Aktuálny stav ruského námorníctva
Moderátor: Julesak
No a teraz Ti ja niečo vysvetlím, nie pomaly,ale rýchlo. Palaš je blízka PR ochrana pod 10-12 km to SPY-1 nie je schopný porovnateľne riešiť nakoľko je stavaný na celie vo väčšej vzdialenosti. A teraz príde tá informačná bomba. SPG-62 na F100 sú dve, jedna pre prednú časť a jedna pre zadnú. 2 Palaše vedia zo zadu a zpredu naraz v jednom momente ničiť raketami 2 cieľe, F100 len jeden. Potom sa musí radar. lúč presúvať na ďalší cieľ. Čo sa týka toho procesu u Palaša, trvá od predania informácie z hlavného radaru po zachytenia optikou a vystrelenia cca 3 sek. F100 nevie strieľať v salvách od vystrelenia jednej rakety do vystrelenia druhej je čas asi 3 sek, potom naklonenie a let. Pri cieľoch pod tých 12 km nie je schopnosť F100 ničenia väčšieho počtu rakiet letiacich synchronizovane z jedného smeru väčšia ako u Palašu, skôr naopak. A samozrejme skutočnosťou je aj to, že tie 2 SPG-62 slúžia na koncové navádzanie pre všetky PVO rakety, zatiaľ čo v prípade 22350 to neplatí a vedia naraz ničiť koncovo väčšie množstvo cieľov blízko aj ďaleko.Ešte raz a pomaly – Palaš po zásahu cieľa opakuje celý proces od štartu rakety. SPG-62 po zičení cieľa okamžite môže ožarovať ďalší pre raketu ktorú tam riadiaci systém AEGIS už poslal. Proste nepomerne väčšia schopnosť ničiť počet cieľov za jednotku času.
Fakt neporovnávaj Palaš s AEGIS...
Zastaviť možno aj hej,ale čo spravia sekundárne dopady črepín, paliva a hlavice s loďou a čo spravia takéto časti pri rakete Jachont.Osobně pochybuji, že by třeba takovou Ch-41 dokázal zastavit jediný zásah Vulcanu.
- kopapaka
- 6. Podplukovník
- Příspěvky: 3837
- Registrován: 26/1/2008, 20:47
- Bydliště: kósek od Prostějova
Já si právě myslím, že tyto vysokovýkonné rakety dokáže zastavit až několik opakovaných zásahů a ještě ne s jistotou. Mluvím tu o 20 mm kanónu, 30 mm je už přeci jen někde jinde, ale ani to už nebude úplně ono. Jinak by přeci nevznikl Duet.Zastaviť možno aj hej,ale čo spravia sekundárne dopady črepín, paliva a hlavice s loďou a čo spravia takéto časti pri rakete Jachont.
O účinnosti sekundárních dopadů rozhodně nepochybuji, jako případ uvedu potopení torpédoborce HMS Sheffield který potopil Exocet i bez exploze bojové hlavice...



"Válka je Mír, Svoboda je Otroctví a Nevědomost je Síla!"
- Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Toto má logiku, som si neuvedomil, že hlavné ohrozenie je zpredu. 25 kg priečka pri troch tonách Onixu nie je problém, to by šlo...Alchymista píše: Proti 20mm APDS by som uvažoval skôr s nejakou zložitejšou štruktúrou z kovových, keramických a kevlarových vrstiev. Na druhej strane, už vložení jednej takejto "prepážky" za anténny systém rádiolokátoru dosť podstatne vzrastie odolnosť strely - v zóne efektívnej paľby 20mm CIWS je už strela spravidla natočená k cieľu čelne.
Hrúbka prepážky by mala byť minimálne rovná dĺžke penetratoru APDS, teda nejakých 8-10cm a jej hmotnosť by mohla byť 20-25kg pri priemere strely okolo 35-40cm. Bohužiaľ tým o niečo klesne priebojnosť vlastnej bojovej časti.
Na podstatné zvýšenie odolnosti proti telesám submunície AHEAD by postačovala aj kevlarová výstelka priestorov s blokmi elektroniky hrubá 10 mm (väčšina dopadov je značne šikmá).
