E=mc2

[Alchymista]

Dobrá zbierka problémov...
Akurát, že časť z nich je skôr povahy filozofickej, než fyzikálnej (Fermiho/Fermi-Hartov paradox). Niektoré ďalšie sa opakujú vo viacerých podobách (Machov princíp a problémy vzťahu momentu zotrvačnosti a hmotnosti). Podobne sa opakujú vo viacerých podobách problémy okolo veľkoškálovej štruktúry vesmíru a jej vývoja.
Ďalšia časť problémov sa potom týka tém "novej fyziky", pre ktorú, bohužiaľ/našťastie, nechávajú novšie a nové výsledky výskumov a experimentov stále menší priestor.

[Stuka]

Video od oc-14-4a-01 som nestihla pozrieť. Pokiaľ ale zasa patrilo medzi tie, ktoré vyvracajú teóriu relativity, čo tak uviesť jediný príklad, ktorý ju naozaj vyvracia? Ja o ňom neviem, ale rada sa nechám poučiť. Mohlo mi niečo zásadné ujsť.
Alebo sa tu objavil starý dobrý neutrino v novom šate?

[Alchymista]

Ja som link tiež nestihol, ale to nie je podstatné - oc-14-4a-01 dotknuté problémy v ďalšom príspevku vymenováva (síce anglicky, ale neva).
O každom z nich si zrejme už aspoň počula. Rozhodne netvrdím, že sú to veci, nad ktorými možno mávnuť rukov - naopak, vo viac prípadoch sa dotýkajú samotných základov fyzikálnych teórií súčastnosti. Lenže... Zo skúsenosti viem, že ak sa to podáva "laicky prístupne", tak je z toho obvykle len šialený guláš.
Zoznam pravdepodobne vychádza z tohoto materiálu: Hlavné/Fundamentálne nevyriešené problémy vo fyzike a astrofyzike - http://www.calphysics.org/problems.pdf - podotýkam, že to už má viac ako 10 rokov a pochádza to z roku 2001, takže niektoré veci sa mohli zmeniť
Iný podobný zoznam nevyriešených problémov vo fyzike
1. Tmavá hmota - jej povaha a pôvod
2. Tmavá energia - jej povaha, zdroj a príčina
3. Uniformita vesmíru - prečo je vesmír rovnorodý
4. „Rovnosť/plochosť“ vesmíru - prečo je vesmír vo veľkých škálach plochý, bez pozorovateľného zakrivenia
5. Vznik štruktúr vo vesmíre - ako a prečo vznikli vo uniformnom a plochom vesmíre vekorozmerné štruktúry a ako sa vyvýjajú
6. Nesymetria látky a antilátky - prečo pozorujeme len hmotu, ale nie väčšie oblasti antihmoty
7. Podstata „Veľkého tresku“
8. Antropický princíp
K poslednému existuje pekná myšlienka (údajne od veľkého Einsteina): “Ktovie, či mal Boh mal pri stvorení sveta vôbec nejaké alternatívne možnosti?“

Lee Smolin vo svojej knihe „The Trouble with Physics“ (SMOLIN,L., 2006) - česky Fyzika v potížích (Argo/Dokořán 2009) - uvádza tieto problémy takto - podľa neho je ich päť:
1. Teória všetkého – zjednotenie všeobecnej teórie relativity a kvantovej fyziky
2. Kompletizácia štandardného modelu častíc a síl
3. Realistická interpretácia kvantovej fyziky
4. Hodnoty fyzikálnych konštánt
5. Podstata tmavej hmoty a tmavej energie

[oc-14-4a-01]

Ja o ňom neviem, ale rada sa nechám poučiť.

V súhvezdí Orol je Pulzar PSR 1913 +16, je súčasťou dvojhviezdného zoskupenia. Obiehajú okolo spoločného ťažiska s periódou 8 h. Vzdialenosť sa mení z 1,1 polomeru Slnka na 4,7 polomeru.Ked sú blízko seba tak merateľne spomaľujú radiové vlny, čo je súhlasné so všebc.t. relativity.

Alebo pri pozorovaní dvojhviezdy Cen X-3 bolo preukazané, že rýchlosť röntgenových lúčov je nezávislá od rýchlosťi svojho zdroja. Čo potvrdzuje a aj nepotvrdzuje Albertove závery.

