zenith0009 píše:Lord píše:Zenithe - ta raketa „červených baretů“ je zajímavá, ale prostě zase může se jednat jen o trhavinu.
Ale proč odpalovat takovou krávu? Účinnější je více granátů a o něco méně sarinu. Fakt stačí malé dávky na zahubení.
Tak sem zjistil, ze se jedna o
Falaq-2, iransky raketovy delostrelecky system. Raketa vazi 255kg, hlavice 120kg a obsahuje 60 kg vybusnin. Takze jak rikas, pekna paseka. Syrska armada ale pravdepodobne pouziva vlastni druh raket. To video, co jsem poslal, neni zadny dukaz o chemickem utoku. Jedna se spise o ty rakety, ktere to strili. Podobny druh munice byl nalezen temer neposkozeny v miste chemickych utoku. Kdyby rakety nesly trhavinu, nic by z nich nezbylo. Jak jsme ale videli, dost jich na miste zustalo zachovalych. To muze znamenat, ze nenesly explozivni hlavici, ale nejakou jinou (treba i chemickou..)
Problém je, že v prípade použitia normálnych, priemyslovo vyrábaných vojenských trhavín by z toho raketového motoru zostal možno tak pokryvený stabilizátor, a samotný obal by sa premenil na päťkorunáky alebo ešte menšie kúsky. Ak zostal motor celý, či dokonca s kusmi dna bojovej časti - a zostal na mieste dopadu - tak to nasvedčuje použitiu veľmi nekvalitných trhavín, s malým výkonom a nízkou brizanciou, pravdepodobne teda DAP (liadok amónny - bežné priemyslové hnojivo - a palivo, obvykle nafta, alebo mazut či nie príliš vhodné oleje, napríklad motorové). Druhou možnosťou je, že bola použitá len malá trhavinová náplň a hlavný obsah bojovej hlavice bolo niečo iné - napríklad práve chemická zbraň.
Lenže - aspoň trochu moderné chemické zbrane, respektíve ich "dopravné prostriedky", používa len veľmi zriedkavo jednu veľkú náplň chemickej látky rozstrelenú do okolia výbuchom centrálnej trhacej náplne. Je to proste na vojenské použitie neefektívne - v priestore dopadu a výbuchu je na jednej strane zbytočne vysoká koncentrácia chemickej látky, v miestach len trochu vzdialenejších naopak koncentrácia rastie pomalšie a napadnuté sily majú čas zareagovať - použiť protichemické prostriedky (pokiaľ ich majú). Takže sa to robí obvykle tak, že konštrukcia s centrálnou trhavinovou náplňou sa používa len do obsahu cca 10kg chemickej látky (rakety a delostrelecké granáty do kalibru okolo 150mm) - pre väčšie náplne je výhodné náklad chemickej látky rozdeliť na "submuníciu", dielčie časti s obsahom cca 0,5-1kg chemickej látky. To totiž stačí na spoľahlivé dosiahnutie smrtiacej koncentrácie v okruhu zhruba 10-15 metrov od miesta dopadu a teda umožní zasiahnuť podstatne väčšiu plochu než jednou veľkou náplňou. Je to tiež efektívnejšie preto, že bojová chemická látka obvykle nevyniká stabilitou v prostredí okolo vybuchujúcej nálože - časť sa teplom a tlakom výbuchu rozloží. Ak by bola centrálna trhacia nálož dosť malá, aby chemickú látku príliš nerozkladala, tak rýchlosť rozhodenia chemickej látky bude tiež malá a teda bude rozhodená len do blízkeho okolia.
Rozdelenie chemickej náplne na časti je výhodné aj z hľadiska bezpečnosti pri preprave a skladovaní - predsa len sa o čosi ľahšie likviduje únik jedu z jednokilovej dielčej náplne o vnútra utesneného kontajneru, než únik z náplne 50 či 100 kilogramov rovnakého jedu priamo do skladovacieho objektu.
Ešte jedna úvaha - Hlavných protivníkom sýrskej armády v "predrevolučnom" období bola izraelská a turecká armáda, teda armády výborne vyzbrojené, vybavené a vycvičené a sýrske chemické zbrane boli namierené predovšetkým proti nim a ich tylu. Dá sa celkom logicky predpokladať, že sýrska armáda urobila mnoho preto, aby jej chemické zbrane, často tiež označované ako "jadrové zbrane chudobných", boli na dostatočne vysokej technickej úrovni, aby dokázali spôsobiť aj týmto dobre pripraveným armádam citeľné škody. Z predvedených "chemických" rakiet však na všetky strany trčí improvizácia a preto nepredpokladám, že patria do výzbroje pravidelnej sýrskej armády - tá by oveľa skôr použila to, čo má v zásobách.