PALBA.CZ

Delostrelecká (protilodná) výzbroj na lietadlových lodiach


USS Saratoga CV-3, ešte s výzbrojou 8x203 mm diel[/align]

V článku sa budem venovať slepej uličke vývoja - čisto protilodnej delostreleckej výzbroji na medzivojnových lietadlových lodiach. Netýka sa to samozrejme dvojúčelových diel, ktoré sa vo výzbroji lietadlových lodí plne osvedčili. Inšpiroval ma k tomu výskyt delostreleckej výzbroje na nikdy nedokončenej lietadlovej lodi Graf Zeppelin, stavanej v druhej polovici 30. rokov. V tom čase sa na nových lodiach už protilodná výzbroj nevyskytovala a na existujúcich sa odstraňovala v prospech protilietadlových resp. dvojúčelových diel.

Washingtonská konferencia
Washingtonská konferencia zasiahla do osudu mnohých lodí, či už existujúcich, rozostavaných, plánovaných a taktiež aj lodí ktoré vznikli až o mnoho rokov neskôr. Obmedzené boli celkové výtlaky pre jednotlivé typy lodí pre každé námornícvo, a taktiež aj maximálny výtlak pre jednotlivé typy lodí. Pre lietadlové lode boli obmedzené počty a kaliber hlavných diel, ale nie počet nesených lietadiel.

Obmedzenia pre lietadlové lode boli nasledovné:
"Článok IX
Štandardný výtlak lietadlovej lode nesmel prekročiť 27 000 ton. Ako výnimky boli povolené 2 lode s výtlakom do 33 000 ton, na ktoré mohli (ale nemuseli) byť prestavané rozostavané lode, ktoré by inak museli byť podla článku II zošrotované. Výzbroj týchto výnimiek bola podobne ako u ostatných lodí obmedzená podla článku X, až na počet hlavných diel ak niektoré z nich boli kalibru väčšieho ako 152 mm, ktorý u týchto výnimiek nesmel prekročiť 8.
Článok X
Kaliber hlavných diel lietadlových lodí nesmel prekročiť 203 mm. Ak mala výzbroj lietadlovej lode delá nad kaliber 152 mm, celkový počet diel nesmel presiahnuť 10, s výnimkou diel do kalibru 127 mm a protilietadlových diel. Ak kaliber diel nepresiahol 152 mm počet diel nebol obmedzený. Takisto počet diel do kalibru 127 mm a protilietadlových diel nebol obmedzený."

Limit výtlaku pre jednotlivé lode bol na rozdiel od bitevných lodí nastavený dostatočne vysoko, vačšina lodí stavaných od počiatku ako lietadlové mali výrazne menší výtlak ako bol limit. K limitu sa najviac blížili japonské lode triedy Shokaku (25 675 t) a veľmi rozsiahla trieda amerických lodí USS Essex (CV-9) - 27 100 t.

Stručný popis lodí s protilodnou výzbrojou
HMS Furious
Pôvodne stavaná ako veľký ľahký krížnik s výzbrojou 2x457 mm v jednodelových vežiach, bola počas stavby zmenená na ešte podivnejší hybrid, vpredu s letovou palubou a s jedným 457 mm kanónom vzadu. Až do príchodu japonskej triedy Yamato to bol kanón najväčšieho kalibru umiestnený na lodi v otočnej veži(!). Pri neskoršej prestavbe bol kanón definitívne odstránený a loď nakoniec dostala priebežnú letovú palubu. Výtlak 22 000 ton, rýchlosť 31 uzlov, počet nesených lietadiel 22-40. Loď na rozdiel od svojich polosestier prežila 2. svetovú vojnu a po vojne bola zošrotovaná.


HMS Furious, zadná delová veža so 457 mm delom(!)

