Bax píše:Samozřejmě, navíc toto mohu i já podepřít dalším tvrzením od renomovaného historika (jak na něj Tempik nedávno upozornil) Mike Spick, který uvedl v knize Stíhači Luftwaffe (zabývá se leteckými taženími r. 39-45).
Citace:
"Letounů bylo tolik, že někteří piloti Luftwaffe z toho usoudili, že Sověti sami plánovali mohutný útok, jemuž právě oni - němečtí piloti - předešli. Přitom však ignorovali fakt, že před plánovaným vypuknutím války by sovětské letouny jistě byly rozptýleny na různé základny a opatřeny kamufláží."
Letadla byla namačkána na jakýchkoliv volných a provozuschopných základnách, protože na jiných probíhala přestavba. (taktéž z té samé knihy) - proč by někdo při chystaném útoku prováděl přestavbu letišť?
A už jen logicky. Kdo by se přisunul k hranicím, roky tam čekal, na hranicích složitě přezbrojoval (aby si ho pěkně nepřítel všimnul).
Je síce pravda že pán M.Spick je renomovaný historik ale či sa pri knihe o stíhacom letectve Luftwaffe v dostatočnej miere venoval aj štúdiu sovietskych meteriálov??? Bolo by dobré uviesť aj konkrétny citát, na ktorý sa pán Spick odvoláva.
** Ad dalšie veci ktoré boli uvedené: Fakt že sovietske lietadlá neboli kamuflované a rozptýlené nie je možné použiť ako zásadný argument proti hypotéze o sovietskych útočných zámeroch. Aj vo vojne proti Fínsku boli lietadlá VVS z veľkej časti bez kamufláže a aj tak došlo k útoku. A ked si pozrieš fotky nemeckých vojakov z obsadených základní tak tak drvivá vačšina „nových typov“ už má kamufláž a aj takých 40% starýcg typov je kamuflovaných. Takže môj subjektívny dojem je že tot nie je dobrý argument v tvoj prospech.
** Rozptýlenie lietadiel : pokial viem tak v západných oblastiach ZSSR bolo od severu na juh cca. 600 stálych aj poľných letísk. Či je ich počet dostatočný to neviem posúdiť . Podla pôvodných plánov sa z dokončením prestavby a modernizácie ČA počítalo skutočne až v roku 1942 ale rýchla porážka Francúzska a následný kolaps Juhoslávie vyústil v urýchlenie stavebných plánov. Finišovalo sa v „stachanovskom“ tempe a termíny ukončenia prestavby letísk boli staniovené na prvú polovicu júla 1941.
** Na hraniciach nikto roky nečakal. Tie letecké diviízie sa tam presúvali až na jar roku 1941. A nemci si síce niečo všimli len si neboli schopný presne určiť k akému účelu sa tam tie letecké sili zhromaždujú.
Mirek58 píše:Selhání sil krytí hranice ze strany Ra bylo zákonité. Při přepadu se nic jiného nedalo očekávat.Zkus si odpovědět za jak dlouho byl schopný pluk vést efektivní obranu od času 0.00 při mírovém nácviku a při palebném přepadu.Podle tehdy platných normativů za 24 hodin. Z jakých důvodů nebyly síly uvedené do stavu pohotovosti jsem už taky psal. Vyhlášení bojové pohotovosti se rovná vyhlášení války, taktéž mobilizace, tak to funguje v mezinárodních vztazích. Ale to se již dostáváme za datum 22.6.41
...pokračuje gen.Sebennikov (v súvislosti z uvedením 8.A do bojovej pohotovosti): Veliteľ okruhu sa rozhodol vyraziť do Taurage a uviesť tam do bojovej pohotovosti 11. strel.zbor gen.maj. Šumilova a mňa vyslali na pravé krídlo armády. Náčelníka štábu armády gen.Larionova som poslal späť do Jelgavy. Dostal úlohu odviesť štáb na poľné veliteľské stanovisko.
Koncom dňa boli vydané ústne pokyny k sústredeniu vojsk na hraniciach. 19. júna som osobne preveroval ako sa tento rozkaz plní....