Páči sa mi Rabo, ako si pri svojich úvahách úplne zanedbal dobu letu Sosny k cielurabo píše: No a teraz Ti ja niečo vysvetlím, nie pomaly,ale rýchlo. Palaš je blízka PR ochrana pod 10-12 km to SPY-1 nie je schopný porovnateľne riešiť nakoľko je stavaný na celie vo väčšej vzdialenosti. A teraz príde tá informačná bomba. SPG-62 na F100 sú dve, jedna pre prednú časť a jedna pre zadnú. 2 Palaše vedia zo zadu a zpredu naraz v jednom momente ničiť raketami 2 cieľe, F100 len jeden. Potom sa musí radar. lúč presúvať na ďalší cieľ. Čo sa týka toho procesu u Palaša, trvá od predania informácie z hlavného radaru po zachytenia optikou a vystrelenia cca 3 sek. F100 nevie strieľať v salvách od vystrelenia jednej rakety do vystrelenia druhej je čas asi 3 sek, potom naklonenie a let. Pri cieľoch pod tých 12 km nie je schopnosť F100 ničenia väčšieho počtu rakiet letiacich synchronizovane z jedného smeru väčšia ako u Palašu, skôr naopak. A samozrejme skutočnosťou je aj to, že tie 2 SPG-62 slúžia na koncové navádzanie pre všetky PVO rakety, zatiaľ čo v prípade 22350 to neplatí a vedia naraz ničiť koncovo väčšie množstvo cieľov blízko aj ďaleko.

Takže ešte raz – schopnosť AEGIS ničiť ciele v čase je limitovaná len dobou práce ožarovača – hneď po zničení ciela sa presúva na ďalší. Ožarovač „pracuje“ so strelami už len v terminálnej fáze, tie mu riadiací systém AEGIS do priestoru ďalších cielov už poslal - čiže jeden cieľ za povedzme tie 3 sekundy.
Palaš si nevie „posielať strely dopredu“ musí opakovať celý proces od štartovacej sekvencie. Pri Palaši si teda k tým 3 sekundam na zachytenie ďalšieho cieľa musíš prirátať celú dobu štartu a letu Sosny k cieľu – povedzme ďalších min. 15 sekund.
V tomto teoretickom modeli teda za dobu, čo Palaš zničí ďalší cieľ, AEGIS zničí ďalších 6...
Toľko k téme Palaš vs. Aegis v treťom kole

Faktické:
- k priestorovému pokytiu – ožarovače na F100 – celokruhovo, spredu, zozadu -1, zboku -2, Palaš – zozadu -2 (ak tam práve nie je vrtulník), zboku po 1, spredu až do istého uhlu 0 potom limitovane 2 resp. pre útok z jedneho smeru – 1...
- neviem o tom, že by F100 nevedela odpaľovať strely salvami (daj zdroj) ale aj pri minimalnom rate of fire Mk.41 dokáže na 100% odpáliť viac ako jednu ESSM za 3 sekundy... (konkrétne 6 – 2 OZ x 1/s)
Navrhujem v tomto flame nepokračovať. Alebo presunúť do novej témy. Napr. Palaš vs. Aegis

S presuom do inej témy súhlasím, len mi nie je jasné prečo chceš porovnávať systém CIWS so systémom pre priestorovú PVOarten píše:Navrhujem v tomto flame nepokračovať. Alebo presunúť do novej témy. Napr. Palaš vs. Aegis


Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.
Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
A Ty si myslíš, že tá posledná fáza je koľko 100m, je to minimálne 1/5 až 1/4 vzdialenosti medzi cieľom a miestom odpaľu. Tak zabudni na tie tri sekundy. Ak si zrátaš čas otočenie SPG-62 do smeru, potrebnú dobu ožarovania respekt vzdialenosť rakety od cieľa...Takže ešte raz – schopnosť AEGIS ničiť ciele v čase je limitovaná len dobou práce ožarovača – hneď po zničení ciela sa presúva na ďalší. Ožarovač „pracuje“ so strelami už len v terminálnej fáze, tie mu riadiací systém AEGIS do priestoru ďalších cielov už poslal - čiže jeden cieľ za povedzme tie 3 sekundy.
Netreba, to je reakčná doba. až po moment výstrelu. U F100 je to 9 sek.Pri Palaši si teda k tým 3 sekundam na zachytenie ďalšieho cieľa musíš prirátať celú dobu štartu
Samozrejme. Tvojou matematikou. Keď nezarátame, práve tú finálnu fázu let rakety a potrebnú dobu ožarovania, keď nezohľadníme napr. útok keď osvetľuje len jeden radar SPG, typ postreľovanej rakety atď.V tomto teoretickom modeli teda za dobu, čo Palaš zničí ďalší cieľ, AEGIS zničí ďalších 6...