Na druhej strane sonda Pioneer nám zrýchľuje viac ako by mala. Takže akékoľvek zbožšťovanie alebo cenzurovanie je predčasné.

Moderátor si nepraje odkaz na youtube, predmetné video ma názov: The Martian Sky

[Stuka]

Moderátor mal pravdu.
Takéto videá sú o ničom a netreba ich sem dávať.

[oc-14-4a-01]

Moderátor mal pravdu.
Takéto videá sú o ničom a netreba ich sem dávať.

Podozrenie z fabulacie atmosféry na Marse, je podľa teba nerelevatné? Hlavne ked si podozrenie možeš overiť aj pomocou stredoškolskej fyziky a zakladného softvéru.

[jersey.se]

Podozrenie z fabulacie atmosféry na Marse, je podľa teba nerelevatné?

Ani ne tak nerelevantné jako totální píčovina. Sry, ale video jsem zastavil v 1:30 a autora prohlásil za nesvéprávného imbecila, stejně jako ty co mu to žerou

[Alchymista]

V súhvezdí Orol je Pulzar PSR 1913 +16, je súčasťou dvojhviezdného zoskupenia. Obiehajú okolo spoločného ťažiska s periódou 8 h. Vzdialenosť sa mení z 1,1 polomeru Slnka na 4,7 polomeru. Ked sú blízko seba tak merateľne spomaľujú radiové vlny, čo je súhlasné so všebc.t. relativity.

Alebo pri pozorovaní dvojhviezdy Cen X-3 bolo preukazané, že rýchlosť röntgenových lúčov je nezávislá od rýchlosťi svojho zdroja. Čo potvrdzuje a aj nepotvrdzuje Albertove závery.

Na druhej strane sonda Pioneer nám zrýchľuje viac ako by mala. Takže akékoľvek zbožšťovanie alebo cenzurovanie je predčasné.

Spomaliť alebo urýchliť rádiové vlny, svetelné a röntgenové žiarenie nie je možné - tie majú vo vákuu vždy rýchlosť svetla. Mení sa však ich frekvencia - pri pohybe zdroja alebo v silnom gravitačnom poli vzniká "červený" alebo "modrý" dopplerov posun frekvencie pozorovaného žiarenia. Takže k zmenám frekvencie dochádza celkom presne podľa Alberta.

Iná vec sú pozorovania extrémne vzdialených gamazábleskov (GRB) - tu bolo dokázané, že v záblesku nedochádza k časovému rozdeleniu žiarenia podľa frekvencie, čo zasadilo pomerne vážnu ranu viacerým teóriám, predpokladajúcim, že priestor samotný je v oblasti planckovej škály dĺžok "zrnitý", nespojitý.

O sondách Pioneer:
Podrobnou analýzou tepelných pomerov v konštrukcii sondy sa zistilo, že na sonde funguje tepelný "fotónový motor", síce slabučký a s nepatrným ťahom, ale dostatočným na to, aby vysvetlil ono záhadné zrýchlenie. Jeho hodnota je 8,74±1,33×10E−10 ms^2 - teda asi jeden nanometer za sekundu na druhú. Už toto, samo o sebe, je celkom uctyhodný výkon meracej a pozorovacej techniky - ak dobre počítam, odchýlka v polohe je asi jeden meter. Podrobná analýza tiež ukázala, že odchýlka je premenlivá v čase (postupne klesá), čo dobre korešponduje s poklesom výkonu palubných plutóniových termogenerátorov elektrickej energie.

[oc-14-4a-01]

Spomaliť alebo urýchliť rádiové vlny, svetelné a röntgenové žiarenie nie je možné - tie majú vo vákuu vždy rýchlosť svetla.

Pri Pulzari PSR 1913+16 zmerali spomaľovanie rádiových pulzov /17 otáčok za sec./ čo zdôvodnili silou gravitačného
poľa neutrónovej hviezdy, čo predpovedala VTR.

jersey.se, myslel som, že Európa už prekonala upaľovanie a zatvárenie do bláznincov nepohodlných. Či ti tak chýba brežnevovská doba? Mimochodom jersey.se, máš alternatívny zdroj snímok atmosféry na Marse? Grunt sa zrútil.

