Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav, Thór, Hektor

Odpovědět
Jormunrekr
vojín
vojín
Příspěvky: 11
Registrován: 29/3/2022, 10:05

Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Příspěvek od Jormunrekr »

Počas tvorby nomádskych uskupení Paralatoi a Sindoi v oblasti Kubáne a Kaukazu sa utvárala na severe tretia skupina klasickej Skýtie. Išlo o masu populácie z priestoru lesostepnej oblasti Severného Pontu. Dá sa vo všeobecnosti označiť pojmom – Skýti oráči. Stepná zóna prekonávala v VIII až VII stor pred n.l. populačnú a klimatickú krízu. Iná situácia vládla v severnejšej lesostepi. Tu sa v tejto dobe presunula časť nomádskej populácie z vysychajúcej stepi a prebrala od pôvodnej populácie usadlejší spôsob hospodárenia. Nie je možné archeologicky pevne určiť nakoľko sa v tejto archaickej dobe podieľali na vzniku nových kmeňov pôvodné populácie (Černoleská kultúra), populácie neskorej zrubovej kultúry (Kimmerijci) a populácie Skýtov. Nomádske zložky priniesli zvyk pochovávať zosnulých do mohýl. Ich vplyvom nastal rozvoj dobytkárstva. Novým pomerom boli prispôsobené priestory vznikajúcich ekonomických centier v lesostepi. Dosahovali nezriedka úctyhodnú rozlohu. Dôvodom bola potreba opevneného priestoru pre dobytok. Prvenstvo v tomto ohľade dosiahlo hradisko Beslkoje, v povodí rieky Vorskla. Pôvodne išlo o tri samostatné hradiská, medzi ktorými bol zbudovaný rozsiahli drevozemný val s priekopou a 10m vysokou palisádou. Tiahol sa v trojuholníku medzi týmito hradiskami a bol stavaný v priebehu druhej polovice VI. Stor. pred n.l. Val mal dĺžku cca 35 km a prostredníctvom neho vznikol 4000 hektárový ohradený priestor. Rozsiahlosť opevneného priestoru vedie mnohých k presvedčeniu, že práve hradisko Belskoje je tým legendárnym hradiskom Budínov v krajine Gelónov, ako ho opísal Herodotos. Svojho času sa Belskoje pravdepodobne stalo najväčšou opevnenou aglomeráciou v celej Európe. Pri Belskom bolo rozsiahle mohylnisko s viac ako 1000 mohylami. Aglomerácia zanikla začiatkom III. stor pred n.l.

Po stabilizácií populácie v priebehu VII. Stor pred n.l., nasledoval mocenský a ekonomický vzostup lesostepných kmeňov. Súvisel s rozvojom obchodu medzi mestami helénskeho Čiernomoria a lesostepou. Tradičným artiklom obchodu boli produkty poľnohospodárstva, dobytok, otroci, jantár, kožušiny. Centrom obchodu sa stalo ústie riek Berezaň a Južný Bug. Pri ústí Berezaňu, v priebehu VII. stor pred n.l., vznikla polis/faktória Borysthénes. Neskôr, ako sa šírilo poľnohospodárske zázemie od Berezaňu k Južnému Bugu a v oblasti sa zintenzívnil obchod, prebrala vedúce postavenie novozaložená polis Olbia. Tá vznikla v ústí Južného Bugu, ktorý bol vhodnejšou cestou pre obchod s barbarmi a bol bližšie aj k Dnepru. Na základe archeologických zistení z priestoru lesostepi a Olbie sa dajú načrtnúť obrysy dejín tzv. klasickej Skýtie. Ústrednú rolu tu zohrali Olbijská polis, Skýti kráľovskí – u Herodota známi ako Paralatoi a Skýti oráči (ja osobne nepochybujem, že v tomto pojme od otca dejepisu, sú obsiahnuté aj zložky budúcich Slovanov). Doménou Paralatoi bola stepná oblasť od Dobrudže po povodie Donu – Tanaisu. Ich prenikanie sem začína od druhej polovice VI. stor pred n.l.