Áno, máš pravdu. Presne 1,5 rakety za 3 sekundy, chybne som uviedol 3 sek. na jeden odpal.ale aj pri minimalnom rate of fire Mk.41 dokáže na 100% odpáliť viac ako jednu ESSM za 3 sekundy.
Poprosím Ťa o zdroj. Predpokladám, že viacej pracuješ zo zdrojmi. Ja už len tak lovím v pamäti.viac ako jednu ESSM za 3 sekundy... (konkrétne 6 – 2 OZ x 1/s)
Kľudne to môžeš aj zmazať. Prečo porovnávame ? Lebo F100 nemá obdobný systém ako Palaš a jeho CIWS rieši práve SPY-1D s ESSM. Ani to na prvý pohľad nevyzerá férovo, ale ak ideme v pôvodnom "zadaní" F100 vs 22350, kde na jednej strane sú Harpoon a na druhej Oniks. Tak sa to približuje. Odmyslíme si 9M96 a SM / tie by si asi s Onixom neporadili /, tak ostáva Palaš vs ESSM / REB neriešime aj keď v prípade Ruských lodí zohráva štandardne dosať veľkú úlohu / .S presuom do inej témy súhlasím, len mi nie je jasné prečo chceš porovnávať systém CIWS so systémom pre priestorovú PVO
Souhlas. Jen tak dál.Ale kdeže, táto debata je práveže dosť zaujímavá, aj keď možno nesedí z nadpisom.

K lodím se dostanu jen okrajově - např. loni mě úplně šokovaly britské torpedoborce v Portsmouth, včetně prototypové jednotky typu 45.
Zblízka měli obšívku zcela zprohýbanou jak kopírovala přepážky - vypadalo to jako trup prvních "plechových" letadel. Přiznám, že to na mne moc bytelně nepůsobilo

Ale teď k věci.
Při čtení o PL střelách a CIWS mne napadlo pár otázek. Např.:
1) Jaká je vůbec účinnost CIWS typu Palaš (o čistě hlavňových ani nemluvím) proti PL střele typu ONYX, JACHONT či BRAHMOS které se v terminální fázi navedení pohybují rychlostmi kolem M3 (750 - 900 m/s)?
2) Jaký efekt může mít zásah střepinou 30 mm granátu či wolframovým válečkem o hmotnosti 3,3 g na 750 kg těžkou hlavici PL střely uzpůsobené k probíjení pancéře težkých námořních lodí?
Poz. Někde jsem četl, že dopadová energie hlavice PL BrahMos je taková, že nemusí vybuchnout a přeci projde lodí velikosti torpédoborce skrz - od přídě po záď

Naposledy upravil(a) Skeptik dne 16/7/2012, 06:33, celkem upraveno 1 x.
- Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
1) účinnosť akýchkoľvek hlavňových CIWS proti takýmto vysoko nadzvukových protilodným riadeným strelám je malá - asi tak na úrovni PL obrany lodí za druhej svetovej vojny (typujem tak 10%).
Účinnosť raketových systémov bude značne vyššia, majú účinnejšie bojové časti, takže pravdepodobnosť rozrušenia draku protilodnej strely, pravdepodobnosť iniciácie bojovej časti, i pravdepodobnosť vychýlenia protilodnej strely z dráhy je väčšia, majú väčší účinný dosah, takže je menšia aj pravdepodobnosť, že zasiahnutá protilodná strela doletí ako neriadený projektil k cieľu.
Hlavňové i raketové CIWS sú proste až poslednou obrannou línijou lodí, ktorá začína na rádiovom horizonte lodných protilietadlových systémov a majú zachytiť protilodné strely, ktoré prešli predošlými obrannými pásmami a nedali sa zmiasť opatreniami REB.
2) Premeraním http://militaryrussia.ru/i/284/398/CPG2p.jpg (strela 3M45 Granit) som dospel z záveru, že hrúbka čelnej časti plášťa nálože je viac ako 110 mm a hrúbka bočnej steny dosahuje 35mm. U striel Oniks, Jachont a Brahmos sa uvádza hmotnosť bojovej časti 300kg, čo by zodpovedalo zmenšeniu rozmerov v pomere 1:1,25-1,5 a teda hrúbke čelnej časti 90-100mm, a hrúbke bočnej steny 23-28mm.
