V inovovanej podobe ju uviedol na vojenský trh Rheinmetall pod označením 7,92mm Panzerbusch(PzB)38.
Na v zdialenosť 300 metrov dokázala táto zbraň preraziť pancier o sile 25mm sklonený pod úhlom 30°. Bola však konštrukčne velmi zložitá s dômyselne riešeným záklzovým mechanizmom. Spätný ráz sa pri výstrele preniesol z hlavne aj do ramennej opierky, ktorá bola špeciálne konštruovaná tak,aby strelcovi nevykĺbila kľučnú kosť.
zbraň vážila 15,9kg, mala pištolovú rukoveď, čalunenú ramennú opierku a v predu dvojnožku. Nakoniec sa zistilo, že záklzový mechanizmus ja natoľko výrobne náročný, že by jeho ďalšia výroba nebola ničím iným než mrhaním zdrojmi, a tak bola výroba po 1600 vyexpedovaných kusoch zastavená.
Čoskoro túto zbraň nahradila modernizovaná verzia PzB 39.
Táto protitanková puška bola ďaleko jednoduchšia, pretože zložitý záklzový mechanizmus nahradila úsťová brzda. Aj preto hmotnosť zbrane klesla na 12,35kg. Zlepšila sa aj palebná účinnosť.
Táto protitanková puška sa vyrábala v skutku vo velkom-v júny 1941 sa ich vo výzbroji nachádzalo 25 298 kusov a používali ju ako pešie pluky, tak aj špeciálne protitankové prapory už pri ťažení na západ, kde sa však ukázali limity jej účinnosti. Úplné vytriezvenie prišlo s operáciou Barbarossa,kde sa Nemci stretli s Ruskými tankami a čoskoro bolo jasné,že táto zbraň je proti nim neúčinná.
Nemci sa však tejto zbrane vzdať nechceli a zaviedli do výroby nové, prieraznejšie strelivo opatrené wolframovým jadrom. Použitím wolframu sa priebojnosť PzB 39 dostala na 33mm na vzdialenosť 300 metrov. Šlo však aj tak len o akúsi záplatu, ktorá nemohla predlžiť morálnu životnosť zbrane a tak sa na konci 41 roku nacházala PzB 39 už len vo výzbroji druhosledových a výcvikových jednotiek, u ktorých sa držala až do konca vojny. Pre zaujímavosť 12.tanková divízia "Hitlerjugend" si však PzB 39 ponechala vo výzbroji až do konca leta 1943.
Určitú renesanciu zažila táto zbraň na sklonku vojny, kedy zúfalé Nemecko muselo pod tlakom okolností nasadiť aj do prvého sledu všetko čo bolo k dispozícii, teda aj zastaralé protitankové pušky.
Ako príklad na dokreslenie tejto situácie uvediem príklad podôstojníckej školy SS so sídlom v Arnheme, ktorá bola bojovo nasadená proti operácii "Market Garden".
Velitelstvo školy rozostavilo pozdĺž rieky Waal šesť pušiek PzB 39 v snahe zabrániť postupu spojenecov.
Aj 16.výcvikový a náhradný prapor pancierových granátnikov SS tiež počas bojov v oblasti Arnhemu použil tieto staré pušky a dokonca ešte vo väčšom množstve.
Počas potyčiek ktoré následovali po zhode výsadku 1.britskej vzdušne-výsadkovej divízie sa však ukázalo, že zbraň zas tak neúčinná nie je, pretože výsadkári boli vybavení len ľahko alebo vôbec opancierovanými vozidlami, dopravenými na bojisko klzákmi.