(úprava citace) *T*

[Polarfox]

No ale možná by jsme ty nepohodlné mohli odvážet na Mars ...to video to je dobrej matroš

[oc-14-4a-01]

No ale možná by jsme ty nepohodlné mohli odvážet na Mars ...to video to je dobrej matroš

O tom sníva Michio Kaku profesor na City University of New York spoluzakladateľ strunovej teórie poľa. Mierne zanedbáva
absenciu magnetického poľa Marsu, čo spôsobuje riedkosť atmosféry.

Vieš to aj argumentačne podložiť že sa jedná o matroš? Ako je bežné vo vedeckej praxi? Sorry

[Polarfox]

Těhle videí z "vědecké praxe" je na youtube asi tak kvadrilión a půl. Zase musím říct, že autor tohoto videa má o trošku vyšší level než většina ostatních, protože umí alespoň krásně hejbat s nastavením sem a tam a, to mě teda podrž, i ořezávat! Zaslouží si to rozhodně čestné místo hned vedle yetiho spatřeného na Václaváku a Eiffelovky, která je ve skutečnosti obří vysílač. Upřímně mě moc neba přít se s někým o tom, jestli nikdo nikdy na Měsíci nebyl, že Mars je fialovorůžovozelený a že nám všichni strašně moc lžou.

[jersey.se]

Mierne zanedbáva
absenciu magnetického poľa Marsu, čo spôsobuje riedkosť atmosféry.

Ehm, když už jsi to nakous, mohl bys mi jako totálnímu laikovi vysvětlit jaký přímý vliv má relativně slabé magnetické pole Marsu (ono tam tak úplně nechybí, že) na hustotu jeho atmosféry?

Naprostý šok! Změnou teploty snímku jsem dospěl ke zjištění, že barva oblohy na Zemi je ve skutečnosti překvapivě zelená! Všichni nám lžou!



příspěvky sloučil Skelet

[skelet]

Byl bych rád, kdyby jste se řídili pokyny tvůrkyně tohoto vlákna a nedělali jí tady z toho mrdník. Danke

[Alchymista]

Jersey - budeš prekvapený, ale to je fakt: slabé alebo celkom chýbajúce magnetické pole skutočne umožňuje slnečnému vetru značne ľahšie rozrušovať atmosféru planéty.

Najviac sa to prejavuje u atomov vodíku a samorejme hélia, v relatívne menšej miere potom aj ďalších plynov - kyslíku, dusíku, argónu... Preto napríklad Venuša, s oveľa hustejšou atmosférou a samozrejme väčšou hmotnosťou ako Mars, praticky úplne stratila vodu (Venuša má hmotnosť cca 81% hmotnosti Zeme). Totiž - vysoká atmosféra, termosféra a exosféra, je na Zemi tvorená z podstatnej časti vodíkom, u Marsu je dnes podiel vodíku vo vysokej atmosfére značne menší než na Zemi, a u Venuše je ešte nižší - Venuša ho počas svojho vývoja stratila značne vyššie percento ako Mars. Vodík a ďalšie plyny sú ale na Zemi "uzavreté" pod relatívne silným magnetickým poľom a slnečný vietor, nehovoriac už o CME - výtryskoch slnečnej koronárnej hmoty - ich nedokážu z vysokej atmosféry odfúknuť v takom množstve, ako to dokážu z vysokej atmosféry planét, kde vysoká atmosféra nie je "pod ochranou" magnetickým poľom. Strata plynov vo vysokej atmosfére odfúknutých slnečným vetrom a CME je samozrejme rýchlo doplnená expanziou nižších vrstiev atmosféry, lenže to vedie k poklesu potlaku na povrchu - proste sa ustaví nová "hydrostatická" rovnováha atmosféry v gravitačnom poli planéty, ale s nižšou celkovou hmotnosťou.
Ak má planéta dostatočne silné magnetické pole, slnečný vietor a podstatná časť hmoty CME je geomagnetickým poľom už vo veľkej výške nad povrchom planéty (a nad atmosférou) jednak zbrzdený a jednak odklonený "do strany", takže nepôsobí priamo na horné vrstvy atmosféry a straty plynov z vysokej atmosféry sú významne nižšie.
Mars má dnes atmosféru riedku a významnú časť časť atmosféry už stratil - jednak kvôli slabému magnetickému poľu a samozrejme aj kvôli malej vlastnej hmotnosti - jeho hmotnosť je len 10,7% hmotnosti Zeme.
Pri rovnakom povrchovom tlaku by atmosféra Marsu siahala oveľa vyššie ako zemská atmosféra - karmanova medza by údajne ležala vo výške 200-300km (na Zemi je to cca 100km - je to tiež "hranica vesmíru").

