???Lord píše:Bez Žukova by nebyly zavedeny nárameníky, některé nové řády, otevřené některé chrámy.
Nechcem rýpať, ale bavíme sa o dobe pred stalinovou smrťou alebo po stalinovej smrti, než bol Žukov nakoniec "odídení do dôchodku" chruščovom???
Lebo pokial viem tak "pogony" boli zavedené na začiatku roka 1943 a nejak si nespomínam, že by som čítal že to bola práve Žukovova iniciatíva.
???Lord píše:Ze všech etnických skupin SSSR nejvíce utrpěli Rusové a Bělorusové - a nejméně židé, kteří obsadili funkce rezervistů v týlu, oddílech ochranky, v řadách tajné policie, která rozšířila svojí činnost zahrnutím vojenské rozvědky.
Ad Židia: Berieme len vojenský personál alebo všetkých dokopy??? Sú na to nejaké štatistiky, akú národnosť mali náčelníci tylových oddelení?
---
Ano, aj táto hypotéza má čosi do seba.Lord píše:Hoši hlavně by jste měli pochopit, že Stalin rozhodoval do jisté míry kolektivně. Byl to jen bek. Inspiraci hledejme v historii … jeden z chazarských knížat – beků provedl převrat. Zbavil kagana faktické moci a ponechal mu pouze titul a formální uznání hlavou státu. Sám vystupoval jako bek a navenek jako malik, tedy král.
www.palba.cz/viewtopic.php?t=3072
Ja vychádza z toho že Stalin si prirodzene hľadal spolupracovníkov z približne rovnakým hodnotovým rebríčkom. V určitej fáze (po mnohých pokusoch a omyloch) dospel do takého stavu, že si mohol dovoliť ponechať svojim spolupracovníkom rozhodovaciu právomoc na patrične vymedzenom a limitovanom úseku, ale Stalin aj tak zostával tým "Centrom" ktoré zabezpečovalo, že sa jednotlivé "mocenské sub-centrá" (MVD, MGB, Armáda a vojensko-priemyselný komplex) proti nemu nespoja. Jeho podriadený, sa museli zmieriť s tým, že si môžu robiť "svoju politiku" na svojom piesočku len v presne vymedzenom rámci. Pre prípad, že by si mocenské sub-centrá začali príliš dovoľovať, mal po ruke osvedčený bič represií resp. reorganizácie (napr. pravidelne dochádzalo k výmenám riadiacich pracovníkov, zlučovaniu a rozdeľovaniu ministerstva vnútra a štátnej bezpečnosti).
Fakticky tak získal mocenský monopol (nazvime to "rozhodujúci balík akcií") a bez existencie dostatočnej protiváhy nemusel brať ohľad na mnohé skutočnosti, ktoré si to vyžadovali.
No som rád že to spomínaš. Podla toho čo som čítal v knihe od "Nikitu Petrova: Kto rukovodil NKVD v 1934-41 godach" tak Židov (v ZSSR sa tuším Židia písali z veľkým Ž???) tam bolo pomerne dosť, a v počiatočnej fáze tam určite bola aj snaha pomstiť sa za pogromy z čias cárskeho režimu.Lord píše:V podstatě má na svědomí hladomor na Ukrajině, kterému padly za obět milióny lidí. A ve finále tyto kreatúry nebyly ani rusáci, nýbrž židé.
Jediní kdo byl ochotný bojovat za svou vlast byli Rusové sami v čele s Žukovem. Vedení nahoře se obávalo této síly, proto udělalo čistky v armádě a dosadilo tam své komisaře. Ale celé to bylo postavené buď si udržíme moc nebo ne. Rukojmím byl sovětský lid.
Ale predstava že si na jar roku 1938 nejaký kapitán štátnej bezpečnosti NKVD (zástupca náčelníka správy) nejaký nosatý "Izrajľ Mojsejevič"... zapaľuje šabatový svietnik, oblieka si čistú a vyžehlenú uniformu a vykračuje si do miestnej synagógy /zrejme si ide vypočuť prednášku o tom ako škodiť rusom/ je síce vtypná ale dosť nereálna.
Rovno sa dá napísať, že "každá nenávisť je oprávnená a žiadny nevinný civilisti neexistujú, všetci sú tak či onak vinný".

---
Asi ťa sklamem, ale za mojou údajnou "snahou nechápať" nie je nijaký úmysel a ani neláska k ZSSR. Mne osobne ZSSR nijak neublížil.josefg píše:Stejně i Miloš. Bylo by možná namístě pátrat po důvodu špatného chápání, někdy za tím bývá i úmysl.![]()
Ten odkaz na "Poľný poriadok ČA" (PU-39) tam bol daní preto lebo si požadoval nejaký odkaz na útočnú doktrínu ČA.josefg píše:Vojenská doktrína o které mluvíš, je zase něco jiného, prvoplánově jde o politické prohlášení, které případným nepřátelům, či spojencům něco slibuje. například přenesení bojových operací na území útočníka. Zase to nemá nic společného s případnou plánovanou agresí, protože takové plány se nikomu na nos nevěší.
Pre armádu je takýto základný dokument niečo ako ústava pre štát (proste "grundgezets").
A ani netvrdím že je to dôkaz prípravy ČA na agresiu proti nemecku. Ale umožňuje to, podobne ako porovnanie charakteru ústavy a zákonov, určiť či sa konkrétne plány (to sú akoby bežné zákony) odchyľujú od základného zákona alebo nie. A plány ČA z rokov 1940-41 sa od toho dokument za tak veľmi nelíšia. Aj tá povestná podmienka "ak nám nepriateľ vyhlási vojnu" nepredstavuje neriešiteľný problém.
Ahá, takže súdruh Muchinjosefg píše:Nebudu tě napínat je to v nejkontroverznější části knihy velká vlastenecká katastrofa, troufám se za ten názor postavi na základě vlastních zkušeností, stejně tak věřím, že úkoly k uvedení vojsk do bojové pohotovosti, o kterých se tam mluví byly vydány, něco o tom navíc problesklo i v 70 letech.

Prečítam si tú stať ešte raz a uvidím či k tomu pridám nejakú svoju reakciu. OK.