Do polovice VI. stor pred n.l. sa ústrednou oblasťou obchodu stalo dnešné Podolie na Ukrajine. Cestou po ktorej prúdil tovar bol Južný Bug. Na jeho hornom toku vzniklo prvé významné ekonomické centrum/hradisko – Nemirovske. Tvorilo ho vlastné hradisko na ostrohu rieky obohnané drevenou palisádou a priekopou. Pred ním sa rozprestierala plocha o rozlohe 100 hektárov obklopená taktiež rozsiahlym valom a priekopou. Táto plocha nebola pravdepodobne osídlená nastálo, ale zbiehalo sa tu obyvateľstvo okolitých usadlostí v prípade nebezpečenstva. Bola tu tiež plocha vymedzená pre dobytok, ktorý predstavoval hlavné bohatstvo kmeňov. Vlastné hradisko bolo obývané stálo a sústredila sa tu okrem družiny miestneho vodcu aj remeselná výroba. Región bol ako prvý zapojený do obchodu z Helénmi, ako naznačujú nálezy Rhodskej a Ionskej keramiky na hradisku. O rozvinutom obchode svedčia aj mohylniská v okolí. Výbavu najvýznamnejších jedincov tvoria nielen grécke ale aj blízkovýchodné predmety. Napríklad čelenka, ktorá ma analógie v Babylónií. Na začiatku storočia z obchodu ťažili samotné elity z lesostepi. Prostredníctvom výmenného obchodu, schopný jedinci dokázali vo svojich rukách sústrediť značné bohatstvo, zhromažďujúc naturálie zo širokého zázemia svojho pôsobenia. Nie je jasné akým spôsobom elity komodity zhromažďovali, vzhľadom na kontrast medzi mohylami bohatých a pohrebmi chudobných sa dá predpokladať, že išlo o vyberanie dávok. Inventár hrobov obyčajných ľudí je v tejto dobe chudobný, nenachádzajú sa u nich žiadne predmety pochádzajúce od Grékov. To nemusí nutne znamenať, že takéto predmety nevlastnili – dedili ich však potomkovia, kým bohatšia vrstva si mohla dovoliť ich ukladanie do mohýl.

V priebehu polovice VI. stor pred n.l. dochádza ku preskupovaniu obchodných väzieb v lesostepi. Príčinou bolo postupné zaujatie stepi na sever od Olbie novým nomádskym zväzom Skýtov - Paralatoi. Paralatoi prekročiac Don alebo zamrznutý Azov (cesta cez Krym bola zahataná Bosporanmi a Sindmi), dospeli do oblasti Zaporožia a Nikopolu na dnešnej Ukrajine. Je možné, že po svojom príchode sa spriaznili a začali spolupracovať s časťou lesostepných kmeňov. Jednalo sa najmä o populácie z ľavobrežia Dnepra (nastáva rozvoj hradísk ako bolo Belskoje na úkor hradísk z Podolia). Paralatoi spriaznení s lesostepou okolo Dnepra, čoskoro nato prekračujú Dneper. Útočia na lesostepné populácie od Južného Bugu po Dnester – bohatá podoľská skupina sa rúca. Hradisko Nemirovske do V. stor pred n.l. zaniká, časť populácie zamieri na sever k Dnepru, časť na západ. Rody z územia Podolia, ktoré zamierili na západ sa pravdepodobne podieľali na tvorbe Verkezuskej kultúry v oblasti južného Slovenska, Panónie a Transilvánie. Rozvoj dobytkárstva a výskyt predmetov skýtskeho a helénskeho štýlu v stredoeurópskom priestore s veľkou pravdepodobnosťou nesúviselo so Skýtmi nomádmi. Súviselo so zánikom silnej Podoľskej lesostepnej skupiny a presunom jej polousadlého obyvateľstva na západ. To by vysvetľovalo aj malý výskyt mohýl v kultúre Verkezsuk – podolie bolo najmenej ovplyvnené nomádskymi vplyvmi a vo väčšej miere bolo previazané s Dáckou oikumenou.