Ostatne - chýbajúcim magnetickým poľom a následnou stratou vodíka (a teda prakticky úplnou stratou vody) sa vysvetľuje aj mimoriadna hustota atmosféry Venuše.
Totiž, v zemskej atmosfére, za prítomnosti vody, bola podstatná časť CO2 zo zemskej atmosféry vyplavená, reakciou vody a CO2 vznikala kyselina uhličitá a tá reagovala s eróziou intenzívne rozrušovanými povrchovými horninami za vzniku uhličitanov, ktoré sa následne vyzrážali a tektonickými procesmi boli uložené v zemskej kôre.
Pre predstavu - 1kg uhličitanu vápenatého CaCO3 obsahuje (viaže) cca 440 gramov CO2 čo zodpovedá 239 litrom plynu (pri normálnom tlaku) - teda v objem 1 litru vápenca, mramoru... je zachytených okolo 647 litrov plynného CO2 vyplaveného z dávnej zemskej atmosféry. Podotýkam, že primárne chemické a fyzikálno-chemické procesy, ktorými toto vyplavovanie CO2 z atmosféry a jeho ukladanie do zemskej kôry prebiehalo, sú v anorganické, "nebiologické" - nie je k nim potrebná existencia živých organizmov, hoci najrozsiahlejšie povrchové ložiská uhličitanov sú prevážne biogénneho pôvodu (ale predstavujú len menšiu časť z celkových uložením uhličitanov/karbonátov v zemskej kôre).

[jersey.se]

Budeš se divit, ale nebudu se divit, vím že je to jeden z přijímaných názorů, ale možná že se ty budeš divit, že to není jediný názor a ani není úplně nejrozšířenější. Ono to tiž tak opravdu úplně nebude, alespoň se to tak jeví minimálně části planetárních geologů. Ohledně působení slunečního větru jsem jaksi obeznámen už z dob studií. Venuše má slabé magnetické pole (ono to jinak asi ani být nemůže vzhledem k její rotaci, takže to je asi velmi dlouho stejné) a přesto má velmi hustou atmosféru i přes bližší pozici ke Slunci než Země. Málo vody to ano, to opravdu souvisí s jejím rozkladem a odfouknutím vodíku slunečním větrem, jenomže to je složka která u terestrických planet netvoří podstatnou hmotu atmosféry. Zdá se že jediným kritériem ovlivňujícím hustotu atmosféry je hmotnost planety, kterou pokrývá a úroveň její vulkanické činnosti. Alespoň v této fázi existence terestrických planet.Krom toho magnetické pole Marsu, ač není "aktivní" jako na Zemi, ale spíš jde už o remanentní magnetismus, přecijen jistý ochranný účinek má i s ohledem na větší vzdálenost od Slunce a lze na něm (i když spíš díky některým magnetickým anomáliím) pozorovat i polární záře.

[Stuka]

To zajímá i vědce a ještě to nevysvětlili - kam zmizla atmosféra Marsu a souvisí to právě s magnetickým polem.

Kdysi měl Mars hustou atmosféru a kapalnou vodu. Dnes je suchý a chladný - což je samozřejmě důsledek toho, že přišel o ochrannou atmosféru. Kdysi měl i silné magnetické pole a dnes má slabé. Proč? Přikláním se k tomu, že jedno souvisí s druhým, jenom co bylo dřív - slepice nebo vejce?
Neví se, proč přišel Mars o své magnetické pole (resp. výrazně zesláblo). Asi z důvodu srážky s jiným kosmickým tělesem.
Neví se, jak Mars přišel o svoji atmosféru. Jedno z vysvětlení poskýtá, že je to z důvodu ztráty nebo zmenšení magnetického pole. Dalším vysvětlením ztráty atmosféry může být - zklidnění vulkanické činnosti, která nastala asi před 3 až 3,5 miliardy let. Určitě je to i z důvodu nižší gravitace než má Země - k tomuto názoru se určitě přikláním. Další hypotéza uvádí, že to bylo z důvodu srážky s jiným kosmickým tělesem.

zdroj: http://procproto.cz/veda-a-technika/ast ... atmosferu/

[Alchymista]

Atmosfére Zeme má hmotnosť asi 5,1x10^18kg, "povrchová" voda na Zemi asi 1,3x10^21kg. Vody je teda na Zemi asi 250x viac ako vzduchu.