IJN Akagi
Prvá z dvoch výnimiek v japonskom loďstve, rozostavaná ako bitevný krížnik triedy Amagi (Samotná Amagi bola pôvodne druhá vynimka, ale bola poškodená zemetrasením tak, že oprava by už bola neekonomická), výtlak 33 800 ton, maximálna rýchlosť 31 uzlov, maximum 91 lietadiel po prestavbe. Akagi bola dokončená s výzbrojou 10x203 mm diel, 2x dvojdelové veže na predku a po 3 kasematové delá po oboch stranách trupu. Po radikálnej prestavbe, zahŕňajúcej odstránenie dvoch spodných letových palúb a predĺženie hornej letovej paluby na celú dĺžku lode, boli odstránené aj delové veže a ostali iba kasematové delá.

IJN Kaga
Kaga bola dokončená ako náhrada za Amagi, prestavaná z rýchlej bitevnej lode triedy Tosa. Mala výtlak 38 200 ton, rýchlosť 28,5 uzla, maximálny počet lietadiel 90. Niesla 10x203 mm kasematových diel. Prešla podobnou prestavbou ako Akagi a naviac prešla rekonštrukciou kotlov a turbín po ktorj sa výkon motorov zvýšil z 91 000 na 127 400 konských síl. Spolu s Akagi sa zúčastnili útoku na Pearl Harbor a neskôr boli potopené v bitke pri Midway bombami zhodenými strmhlavými bombardérmi.


IJN Kaga a jej kasematové delá

Trieda USS Lexington (CV-2)
Trieda lexington, zahŕňajúca lode USS Lexington (CV-2) a USS Saratoga (CV-3) vznikla prestavaním rozostavaných bitevných krížnikov triedy Lexington (CC-1). Mali výtlak 33 000 ton, maximálnu rýchlosť 33,5 uzla, počet nesených lietadiel 91. Po dokončení niesli 4 dvojdelové veže s 203 mm delami na úrovni letovej paluby pred a za ostrovom tvoreným predovšetkým typickým mohutným komínom. Neskôr pri prestavbách boli nahradené protilietadlovými delami. Lexington bol potopený v prvej bitke lietadlových lodí v Koralovom mori, Saratoga prežila vojnu s mnohými poškodeniami a po vojne bola potopená ako ciel atómových testov v atole Bikini.



USS Lexington CV-2 a detail jej delových veží

Béarn
Prvá francúzska lietadlová loď prestavaná z bitevnej lode triedy Normandie s výtlakom 22 146 ton, rýchlosťou 21,5 uzla a počet nesených lietadiel bol 35-40. Po dostavaní mala 8x155 mm kasematových diel. Pri neskoršej prestavbe počas 2. svetovej vojny boli odstránené. V 2. svetovej vojne slúžila už iba ako transportná loď pre lietadlá.


Béarn

Graf Zeppelin
Prvá (a jediná) nemecká lietadlová loď, ktorá bola spustená na vodu, ale nebola nikdy dokončená. Výtlak mal dosahovať 23 200 ton, rýchlosť 33,8 uzla, z lode malo operovať 40-50 lietadiel. Kontroverzná bola protilodná výzbroj, ktorú u nových lodí nikto nepoužil, zamýšlaná bola na obranu proti britským krížnikom a na korzárske útoky proti obchodným lodiam. Tvorilo ju 16x 150 mm diel, montovaných po dvojiciach v štyroch kasematách na kazdej strane. Loď nebola nikdy dokončená, pod čo sa podpísali ťažkosti so stavbou z dôvodu že nemci nemali skúsenosti so stavbou lietadlových lodí, spory Kriegsmarine a Luftwaffe o velenie lietadlám na lietadlových lodiach a preferencia stavby ponoriek pred hladinovými loďami. Po vojne ju získal ako korisť Sovietsky zväz, ktorý ju potopil ako pokusnú loď za účelom získania skúseností s bojom proti lietadlovým lodiam.