Malá črepina, ani wolframové teleso to zrejme neprerazí (wolframové teleso o hmotnosti 3,3 gramu má priemer okolo 6,5-7 mm). Dalo by sa uvažovať o iniciácii prenosom impulzu či už výbuchu 30mm granátu na plášti, alebo impulzu dopadu granátu (stretávacia rýchlosť je na úrovni dopadových rýchlostí podkalibrových šípových striel) - ale to sa mi zdá málo pravdepodobné a na vylúčenie takejto možnosti stačia relatívne jednoduché konštrukčné protiopatrenia.
Efekt teda spočíva predovšetkým v zničení riadiaceho a navádzacieho systému, v prípade zásahu 30mm výbušným projektilom tiež v možnom rozrušení konštrukcie draku riadenej strely, s následnou stratou stability a/lebo riadenia a nárazom na hladinu. Na to však treba protilodnú strelu letiacu vo výške 5-7 metrov nad hladinou zasiahnuť najneskôr 1,5-2 sekundy pred dopadov na cieľ, teda vo vzdialenosti najmenej 800-1500 metrov.
Toto je možná vzhľad priebojnej bojovej časti protizemnej riadenej strely (Ch-29), hmotnosť 317 kg, náplň 116,4kg vonkajší priemer 380mm.

Účinnosť raketových systémov bude značne vyššia, majú účinnejšie bojové časti, takže pravdepodobnosť rozrušenia draku protilodnej strely, pravdepodobnosť iniciácie bojovej časti, i pravdepodobnosť vychýlenia protilodnej strely z dráhy je väčšia, majú väčší účinný dosah, takže je menšia aj pravdepodobnosť, že zasiahnutá protilodná strela doletí ako neriadený projektil k cieľu.
Hlavňové i raketové CIWS sú proste až poslednou obrannou línijou lodí, ktorá začína na rádiovom horizonte lodných protilietadlových systémov a majú zachytiť protilodné strely, ktoré prešli predošlými obrannými pásmami a nedali sa zmiasť opatreniami REB.
2) Premeraním http://militaryrussia.ru/i/284/398/CPG2p.jpg (strela 3M45 Granit) som dospel z záveru, že hrúbka čelnej časti plášťa nálože je viac ako 110 mm a hrúbka bočnej steny dosahuje 35mm. U striel Oniks, Jachont a Brahmos sa uvádza hmotnosť bojovej časti 300kg, čo by zodpovedalo zmenšeniu rozmerov v pomere 1:1,25-1,5 a teda hrúbke čelnej časti 90-100mm, a hrúbke bočnej steny 23-28mm.
Malá črepina, ani wolframové teleso to zrejme neprerazí (wolframové teleso o hmotnosti 3,3 gramu má priemer okolo 6,5-7 mm). Dalo by sa uvažovať o iniciácii prenosom impulzu či už výbuchu 30mm granátu na plášti, alebo impulzu dopadu granátu (stretávacia rýchlosť je na úrovni dopadových rýchlostí podkalibrových šípových striel) - ale to sa mi zdá málo pravdepodobné a na vylúčenie takejto možnosti stačia relatívne jednoduché konštrukčné protiopatrenia.
Efekt teda spočíva predovšetkým v zničení riadiaceho a navádzacieho systému, v prípade zásahu 30mm výbušným projektilom tiež v možnom rozrušení konštrukcie draku riadenej strely, s následnou stratou stability a/lebo riadenia a nárazom na hladinu. Na to však treba protilodnú strelu letiacu vo výške 5-7 metrov nad hladinou zasiahnuť najneskôr 1,5-2 sekundy pred dopadov na cieľ, teda vo vzdialenosti najmenej 800-1500 metrov.
Toto je možná vzhľad priebojnej bojovej časti protizemnej riadenej strely (Ch-29), hmotnosť 317 kg, náplň 116,4kg vonkajší priemer 380mm.



Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Alchymista tvoj príspevok je zaujímaví a troška ma prinútil rozmýšľať / samozrejme sa môžem mýliť / . Poukazuje na to, že ,moderné západné lodné konštrukcie neriešia až tak hlavňové CIWS, nakoľko proti svojim potencionálnym hrozbám / Sov a Rus. rakety prípadne ich deriváty / sú málo účinné a skôr to smerujú na väčšiu vzdialenosť a rakety / ESSM, Aster -15 /. Tu to však začína byť zaujímavé, tieto rakety využívajú ako hlavný zdroj vyhľadávania a navádzania / stredná fáza / hlavný radar a ten má určité obmedzenia v zápornom smerovaní lúča. U SPY-1 je to najvýraznejšie má od základu položenie antén s väčším kladným smerovaním lúča ako záporným, čo spôsobuje , že v tesnej blízkosti, možno 10-20 kilometrov je prakticky slepý.