Zánik lesostepných skupín Skýtov oráčov v Podolí, prospel lesostepným skupinám okolo Dnepra – významné skupiny boli okolo povodia riek Ros, Tjasmin, Vorskli a Suli. Súperenie medzi oblasťou Podolia a oblasťami z povodia Dnepra, prebiehal už od začiatku VI. stor pred n.l. a zdá sa že Skýti oráči od Dnepra využili Paralatoi na rozhodujúci úder proti Podoliu. Práve v tejto dobe, obchodné väzby Boristhenu, sú zatienené obchodnými väzbami Olbie – ktorá mení svoju obchodnú orientáciu z Podolia na Dneper. Dneperské lesostepné skupiny však v konečnom dôsledku doplatili na spoluprácu s Paralatoi. Nomádi neostali dlho v pasívnej role. Naopak, intenzívne sa začali usilovať o rolu sprostredkovateľa obchodu medzi Helénmi a lesostepou. O komplikovaných vzťahoch lesostepi a nových populácií v stepi vypovedajú opevnenia dôležitých centier obchodu a remesiel – zväčšujú sa a mohutnejú (na čele s Belskoje). Tento trend nenastáva len v lesostepi ale aj v Olbií - do konca prvej tretiny V. stor. pred n.l. dochádza k rozsiahlemu zredukovaniu poľnohospodárskeho zázemia archaického obdobia. Naopak Olbia sa rozrastá a stavia hradby. Všetky tieto okolnosti svedčia o novej nomádskej hrozbe. Vidiecke obyvateľstvo sa sťahovalo do opevneného mesta. Tlaku sa lesostepní vodcovia spočiatku intenzívne bránili – v VI. stor pred n.l. sa objavujú v lesostepi mohylové nekropole s veľkým množstvom mužských bohatých mohýl – napospol bojovníkov, členov vzmáhajúcich sa družín lesostepných elít. Rezignácia nastáva až neskôr - v priebehu V. a IV. stor pred n.l. si už mohli bohatú výbavu dovoliť len samotné elity, nedokázali vydržiavať tak veľké družiny – dve tretiny bohatých bojovníckych mohýl v lesostepi patrí do VI. stor pred n.l. Horda Paralatoi nemusela byť početná, nedokázala ovládnuť populačne početnejšie zázemie lesostepných elít avšak dokázala narušiť ich obchodné trasy a tým zredukovať postupne ich bohatstvo vo svoj prospech. Vodcovia v lesostepi strácali moc postupne počas V. stor pred n.l. Museli upustiť od nákladného vydržiavania družín a prešli na diplomaciu a pokrvnú spriaznenosť. Vďaka sobášom sa elity Skýtov oráčov naďalej udržali, pod patronátom nomádskych Skýtov zo stepi. Skýtski živel tu postupne prenikal rovnako ako skýtska kultúra, moc lesotepných elít zaznamenala krízu až v priebehu IV. stor pred n.l. - dochádza k poklesu sídiel v lesostepi, výbava mohýl je oveľa chudobnejšia. Súviselo to s centralizáciou moci v rukách kráľov Paralatoi.

