Organické materiály a život na jiných planetách

[Stuka]

Takže považujem každého, kto vážne uvažuje o dovoze vzoriek s potenciálne živými mimozemskými organizmami na Zem, za krajne nezodpovedného šialenca.

Máš pravdu, Ale myslím si, že vždycky se nějací šílenci najdou. Bohužel. Hned mě napadnou Vetřelci (v našem případě by se jednalo o nějakého maličkého vetřelce ),v té geniální sérii to bylo dobře ukázáno, jak někteří lidé uvažují, co se týče mimozemského života.
No, snad k tomu nedojde.
Na druhou stranu by se možná někde mohlo najít něco, co by se dalo využít jako lék. Nemusí být každý mimozemský organizmus jenom škodlivý.

[Montgomery]

Na druhou stranu by se možná někde mohlo najít něco, co by se dalo využít jako lék. Nemusí být každý mimozemský organizmus jenom škodlivý.

Tak to je samozřejmé, ale musíš počítat i stím, že se taký organismus může přizpůsobovat a měnit své vlastnosti a schopnosti, jak je vidět na pozemských bakteriích atd. Takže i přes možné pozitivní výsledky by to bylo velice riskantní.
Ale popravdě řečeno, zatím se asi nemusíme bát, že by NASA sehnala finance na let na Mars a ještě zpět.

[Franz Trubka]

Je to sice trochu OT, ale celkem to vystihuje problematiku. Kmen Andromeda
Existuje kniha a dve filmova zpracovani.
Kdo necetl nebo nevidel, ma zakladni nedostatek ve vzdelani a mel by si to okamzite doplnit

[Alchymista]

Franc - a aj pekne kreslený komix od Jozefa Schrenka z časopisu Elektrón pod názvom Zelená smrť - tam som vlastne na príbeh narazil prvý krát. S literárnou predlohou sa celkom zhoduje.

Mongomery - na pilotovaný let v najbližšom štvrťstoročí asi nie, ale na automatickú sondu možno aj ano. Dosť ma to desí...

Stuka - je to celkom cudzí organizmus s neznámou biochémiou - a prienik cudzorodého organizmu do ekosystému má vždy dosť desivé následky na postihnutý ekosystém. Príkladov následkov úmyselného i neúmyselného zavlečenia cudzorodých organizmov do rozličných ekosystémov na Zemi už myslím máme celkom dosť - a pritom to sú stále len organizmy s rovnakou biochémiou a navzájom "jedlé".

[Pátrač]

Hezké uvolňovací téma. Mě osobně to připadá jako velký humbuk.

Za prvé jak je vůbec definovaný život? Tedy co je živé a co neživé?

Za druhé nález organické látky není nic neobvyklého. Více než 10 takových látek objevily radioteleskopy v kosmických mlhovinách už v 70. a 80. letech minulého století. Jako dítko odrostlé jsem to studoval s velkým nasazením, třeba Karel Pacner, kniha HLedáme kosmické civilizace.

Za třetí, jediný opravdu hodnověrný důkaz by měl být nález fosílie pokud tam život byl a zanikl a nebo byť jen jediného mikroba, který by ale měl být prokazatelné mimzemského původu a ne zavlečenec ze Země.

Vše ostatní jsou kidy, slinty a přání povýšená na skutečnost.

[Montgomery]

Alchymista - řekl bych, že ani na automatický let teď nezbývá USA mnoho financí. Musel by to být převratný objev, aby vypravili další misi.

[asija]

Čo to znamená "chudobnejšie podmienky"? V podzemí, v hĺbke niekoľko kilometrov, je všetko - je tam voda (vo forme roztokov), je tam potrava (síra, železo, metán...), je tam teplo, sú tam životné priestory (vo forme trhlín a rozrušených hornín...), sú tam dokonca rôzne anorganické katalizátory (ílovité horniny, zeolity...). Na povrchu je to síce tiež, ale oveľa rozptýlenejšie.
Veľmi sa mi páči teoria hlbokej horúcej biosféry (napríklad http://www.vesmir.cz/clanek/hluboka-horka-biosfera ), podľa ktorej je hlavná časť biologickej hmoty na našej planéte tvorená organizmami žijúcimi v horninách a roztokoch vo väčších hĺbkach pod povrchom a to, čo vidíme okolo seba sú len "vyhnanci" do nehostinného prostredia na povrchu planéty.

