklad Cummins Diesel ISLe použitý v českých Panduroch II. má zhodou okolností presne rovnakú hmotnosť ako pôvodný motor UTD-20: 700 kg. Výkon však narastie z 220 kW na impozantných 335 kW. Prevodovka Pandurov ZF 6 HP 602 S PLUS je dokonca o 85kg ľahšia (otázkou samozrejme je, či by sa pri BVP dala použiť presne rovnaká prevodovka ako pri Panduroch. Na pointe náhrady pôvodných agregátov COTS to však nič nemení). Takáto inštalácia by pri mernom výkone okolo 23 kW/t znamenala prenikavé zlepšenie pohyblivosti.
Cenovo by tento modernizačný paket mal byť stále akceptovateľný – spomínaná prevodovka stojí aj s daňou cca 40 tis. € (motor sa mi nepodarilo dohľadať, ale rádovo to budú desaťtisíce €). Nejaké ďalšie náklady samozrejme bude stáť ich integrácia. Stále je to však v cenovej hladine „stotisícov.“
Ochrana
Ako vyplynulo z debaty, ktorú sme s Klingim viedli tu: http://www.palba.cz/viewtopic.php?p=261441#p261441, zdá sa, že ochrana BVP je všesmerovo blízka/rovná úrovni STANAG Level 3 a spredu STANAG Lvl. 4. Rusi pri svojej modernizácii doplnili vežu spredu ľahkým plátom, Fíni doplnili dodatočnou ochranou aj predný horný pancier, preto je z nimi možné uvažovať, „na potvrdenie Lvl. 4. spredu.“
Tiež je možné uvažovať s prídavným tenkým plátom na boky, nad úroveň blatníkov „na potvrdenie Lvl. 3 zboku.“
Vyzerá, že tieto dodatočné prvky nemusia zhoršiť taktickú výhodu BVP - plávateľnosť.
Je možné tiež uvažovať o významnejšom zvýšení balistickej ochrany inštalovaním kompozitného doplnkového panciera, pri zachovaní plavbyschopnosti, ako na tomto ruskom prototype BMP-2M https://www.youtube.com/watch?v=LH-xmdXwNgU
Avšak – nie sú pre tento model modernizácie dôležité (nepriniesli by podstatné zvýšenie odolnosti a len predražili modernizáciu). Pre ten stačí odolnosť proti pechotnej munícií a spredu proti 14,5mm. Ostatné hrozby musíme riešiť inak.
Hlavný modernizačný program
Ako bolo spomenuté vyššie na Ruskom (Alžírskom) a Fínskom príklade, nemá význam ísť do zásadnej zmeny výzbroje (viď opäť naša modernizácia Svatav – kde drahá, nová veža Turra neprináša žiadnu novú kvalitu. Naopak, má horšiu ochranu a vyššiu hmotnosť) – podstatné modernizačné prvky sú tri:
1. elektronika – zameriavač strelca a veliteľa, C3I systémy, situačný prehľad posádky a roja inštalovaním kamier sprostredkujúcich panoramatický prehľad okolo vozidla, battle management systém, atď.
2. PTRS – teda nahradenie za moderné PTRS (napr. Spike)
3. aktívny ochranný systém, typu hard kill. Ako bolo spomenuté vyššie, BVP v základe poskytuje ochranu pred pechotnými zbraňami. Pre elimináciu PTRS, RPG, je nevyhnutné integrovať na vozidlo hard-kill systém.
Toto je primárna a najdrahšia (+- 1 mi. €) položka celej modernizácie. Avšak najviac zvyšujúca bojovú hodnotu.
Výhodou takejto modernizácie je aj to, že pri skončení životnosti samotného BVP, je možné všetky tri spomínané systémy (tvoriace najväčšiu cenu modernizácie) prípadne preinštalovať na nové vozidlá.
Nasadenie a „BVP-OT“
Keďže pomer palebnej podpory, voči počtu vezených členov výsadku, je takto nadmieru priaznivý, nič nebráni doplniť zostavy takto upravených BVP-2 obrnenými transportérmi BVP - OT: vozidlami BVP-1, OT-90 (príp. aj BVP-2) upravenými tak, že penetračná veža bude úplne odstránená a nahradená len externe umiestnenou zbraňovú stanicou s guľometom/granátometom a modernizovanými „zásahmi“ č.1a a 2 (v prípade potreby aj č.3). Na mieste veže v korbe by sa tak uvoľnil ďalší dostatočný priestor, aby v nej bolo možné prevážať okrem 2-3 člennej posádky aj 8-9 členný roj.
Typickú čatu by teda tvorili napr. dve takto modernizované BVP sprevádzané dvoma BVP-OT na tej istej platforme s rovnakými TTD. Alebo len jedným a mohol by sa napríklad zvýšiť počet čiat v rote na štyri.
Do zostáv takýchto vozidiel v brigáde by samozrejme bolo možné organicky začleniť existujúce (viac, či menej modernizované), samohybné mínomety PRAM-S, prieskumné BPzV/BPzVI Svatava, BVP-1 LOS, veliteľské vozidlá VP-90, spojovacie MPP 40p, R-5 Bečva a jeho modernizácie, dielenské DTP-90, minové pokladače MU-90 a odmínovače SVO, zdravotnícke OZ-90, amubulancie AMB-S, vyslobodzovacie VPV, ZT-90 , či ďalšie vozidlá na platforme BVP a umožniť im tak „zmysluplné dožitie.“
Ako aj „nové“ vozidlá PL ochrany a podobne, postavené na tom istom princípe ako spomínané OT - systémy PVO/PTO zavádzané do iných, napr. kolesových jednotiek, inštalované na platformu BVP- OT.
Záver
takáto modernizácia je určená:
- prioritne pre pôsobenie v obrane vlastného územia a územia spojencov, nie pre expedičné misie,
- teda pre prostredie (na rozdiel od expedičných misií) so zníženým ohrozením IED a mínami,
- vhodná pre pôsobenie v hraničnom horskom/pahorkatinovom prostredí (Slovenský, Poľský a Rumunský Karpatský oblúk, České pahorkatiny),
- kde sa dajú výrazne využiť výhody priechodnosti pásového podvozka,
- a schopnosť prekonávať vodné toky, bez sprievodnej ženijnej techniky.
Čiže ideálna, lacná a efektívna modernizácia na ďalších cca 15 rokov. Slúžiaca ako základ pre vytvorenie ekvivalentu stredných brigád typu Striker, na zjednotenej pásovej platforme. V prípade zaradenia tankových práporov a ďalších podporných jednotiek (delostrelectvo atď.) slúžiaca ako možný základ ťažkých brigád.
Umožňuje „dožitie“ zavedených systémov na platforme BVP a tiež možný exportný potenciál modernizačných prvkov platformy BVP.