Od V. stor pred n.l. začali hlavnú mocenskú rolu na území Severného Pontu hrať Paralatoi – kráľovskí Skýti. Ovládnuc step, zhostili sa sprostredkovania obchodu medzi lesostepou na severe a Helénmi na juhu. To umožnilo vodcom hordy nadobudnúť v priebehu času značné bohatstvo. Nástup k moci Paralatoi súvisí pravdepodobne s ťažením Perzského veľkráľa Dareia. Ten viedol okolo roku 513 pred n.l. neúspešný úder proti nomádom na územia za Dunajom (pravdepodbne sa dostal len niekde k Dnestru, aj keď Hérodotos píše až o Volge – po Peržanoch však nie sú žiadne výrazné archeologické stopy v Olbií, ani iných významných centrách vtedajšej Skýtie). Pri tomto ťažení vystupujú do popredia práve Skýti kráľovskí na čele s vodcom/kráľom Idanthyrusom. V Herodotovom podaní sú jednoznačne hlavným organizátorom odporu a stratégie spálenej zeme, ktorá slávila nad armádou vtedajšej svetovej veľmoci úspech. Z diela Hérodota vyplýva, že v jeho časoch existoval u Paralatoi kráľovský rod. Funkcia a právomoci skýtskych kráľov nie sú zrejmé, zdá sa, že popri svetskej, mali taktiež sakrálnu moc. Tá mohla byť dokonca v popredí. Svetská moc pravdepodobne závisela od individuálnych schopností jedincov rodu resp. rodov. Nie je vylúčené, že vodcov s kráľovskou funkciou, ako ju chápali skýti, bolo v priebehu toho istého času viac. Až v klasickej skýtskej dobe sa táto funkcia postupne pretvárala do podoby, aká existovala u helénskych a blízsko-východných ríš. Jednalo sa predovšetkým o otázku dedičnosti, ktorá minimálne do doby, kedy nomádske hordy Severného Pontu vstúpili na Blízky Východ nehrala zásadnú rolu. Z doby Herodota je už doložený rozvinutý mýtus o troch bratoch, ktorého účelom bolo okrem iného legitimizovať vládu jedného rodu. Mýtus, a s ním charakter vlády, sa pravdepodobne vyvíja v období od Skýtskeho vystúpenia na Blízkom Východe po V stor pred n.l. Vrchol tohto procesu mohol nastať za vlády Atheiovej a pokračoval v priebehu Skýtskej vlády nad Krymom. Kráľ mal pod sebou vodcov jednotlivých údelov v rámci krajiny, ktorej vládol. Tieto údely sa nazývali nómy. Miera závislosti vodcov nómov, predurčovala rozsah svetskej moci samotného kráľa. Typickou taktikou nomádov bolo vymáhanie tribútu od zväčša usadlých populácií. Pokiaľ zaplatili, mohli požívať značnú mieru nezávislosti. Samozrejme možnosť vymáhať prostriedky týmto spôsobom závisela od sily hordy. Čím väčšia sila, tým bol rádius takýchto vzťahov väčší, naopak so zmenšujúcou sa silou dochádzalo aj k znižovaniu rádiusu. Hranice Skýtskeho kráľovstva mohli byť teda veľmi premenlivé a neisté.
Po Dareiovej kampani sa Idanthyrusova horda stala rešpektovanou a obávanou. Paralatoi čoskoro nato uskutočnili pustošivý výpad až do priestoru Byzantia na Tráckom Bospore. Ich nájazdy mohli prispieť k zjednocovaniu Tráckych kmeňov a vzniku Ordiského kráľovstva, s ktorým boli Skýti nejakú dobu v nepriateľstve. To sa skončilo až sobášom Skýtskeho kráľa Ariapitha s dcérou kráľa Ordisov – niekedy v rokoch 480 – 470 pred n.l. Ariapithos, upevniac svoje postavenie na juhozápade s Ordismi a na severe so Skýtmi oráčmi, sa následne zameral na Helénov – konkrétne na ústrednú polis v jeho doméne Olbiu. Napriek opatreniam (výstavba hradby, vystriedanie demokracie tyraniou), sa Olbia v priebehu času dostáva pod protektorát Skýtskych vládcov. Pre svoju izoláciu nedokázala čeliť tlaku nomádov tak ako mestá Bosporského kráľovstva. O vplyve Paralatoi vypovedajú mince razené Olbiou v priebehu V. stor pred n.l., správy antického dejepisca Herodota, ktorý Olbiu osobne navštívil a epigrafika. Tieto pramene svedčia o vláde jednotlivcov v Olbií. Zároveň, že hlavnú rolu pri ich výbere hrali nomádske elity, ktoré boli pri výkone moci v meste taktiež účastné. O angažovaní sa skýtskych elít v Olbií vypovedajú aj Herodotom popísané udalosti ohľadom skýtskych vládcov Anarchasisa a Skila. Historik vyzdvihoval predovšetkým ich obdiv a náklonnosť ku gréckej kultúre. Tá mala byť hlavným dôvodom ich záhuby – Paralatoi sa pre vzťah k čistote svojej krvi a vyhradeniu sa proti cudzincom v minulosti rozišli so Sindoi, od V. stor pred n.l. však helénskym vplyvom v čoraz väčšej miere sami podliehali. Väčšina skýtsky znejúcich mien v epigrafických pamiatkach z Olbie spadá do obdobia druhej polovice V. stor pred n.l. a zhoduje sa tak s numizmatickou výpoveďou. Zároveň minimálne tretina týchto mien sa viaže na vládnuce kruhy v Olbií. Skýti mali v Olbií určite svoje vlastné paláce.
Polis sa postupne preorientovala z poľnohospodárskej základne na tranzitný bod obchodu s obilím a ďalšími tovarmi, ktoré prúdili medzi Skýtiou a Gréckom. Pod hradbami mesta vzniklo rozsiahle remeselné predmestie, ktoré slúžilo pre ubytovanie a vykrmovanie skýtskej hordy, v čase keď králi spravovali záležitosti v meste. Králi skýtov pri týchto návštevách preberali dary za ochranu – okrem zlata a striebra tiež tkaniny či remeselné výrobky. Ariapithos zomiera niekedy v rozmedzí rokov 475 až 460 pred n.l. Na jeho miesto nastupuje Skill, ktorý je zaznamenaný v Herodotovich dejinách ako priaznivec Helénov. Počas jeho vlády Olbijský ekonomický význam vzrastá. Na minciach sa objavuje meno APIX – Apix či Arichos. Bol to pravdepodobne Skillov guvernér v Olbií. Okolo roku 450 pred n.l. je Skill zosadený Oktamasadom. Novým správcom sa stáva Eminakos. Olbia naďalej prosperuje, začína raziť hodnotné strieborné statéry, avšak dá sa predpokladať, vzhľadom na Oktamasadov proti helénski postoj tvrdší tyranský režim. Aj na statéroch miznú pôvodné vzory a je na nich vyobrazená predovšetkým symbolika pôvodu vlády Skýtov a ich kráľov. Vydávanie mincí s Eminakovim menom trvalo 15 rokov, po tomto čase sa náhle vytrácajú priame dôkazy o vláde Skýtov nad Olbiou. Skýti sa obmedzili na ekonomickú dominanciu a správa prešla do rúk nimi ustanovených helénskych tyranov.