S istotou s tým súvisí schopnosť Sov-Rus rakiet už niekoľko desiatok km pred cieľom sa pritlačiť k vode a stať sa "neviditeľnými". To však kladie obrovské požiadavky na PR strely ESSM a ASTER-15, hlavne na poloaktývne ESSM, lebo od vzdialenosti účinného zásahu proti tomu to typu cieľov, cca 35 km a momentu slepty hlavného radaru im nezostáva veľa času. Tak vzdialenosť 15 až 25 km.
S istotou s tým súvisí schopnosť Sov-Rus rakiet už niekoľko desiatok km pred cieľom sa pritlačiť k vode a stať sa "neviditeľnými". To však kladie obrovské požiadavky na PR strely ESSM a ASTER-15, hlavne na poloaktývne ESSM, lebo od vzdialenosti účinného zásahu proti tomu to typu cieľov, cca 35 km a momentu slepty hlavného radaru im nezostáva veľa času. Tak vzdialenosť 15 až 25 km.
Ja neviem ako dlho musí SPG-62 ožarovať cieľ. Ak tak sebavedomo tvrdíš „minimálne 1/5 až 1/4 vzdialenosti medzi cieľom a miestom odpalu“ asi máš nejaký zdroj.rabo píše: A Ty si myslíš, že tá posledná fáza je koľko 100m, je to minimálne 1/5 až 1/4 vzdialenosti medzi cieľom a miestom odpaľu. Tak zabudni na tie tri sekundy. Ak si zrátaš čas otočenie SPG-62 do smeru, potrebnú dobu ožarovania respekt vzdialenosť rakety od cieľa...
Moja úvaha je však takáto – stretávacia rýchlosť ESSM a povedzme Onixu je okolo 2 – 2,5 km za sekundu. Pri troch sekundách je to teda 6 až 7,5 km.
Preto si myslím, že potrebná doba ožarovania bude skôr menej ako tri sekundy, nie viac.
Ak si teraz zoberieme tvoje tvrdenie a tebou namodelovanú situáciu – strela vstupuje do zadefinovanej vzdialenosti – 10-12 km, kde ju chceme zostrelit. Ožarovač začne nasvecovať strelu povedzme v 15 km. 1/5 je teda 3 km, 1/4 je 3,75 km a teda ide o cca 1,2 až 1,8 sekundy.
Natočenie ožarovača je pri útoku z jedného smeru a definovanej vzdialenosti pár °azimutu, teda tá doba nebude nejako dlhá, skôr zlomky sekundy. Povedzme ze sekunda, ale aj tak sa vojdeme do tych povodne uvazovanych 3 sekund.
No a toto som nepochopil. Alebo si ty nepochopil toto?rabo píše:Netreba, to je reakčná doba. až po moment výstrelu. U F100 je to 9 sek.Pri Palaši si teda k tým 3 sekundam na zachytenie ďalšieho cieľa musíš prirátať celú dobu štartu
„Takže ešte raz – schopnosť AEGIS ničiť ciele v čase je limitovaná len dobou práce ožarovača – hneď po zničení ciela sa presúva na ďalší. Ožarovač „pracuje“ so strelami už len v terminálnej fáze, tie mu riadiací systém AEGIS do priestoru ďalších cielov už poslal - čiže jeden cieľ za povedzme tie 3 sekundy.
Palaš si nevie „posielať strely dopredu“ musí opakovať celý proces od štartovacej sekvencie.“
Ved v klude. Podme si zjednotit matematikurabo píše:Samozrejme. Tvojou matematikou. Keď nezarátame, práve tú finálnu fázu let rakety a potrebnú dobu ožarovania, keď nezohľadníme napr. útok keď osvetľuje len jeden radar SPG, typ postreľovanej rakety atď.V tomto teoretickom modeli teda za dobu, čo Palaš zničí ďalší cieľ, AEGIS zničí ďalších 6...

Namodeloval si situaciu – branime „perimeter“ 10-12 km. Kvoli zjednoduseniu porovnavam jeden Palas a jeden SPG-62. Prvy ciel zasahuju obidva systemy v okamihu narusenia perimetra – obidva systemy su schopne dostatocne vcas detekovat prilietajuci ciel a poslat do priestoru stretu strelu s dostatocnym predstihom na to aby tam doletela v okamihu priletu prveho ciela.