Graf Zeppelin, viditelné sú otvory v ktorých mali byť umiestnené kasematové delá

USS Midway (CV-41)
Podĺa wikipedie bola na tejto triede plánovaná výzbroj 203 mm diel, no nakoniec bola spolu s časťou dvojúčelových diel obetovaná v prospech pancierovanej letovej paluby. Neviem nakoľko je to hodnoverné, ale pre doplnenie to tu uvádzam.

Ešte pre úplnosť boli rôzne plánované alebo aj skutočne postavené hybridy napr. prestavané bitevné lode Ise a Hyuga, nemecké projekty a sovietska trieda Kiev, ale tieto nebudem posudzovať, nakolko sa nejednalo o "plnohodnotné" lietadlové lode pre lietadlá s vodorovným štartom a pristátím (STOBAR alebo CATOBAR). Zatiaľ poslednou lietadlovou loďou s protilodnou výzbrojou (ale tentokrát už raketovou) je Admiral Kuznetsov v Rusku označovaná ako ťažký lietadlový krížnik, ktorá nesie 12 nadzvukových protilodných striel P-700 Granit (3M45, SS-N-19 Shipwreck),táto ich ale nesie pravdepodobne ako dôsledok obmedzení možnosti pohybu lodí cez Dardanely a úžinu Bospor, aby mohla byť označená ako krížnik s možnosťou niesť lietadlá.

Možnosti lietadlovej lode v hladinovom súboji
Úlohou lietadlovej lode je dopraviť lietadlá k cielu na vzdialenosť menšiu ako je akčný rádius lietadiel aby mohli zaútočiť a bezpečne pristáť, či uz naspäť na lietadlovú loď alebo na pozemné letisko. Za ideálneho stavu by sa nikdy nemala dostať na dostrel hladinových lodí, lebo tým odpadá jej hlavná výhoda - útok na značné vzdialenosti.
Lietadlová loď predstavovala loď veľmi zhruba s výzbrojou a pancierom krížnika, ale enormnou dĺžkou a hlavne výškou a čo sa delostreleckých súbojov týka doslova katastrofálnou výškou. Neviem posúdiť nakolko mala velkosť lode priaznivý vplyv na stabilitu a presnosť streľby oproti krížnikom, ale vzhľadom na to že predstavovala niekolkonásobne väčší ciel, to bola asi výhoda zanedbateľná. Zásahy letovej paluby resp hangárov by mali velice nepriaznivý dopad na letecké operácie a straty lietadiel. Lietadlová loď niesla oproti krížnikom naviac nepomerne objemnejšie nádrže s leteckým benzínom (krížniky obvykle niesli palivo pre 2-4 hydroplány), ktoré by pri zásahu dopadli ďaleko horšie ako nádrže s lodným palivom, ďalej sú to sklady bômb a torpéd, ktoré musela niesť.
Výsledok delostreleckého súboja závisí samozrejme od konkrétnej situácie, okolností, vycvičenosti posádky a v neposlednom rade aj od šťastia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by lietadlová nevyšla ani z víťazného súboja s tak malými poškodeniami, ktoré by ospravedlnili zbytočné ohrozenie cennej lode.
V prípade stretnutia s bitevnou loďou je lietadlová loď prakticky bez šance, sama prakticky nemôže bitevnú loď ohroziť, naopak každý zásah bitevnej lode môže byť pre ňu katastrofálny.
Beriem do úvahy možnosti samotnej lode, nie jej doprovodných lodí resp. leteckej skupiny, prípadne použitie nesprávnej munície, ktoré môžu situáciu radikálne zmeniť (tak ako to bude popisane v súboji Taffy 3 proti výkvetu japonských bitevných lodí a krížnikov).