Domnienka: Ak by okamžite zmizli všetky plyny, tvoriace atmosféru Zeme, a zostala len voda v oceánoch, v pomerne krátkom čase by sa vytvorila nová atmosféra, tvorená výlučne vodnou parou a povrchový tlak by sa ani príliš nezmenil (neklesol by o viac ako o polovicu - teda po ustálení rovnováhy).

---

Stuka - Mars je značne menší ako Zem - má hmotnosť len niečo viac ako 1/10 hmotnosti Zeme, takže jeho vnútro zrejme vychladlo značne rýchlejšie ako zemské vnútro - a je teda možné, že sa jeho vnútorné dynamo okolo tekutého jadra "zadrelo" a zastavilo oveľa skôr ako na Zemi. Tým prestala byť atmosféra chránená magnetickým poľom a slnečný vietor ju postupne "rozobral" do dnešného stavu.
Niekde som videl tabuľku s porovnaním úniku/strát plynov zo zemskej a z marťanskej atmosféry vplvom disipácie? a pôsobenia slnečného vetra - ten pomer bol silne v neprospech Marsu, napriek tomu, že už stratil podstanú časť atmosféry, aj naďalej ju stráca v oveľa väčšom množstve ako Zem. Navyše, pred miliadami rokov bolo "mladé" Slnko pravdepodobne značne divokejšia hviezda so značne silnejším slnečným vetrom.

[Stuka]

Ak by okamžite zmizli všetky plyny, tvoriace atmosféru Zeme, a zostala len voda v oceánoch, v pomerne krátkom čase by sa vytvorila nová atmosféra, tvorená výlučne vodnou parou

Píšeš , že povrchový tlak by sa veľmi nezmenil... len by klesol o polovicu. To je podľa môjho názoru, dosť podstatný rozdiel.
Takisto si myslím, že atmosféra zložená iba z vodnej pary , už nie je atmosféra - resp. nemá vlastnosti atmosféry.

[jersey.se]

stuka: No, vzhledem k tomu že je mi z planetárních věd nejbližší vulkanologie, budu tvrdit že to souvisí právě s vulkanickou činností. Nakonec Země sama si prožila několik velkých výkyvů, jež se dají poměrně dobře rozeznat. Vulkanická činnost souvisí s aktivním planetárním nitrem a to zase může mít souvislost s magnetickým polem. No jo, jenže co terestrická planeta, to naprosto jiné chování. Venuše nemá a asi nikdy neměla silné magnetické pole, přestože jinak je patrně velmi aktivní (možná právě dochází k přeměně povrchu, zřejmě totiž postrádá deskovou tektoniku), Země je také vnitřně aktivní, její aktivita je prakticky neměnná poslední skoro miliardu let a nějaký čas ještě bude, a díky svému vnitřnímu vrstvení a úrovním vnitřní rotace generuje jako jediná terestrická planeta relativně silné magnetické pole. Pak je tu Mars. Přikláním se k tomu, že Mars neměl ani v minulosti nijak silné magnetické pole. Předpokládám že by to mohlo být díky tomu, že jeho vnitřní železoniklové jádro je poměrně malé a vždy mělo poměrně malý obsah radioaktivních prvků (U Země produkují ohromné množství tepla radioaktivní izotopy U, Th a 40K zde obsažené), navíc se pravděpodobně jeho rotace poměrně brzo s rotací vnějšího jádra srovnala. Jistou roli může hrát i větší vzdálenost od slunce, protože je předpokládáno, že zemské magnetické dynamo je udržováno v chodu mimo jiné právě i interakcí s proudem nabitých částic ze Slunce a slunečním magnetickým polem. Přesto měl Mars kdysi atmosféru hustší. Aby ale nedošlo k mýlce, Mars má "velkou" atmosféru. Zasahuje poměrně daleko, s čímž se musí počítat například při umisťování kosmických sond. Pokud by byla teorie o tak velké účinnosti abraze atmosféry slunečním větrem, byla by zde jistá nesrovnalost.

Alchymista: Nelze zahrnovat současný obsah vody na Zemi do atmosféry. Spíš současná atmosféra a její skladba (suchá stratosféra) umožňují její existenci v kapalném stavu. Jinak by byla pravděpodobně velmi brzy rozbita slunečním zářením (ano, i přes magnetické pole) a vodík odfouknut.