....Jednotky 12. mechanizovaného zboru sa v noci na 19. júna presunuli do oblasti mesta Šauliaj a na veliteľské stanovisko dorazil aj štáb armády.
Zdroj: VIŽ z roku 1989 citovaný v knižke Veľká Vlastenecká Katastrofa.
*
A naposledy (citované od Solonina zo zborníka bojových dokumentov VVV z roku 1957) rozkaz ktorý sa týka 12. mech.korpusa: ...z rozkazu veliteľa 12.Mech.Korpusa, generálmajora N.M.Šestopalova č. 0033 z
18. júna, ktorý je "Prísne tajný, Zvláštnej dôležitosti".
"Dodatok k obdržanému rozkazu uviesť všetky jednotky zboru do bojovej pohotovosti. Jednotky sa uvádzajú do bojovej pohotovosti v súlade s poplachovým plánom, ale poplach samotný nie je zaliať vyhlasovaný... Na presun so sebou zobrať materiál potrebný pre život v poli a pre vedenie bojovej činnosti."
Ďalej sa uvádza, že 18.júna o 23:00 hod. bude zahájený presun do oblasti sústredenia, pričom všetky konečné zastávky sa nachádzajú v lesoch...
Mirek58 píše:T+12- Tankové divize se nacházejí až 90km v hloubi území obránce, boky klínů chrání mot. divize a do vzdálenosti 10-20km od čáry střetu pěší divize.
Obráncovy pěsí síly jsou upoutány obranným bojem s pěšími divizemi útočníka, jsou přibity na místo a musejí ustupovat za boje ,protože neměly vybudované obranné postavení na čáře styku.A hlavně nemohly být uvedeny do boj. pohotovosti včas.
Kde došlo k prielomu sovietkej hranice už 22.6.41 a to až do hĺbky 90km???
Postup Nemcov bol síce rýchly ale 90 Km už v prvý deň je nejak moc.
A potom je namieste otázka Prečo neboli vybudované obranné línie???
A k tomu uvedeniu dobojových pohotovostí, uvádzam len to čo už som písal vyššie. Príkaz uviesť do bojovej pohotovosti prišiel už niekedy okolo 16.júna a realizoval sa okolo 19. Júna.
Bax píše:Dzin: To, že SSSR plánoval útok a že ho Němci předběhli - to je jen teorie a spekulace.
Můžeme tady říkat, že je Stalin a spol. krvavý diktátor, ale určitě to nebyli slepí hlupáci a v politických machinacích se vyznali - zcela jistě prokoukli Hitlera - tedy jeho plány.
Kdyby jsi byl vrchní velitel SSSR v té době a viděl by jsi co se v Evropě děje od Španělska až po r. 41, kam by jsi přesunul svoje síly ty a co by jsi učinil. Já bych přesunul síly do evropské části a přezbrojil bych armádu. Přezbrojovalo v té době mnoho zemí.
*** Je to síce teoria a špekulácia ale založená na príliš velkom množstve nepriamich dôkazov.
*** Tu nejde o to či je Stalin krvavý diktátor, alebo či nemecký útok bol preventívny (nie nebol – nemci len zaznamenali sústreďovanie vojsk ČA ale nevedeli čo je jeho príčinou a aké sú zamery velenia ČA. Rovnako ani Stalin & comp. Nevedeli či nemci už prijali rozhodnutie o útoku a kedy prebehne. Až v posledných dňoch začali tušiť že sa k niečomu schyľuje. Ale aj tak nevedeli či nepôjde len o útok na taktickej úrovni alebo strategický útok do hĺbky.