Siluety Graf Zeppelin a ťažkého krížnika HMS Norfolk pre porovnanie

Lietadlové lode, ktoré sa ocitli v palbe lodných diel
HMS Glorious
Prvá lietadlová loď ktorá sa dostala do delostreleckého súboja bola sesterská loď vyššie popisovanej HMS Furious, ktorou bola HMS Glorious. Iróniou osudu, pôvodne vznikla ako veľký ľahký krížnik (prípadne ľahký bitevný krížnik), idea admirála Lorda Fishera s hlavnou výzbrojou 4x380 mm v dvoch dvojdelových vežiach a s pancierom ľahkého krížnika. Výzbroj hlavných diel (i keď silnejších ako jej budúci protivníci) v dvoch vežiach ako z čias pred-Dreathoughtov a výzbroji absolútne nezodpovedajúci pancier. V dôsledku Washingtonskej koferencie bola prestavaná na lietadlovú loď s výzbrojou 16x120 mm protilietadlových diel.
Jej súperi, dvojčatá Scharnhorst a Gneisenau boli naplánované ako bitevné lode s výtlakom 31 552 t a hlavnou výzbrojou 6x380 mm v troch dvojdelových vežiach a s viac než zodpovedajúcim pancierom. Ako dočasné riešenie ale dostali modifikované trojdelové veže 9x280 mm z triedy Deutchland.
V závere operácie Weserübung, čo bol kódový názov nemeckého prepadnutia Dánska a Nórska, okrem iného najväčšej nemeckej námornej operácie celej druhej svetovej vojny, sa HMS Glorious zúčastnila evakuácie britských vojsk z Narviku. HMS Glorious evakuovala letku Gloster Gladiatorov a letku Hawker Hurricanov (bolo to prvé pristátie moderného lietadla na lietadlovej lodi bez pristávacieho háku) a počas plavby domov sa oddelila od väčšieho konvoja a plavila sa samostatne v doprovode torpédoborcov HMS Acasta (2x120 mm delá) a HMS Ardent (4x120 mm delá). Počas plavby bez vyslania hliadkových lietadiel bola prepadnutá dvojicou nemeckých bitevných lodí. V dvojhodinovej bitke boli všetky tri britské lode potopené.
Scharnhorst bol v bitke poškodený zásahom torpéda z HMS Acasta a mnohými zásahmi zo 120 mm diel. Obidve nemecké lode sa po bitke stiahli do Trondheimu a britský konvoj tadial na ďalší deň bezpečne preplával.

USS Hornet CV-8
Ako ďalšia sa pod delostreleckú palbu, tentoraz vlastnych lodi, dostala USS Hornet (CV-8), legendárna loď z ktorej vzlietali pozemné stredné bombardéry na odvetný nálet na Tokio ako odveta za útok na Pearl Harbor a ďalej sa zúčastnila bitiek lietadlových lodí pri Midway a viacerých bitiek v okoli Guadalcanalu. USS Hornet bola tretia loď triedy USS Yorktown (CV-5), prvej plnohodnotnej triedy amerických lietadlových lodí stavaných od počiatku na tento účel. Niekedy býva uvádzaná ako samostatná (pod-)trieda. Štandardný výtlak lode bol 20 000 t, hlavná výzbroj bolo 8x127 mm/38 dvojúčelových diel v jednodelových vežiach na bokoch tesne pod úrovňou paluby.
V Bitke pri ostrovoch Santa Cruz bol 27.8.1942 Hornet počas koordinovaného útoku japonských palubných lietadiel zasiahnutý postupne troma bombami, ďalšou bombou nasledovanou aj útočiacim Aichi D3A Val, ktorý dopadol na palubu (tento spôsob útoku budú neskôr cielene využívať jednotky Špecálneho útočného zboru Šimpu - spojencami označované ako kamikaze). Ďalej zasiahli Hornet dve torpéda, ďalší Val dopadol na jeho palubu a neskôr v priebehu dňa bol zasiahnutý tretím torpédom z bombardéru Nakajima B5N Kate. Po tomto útoku bolo nariadené opustiť loď a torpédoborce USS Mustin (DD-413) a USS Anderson (DD-411), oba triedy USS Sims každý s výzbrojou 4x127 mm/38 dvojúčelových diel (rovnakých ako Hornet), dostali za úlohu Hornet potopiť, aby nepadol do rúk nepriateľa. Hornet zasiahlo 9 torpéd po ktorých sa stále odmietal potopiť, tak sa ho pokúsili potopiť palbou lodných diel. Vystrelili naňho vyše 400 granátov zo 127 mm diel no naďalej sa nepotápal a torpédoborce museli urýchlene opustit horiaci vrak lode vzhladom na to že sa blížila japonská flotila. Prejavenú odolnosť najmä voči torpédam by lahko pancierovanej lodi uznali snáď aj skalní priaznivci glorifikovanej nemeckej bitevnej lode Bismarck. Nakoniec bol Hornet potopený salvou 4 torpéd z japonských torpédoborcov.