S touhle teorii mam ten problem, ze zivot jakozto disipativni proces potrebuje gradient nejakeho termodynamickeho potencialu. To ze je v podzemi methan je k nicemu, pokud tam neni i kyslik. To ze je tam teplo, je knicemu pokud tam neni i zima. Sirne bakterie u "sopouchu" na dne pozemskych oceanu maji sice metabolizmus hodne vzdaleny od tech co zname z povrchu, ale porad tam je vyrazny gradient kde se na sulfan a jine redukujici latky bohate plyny se prudce (na rozhrani sirky nekolik metru) dostavaji do vyrazne odlisneho prostredi, a vruku vruce stim podstupuji spoustu chemickych rekaci. Zivot tohodle gradientu jen vyuziva a ty reakce katalizuje.
Jenze hluboko v zemske rukere je situace uplne jina. Prostredi je tam po desitky milionu let velice stabilni, prakticky vsechna chemie dosahla termodynamicke rovnovahy. V takovem prostredi muze aktivni zivot existovat jen tezko (leda nejake spory). Na marzu navic uz pred par miliardama let ustala sopecna aktivita => tenhle zdroj nerovnovahy uz tam neni.

Stuka - je to celkom cudzí organizmus s neznámou biochémiou - a prienik cudzorodého organizmu do ekosystému má vždy dosť desivé následky na postihnutý ekosystém. Príkladov následkov úmyselného i neúmyselného zavlečenia cudzorodých organizmov do rozličných ekosystémov na Zemi už myslím máme celkom dosť - a pritom to sú stále len organizmy s rovnakou biochémiou a navzájom "jedlé".

no tak obvykle jsou to spise organizmy z podobneho biotopu zastavajici nejakou niku, a dusledkem je ze vytlacuji sveho konkurenta. Tady je to ale spise o tom ze proste dany organizmus je na dany biotop lepe prispusoben nez organizmus puvodni, a to proto ze se vyvijel v nejakem bohatsim konkurencnejsim prostredi. Typicky treba kralik z Eurasie a afriky dokaze dost zatopit klokanum, protoze v Eurasii konkurencni boj mezi organizmy vystil v schopnejsi reseni, zatimco v australii byli docela izolovani.
Nemyslim si ze by hypoteticke marsovske organizmy nejak ohrozovaly zivot na zemi, prave kvuli te nekompaktibilite. Jejich nika je uplne jina. Nemuzou parazitovat, nebo byt infekcni nemoci pro organizmy s uplne jinymi metabiloty, a s imutnitim systemem na ktery se nemely sanci ani zdale kdy adaptovat. Navic vezmeme li mars jako vyrazne chudsi ekosistem (s mene druhy, mene komplexni evoluci), tak i kdyby si organizmy ze Zeme a z Marsu vzajemne konkurovaly, ty pozemske nejspise vytlaci/vyhubi ty Marsovske. Ne naopak.

Ale uznavam - Jistota je jistota

[Lord]

Nechcete radši počkat až to "vypustí" Zatím to jsou jen dohady.

Taky názor
Najít na Marsu život by byl úžasný úspěch, ale znemožnil by kolonizaci

Podle posledních zpráv však Historický objev na Marsu se nekoná. Curiosity organické látky na Marsu nenašla
V prvních vzorcích půdy z Marsu, které analyzovala americká astrobiologická sonda Curiosity, žádný důkaz o organickém materiálu není. NASA tak mírní svá slova o převratném objevu. Oficiální výsledky analýzy představí příští týden.
Robotická sonda Curiosity prozatím nalezla důkazy o dávných říčních korytech, sledovala písečnou bouři a analyzovala první vzorek půdy.