O tom, či po Periklovej návšteve vstúpila Olbia do Aténskeho námorného spolku nepanuje zhoda. S veľkou pravdepodobnosťou Olbia vstúpila do Aténskeho spolku v čase Periklovej pontskej námornej výpravy. Perikles sa mohol postarať o zosadenie guvernéra Skýtov. Pre špecifické postavenie Olbie, vzhľadom na Skýtsky protektorát, však nepresadila plnú demokraciu, ale len návrat tyranov zo stredu Olbijskych elít. Skýtsky znajúce mená guvernérov od Periklovhej výpravy miznú. V Olbií sa presadzujú Aténske mieri a váhy, vrátane gramáže mincí. Dá sa pozorovať tiež Aténsky kultúrny vplyv, v podobe objavenia sa kultu Persefoni, Demeter, Ikha – teda kultu aténskej elusínskej triády. Rozsah vplyvu Atén ukazuje aj zvýšený výskyt attizmov v epigrafických nápisoch Olbie od tejto doby.

Kontakty s Aténami a zmiernenie tlaku zo strany Skýtov nakoniec videli k zvrhnutiu tyranie. Nastolená je opäť demokracia. Tieto udalosti sa dejú v priebehu začiatku IV. stor pred n.l. O novom ekonomicko-politickom zriadení svedčí obnova Olbijského poľnohospodárskeho zázemia. Ešte vo väčšej miere ako tomu bolo v VI. stor. pred n.l. Posilňujú sa tiež hradby mesta. Prelom v dejinách Olbie nastáva počas ťaženia Alexandrovho vojvodcu Zopyriona proti mestu roku 331pred n.l. Aby mesto dokázalo odolať značnej presile, ako píše Macrobius, bola udelená sloboda otrokom, cudzinci dostali občianske práva a mnohým boli odpustené dlhy. Za tejto situácie Olbia dokázala Zopirionovej armáde odolať.