No a rozdiel potom vznika pri postrelovani dalsich cielov –Aegis zatial kontinualne posiela dalsie strely na dalsie ciele, ktore ozarovac postupne ozaruje. Aegis teda nasledne likviduje kaze 3 sekundy jeden ciel. (Budem nadalej pocitat s tymi 3 sekundami, lebo zatial si nedal ziaden zdroj, ktory by to spochybnoval a aj podla tvojich odhadov to sedi.)
Palaš po zostreleni prveho ciela opakuje cely proces od startu strely – tada povedzme tych 18 sekund do zasahu dalsieho ciela na hranici perimetra.
Voilá, 18/3=6

Pričom zanedbávame parametre striel, schopnosti AN/SPY-1 vs. optronicky system atď...
Tolko k Palas vs. Aegis v štvrtom kole. Dame aj piate?

Ak som nasiel nejake zdoje, kde sa vobec pri Mk.41 uvadza nejaky rate of fire, tak sa uvadza 1/s. Napr.: http://www.alternatewars.com/BBOW/Weapons/US_GMLS.htmrabo píše:Áno, máš pravdu. Presne 1,5 rakety za 3 sekundy, chybne som uviedol 3 sek. na jeden odpal.ale aj pri minimalnom rate of fire Mk.41 dokáže na 100% odpáliť viac ako jednu ESSM za 3 sekundy.
Poprosím Ťa o zdroj. Predpokladám, že viacej pracuješ zo zdrojmi. Ja už len tak lovím v pamäti.viac ako jednu ESSM za 3 sekundy... (konkrétne 6 – 2 OZ x 1/s)
alebo tu: http://books.google.sk/books?id=4S3h8j_ ... re&f=false
Pri dvoch OZ v ktorych ma F100 ESSM je to teda 2 strely kazdu sekundu.
Limit zo strany Aegis nepredpokladam vobec, podla dostupnych informacii je schopny sledovat stovky a navadzat desiatky striel naraz. Ak mas iny zdroj, sem s nim.
A predsa mi to nedalo. Odmyslime si všetko a poďme len teoretizovať. Palaš vs ESSM / Harpoon vs Onix. Za hranicu berme zničenie prvého cieľa 12 km. SPG-62 má určitú minimálnu potrebnú dobu ožarovania a tá je pri SM-2 uvádzaná na niekoľko sekund. U ESSM si nemyslím, že to bude menej. Za jednu sekundu bude asi problém natočiť anténu, vyslať lúč, lúč zachytiť, spracovať údaj, vyhodnotiť tarajektóriu letiacej PL rakety , nasmerovať sa atď. berme tie 3 s pre ESSM. Ak je prvý Onix zničený v 12 km sú potrebné 3s na zničenie ďalšieho to je pri 700m/s u Onixa vo vzdialenosti cca 10 km, potom ďalší v 8km až po 2 km - 6 cieľov.No a rozdiel potom vznika pri postrelovani dalsich cielov –Aegis zatial kontinualne posiela dalsie strely na dalsie ciele, ktore ozarovac postupne ozaruje. Aegis teda nasledne likviduje kaze 3 sekundy jeden ciel. (Budem nadalej pocitat s tymi 3 sekundami, lebo zatial si nedal ziaden zdroj, ktory by to spochybnoval a aj podla tvojich odhadov to sedi.)
Palaš po zostreleni prveho ciela opakuje cely proces od startu strely – tada povedzme tych 18 sekund do zasahu dalsieho ciela na hranici perimetra.
Voilá, 18/3=6
Teraz Palaš. Prvý Harpoon 12 km. Teraz ďalšie. Pri rýchlosti letu Harpoona - 240m/s má 50s do zásahu. Druhú raketu ničí vo vzdialenosti cca nad 9 km za 13s, tretiu za 10s na vzdialenosť medzi 6,5-7Km. štvrtú za 8s na 4,8km, piatu za cca 6 sek. na vzdialenosti nad 3,5 km, šiestu za 6-5 sek na 2,4km a ostáva ešte cca 7 sek. do do zásahu, to je ešte slušná rezerva.