Charles Elachi, šéf kalifornského střediska pro výzkum a vývoj proudových motorů Jet Propulsion Laboratory (JPL), které misi Curiosity řídí, během konference na římské univerzitě La Sapienza prohlásil, že oním zlomovým objevem by mohl být nález jednoduchých organických molekul.
Tyto molekuly jsou sice předpokladem pro vznik života, neboť složitější aminokyseliny jsou základem všech živých organismů, ale nedokazují jej. Takovéto molekuly navíc už dříve ve vesmíru odhalili astrobiologové pomocí teleskopů.
http://zpravy.ihned.cz/svet/c1-58866570 ... marsu-nema

[Alchymista]

Aldebaran: Drakeova rovnice vylepšena http://aldebaran.cz/forum/viewtopic.php?t=3330
Krátky pokec o Drakeovej rovnici a jej vylepšení.
Drakeova rovnica je matematická rovnica, ktorá teoreticky umožňuje vypočítať počet inteligentných foriem mimozemských civilizácií vo vesmíre, s ktorými je možné nadviazať kontakt. Problém je, že v nej vystupuje až príliš veľa neznámych alebo odhadnutých veličín.

Ak by sa nedarilo dostať sa na okazované pdf, treba kliknúť na poslené slovíčko v riadku.

[oc-14-4a-01]

Alan Stern vyhlásili, že plánujú pravidelné lety turistov k mesiacu Zeme.
http://slovak.ruvr.ru/2012_12_07/Cesty- ... sat-rokov/

To som zvedavý ako chcú odtieniť kozmické žiarenie a tok slnečných protónov, keď už počas misie k Hubblovmu teleskopu
sa astronauti sťažovali na nevoľnosť. Hubblov teleskop je hlboko v magnetosfére Zeme.

[Alchymista]

S tou radiáciou to zasa tak strašné nie je.
Jeden z vedecko-technických výstupov projektu Apollo bolo meranie dávok žiarenia, ktoré posádka počas mesačných misií dostala. Najväčšiu dávku (meranú na pokožke - skin dose) dostala posádka Apollo 14 - skin dose 1,14rad
zdroj: http://www.hq.nasa.gov/alsj/tnD7080RadProtect.pdf
Misia Apollo | dávka | trvanie letu | stredná dávková rýchlosť | poznamka
Apollo 7 | 0.16 rad | 10 d 20 h / 260 h | 0,615 mrad/h (54 mGy/rok) | okolo Zeme (LEO)
Apollo 8 | 0.16 rad | 6 d 03 h / 147 h | 1,000 mrad/h (88 mGy/rok) | let k Mesiacu (TLI/LLO)
Apollo 9 | 0.20 rad | 10 d 01 h / 241 h | 0,829 mrad/h (73 mGy/rok) | okolo Zeme (LEO)
Apollo 10 | 0.48 rad | 8 d 00 h / 192 h | 2,500 mrad/h (219 mGy/rok) | let k Mesiacu (TLI/LLO)
Apollo 11 | 0.18 rad | 8 d 03 h / 195 h | 0,920 mrad/h (81 mGy/rok) | let k Mesiacu (TLI/LLO/LS)
Apollo 12 | 0.58 rad | 10 d 04 h / 244 h | 2,377 mrad/h (208 mGy/rok) | let k Mesiacu (TLI/LLO/LS)
Apollo 13 | 0.24 rad | 5 d 22 h / 142 h | 1,690 mrad/h (148 mGy/rok) | oblet Mesiacu (TLI)
Apollo 14 | 1.14 rad | 9 d 00 h / 216 h | 5,278 mrad/h (463 mGy/rok) | let k Mesiacu (TLI/LLO/LS)
Apollo 15 | 0.30 rad | 12 d 07 h / 295 h | 1,017 mrad/h (89 mGy/rok) | let k Mesiacu (TLI/LLO/LS)
1 mrad/h = 0,01 mGy/h = 0,24mGy/deň = 87,6 mGy/rok

Vidíme, že na obežnej dráhe okolo Zeme (LEO) bola stredná dávková rýchlosť menšia než 1mrad/h, pri letoch k Mesiacu, mimo zemskú magnetosféru, naopak obvykle väčšia než 1mrad/h.