Od konca V. stor pred n.l., v čase keď sa Olbia vymaňovala z priameho vplyvu Paralatoi, vzniká nové významné osídlenie na Dnepri – Kamenskoje. Zdá sa, že Paralatoi zachovávajúc svoju filozofiu čistoty a jedinečnosti, sami sa rozhodli neprebývať priamo v Olbií, kde podliehali cudzej kultúre. Od V. stor pred n.l., v súvislosti s ustálením sezónnych pastvísk nomádskych Skýtov okolo dolného Dnepra dochádza postupne k usádzaniu časti schudobnenej populácie v tejto oblasti. Horda okolo Dnepra patrila k najsilnejším, dá sa s veľkou pravdepodobnosťou stotožniť so Skýtmi kráľovskými – Paralatoi. Moc jej elít pochádzala predovšetkým zo sprostredkovania obchodu medzi lesostepnou populáciou na severe a helénskym svetom na juhu. Potreby vyšších vrstiev v priebehu času rástli, ich moc a bohatstvo lákali do oblasti remeselníkov a usadlú populáciu, ktorá im tieto potreby vedela splniť. Utváranie hradísk ako Kamenskoje korešponduje s koncom skýtskeho tlaku a protektorátu nad gréckymi polis ako bola Olbia. Vznikom hradiska Kamenskoje, ale aj ďalších v jeho okolí vzniklo územie, ktoré sa dalo považovať za ozajstný stred ríše Paralatoi. Stalo sa politickým, kultúrno-spoločenským a remeselným centrom nomádskych Skýtov. Hradisko zaberalo rozlohu 12 km2 (120 hektárov) a stalo sa po Belskom druhým najväčším v celej Skýtií. Na konci V. stor pred n.l. bolo obohnané hlineným valom a priekopou. Na juhovýchode sa nachádzala akropola obohnaná samostatným valom z nepálených tehál a priekopou. Veľký priestor ostával neobsadený – mohli sa tu nachádzať sezónne príbytky remeselníkov či kočovníkov. Na hradisku žila široká škála usadlej populácie Skýtie ako aj obchodníci, dobrodruhovia a remeselníci z helénskeho sveta. Osídlenie hradiska Kamenskoje pretrvalo v obmedzenej miere na akropole až do začiatku III. stor. n.l. Hlavne obdobie osídlenia spadá do IV. až začiatku III. stor pred n.l.

Vrchol moci Paralatoi nastáva v IV. stor pred n.l. Je celkom možné, že väčšina tohto storočia spadá pod vládu jediného muža – skýtskeho kráľa Atheia. Atheios sa už niekedy v polovici IV. stor pred n.l. zmocnil stepi na pravobreží Dunaja, ktorá je dnes známa ako Dobrudža ( až po Balčik ). Vytvoril si tu základňu pre styky s vyspelou helénskou civilizáciou. Až do neskorého staroveku bolo toto územie známe ako Malá Skýtia. Atheios vystupoval v oblasti aktívne – v diele Klementa Alexandríjskeho sa zachovala správa Atheia k obyvateľom Byzantia. V nej sa vyhráža Byzantiu, že napojí svoje kone pod jeho hradbami. Atheios porazil niekedy po polovici IV. stor pred n.l. Triballov a viedol vojnu s Filipom II. Macedónskym, ktorú opisuje Pompeius Trogus. Vojna začala po tom, čo Atheios požiadal Filipa o pomoc proti Istrijcom – Filip mu chcel pomôcť len pod podmienkou že zdedí jeho kráľovstvo. Istrijsky kráľ však zomrel a Atheas zmluvu odmietol. Filip, ktorý nezniesol premárnenie príležitosti vyhlásil následne Atheovi vojnu. Došlo k bitke, v ktorej podľa všetkého značne starý kráľ padol – Filip ukoristil obrovské množstvo zajatcov, koní a dobytka – stalo sa tak roku 339 pred n.l,

Po tomto dátume začína úpadok skýtskeho zväzu. V roku 331 prišiel z Macedónie ďalší úder. Proti Skýtom zorganizoval ťaženie Alexandrov vojvodca Zopyrión. Jeho vojsko preniklo až k Dnepru a obľahlo Olbiu, ktorá bola so Skýtmi spriaznená. Mesto sa ubránilo za cenu veľkých strát (na hradbách bojovali aj narýchlo prepustený otroci). Zopyriónova armáda bola po ústupe od Olbie Skýtmi zdevastovaná. Aj keď sa Zopyriónovy nepodarilo dobyť oblasť, jeho prienik ďaleko na sever svedčí o dokonávaní skýtskej moci. Posledné ťaženie vykonal po smrti Alexandra veľkého roku 292 pred n.l. Lysimachos, ktorému pripadla správa Trácie. Cez územie Gétov sa pokúsil preniknúť ďalej na sever, jeho armáda bola však zničená ešte pred prekročením Dnestra.