Rabo:
Uz mi to neda se nezapojit, myslim, ze jsi neuveritelne vstricny vuci aegis+essm (a artenovi). Arten ma nejakou iluzi, ze rakety ESSM si aegis nahazi dopredu a ty pockaji na urcenych pozicich na protilodni strely. Jenze takhle to funguje mozna na 30-40km, kde rozestupy mezi raketami muze byt 5-10 kilometru a tak je rezerva 3-6 sekund. Postrelovani raketama a jejich zasahy, zejmena na manevrujici cile se nedaji rozplanovat na sekundu presne. Systemy maji prodlevy, chybovost, komunikacni zpozdeni... Kashtan/palash umi soubezne navadet raketu a strilet z kanonu. Tedy nebyl by zadny problem si rakety "nahazet" dopredu, ale prave proto, ze na vzdalenost tech 12 km jsou vzdalenosti prilis kratke a rakety prilis rychle, nema tuto narocnou schopnost integrovanou. Takze realita je, znacne jina, mene vyhodna pro ESSM. na tech 12 km prvni zasah, dalsi na 8km, dalsi na 5 km a posledni na 3 km, ale jiz s vysokou pravdepodobnosti zasahu trosek onyxu a tedy masivniho poskozni lodi.
Na druhe strane jsi pak ohleduplne zapomel zapocitat kanony palashe od cca 5km, harpuny jsou doslova cvicne terce, leti pomalu, nemanevruji a navic nic nevydrzi(ne ze by neco vydrzelo sprchu z 30mm, ovsem harpune staci i neprimy hit od granatu).
Takze ESSM nesnese jako CIWS s kashtanem ci palashem srovnani, zejmena kdyz zapocteme realne protilodni strely obou stran. Samozrejme je to ale pokrok od Phalanxu...:-)
Uz mi to neda se nezapojit, myslim, ze jsi neuveritelne vstricny vuci aegis+essm (a artenovi). Arten ma nejakou iluzi, ze rakety ESSM si aegis nahazi dopredu a ty pockaji na urcenych pozicich na protilodni strely. Jenze takhle to funguje mozna na 30-40km, kde rozestupy mezi raketami muze byt 5-10 kilometru a tak je rezerva 3-6 sekund. Postrelovani raketama a jejich zasahy, zejmena na manevrujici cile se nedaji rozplanovat na sekundu presne. Systemy maji prodlevy, chybovost, komunikacni zpozdeni... Kashtan/palash umi soubezne navadet raketu a strilet z kanonu. Tedy nebyl by zadny problem si rakety "nahazet" dopredu, ale prave proto, ze na vzdalenost tech 12 km jsou vzdalenosti prilis kratke a rakety prilis rychle, nema tuto narocnou schopnost integrovanou. Takze realita je, znacne jina, mene vyhodna pro ESSM. na tech 12 km prvni zasah, dalsi na 8km, dalsi na 5 km a posledni na 3 km, ale jiz s vysokou pravdepodobnosti zasahu trosek onyxu a tedy masivniho poskozni lodi.
Na druhe strane jsi pak ohleduplne zapomel zapocitat kanony palashe od cca 5km, harpuny jsou doslova cvicne terce, leti pomalu, nemanevruji a navic nic nevydrzi(ne ze by neco vydrzelo sprchu z 30mm, ovsem harpune staci i neprimy hit od granatu).
Takze ESSM nesnese jako CIWS s kashtanem ci palashem srovnani, zejmena kdyz zapocteme realne protilodni strely obou stran. Samozrejme je to ale pokrok od Phalanxu...:-)
Rabo, ale ked porovnávame, tak porovnavajme hrušky s hruškami a nie s jablkami.
Ak porovnávaš schopnosti systému, tak ich porovnávaj voči rovnakému cieľu. Ak voči jednému použiješ Onix a voči druhému Harpoon, tak je to síce bližšie realite, ale potom si povedzme že modelujeme reálnu situáciu. A v tom momente nebudeme pre ESSM brať 12km, ale 50...
Takže ostaňme pri tomto:
Ešte to s tým radarom, čo si písal vyššie som nepochopil. SPY-1 je slepý do 10-20 km???
Môžeme teraz filozofovať s akou presnosťou sa daju naplanovať, ale keď sa pozriem na rýchlosť ESSM a Onixu, fakt že nemôžeme vždycky očakávať ideálny stretávací kurz, povedal by som že pre PL systém typu Aegis je presnosť navedenia max. sekunda nutnosťou... Ale hádať sa nebudem.
Ak porovnávaš schopnosti systému, tak ich porovnávaj voči rovnakému cieľu. Ak voči jednému použiješ Onix a voči druhému Harpoon, tak je to síce bližšie realite, ale potom si povedzme že modelujeme reálnu situáciu. A v tom momente nebudeme pre ESSM brať 12km, ale 50...