Samozrejme, misie Apollo mali aj veľkú dávku šťastia - Slnko bolo počas letov kľudné, nekonali sa žiadne silné erupcie ani CME, a ani žiadne veľké udalosti GRB.
Slnečný cyklus 20 - trvajúci od októbra 1964 do júna 1976 bol mierne podpriemerný, značne slabší ako cyklus 19 a slabší ako cyklus 21, s maximálnym indexom slnečných škvŕn 140 a priemerom v maxime okolo 100-110.
http://www.solen.info/solar/cycl20.gif
Posádky letov Apollo pravdepodobne nezasiahla žiadna sprška z GRB, slnečnej protónovej búrky, ani zo slnečnej erupcia vyššej triedy (C, M, X). Poriadne slnečná erupcia triedy X alebo nejaká CME by astronautov v Apolle pravdepodobne zabila alebo vážne ohrozila, rovnako ako silný GRB.

---

Pokiaľ to niekoho zaujíma - dávky žiarenia pri rôznych kozmických letoch, počínajúc Gagarinom a nejaké medy okolo radiácie pri kozmických letoch (Van Alenove pásy, zdroje žiarenia, meranie radiácie a dozimetria pri kozmických letoch)
http://144.206.159.178/ft/788/43527/14041224.pdf

---

Gray (Gy) je jednotka absorbovanej dávky žiarenia. Jeden Gray zodpovedá energii jedného joule žiarenia absorbovaneho v jednom kilograme látky. (1Gy = 100rad = 1J/kg; 1rad = 0,01Gy = 0,01J/kg)
Sievert (Sv) je jednotka biologického ekvivalentu absorbovanej dávky ionizujúceho žiarenia o veľkosti 1 Gray (1 Gy) pre človeka. (1Sv=100 rem; 1rem = 0,01Sv)
Biologický ekvivalent H sa počíta ako absorbovaná dávka žiarenia D krát koeficient kvality Q (teda H = D.Q), pričom koeficient Q je závislý od druhu a energie žiarenia, pre fotony (x-ray, gama...) Q=1, pre elektrony (beta) Q=1, pre neutrony a protony záleží Q nelineárne na ich energii Q= 5-20, pre alfa častice a tažšie iony Q=20.

Pre porovnanie
Priemerná ročná dávka pre populáciu se pohybuje okolo 2,5 mSv
Ročný limit napr. pre pracovníky v Ústavu jaderné fyziky v Řeži je 50 mSv/rok (~0,5 rem)
Limit pre kosmonautov je 500 mSv/rok (~50 rem)
Za LD50 ("smrteľnú dávky") je považovaná dávka 5 Sv (~500 rem), ale podľa definície - počas 5 hodín, takže ak niekto dostane takúto dávku počas dlhšieho času (napríklad počas roka), pravdepodobne ochorie na chronickú chorobu z ožiarenia, a časom ma to aj umrie (na následky), ale nie na akútnu chorobu z ožiarenia.

---

Osobne si ale myslí, že z tohoto mraku - Golden Spike Company - pršať nebude.
Sú to len "priekupníci", ktorý plánujú využívať služby inych spoločnosti a organizácií, a nemajú zatiaľ žiadny vlastný letový "hardware" - žiadnu kozmickú loď, ani nosnú raketu - len "podnikateľský plán".
A to, sami uznáte, na let k Mesiacu nestačí ani náhodou.

[Stuka]

Četli jste noviny? Na Merkuru našli vodu a zdá se, že i organickou vrstvu.
Takže nakonec ne Mars, ale Merkur se jeví slibně, co se týče života.