Rokmi 331 pred n.l. až 292 pred n.l. sa dá vymedziť postupný zánik klasickej Skýtie. Atheios neviedol ofenzívu na juhozápad bez rozmyslu. Je vysoko pravdepodobné, že jeho snaha súvisela s hrozbou, ktorá sa ako búrkový mrak zbiehala na východe za Dneprom (pre zaujímavosť - slovanské názvy veľtokov Dunaj, Dnester, Dneper, Don majú korene v indo-iránskom dan - slovo znamenalo v indo-iránčine tečúca/plynúca voda). Na západ sa v tom čase začali tlačiť ďalšie indo-iránske nomádske zoskupenia, ktoré vstúpia do dejín pod všeobecným pomenovaním Sarmatai. Je známe, že po Atheiovi vládli vo veľkej Skýtií ešte traja králi. Posledným z nich mohol byť Agar, ktorého meno je zaznamenané k roku 309 pred n.l. Po roku 290 pred n.l. je archeologicky doložený zánik alebo masívna redukcia centier ako bolo Kamenskoje alebo Belskoje. Hegemónia Skýtov nad oblasťou bola zlomená. Tak ako katakombová kultúra svojho času ustupovala pred kultúrou zrubovou, tak Skýti našli útočisko v okrajových oblastiach svojej niekdajšej oikumeni. Na západe Dobrudža ako Malá Skýtia a na východe Krym ako Nová Skýtia. Skýti sa na Kryme postupne zmiešali s domorodou populáciou Turov – populáciou, ktorá pretrvala v Krymskych horách od doby katakombovej, žila dlho izolovane v dobe kamennej a bola známa svojou záľubou v love lebiek. Ústredným mestom sa stala Skýtska Neapolis, dnešný Simferopol na Kryme.

Zdroje
М.И. Ростовцев - ЭЛЛИНСТВО И ИРАНСТВО НА ЮГЕ РОССИИ
Milan Škoda - Velké říše kočovníků
Alexej Petrovič Smirnov – Skytové
Tayshan Yu – A Study of Saka History
Zbigniew bukowski a kol. - Prahistoria ziem polskich tom iv
С. Д. Крыжицкий - ЖИЛЫЕ ДОМА АНТИЧНЫХ ГОРОДОВ СЕВЕРНОГО ПРИЧЕРНОМОРЬЯ (VI в. до н. э.— IV в. н. э.)
Артамонов Михаил Илларионович - Киммерийцы и скифы : (От появления на исторической арене до IV в. до н. э.)
Novotna-Novotny – Pravek Europy III Skyti
Askold I. Ivantchik - THE FUNERAL OF SCYTHIAN KINGS: THE HISTORICAL REALITY AND THE DESCRIPTION OF HERODOTUS (4.71–72)
Kathryn Hinds – Scythians and Sarmatians
Herodotos
Popmpeius Trogus
a ďalšie
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Příspěvek od palo satko »

Existujú viaceré genetické štúdie zaoberajúce sa Skytmi. Ak si dobre pamätám medzi nebostikmi nie sú ľudia, ktorí by mali genomi prisudzovane Slovanom.
Obrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Příspěvek od palo satko »

Obrázek
Jormunrekr
vojín
vojín
Příspěvky: 11
Registrován: 29/3/2022, 10:05

Re: Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Příspěvek od Jormunrekr »