Takže ostaňme pri tomto:
Aegis je určite lepšie CIWS, ako Palaš. Najmä preto, lebo to nie je CIWS, ale výkonný PL systém priestorovej ochrany...rabo píše: je jednoznačne SPY-1 s ESSM lepšie CIWS, ako Palaš.
Ešte to s tým radarom, čo si písal vyššie som nepochopil. SPY-1 je slepý do 10-20 km???
Taku hlupost som nikde nepovedal. Samozrejme, že Aegis posiela strely do vypočítaného predpokladaného priestoru cieľa tak aby tam doletel v istý čas. Pričom systémovu odozvu, komunikačné opozdenie atď. vieš zahrnúť do výpočtu.cernakus píše: Arten ma nejakou iluzi, ze rakety ESSM si aegis nahazi dopredu a ty pockaji na urcenych pozicich na protilodni strely.
Môžeme teraz filozofovať s akou presnosťou sa daju naplanovať, ale keď sa pozriem na rýchlosť ESSM a Onixu, fakt že nemôžeme vždycky očakávať ideálny stretávací kurz, povedal by som že pre PL systém typu Aegis je presnosť navedenia max. sekunda nutnosťou... Ale hádať sa nebudem.
Autor tým chcel povedať, že Aegis je výkonostne niekde úplne inde, takže je jasné že v roli CIWS deklasuje štandardné CIWS ako Palaš...Julesak píše:Tento argument som priznám sa celkom nepochopil...arten píše:Aegis je určite lepšie CIWS, ako Palaš. Najmä preto, lebo to nie je CIWS, ale výkonný PL systém priestorovej ochrany...

EDIT:
Nedalo mi, vyhrabal som ešte nejake udaje o Palaši.
Ako maximálna rýchlosť cieľa postrelovaného raketami je uvádzané 700 m/s.
Maximálna rýchlosť cieľa postrelovaného kanónom je 300 m/s.
Aj keď Rabo tu postol rýchlosť Onixu ako 700m/s, tak terminálnu rýchlosť Onixu rôzne zdroje uvádzajú ako 2,5 - 2,9 M, čo je ak si dobre pamätám stredoškolskú fyziku 850- 990 m/s.
Takže Palaš by mal vlastne vážny problém ohroziť cieľ typu Onix...
Ešte k tomuto:
Kastan asi áno, Palaš asi nie - Sosny návadza po laserovom lúči, takže v momente keď spustí streľbu z kanónov je doslova zahalený mrakom dymu a stráca kontakt so streloucernakus píše: Kashtan/palash umi soubezne navadet raketu a strilet z kanonu.
Na to nemám dôvod. Nemám prečo porovnávať ESSM vs Harpoon a Palaš vs Onix, keď každý je stavaný na svoj potencionálny cieľ. Neporovnávame T-90 vs T-90, ale vs Abrams a Merkava respekt. vs ich munícia, F-22 vs R-77 atď. a nikto nemá s tým porovnávaním problém. To je presne o požiadavke a vyhodnotení hrozieb - hrozbou pre "východné" lode sú rakety úrovne Harpoon a pre "západné" Onix, Brahmos,Granit, Malachit...Rabo, ale ked porovnávame, tak porovnavajme hrušky s hruškami a nie s jablkami.
Ak porovnávaš schopnosti systému, tak ich porovnávaj voči rovnakému cieľu. Ak voči jednému použiješ Onix a voči druhému Harpoon, tak je to síce bližšie realite, ale potom si povedzme že modelujeme reálnu situáciu. A v tom momente nebudeme pre ESSM brať 12km, ale 50...
Radary kategórie PESA majú problémy s deformovaním lúča na okrajoch uhlového rozsahu antény čo znižuje schopnosť detekovania cieľa a to je prípad do vrchu orientovaného SPY-1. Od základu je konštruovaná na sledovanie horných cieľov, prípadne cieľov vo väčších vzdialenostiach. Neviem koľko je záporný uhol lúča u SPY-1, ale kladný aj v kombinácii s našikmenou anténou nebude viacej ako 60-70 stupňov pri zápornom to bude určite menej. Možno na úrovni o niečo viacej ako polovica, ale stále menej ako 90 stupňov a tým pádom tam vzniká, pri určitej vzdialenosti od zdroja/ antény, slepé miesto + vyššie uvedený problém. Možno práve preto má ESSM taký tabuľkový dosah - 50Km, aby sa dala ešte využiť schopnosť radaru SPY-1.Ešte to s tým radarom, čo si písal vyššie som nepochopil. SPY-1 je slepý do 10-20 km???