[Tkuh]

Moc se v tom nevyznám, ale nebyla by pro vznik života na Merkuru nepřekonatelnou překážkou jeho slabá atmosféra???

[Stuka]

Vědci si myslí, že základní podmínkou pro život je přítomnost vody. Proto hledají v první řadě všude vodu.

[Skeptik]

HYPOTÉZA
1. Organické sloučeniny jsou standardní formou hmoty. Vytvářejí se tedy všude, kde pro to nastanou podmínky.
2. Vysoce organizované organické sloučeniny nazýváme ŽIVOT
3. Hmota se tedy vyskytuje ve formách ... ... hadron - nukleon - atom - molekula - anorganická sloučenina - organická sloučenina - ŽIVOT ... ...
Poz. Ty tečky před "hadronem" a za "životem" jsou schválně a naznačují neukončenou řadu

Nevím, zda tu posloupnost píši správně, ale proč takový povyk?
Organizace hmoty do vyšších forem (až po ŽIVOT) je pravděpodobně charakteristickou vlastností HMOTY jako takové.
Tedy alespoň to tak vypadá - ať si církevní hodnostáři říkají co chtějí

[Alchymista]

Organizace hmoty do vyšších forem (až po ŽIVOT) je pravděpodobně charakteristickou vlastností HMOTY jako takové.

Niečo na tom bude... Ale čím sú štruktúry komplikovanejšie, komplexnejšie a organizovanejšie, tým sú nestabilnejšie a môžu existovať len v úzkom rozsahu vonkajších podmienok. Navyše sú aj náchylnejšie na nevratné poškodenia. A vesmír je miesto pre život krajne nebezpečné až nepriateľské...

Je ale treba zároveň povedať, že "nám známe" komlexnejšie organizované štruktúry baryonickej hmoty existujú len za veľmi špecifických podmienok a v pomerne úzkom rozmedzí teplôt, kde môžu existovať chemické väzby komplexných molekúl a ich vzájomné chemické reakcie.
Pokiaľ by sme teplotu znázornili na dekadickej logaritmickej škále a za bod "nula" zvolili teplotu 1 kelvin, tak oblasť "potenciálne vhodnú pre život ako ho poznáme" (alebo ako si ho vieme predstaviť) by tvorilo rozmedzie zhruba 1,5-3 čo zodpovedá teplotám 30-1000 kelvin (-240°C - +725°C), v ostrejšom ohraničení potom rozmedzie 2,25-2,75 čo zodpovedá teplotám zhruba -100°C - +300°C. Pri nižších teplotách tuhnú všetky "rozpúšťadlá" v ktorých by mohli prebiehať komplexné chemické procesy (vrátane väčšiny bežných plynov), pri vyšších sa zasa teplom rozkladá drvivá väčšina zložitejších (nielen organických) molekúl a kryštalických štruktúr. Pritom podstatná časť baryonickej hmoty vo vesmíre má teplotu oveľa vyššiu (na logaritmickej stupnici 6 a viac - desaťtisíce až desiatky milionov stupňov, v hviezdach) alebo naopak nižšiu (na logaritmickej stupnici 0-0,5 - hmota v mrakoch medzihviezdneho a medzigalaktického plynu a prachu)

Merkur
Nález vody a organických látok nie je zasa "až tak" prekvapivý. V okolí severného pólu planéty existujú trvalo zatienené krátery a oblasti, podobne ako na Mesiaci.
V zatienených oblastiach palnéty klesá teplota až pod 100 kelvin (-173°C) a to vytvára celkom slušné prepoklady, že sa v takýchto dlhodobo zatienených kráterových "pasciach" bude usadzovať voda (vodná para), prípadne aj nejaké organické látky dovezené kométami, či už priamo dopadajúcimi na Merkur, alebo i len prelietajúcimi okolo.
Podstatná otázka tiež je, nakoľko sú tieto pasce dlhodobo stabilné, teda nakoľko je stabilná priestorová orientácia rotačnej osy Merkuru, pretože už odklon osy 1-2°tieto chladné pasce odkryje a vystaví slnečnému svetlu, ktoré zachytenú vodu a organické látky odparí a rozloží.