palo satko píše: 3/12/2022, 18:43 Existujú viaceré genetické štúdie zaoberajúce sa Skytmi. Ak si dobre pamätám medzi nebostikmi nie sú ľudia, ktorí by mali genomi prisudzovane Slovanom.
Ak si povšimnete, uvádzam v článku dve primárne populácie - nomádskych Skýtov a Skýtov oráčov. Boli určite do určitej miery spriaznené - verím, že v tejto otázke bude hrať rolu aj v budúcnosti primárne genetika). Článok, ktorý uvádzate, pojednáva o populácií nomádov. Body na mape hrobov, z ktorých boli odobraté vzorky DNA vo vašom článku na Ukrajine sa prakticky kryjú s hranicou medzi lesostepnou a stenou zónou - práve tu na okraji pastvísk alebo úplne mimo nich zvykli nomádi pochovávať svojich zosnulých, v tzv. zemi Oium. Okrem nomádskych Skýtov, však na severe žila oveľa početnejšia populácia Skýtov oráčov - tento názov netreba brať doslovne, že sa vždy jednalo o Skýtov. Uvádzam ho len preto, že sa mi zdal nevhodnejší z celého radu kmeňových názvov severnej lesostepnej oblasti, ktoré uviedol Herodotos. Pod tento pojem som zovšeobecnil kmene ako Budini, Geloni, Agathyrsoi a pod. - o tom kde sa sídla Herodotovych kmeňov Skýtskej doby nachádzali, aká bola ich etnicita a pod. pojednávajú desiatky zväčša ruskojazyčných diel so stovkami strán - po prečítaní niekoľkých, som rezignoval na akúkoľvek identifkáciu. Názvy mohol skomoliť samotný Herodotos alebo jeho zdroje, ktoré uvádzajú u mnohých z nich mytologické vlastnosti - samozrejme na odstrašenie, aby Grékov ani nenapadlo vynechať sprostredkovateľa v obchode a aby sa na sever kde žijú gryfy, jednonohí a jednorukí obri a ľudožrúti ani neodvážili. Preto pod mojim pojmom Skýti oráči berte kmene na sever od domény nomádov - použil som tento názov lebo sa asi najviac hodí pre dobu antickej skýtie kedy Heléni pomenovali celý rozsiahli priestor na východ od dnešnej Visly Skýtia a na západ Germánia. Netreba zabúdať ani na početnosť populácie tej doby - keď si uvedomíme aká malá bola populácia poľnohospodárov v tej dobe a nomádov bolo ešte podstatne menej. Stovky alebo desiatky ľudí sa geneticky jednoducho stratilo v mase desaťtisícov. Týmto ma ale prosím neberte za zástancu nejakého neosarmatizmu :). Som celkovo odporca akýchkoľvek izmov :rotuj:
Uživatelský avatar
jarl
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 4077
Registrován: 19/2/2009, 15:45
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic

Re: Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Příspěvek od jarl »

Jormunrekr píše: 30/11/2022, 11:06 Vrchol tohto procesu mohol nastať za vlády Atheiovej a pokračoval v priebehu Skýtskej vlády nad Krymom. Kráľ mal pod sebou vodcov jednotlivých údelov v rámci krajiny, ktorej vládol. Tieto údely sa nazývali nómy. Miera závislosti vodcov nómov, predurčovala rozsah svetskej moci samotného kráľa.
Dělení na nómy se používalo i ve starém Egyptě. Za vlády Ptolemaiovců se Horní Egypt dělil na 22 nómů a Dolní na 20, přičemž úředníci stojící v jejich čele se nazývali nomarchové. Nikdy jsem o tom nepřemýšlel, ale myslel jsem si Prolemaiovci dělení Egypta na nómy převzali od svých předchůdců, ale tohle slovo evidentně pochází z řečtiny, takže jej Řekové mohli používat i jinde.
ObrázekObrázek

Strýček Vova slíbil národu Ukrajinu a dal mu Afghánistán!
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Re: Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Příspěvek od Alfik »

Asi, pže "νομός" (nomós) je v řečtině okres (kraj).
Ale třeba by si řek s egypťanem navzájem roztrhali občanky kdyby se hádali kdo to od koho přebral, kdoví :)
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Stručná história nomádov Indoiránskej jazykovej rodiny - diel 5. Skýtia

Příspěvek od palo satko »

Vo vybornej knihe sira Barry Cunliffa By Steppe, Desert, and Ocean: The Birth of Eurasia je samozrejme aj pojednanie o Skytoch. Medi inym je tam obrazok s osidlenim a oblastami kde boli najdene skystske artefakty. Je celkom možne že pod pojmom Skyti - orači je myslena skytska elita ktore asi velmi nechodila za pluhom ale vladla uzadenemu rolnickemu obyvatelstvu.
Len pre zaujimavost ludia označeny na mape ako kultura Vekerzug žijuca v Karpatskej kotline dnes popularne nazyvana Hungarian Scytians (ale nemali so Skytmi asi nič spoločneho) sa zučastnili keltskej invazie do Malej Azie.

Velký obrázek
Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti
Obrázek
Odpovědět

Zpět na „Ostatní národy“