A ešte jedno
ZDROJ:
http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/do ... vizmom.pdf
Podľa hodnotenia poľského historika Stefana Zwolińského (štúdia Radziecki plan wojny prewencyjnej z Niemcami a sprawa polska, Przegląd historyczno-wojskowy 1/2004), ktorý sa odvoláva na viacero súčasných ruských historikov, v lete 1940 nielen Hitler tlačil svojich štábnych dôstojníkov
do urýchlenia prác nad plánom ´Barbarossa´ (nemeckého úderu na ZSSR), ale rovnako Stalin prikázal v tom istom čase svojmu generálnemu štábu vypracovať rôzne varianty „strategického rozvinutia ozbrojených síl ZSSR“. To prakticky značilo vypracovanie vojenského útoku proti Nemecku a jeho spojencom. Okrem toho, pokračuje Zwoliński, v 200-kilometrovom páse od svojich západných hraníc naakumulovali Sovieti až 41% svojich vojenských skladov a bez väčšieho zaopatrenia v nich držali 93 414 vagónov s výzbrojou, muníciou a vojenským zariadením a vyše 100 tisíc ton paliva.
Tieto odborné poznatky historikov z niekdajšieho sovietskeho bloku teda podávajú úplne iný obraz, než o akom sme sa učili v škole, a aký sa dodnes udržuje v našej krajine.
Treba však dodať, že tvrdenia o chystanom útoku ZSSR nie sú žiadnou novinkou, ale vynárali sa už v roku 1941, a to zďaleka nie iba v nacistickej propagande. Objavovali sa aj vo výpovediach zajatých sovietskych vojakov a dôstojníkov, informácie o zámeroch velenia Červenej armády prenikali – na základe videných skutočností – aj do slovenskej armády. Tak napríklad podľa niekdajšieho nadporučíka ženijného vojska a neskoršieho veliteľa novomestskej posádky Karola Kristena, ktorý absolvoval stavbu čsl. opevnení v Petržalke, neskôr vojnu v Poľsku, obhliadku Maginotovej línie vo Francúzsku, vojnu v ZSSR, a nakoniec i taliansky front, nachádzala armáda viacero stôp o príprave útočnej vojny: predovšetkým obrovské množstvá vojenskej techniky, munície a materiálu nahromadeného v pohraničnej oblasti. „Môj najväčší zážitok po prekročení hraníc,“ spomínal v rozhovore s autorom týchto riadkov Kristen, „to boli ruské pevnosti a potom tie ohromné kopy uskladneného vojenského materiálu. Ja podozrievam Rusov, že keby ich Hitler nenapadol, že oni za 14 dní napadnú Európu. Oni boli nachystaní na útok! Lebo to boli sklady, napríklad tie helmy, ale vôbec všetko, všetok vojenský materiál, to bolo nahustené u nich na hraniciach. Nie v tyle, ako sa to robí vo vojne, ale priamo na hraniciach! Na hromadách! Všetko. Takže to znamená, že oni hromadili ľudí a materiál, aby mali východzí bod pre útok! Áno, pre útok. A vtedy sa to i hovorilo, že Rusi chcú obsadiť Európu a ja tomu i verím. Ja tomu verím, na základe týchto faktov.“ Na základe osobných prehliadok ťažko poškodených sovietskych betónových bunkrov („pevností“) na Sane zasa Kristen konštatoval, že tieto neboli stavané ako skutočné obranné pevnosti (ako v Československu či Francúzsku), ale boli len akýmsi maskovacím manévrom Červenej armády.
A konečne, o prípravách na sovietsku expanziu hovoria takmer všetci ukrajinskí utečenci, ktorých výpovede slovenské spravodajské orgány protokolovali.
No nielen oni, ale v apríli 1941 sa takéto informácie objavili aj v pohraničných oblastiach Slovenska. Spravodajský referent Okresného veliteľstva Hlinkovej gardy v Medzilaborciach na jar 1941 uvádzal, že v oblasti Sanoku sa pracuje na opevneniach, zriaďujú sa letiská, pričom vraj soviet-ski vojaci spievajú pieseň: „Keď prekročíme rieku San (rozhraničovala územie Veľkonemeckej ríše a ZSSR – pozn. aut.), nastane spojenie všetkých Slovanov“ (dok. 16).
“Není mé pravdy,” řekl Josef Arimatejský. “Je jen jediná pravda pro všechny.”
“A která je to?”
“Ta, ve kterou věřím.”
(Karel Čapek, Kniha apokryfů - Pilátovo krédo)