[Stuka]

A vesmír je miesto pre život krajne nebezpečné až nepriateľské...

Trochu mi ta věta vadí. Nemám ten pocit, že by vesmír byl místem pro život nebezpečný nebo dokonce nepřátelský. Beru život jako normální součást vesmíru. Podle mého je přirozeným produktem vývoje vesmíru.
To, že podmínky pro vznik života musí být někdy sakra přesně "naštelované" , to je zase jiná záležitost a pro někoho záhada. Já takhle otázku nekladu. Neptám se, proč ve vesmíru, kde žiju a kde jsem vznikla, jsou konstanty právě v takové hodnotě a ani o stotinu, tisícu.... menší, větší? No, prostě jsou takové, protože kdyby byly o stotinu, tisícu...menší, větší, tak zde nesedím a neptám se. Určitý sled dospěl ke mně (k nám všem, k Zemi atd.) a otázka: jak to, že to všechno sedí a všechno do sebe zapadá - nemá logiku.
Uvedu příklad: když život může vzniknout jenom v rozmezí teploty od 37,01 do 37,02 stupně, určitě vznikne, na to vezmu jed. Podmínka je to sice přísná a život se nebude běžně válet všude kam dohlédneme, ale... Vesmír je tak obrovský, že je schopen splnit někde, někdy tuhle přísnou podmínku a život vznikne.

[Alchymista]

Asi si nerozumieme. Predložím teda dve tvrdenia, zdanlivo rozporné.
1) Život vo vesmíre vzniká všade, kde k tomu má aspoň trochu vhodné podmienky.
2) Vesmír je miesto pre život krajne nebezpečné až nepriateľské...

Prvé tvrdenie je optimistické (a ja verím že aj pravdivé) - v zelených pásoch okolo vhodných hviezd je dosť planét, na ktorých môžu existovať podmienky vhodné pre vznik a vývoj života. Samozrejme života na nízkom stupni vývoja, pretože aj na našej Zemi existuje život už 3-3,5 miliardy rokov (prakticky od doby, ako sa zemskom povrchu udržala tekutá voda), ale len asi posledných 500-600 milionov rokov nie je na jeho pozorovanie potrebný mikroskop. Proste podstatnú časť doby existoval život na Zemi len vo forme mikroorganizmov. Eukarya a mnohobunečné organizmy sú z tohoto pohľadu len "moderný výstrelok".
Hlbokú biosféru nebudem príliš rozoberať, len pripomeniem, že je to prostedie dlhodobo stabilné a výborne chránené, ale tiež málo vhodné na vývoj čohokoľvek väčšieho a zložitejšieho.

Dôležitou podmienkou vývoja zložitejšieho života, teda organizmov podobných eukarya, prípadne mnohobunkovým organizmom, je DLHODOBO stabilné prostredie, alebo aspoň prostredie s nie príliš rýchlymi, častými a veľkými výkyvmi miestnych podmienok. A keď píšem DLHODOBO, myslím tým skutočne DLHODOBO, v škále stoviek milionov (možno až miliárd) rokov.
Prvou podmienkou sú dostatočne stabilné dráhy planét v hviezdnom systéme, teda aby veľké planéty nehrali s malými gravitačný biliárd, aby na ne neposielali príliš často spŕšky komét, asteroidov a podobného bordelu. Je tiež žiadúce, aby materská hviezda bola z hľadiska astrofyziky maximálne nudná, aby nerozhadzovala hmotu v efektných výbuchoch a aby jej hviezdny vietor nebol silný. Nie je vhodné, aby mala súrodencov alebo hoci len dočasných kamarátov a samozrejme nesmie trpieť obezitou, ktorá hviezdam skracuje život ešte výraznejšie, ako ľuďom. Materská hviezda musí mať vhodný vek, váhu a chemické zloženie.
To však stále nestačí, dôležitý sú i susedia a "náhodný okoloidúci" - po dobu mnoho sto milionov rokov vývoja života sa nesmie v okolí materskej hviezdy udiať žiadna "astrofyzikálne zaujímavá udalosť". Teda žiadne blízke novy a supernovy, žiadne výbuchy magnetarov, žiadne GRB, a pokiaľ možno, nemali by sa v okolí vyskytovať ani žiadne prerastené hviezdy so silným žiarením. A samozrejme, centrálna čierna diera materskej galaxie sa musí stravovať a žiť veľmi striedmo a odpustiť si všetky tie ozdobné výtrysky a jety, či dokonca quasar.