Bitka pri Samare (Eskortné lietadlové lode z Taffy 3 vs. bitevné lode)
Najslávnejší podobný súboj nazvaný Bitka pri Samare sa odohral počas amerického vylodenia na Filipínskom ostrove Leyte, ako súčasť jednej z najväčších námorných bitiek v dejinách. Japonskému námorníctvu vyšiel komplikovaný plán, v ktorom obetovali zvyšné lietadlové lode ako návnadu (v tom čase už bola asi ich jediná bojová hodnota, že boli američanmi považované ako hlavný ciel, v skutočnosti niesli na palbuách sotva 108 lietadiel - tolko zhruba niesla každá loď triedy Essex) na odlákanie Task force 38, bez toho aby bola v oblasti ponechaná skupina rýchlych bitevných lodí (TF 34) na stráženie úžiny San Bernardino. Vďaka tomu tadial prekĺzla japonská skupina pod velením admirála Kuritu v zložení bitevné lode Yamato, Nagato, Kongo a Haruna; ťažké krížniky Chokai, Myoko, Haguro, Kumano, Suzuya, Chikuma, Tone; ľahké krížniky Yahagi a Noshiro; a 13 torpédoborcov, proste podstatná časť veľkých lodí čo ešte mali japonci k dispozícii.
Proti nim sa ocitla skupina doprovodných lietadlových lodí 7. loďstva, Task unit 77.4.3 prezývaná podla rádiového volacieho znaku Taffy 3, bezpochyby jedno zo zoskupení najmenej vhodných na delostrelecký súboj. Skladala sa zo 6 doprovodných lietadlových lodí USS Fanshaw Bay CVE-70, USS St Lo CVE-63, USS White Plains CVE-66, USS Kalinin Bay CVE-68, USS Kitkun Bay CVE-71 a USS Gambier Bay CVE-73 všetky triedy USS Casablanca CVE-55; troch torpédoborcov USS Hoel DD-533, USS Heermann DD-532, USS Johnston DD-557, všetko torpédoborce triedy USS Fletcher; a štyroch doprovodných torpédoborcov USS Dennis DE-405, USS John C. Butler DE-339, USS Raymond DE-341 a USS Samuel B. Roberts DE-413, všetko doprovodné torpédoborce triedy USS John C. Butler.
Doprovodná lietadlová loď bolo malé nepancierované a pomalé plavidlo, určené na ochranu konvojov najmä leteckú a protiponorkovú, taktiež na leteckú podporu vylodenia. Všetky lietadlové lode boli triedy Casablanca, najväčšej triedy lietadlových lodí vôbec, zahŕňajúcej 50 lodí. Boli postavené firmou Kaiser, ktorá sa preslávila najmä rýchlosťou, ktorou chrlila nákladné lode triedy Liberty. Lode s nepancierovaným trupom, drevenou letovou palubou, dvoma výtahmi a jedným katapultom, mali výtlak 7 800 ton a vo výzbroji jediné vzadu umiestnené 127 mm/38 dvojúčelové delo schopné strelby na plávajúce ciele.
Spomedzi japonských lodí spomeniem najmä najmohutnejšiu bitevnú loď Yamato, v tom čase vojnovú loď s najväčším výtlakom a vyzbrojenú najsilnejšími delami kalibru 460 mm, 6 tažkých krížnikov a torpédoborce, oboje patrili už pred vojnou k najdokonalejším na svete a na ktoré boli japonci právom patrične hrdí. Dostatočná sila k tomu aby americkú skupinu zmietli z hladiny mora.
