josefg píše:protože , že jsme se v 80. učili, že základní bojovou jednotkou je prapor a nedovedu si představit, že by v brigádní organizaci byla základní bojová jednotka rota, přijde mi celý problém, jako bouře ve sklenici vody. ...Prapor byl základní bojovou jednotkou protože měl svou logistiku, prostředky spojení, dělostřectvo i PVO a tak byl způsobilý vést samostatně bojovou činnost.
Aj v brigádnej štruktúre bol základnou jednotkou prápor. Rozdiel bol v tom že "nová" brigáda má podporné jednotky na úrovni divízie (2 oddiely SkH, oddiel Grad, PVO Tunguska+ Strela-10, Tor/Osa, prieskumný prápor, prápor mat. zabezpečenia...), nie na úrovni pluku. Tj. je schopná vytvoriť 3 samostatné bojové skupiny na základe svojich troch práporov. Tj. rovnaký počet ako v starom systéme divízia (pluk len 1).
Takisto "nové" brigády mali mať plné (nad 90%) stavy na rozdiel od drvivej väčšiny divízií spred roku 2008. A práve tu vidím problém s prechodom späť - mali problém dosiahnuť naplnenosť brigád. S divíziami to bude ešte horšie (plus nedostatok modernej techniky pre divízne tabuľky).
josefg píše:Ale morálka je problém s tou měli Rusové obvykle potíže největší
Nemyslím si že toto je aktuálny problém - viď naposledy konflikt v JO alebo aj druhá čečnská vojna.
jmodrak píše:Nejaká "homogenita" mi je k ničomu, ak ma obmedzuje alebo plýtva zdrojmi.
Homogenita je dôležitá ak sa jednotlivé útvary majú byť schopné v prípade potreby nahradiť. Takisto zjednodušuje logistiku, výcvik aj velenie.
jmodrak píše:To isté platí aj o "znovu" zavedení praporčických hodností. Boli zrušené iba formálne, poslať do civilu, či degradovať najskúsenejších vojakov sa neodvážil nikto. Tu prax ukázala, že medzičlánok medzi seržantmi a dôstojníkmi je potrebný, rovnako ako vo väčšine armád. Medzi nami slúžiť nejakých 20 rokov, byť stále seržantom a veliť seržantom s nejakými 2-3 rokmi služby tiež nieje bohviečo za kariéru.
Vôbec neboli zrušené formálne. Ich nositelia ktorí ostali slúžiť, si ich síce ponechali vrátane hodnostných označení (neboli nútení voliť medzi prijatím nižšej hodnosti a odchodom z armády ako sa to stalo v OSSR), ale nikto už do týchto hodností pokiaľ viem nebol povyšovaný a malo dôjsť k ich postupnému prirodzenému vymiznutiu. Ich náhradou(postupnou) ak to dobre chápem mali byť práve profesionálny seržanti v ďaľších úrovniach svojej kariéry (starší seržant, staršina).
Malo to fungovať asi takto - chalan šiel " na vojnu" na 1 rok, rozhodol sa pokračovať, spravil prijímacie skúšky (resp. sa mohol prihlásiť aj z civilu ak už základnú službu absolovoval skôr) na seržantskú akadémiu (Rjazaň, neskôr myslím aj inde). Tam študoval 3 roky, presnejšie 34 mesiacov na viacmenej univerzálneho najnižšieho veliteľa (veliteľ družstva resp. ekvivalentná funkcia) v rámci svojho druhu vojska, tj. u pozemných síl mohol ísť k tankistom, motostrelcom, delostrelcom, prieskumníkom....
Po absolvovaní ho čakalo 5 rokov ako seržanta/veliteľa družstva. Podľa toho ako sa mu darilo mohol hodnostne aj funkčne postúpiť, resp. podpísať po 5 rokoch (tj. v ideálnom prípade v cca 27 rokoch - 18+1+3+5) ďaľší kontrakt. Tj. by sa dostal hodnostne nad seržantov (bol by starší seržant, neskôr staršina), vekom, skúsenosťou a pozíciou by bol na úrovni práporčíkov/starších práporčíkov - ktorí by postupne odchádzali do výslužby. Samozrejme tento proces by trval minimálne 10-15 rokov, jeho výsledkom by bol plne profesionálny poddôstojnícky zbor aj bez práporčíkov. Mužstvo by bolo tvorené zo záklaďákov s nejakým podielom kontraktných vojakov (podpísali rovno kontrakt (VMF, VDV), nechceli sa stať seržantami resp. ich neprijali na akdémiu ale rozhodli sa aj tak ostať).
Ako sa tento systém doplní zo znovuzavedním prápročíkov je otázne.
a 
, 