Vyššie spomenuté javy totiž majú výrazný "sterilizačný efekt", a to v pomerne širokom okolí - novy a supernovy do vzdialenosti desiatok svetelných rokov, nestabilné magnetary na sto svetelných rokov a javy GRB na tisíce, možno až desatisíce svetelných rokov, intenzívne výtrysky a jety centrálnej čiernej diery potom dokonca v rámci celej galaxie. Quasar je životu nebezpečný aj v susednej galaxii.

Z takého výčtu je dúfam zrejmé, že vesmír je pre život miesto skutočne nebezpečné a nepriateľské a naša existencia znamená hlavne jedno - napriek všetkým malérom sme zatiaľ mali šťastie, a to v kozmickom meradle.

[Stuka]

To ano.
Ještě bych dodala, jak důležité je mít v blízkosti cvalíka typu Jupiter, který mnohé projektily odkloní k sobě.

[Alchymista]

Cvalík Jupiter je vždy tak trochu obojsečná zbraň - je pravda, že mnoho kozmických projektilov sám "zožerie", ďalšiu časť vystrelí gravitačným biliardom mimo systém alebo aspoň do jeho vzdialených končín. Ale rovnako dobre ich môže posielať - a aj posiela - aj opačným smerom, do vnútornej oblasti planetárneho systému, kde potom máme "obdobia intenzívneho kozmického bombardovania" vnútorných planét, ale zasa časť bordelu skončí aj v Slnku - každopádne kozmické projektily sú postupne spotrebované.
Dôležité ale je nielen to, čo Jupiter s kozmickým bordelom urobí, ale aj ako rýchlo to urobí. A v tom sa práve prejavuje jeho dôležitosť - vypratanie planetárneho systému od kozmického smetia urobí "planéta typu Jupiter" celkom rýchlo až veľmi rýchlo, podľa niektorých modelov už za pár sto milionov, maximálne do miliardy rokov po svojom sformovaní a stabilizácii dráhy.
Teda v období, keď vnútorné planéty ešte len tuhnú a prípadný život na nich ešte nevznikol, alebo je vo veľmi rannom štádiu vývoja. Vznikajúci život a/lebo "prebiotická polievka" je zrejme dosť odolná voči kozmickému bombardovaniu - prinajmenšom v porovnaní so životom vo neskorších, vyšších vývojových štádiách, oveľa citlivejších na prostredie. Nejaký roztok aminokyselín a podobných jednoduchých organických látok možno i opakovane uvariť a vymraziť - na jeho zložení sa to príliš neprejaví.
Ďalšia dôleží vec je, že Jupitre efektívne "zlikviduje" aj veľmi nebezpečné objekty na veľmi pretiahnutých dráhach, ktoré majú v oblasti vnútorných planét vysoké rýchlosti a smer letu takmer kolmý k dráham vnútorných planét. Takéto objekty totiž majú vzhľadom na svoju veľkosť veľmi vysokú dopadovú energiu - a je teda podstatný rozdiel, či má dopadajúci objekt rýchlosť 12-20km/s alebo 50-60km/s alebo i viac. Rozdiel v dopadovej energii je 1:10 až 1:30 a to sa pozná.