Taffy 3 sa po objavení útočníkov narýchlo ukryla v dažďovej prehánke a torpéhoborce sa ju pokúsili zahaliť dymovou clonou. Prakticky každá z lietadlových lodí bola pri útoku zasiahnutá a poškodená, našťastie pre američanov japonské lode použili protipancierovú (AP) muníciu, ktorá nepancierovanými loďami prešla ako nôž maslom a zanechala škody, ale neexpoldovala. Podstatne katastrofálnejšie následky malo neskoršie použitie trieštivej (HE) munície, ktoré si odniesla Gambier Bay CVE-73 ktorá bola v bitke potopená (údajne bola zasiahnutá aj bitevnou loďou Yamato). Americké doprovodné lietadlové lode odpovedali palbou vzadu umiestnených diel, strelci z USS St. Lo si nárokovali 3 zásahy ťažkého krížnika triedy Tone, strelci z USS Kalinin Bay 2 zásahy ťažkého krížnika triedy Nachi. Boli to jediné dve americké lietadlové americké lietadlové lode ktorím sa podarilo delami zasiahnuť nepriatelské plavidlo. USS St. Lo bola neskôr potopená zásahom kamikaze, USS Kalinin Bay prežila okrem mnohých zásahov delostreleckými granátmi (12 priamych a dva blízke zásahy) aj dva zásahy kamikadze, naviac ju jeden Avenger zachránil pred troma japonskými torpédami.
K záchrane zvyšných lietadlových lodí asi najviac prispeli neustále letecké útoky celej Task group 77.4. a hrdinské útoky torpédoborcov z Taffy 3. Celá letecká skupina mala 450 lietadiel, napriek tomu že neboli vyzbrojené protipancierovými bombami a torpédami , tvorili veľmi slušnú útočnú silu (na Pearl Harbor zaútočilo v dvoch vlnách dohromady 354 lietadiel). Lietadlá neustále útočili na japonské lode aj po vyčerpaní munície naďalej podnikali klamlivé útoky, takže japonské lode sa museli prakticky neustále brániť ich útokom a nemali kľud k útoku na americké lode. Takmer sebevražedný útok torpédorcov prispel vyradeniu japonských ťazkých krížnikov Chikuma, Kumano a Suzuya z boja. Bitevná loď Yamato sa musela plaviť 10 minút v obklúčení dvoch torpéd z USS Heermann v kurze smerom preč od bitky a do bitky už viac nezasiahla.


USS Gamier Bay CVE-73 + horiaca v bitke pri Samare


USS USS St. Lo CVE-63 po zásahu kamikadze

Pozn:
[1] Ak nie je písané inak, vždy uvádzam štandardný výtlak.
[2] Kapitola "Obmedzenia vyplývajúce z Washingtonskej konferencie" je môj voľný preklad z angličtiny.

Zdroje:
http://en.wikipedia.org/
http://www.history.navy.mil/danfs/h8/hornet-vii.htm
http://www.ibiblio.org/pha/pre-war/1922/nav_lim.html
http://www.warship.org/no11994.htm
http://handle.dtic.mil/100.2/ADA003026

Skratky:
AP - Armour piercing.
HE - High explosive.
CATOBAR (Catapult Assisted Take Off But Arrested Recovery) - Štart pomocou katapultu a pristávanie so záchytným hákom.
STOBAR (Short Take Off But Arrested Recovery) - Krátky štart (pomocou skokanského mostíka) a pristávanie so záchytným hákom.